Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52Pc-10-2018.pdf
PDF · 89.31 KB
Case nature
Area
Subarea
52Pc/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II V Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou veci navrhovateľky : P.. Y. N., A.. XX.XX.XXXX, S. W. T. X, W., zast.: Mgr. Erika Sojková, advokátka, Bočná 90, Bratislava,IČO : 42 356 725, proti odporcovi: G.. Y. X., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X. Č. XXXXX, W., občan B. Y. H., o návrhu na určenie neexistencie manželstva, takto
rozhodol:
I.Súd určuje, že manželstvo medzi navrhovateľkou P.. Y. N., rod. N., narodenou XX.X.XXXX, bytom T. X, W., štátnou občiankou X. H. a odporcom G.. Y. X., narodeným XX.X.XXXX, bytom N.Q. XX, W., štátnym občanom B. Y. H., ktoré malo byť uzatvorené dňa X.XX.XXXX na matričnom úrade v O., v B. Y. H., n e e x i s t u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 25. 09. 2018 domáhala určenia neexistencie manželstva uzatvoreného dňa XX.XX.XXXX medzi účastníkmi v B. Y. H.. Svoj návrh odôvodnila tým, že je občiankou SR, s pobytom v SR. Odporca je občanom B. Y. H. s pobytom v SR. Na základe uvedených skutočností je daná právomoc slovenského súdu. Navrhovateľka a odporca spolu uzatvorili dňa XX.X.XXXX manželstvo v B. Y. H.. Z manželstva sa im narodila dcérka M. X., nar. X.X.XXXX. Toto manželstvo účastníkov bolo podľa informácie od odporcu rozvedené dňa XX.X.XXXX a tak to vyplýva aj zo sobášneho listu. V čase, kedy už účastníci spolu nežili v spoločnej domácnosti (od roku XXXX) a medzi účastníkmi preukázateľne pretrvávali nezhody, odporca s maloletou dcérou bez vedomia a súhlasu matky dňa 6.8.2014 vycestoval do B. a matke oznámil, že sa už s dcérou späť na Slovensko nevrátia. Navrhovateľka sa situáciu snažila riešiť legálnymi prostriedkami prostredníctvom trestného oznámenia (Č.: E.-XXXX/X-Q.-W.-XXXX) ako aj návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd W. G. dňa XX.X.XXXX vo veci vydal predbežné opatrenie sp.zn.: XXP/XXX/XXXX, ktorým zveril mal. M. do osobnej starostlivosti matky, otcovi prikázal odovzdať mal. M. do osobnej starostlivosti matke a odporcovi zakázal opustiť s maloletou dcérou územie SR. Následne zistila, že dňa 24.8.2014 bol odporca na území SR a okamžite ho kontaktovala, avšak odporca jej oznámil, že ich maloletá dcéra ostala v B.. Preto, aby navrhovateľka mohla opätovne vidieť svoju dcéru, bola nútená vycestovať za Hankou do Egypta. Navrhovateľke sa až po troch mesiacoch podarilo presvedčiť odporcu vrátiť sa aj s maloletou dcérou M. späť na Slovensko. Odporca si to však podmienil tým, že navrhovateľka musela stiahnuť trestné oznámenie ako aj zo súdu jej návrhy smerujúce voči odporcovi, musela obnoviť spolužitie s odporcom a tohto si aj musela opätovne vziať za manžela, čo sa dňa X.XX.XXXX aj stalo. Až po uzavretí tohto manželstva, t.j. po troch mesiacoch sa konečne účastníci aj s mal. M. vrátili späť na Slovensko. Uviedla, že disponuje (len) do slovenského jazyka preloženou fotokópiou sobášneho listu zo dňa X.XX.XXXX. Originálom tohto sobášneho listu ako ani sobášnym listom zo dňa XX.X.XXXX či potvrdením o rozvode prvého manželstva nedisponuje. Z dôvodu pretrvávajúcich konfliktov s odporcom,
sa bojí vycestovať do B. za účelom zabezpečenia uvedených dokladov a žiada, aby súdu uvedené dôkazy predložil odporca, ktorý nimi disponuje. Podľa § 20a zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, manželstvo, ktoré v cudzine uzavrel slovenský občan pred iným orgánom ako pred orgánom Slovenskej republiky na to splnomocneným, je platné v Slovenskej republike, ak je platné v štáte, pred orgánom ktorého sa uzavrelo, a ak neexistovala žiadna okolnosť vylučujúca uzavretie manželstva podľa slovenského hmotného práva. Podľa § 17 písm. a) zákona o rodine, manželstvo nevznikne, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva bolo vynútené násilím. Násilím sa pritom rozumie každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. S poukazom na vyššie popísané skutkové okolnosti uzatvorenia druhého manželstva účastníkmi konania možno jednoznačne uzavrieť, že jej vyhlásenie o uzavretí manželstva bolo vynútené násilím zo strany odporcu, v dôsledku čoho toto druhé manželstvo medzi účastníkmi konania s poukazom na citované ustanovenia nevzniklo, a teda ani v súčasnosti neexistuje. Napriek uvedenému, odporca formálne úplne neistý osobný stav navrhovateľky opakovane zneužíva vo svoj prospech, keď napr. pred rôznymi orgánmi zväčša prezentuje, že s navrhovateľkou vôbec nie sú manželia, avšak keď sa navrhovateľka chcela vydať za svojho dlhoročného partnera, bolo voči jej osobe podané trestné oznámenie pre trestný čin dvojmanželstva, v dôsledku čoho bola navrhovateľka nútená týždeň pred svojou svadbou túto úplne zrušiť. I keď je jednoznačne názoru, že jej druhé manželstvo s odporcom vôbec nevzniklo, na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že jej osobný stav je v súčasnosti formálne úplne neistý a preto žiada súd, určil neexistenciu manželstva uzatvoreného dňa 08.11.2014 v Egyptskej arabskej republike.
2. V priebehu konania ďalej právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že z dôkazov predložených súdu zo strany navrhovateľky vyplýva, že účastníci manželstvo spolu uzatvorili. Takto osobný stav účastníkov prezentoval aj samotný odporca orgánom činným v trestnom konaní pri podaní trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu dvojmanželstva zo strany navrhovateľky. Za účelom predchádzania vzniku podobných problémov účastníkov v budúcnosti, je preto potrebné a priam nevyhnutné, aby o osobnom stave účastníkov rozhodol súd vo výroku svojho rozhodnutia, pretože rozporuplné tvrdenia účastníkov sú pre orgány činné v trestnom konaní či pre iné orgány nedostačujúce a v danom prípade len ťažko preukázateľné. Odporca v jeho vyjadrení tvrdí, že má za to, že manželstvo medzi účastníkmi nevzniklo. Pretože rovnaký názor zastáva aj navrhovateľka, tak medzi účastníkmi neexistuje v merite veci spornosť. Navrhovateľka s manželstvom súhlasila len pod tlakom odporcu, že sa aj s ich maloletou dcérkou vráti na Slovensko. Poukazuje na skutočnosť, že uzavretiu manželstva v B. došlo, jeho uzavretie nebolo však evidované na osobitnej matrike. Pokiaľ ide o dokument predložený odporcom jeho platnosť z dôvodu absencie superlegalizácie na území Slovenskej republiky nie je možná a preto by sa navrhovateľka v prípade uzavretia ďalšieho uzavretia manželstva vystavila trestnému stíhania z dôvodu bigamie.
3. V priebehu konania navrhovateľka ďalej uviedla že chce, aby súd určil, že jej manželstvo s odporcom neexistuje, mala s tým problémy. Chce, aby to bolo vyriešené, aby sa mohla pohnúť ďalej. Je otcom jej dcérky, stretávajú sa pod dohľadom psychológov. Keby jej vzťah bol iný, určite by sa neobracala na súd, ale je to potrebné, keďže mala problémy v minulosti. V rámci riešenia jej statusu je potrebné aby bola slobodná a aby sa nedostala do konfliktu so zákonom na území SR, preto toto rozhodnutie súdu potrebuje.
4. Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril, v priebehu konania uviedol, že taktiež chce aby toto konanie bolo skončené, aby navrhovateľka bola slobodná, mohla sa prípadne vydať a žiť svoj život. Súhlasí s tým, že manželstvo neexistuje, zabezpečil k tomu aj doklady, aj to podpísal, len nemôže súhlasiť s dôvodmi, ktoré uvádza navrhovateľka.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, prednesmi účastníkov, právnej zástupkyne navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Z prekladu sobášneho listu (čl.10 a nasl.) vyplýva, že účastníci sa v sobotu dňa XX.XX.XXXX dostavili pred notára na matričnom úrade v O. a požiadali o zosobášenie. Potom ako každý z nich uviedol, že neexistuje žiadna prekážka, alebo choroba, ktorá by ich rozdelila a súhlase oboch s uzavretím manželstva došlo k uzatvoreniu manželstva v prítomnosti svedkov a podpísali zmluvu. Dokument je superlegalizovaný v B..
7. Z prekladu osvedčenia o rozvode ( čl. 165 a nasl.) zo dňa 04.06.2016 vyplýva, že pred pracovníka občianskych záležitostí v O. sa dostavil odporca a uviedol, že uzavrel manželstvo s navrhovateľkou dňa XX.XX.XXXX v O. č.XXXX písmenko O.. Predstúpil manžel a vyhlásil po druhýkrát rozvod jeho manželstva s manželkou Y.. Druhým verbálnym vyhlásením sa rozvod stáva skutočnosťou a bol potvrdený. Pre neúčasť manželky jej bude doručené oznámenie o rozvode.
8. Podľa § 19 zákona č. 97/1963 zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení platnom a účinnom v rozhodnom čade spôsobilosť osoby uzavrieť manželstvo, ako aj podmienky pre jeho platnosť sa spravujú právom štátu, ktorého je táto osoba príslušníkom.
9. Podľa § 20 citovaného zákona forma uzavretia manželstva sa spravuje právom miesta, kde sa manželstvo uzaviera.
10. Podľa § 20a citovaného zákona manželstvo, ktoré v cudzine uzavrel slovenský občan pred iným orgánom ako pred orgánom Slovenskej republiky na to splnomocneným, je platné v Slovenskej republike, ak je platné v štáte, pred orgánom ktorého sa uzavrelo, a ak neexistovala žiadna okolnosť vylučujúca uzavretie manželstva podľa slovenského hmotného práva.
11. Podľa ustanovenia § 22 odsek 1,2 a 3 citovaného zákona zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. Ak by bolo potrebné podľa odseku 1 použiť cudzí právny poriadok, ktorý by zrušenie manželstva rozvodom nedovoľoval alebo len za okolností mimoriadne obťažných, avšak manželia alebo aspoň jeden z nich žije v Slovenskej republike dlhší čas, použije sa slovenské právo. Tieto ustanovenia sa použijú i pri vyhlásení manželstva za neplatné alebo pri zistení, či tu manželstvo je alebo nie je.
12. Podľa § 38 citovaného zákona v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
13. Podľa § 17 písm a) zák č. 36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej len "Zákon o rodine) manželstvo nevznikne, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva bolo vynútené násilím.
14. Podľa § 101 CMP konanie o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva na konanie o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd jedného z manželov.
15. Podľa § 102 CMP konanie o určenie neplatnosti manželstva sa začína len na návrh, ak osobitný predpis neustanovuje, že konanie možno začať aj bez návrhu.
16. Podľa § 103CMP účastníkmi konania o určenie neplatnosti manželstva sú manželia.
17. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na vyslovenie neexistencie manželstva, ktoré uzatvorila dňa XX.XX.XXXX s odporcom v B. Y. H. je dôvodný.
19. Navrhovateľka je štátna občianka X. H., čím je daná právomoc slovenského súdu na konanie. Obidvaja účastníci majú bydlisko v obvode tunajšieho súdu, čím je daná aj miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o návrhu na vyslovenie neexistencie manželstva.
20. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania a predloženého dokumentu, účastníci dňa XX.XX.XXXX uzatvorili manželstvo. Navrhovateľka dôvodí, že manželstvo uzatvorila vyslovene pod nátlakom a preto, aby zabezpečila návrat spoločnej maloletej dcérky M. na Slovensko odkiaľ ju predtým odviezol odporca, aj napriek tomu, že jej bola zverená súdom do starostlivosti. Preto súhlasila s uzatvorením predmetného manželstva a uzatvorené manželstvo preto neexistuje, pretože bolo vynútené násilím a to psychickým a konkrétne obavami, že v opačnom prípade ( t.j. nesúhlasu s uzatvorením manželstva s odporcom ) sa maloletá dcérka nevráti na Slovensko. Odporca súhlasil, že manželstvo neexistuje, ale nesúhlasil s dôvodmi, ktoré uviedla navrhovateľka. Predložil doklad o rozvode manželstva z O..
22. Súd uvádza, že pokiaľ ide o manželstvo uzatvorené a vynútené pod hrozbou násilia, toto je od počiatku nulitné a teda od samotného počiatku neexistuje. V prípadoch, kedy je to potrebné môže súd vysloviť neexistenciu takto uzatvoreného manželstva, ktorá skutočnosť však len deklaruje objektívne existujúci stav neexistencie manželského zväzku podľa slovenského práva.
23. V prejednávanej veci pokiaľ ide o existenciu násilia voči navrhovateľke, tak súd uvádza, že nemusí ísť iba o priame fyzické donútenie a viditeľné násilie. Reálne psychické násilie môže predstavovať aj skutočnosť, že navrhovateľka v obave o osud maloletej dcérky, ktorú jej otec bez súhlasu matky a v rozpore s vydanými rozhodnutiami slovenských súdov odviezol do B.. Preto v pohnútke zabezpečiť jej návrat na Slovensko súhlasila s uzatvorením manželstva s odporcom v B. a teda de facto bolo manželstvo s odporcom vynútené násilím. Odporca ničím relevantne nespochybnil túto formu donútenia, ktorú navrhovateľka podľa názoru súdu reálne prežívala. Preto súd uzavrel, že navrhovateľkou uzatvorené manželstvo s odporcom dňa XX.XX.XXXX pred notárom a prítomnými svedkami v Egyptskej arabskej republike bolo vynútené násilím a nikdy nevzniklo a teda neexistuje. Na tejto skutočnosti nič nezmení ani odporcom predložená listina - potvrdenie o rozvode z O., nakoľko manželstvo, ktoré neexistuje, nie je možné ani rozviesť. Pre právnu istotu navrhovateľky a aj s poukazom na problematické vzťahy medzi účastníkmi, je potrebné túto neexistenciu vysloviť rozhodnutím súdu.
24. S poukazom na vyššie uvedené a citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohoto rozsudku.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.