Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-36-2019.pdf
PDF · 90.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/36/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu D. X., S..XX.XX.XXXX, M. N. XXX/XX, XXX XX V. H. zastúpeného JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, proti žalovaným X./. H. M., S..XX.XX.XXXX, M. Z. Z. XX, XXX XX Z., X./. U. Š., S..XX.XX.XXXX, M. Ž. Č..XXX, XXX XX Ž.U., X./. F. X. N., S..XX.XX.XXXX, M. F. X, XXX XX Z. o zaplatenie náhrady škody vo výške 4.652,-eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. 2. a 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.652,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.652,-eur od 17.06.2019 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovaným v 1., 2. a 3 rade v rozsahu 100 %, ktorý sú títo žalovaní povinní žalobcovi splniť spoločne a nerozdielne vo výške, o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.06.2019 v znení jej doplnenia zo dňa 18.09.2019 domáhal, aby súd žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 4.652,-eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.652,-eur od 17.06.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Uplatnený nárok špecifikoval tak, že jedná sa o nárok na náhradu škodu na zdraví titulom bolestného na základe znaleckého posudku znalca X.. U. Q. Č..XX/XXXX, ktorým bolo hodnotenie bolestného určené na 255 bodov ( 255 bodov x 18,24 eur za jeden bol podľa Opatrenia MZ SR č.XXXXX-J.-XXXX sa po zaokrúhlení podľa § 5 ods.2 zákona č.437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia rovná 4.652,-eur) s tým, že ujmu na zdraví utrpel pri fyzickom napadnutí žalovanými dňa 17.06.2017 tak, ako to vyplýva z právoplatného odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Z. sp.zn.XT/XXX/XXXX, ktorým žalovaní boli uznaní vinnými za tam uvedené konanie, pri ktorom žalobca utrpel ťažkú ujmu na zdraví. 2. Podľa § 273 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20181212> rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
3. Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
4. Podľa § 276 CSP ak je v jednej veci viacero žalovaných a nejde o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, rozsudok pre zmeškanie možno vydať iba ak podmienky na jeho vydanie spĺňa každý z nich.
5. Podľa § 277 ods.1 a 3 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
6. Uznesením zo dňa 23.10.2019 súd žalovaným uložil v lehote 30 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvolávajú, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V uznesení ich poučil, že ak túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnia, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Uvedené uznesenie bolo spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu žalovaným doručované do vlastných rúk a jeho doručenie do vlastných rúk bolo všetkými žalovanými riadne, v súlade ust. § 111 ods.1 a § 109 ods.1 CSP potvrdené na potvrdeniach o doručení písomností ( doručenkách) pripojených na čl.44 spisu, a to žalovaným v 1./ rade dňa 18.12.2019, žalovaným v 2./ rade dňa 19.12.2019 a žalovaným v 3./ rade dňa 26.02.2020.
7. Žiaden zo žalovaných sa v uznesením určenej lehote k žalobe nevyjadril, žalobcom uplatnený nárok nespochybnil a tak súd o žalobe žalobcu, ktorá je žalobou o splnenie povinnosti podľa § 137 písm.a) CSP rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 273 CSP. Rozsudok pre zmeškanie bol verejne vyhlásený dňa 19.06.2020, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust.§ 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 10.06.2020, strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie nedostavili.
8. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok predstavuje následok procesnej pasivity žalovaného v sporovom konaní, keďže v kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej iniciatívy sporové strany a teda žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Civilný proces sporový sa riadi ( okrem iného) princípmi dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a ( s ním spojeným) princípom formálnej pravdy. Za „svoj“ výsledok konania je plne zodpovedná sporová strana. V klasickom sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“ či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán.
9. Predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bez nariadenia pojednávania vyplývajú z citovaného ustanovenia § 273 CSP. Vyjadrenie žalovaného k žalobe predstavuje základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom a efektívnom skončení sporu. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí a v uznesení, ktorým bol k splneniu tejto povinnosti vyzvaný, bol poučený o možnosti tejto procesnej sankcie, môže súd rozhodnúť už vo fáze konania pred pojednávaním kontumačným rozsudkom. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného možno rozhodnúť len vtedy, ak ide o žalobu o splnenie povinnosti. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. Skutkovým základom kontumačného rozsudku bez nariadenia pojednávania je žalobcom tvrdený skutkový stav, t.j. kontumačne sa vyhovie žalobcom tvrdenému nároku. Ak súd dospeje k názoru, že žalobcom tvrdený skutkový stav nie je sporný a súčasne sú kumulatívne splnené zákonné podmienky podľa § 273 CSP, môže vydať kontumačný rozsudok v neprospech žalovaného. Rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie tohto rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie
( k tomu bližšie pozri Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2016, komentár k § 273 z ktorého súd citoval.)
10. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
11. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Podľa § 438 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
13. Podľa § 439 Občianskeho zákonníka kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
14. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
15. Podľa § 3 ods.1 a 2 zákona č.437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. (2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801>). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801> a III. časti <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801>.
16. Podľa § 5 ods.1 a 2 vyššie uvedeného zákona pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801>). (2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Po zistení, že boli splnené všetky procesné podmienky ustanovené v § 273 a § 276 Civilného sporového poriadku, vzhľadom k tomu, že žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili, nárok ani čo do základu, ani čo do výšky, alebo rozsahu svojej zodpovednosti nijako nerozporovali, a to napriek výzve
zo strany súdu, pričom boli poučení o možnosti rozhodnutia súdu o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, rozhodol súd o žalobe žalobcu bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie.
22. Vzhľadom na § 275 CSP odôvodnenie tohto rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
23. Len pre úplnosť súd vo vzťahu k výroku I. rozsudku dodáva, že pre prípad spôsobenia škody viacerými škodcami je v ust.§ 438 Občianskeho zákonníka zakotvený princíp solidárnej zodpovednosti za škodu, teda spoločná a nerozdielna zodpovednosť škodcov vo vzťahu poškodenému, ktorý môže požadovať náhradu škody od jednej ( ktorejkoľvek) zo zodpovedných osôb alebo od viacerých z nich, alebo od všetkých, pričom je vecou škodcov, aby sa medzi sebou vyporiadali podľa konkrétnej svojej účasti na spôsobení vzniknutej škody ( § 439 Občianskeho zákonníka). Ide o pravidlo, z ktorého výnimka je možná na základe návrhu poškodeného len v odôvodnených prípadoch. Pri rozhodovaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú trestným činom, ktorý spáchali žalovaní spoločne, je vyslovenie solidarity takmer pravidlom ( podporne viď I. Fekete. M. Feketeová, Občiansky zákonník, prehľadný komentár, EPOS, Bratislava 212, komentár k § 438 ). To znamená, že poškodený má právo požadovať náhradu škody od škodcov spoločne a nerozdielne a škodca, ktorý by uhradil viac, než pripadá na jeho podiel na zodpovednosti na škode môže od ostatných požadovať refundáciu zvyšnej sumy podľa ich účasti na vzniku škody. 24. Z pohľadu zásady spoločnej solidárnej zodpovednosti škodcov nie je rozhodujúci právny dôvod vzniku práva na náhradu škody ( ktorý môže byť rozdielny u jednotlivých škodcov) a ani to, či škodu spôsobilo viacero škodcov spoločným konaním ( JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax, komentár, Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vydavateľstvo EUROUNION, máj 2015, 1695 s, komentár k § 438 kde vo vzťahu k zodpovednosti viacerých osôb pri fyzickom útoku je okrem iného citované rozhodnutie NS ČR sp.zn.25Cdo 269/2014 podľa ktorého rozlíšenie miery účasti každého zo žalovaných má význam iba z hľadiska vymedzenia pomeru, v akom sa žalovaní zúčastnili na vzniku škody, teda pre ich vzájomné vyrovnanie podľa § 439 Občianskeho zákonníka. V konaní o nároku poškodeného na náhradu škody proti solidárne zodpovedným škodcom sa však pomer v akom každý z nich zodpovedá za škodu nerieši ). 25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 CSP. Plný úspech žalobcu vo veci odôvodňuje podľa § 255 ods.1 CSP priznanie mu plnej náhrady trov konania. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol v druhom výroku tohto rozsudku tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1., 2. a 3 rade v rozsahu 100 %, ktorý sú títo žalovaní povinní žalobcovi splniť spoločne a nerozdielne vo výške, o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je prípustné ( § 356 písm.b/ CSP.) okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia a odvolania proti výroku o trovách konania. Podľa § 277 ods.1 a 3 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.
V prípadoch, kedy je možné podať odvolanie, je možné ho podať do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.