Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37T-2-2024.pdf
PDF · 80.18 KB
Case nature
Area
Subarea
37T/2/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2
Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Janou Šatkovou v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní v Nitre dňa 08.03.2024 takto
rozhodol:
2
Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E. – F.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :
dňa 04.09.2020 o 19.30 hodine viedol ako vodič osobné motorové vozidlo Citroen C4 s evidenčným číslom G. XXXXX na 3-ramennej križovatke miestnych komunikácií na parkovisku OD Kaufland na B. C. XXX/XX H. G., pričom pri odbočovaní doprava na cestu smerujúcu z parkoviska OD Kaufland v rozpore s ustanovením § 4 odsek 1 písmeno c), písmeno e) zákona č. 9/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov sa plne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke a nedbal na zvýšenú pozornosť voči chodkyni I. J., nar. XX.XX.XXXX narazil ľavou prednou časťou vozidla do prednej časti tela chodkyne I. J., ktorá následne spadla na zem, v dôsledku čoho jej spôsobil vnútrokĺbovú trieštivú zlomeninu dolnej časti pravej stehnovej kosti s posunutím úlomkov s dobou liečenia najmenej 6 mesiacov, počas ktorých bola závažne obmedzená v obvyklom spôsobe života v trvaní najmenej tri mesiace,
teda:
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, tým spáchal:
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá:
Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona, obvinenému určuje skúšobnú dobu vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodených: Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX a I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, G. – L., s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
2
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra, sp. zn. 2 Pv 540/20/4403 zo dňa 10.01.2024, podanej na Okresný súd Nitra dňa 11.01.2024 (ďalej len „súd“), súd prejednal trestnú vec obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.
Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.03.2023, na ktorom obžalovaný urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Obžalovaný bol poučený podľa § 257 odsek 4 Trestného poriadku, že takéto vyhlásenie bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovať za priznanie spáchania skutku, a obžalovaný bol tiež poučený podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, že takéto vyhlásenie je neodvolateľné, nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, teda ak by zásadným spôsobom bolo porušené jeho procesné právo na obhajobu. Keďže obžalovaný na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, odpovedal kladne, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku, na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok zavinene spáchal práve obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento aj správne právne kvalifikovaný.
S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
K osobným pomerom obžalovaného súd z listinných dôkazov zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov sú evidované tri priestupky na úseku dopravy.
V intenciách základných zásad ukladania trestov, v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, súd u obžalovaného prihliadol na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného zákona, a to konkrétne, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život (okolnosť uvedená pod písmenom j), priznal sa k spáchaniu skutku a tento oľutoval a prejavil snahu na svoju nápravu (okolnosť uvedená pod písmenom l). Priznanie obžalovaný uskutočnil v prípravnom konaní, konanie oľutoval, a následne na svojom postoji k trestnej činnosti zotrval na hlavnom pojednávaní a urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku podľa § 257 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Tým výrazným spôsobom napomohol súdu v prejednávaní a rozhodovaní veci, keď výsledky dokazovania z prípravného konania korešpondovali s vyhlásením obžalovaného a kladnými odpoveďami na otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku. Prístup obžalovaného súd vyhodnotil ako napomáhajúci nielen súdu pri objasňovaní jeho trestnej činnosti, tým, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, ale tiež aj orgánom činným v trestnom konaní už v prípravnom konaní. Týmto postojom naplnil okolnosti odôvodňujúce prihliadnutie na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona. Súd nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.
Druh trestu bol v danom prípade určený zákonným ustanovením § 157 odsek 2 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 1 až 5 rokov, pričom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistených poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností (3:0) a postupoval podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd následne mal možnosť uložiť trest v upravenej sadzbe 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov. Vzhľadom k postoju obžalovaného k spáchanému prečinu, skutočnosti, že do spáchania predmetného nedbanlivostného prečinu viedol riadny život, s poukazom na zásady pre ukladanie trestov, súd rozhodol o uložení trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby 12 mesiacov. Za daných okolností prípadu je súd toho názoru, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, a preto výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil. Pri určení skúšobnej doby v trvaní 15 mesiacov boli podľa súdu zohľadnené všetky okolnosti predpokladané zákonom pre ukladanie trestu a určená skúšobná doba zodpovedá zásadám pre ukladanie trestu. Súd považuje určenú skúšobnú dobu za primeranú vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a okolnosti prípadu. Zároveň súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 18 mesiacov. V danej veci neboli zistené okolnosti, ktoré by odôvodňovali neukladanie trestu zákazu činnosti. Naopak, súd považoval uloženie takéhoto druhu trestu za nevyhnutné, a to vzhľadom na porušenie dôležitej povinnosti obžalovaného - venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a aj s ohľadom na ďalšie porušenie povinnosti vodiča - dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám. Účelom trestu zákazu činnosti je zabrániť obžalovanému vo vykonávaní činnosti, pri ktorej sa dopustil trestného činu, a tým mu zabrániť, aby taký čin v budúcnosti opätovne spáchal. Podľa súdu, obžalovaný je zodpovedný za následok, ktorý spôsobil, pokiaľ ho zavinil. Je potrebné zdôrazniť, že ani prípadná spoluzodpovednosť poškodenej na kolízii, nemení nič na tom, že konanie obžalovaného má povahu príčiny kolízie, pretože príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom by sa neprerušila ani ak by ku konaniu obžalovaného pristúpila ďalšia skutočnosť spolupôsobiaca pri vzniku následku. Konanie obžalovaného stále zostáva tou skutočnosťou, bez ktorého by nebolo k následku došlo, keďže porušil svoje povinnosti vodiča. Vo vzťahu ku konaniu poškodenej je dôležité uviesť, že od nikoho nemožno požadovať, aby vždy predvídal od druhých možné porušenie ich povinností, a z toho následne príčinnú súvislosť vedúcu k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, zvlášť, pokiaľ nemala dostatok času, aby sa prispôsobila porušeniu pravidiel druhou osobou, bez svojho ohrozenia. Zároveň súd dodáva, že trest ukladá súd podľa zákonných kritérií a nie je v tomto smere viazaný návrhmi procesných strán. (NS SR 2To 5/2010).
Pokiaľ ide o zodpovednosť obžalovaného za spôsobenú škodu, táto bola v konaní preukázaná z vykonaného dokazovania. Spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. a poškodená I. J. postupom podľa § 46 Trestného poriadku uplatnili nárok na náhradu škody voči obžalovanému. Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní potvrdil, že náhradu škody poškodeným rieši cestou povinného zmluvného
poistenia, súd podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
2
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.