Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-2Sa/9/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, A., zastúpenej opatrovníčkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, bytom D. X, A., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.01.2023 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.01.2023, ktorým žalovaná odmietla odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 03. decembra 2014, ktorým žalovaná zastavila žalobkyni vyplácanie invalidného dôchodku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím č. 705 819 8807 0 zo dňa 16.01.2023 odmietol odvolanie A. B. (v súdnom konaní v procesnom postavení žalobcu) urobenej prostredníctvom súdom ustanovenej opatrovníčky, proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2014, ktorým bola od 14.02.2014 žalobkyni zastavená výplata invalidného dôchodku podľa o sociálnom poistení (ďalej len ) z dôvodu, že sa nepodrobila vyšetreniu, na ktoré bola predvolaná za účelom zistenia jej zdravotného stavu.

2. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že proti uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobkyňa podala odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s napadnutým rozhodnutím a vzhľadom na charakter rozhodujúceho zdravotného postihnutia namietala neúčinnosť doručenia napadnutého rozhodnutia, pre ktoré jej mal byť ustanovený opatrovník. Z uvedených dôvodov žiadala o uvoľnenie výplaty invalidného dôchodku.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uvádza, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo žalobkyni doručené v súlade s ust. do vlastných rúk. Citujúc ust. , , žalovaný zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie obsahovalo správne poučenie o mieste a lehote na podanie odvolania. Rozhodnutie si žalobkyňa prevzala prostredníctvom splnomocnenca dňa 20.01.2015, o čom svedčí podpis na doručenke. Lehota na podanie odvolania tak začala plynúť dňa 21.01.2015 a posledný deň lehoty pripadol na deň 19.02.2015. Odvolanie bolo Sociálnej poisťovni doručené elektronicky dňa 27.12.2022, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania. S poukazom na uvedené skutočnosti napadnuté rozhodnutie zo dňa 03.12.2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2015. Vzhľadom na zmeškanie 30-dňovej lehoty na podanie odvolania, žalovaný odvolanie žalobkyne odmietol.

4. Žalobkyňa v zastúpení opatrovníčkou ustanovenou súdom JUDr. Ivetou Rajtákovou sa správnou žalobou zo dňa 21.03.2023 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj pôvodný správny súd) dňa 24.03.2023 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.01.2023 a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 11.03.2022 bola žalobkyňa obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Rozsudok v tomto výroku nadobudol právoplatnosť dňa 06.04.2022. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 18.10.2022, právoplatným dňa 25.10.2022, bola za opatrovníčku žalobkyne, s oprávnením zastupovať ju vo veciach, v ktorých má spôsobilosť na právne úkony obmedzenú, ustanovená JUDr. Iveta Rajtáková.

5. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou a bol jej priznaný invalidný dôchodok, ktorý jej prestal byť vyplácaný z dôvodu, že v dôsledku diagnózy F20.0 Paranoidná schizofrénia invalidný dôchodok nepreberala. Opatrovníčka žalobkyne žiadosťou zo dňa 03.11.2022 požiadala Sociálnu poisťovňu o obnovenie vyplácania invalidného dôchodku žalobkyni, ako aj o vyplatenie nevyplatených dávok invalidného dôchodku. Opatrovníčka žalobkyne poukázala na ust. , podľa ktorého lehota premlčania nároku na výplatu dávky neplynie počas konania o dávke, a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený. Citujúc ust. , opatrovníčka poukázala na skutočnosť, že vzhľadom na závažné psychické ochorenie žalobkyne, ktoré bolo dôvodom priznania invalidity je nesporné, že v konaní podľa bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne v prípade rozhodovania o zastavení výplaty invalidného dôchodku ustanoviť žalobkyni opatrovníka. Nakoľko Sociálna poisťovňa tak nepostupovala, nemožno považovať rozhodnutie, ktorým bolo vyplácanie invalidného dôchodku žalobkyni zastavené, za právoplatné a vykonateľné.

6. Následne bolo dňa 12.12.2022 doručené opatrovníčke žalobkyne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2014, ktorým bola zastavená žalobkyni výplata invalidného dôchodku od 14.02.2014. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa prostredníctvom opatrovníčky dňa 27.12.2022 odvolanie, v ktorom poukázala na ust. . Ďalej poukázala na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.11.2003 o priznaní invalidného dôchodku žalobkyni podľa ust. z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nebola schopná vykonávať žiadne sústavné zamestnanie. Tento stav bol spôsobený jej psychickým ochorením. Citujúc ust. opatrovníčka žalobkyne mala za to, že z dôvodu úplnej invalidity bolo nesporné, že na obhajobu záujmov žalobkyne v predmetnom konaní bolo potrebné jej ustanoviť opatrovníka. Zo žiadnej písomnosti Sociálnej poisťovne však nevyplýva, že by žalobkyni bol opatrovník ustanovený. Z dôvodu, že k účinnému doručeniu rozhodnutia zo dňa 03.12.2014 došlo až jeho doručením súdom ustanovenej opatrovníčke žalobkyne, opatrovníčka má za to, že odvolanie bolo podané včas.

8. K dôvodu zastavenia výplaty invalidného dôchodku uvádzanému prvostupňovým orgánom, a to, že žalobkyňa sa nepodrobila vyšetreniu, na ktoré bola predvolaná za účelom zistenia jej zdravotného stavu opatrovníčka žalobkyne uviedla, že v rozhodnutí nie je uvedené, akým spôsobom bola žalobkyňa predvolaná na vyšetrenie, kedy jej bolo predvolanie doručené, a ani kedy sa vyšetrenia mala zúčastniť. Pre psychické ochorenie žalobkyne nemohla takáto výzva, ak by jej existencia aj bola preukázaná, vyvolať žiadne právne účinky, nakoľko žalobkyni nebol ustanovený opatrovník na ochranu jej práv.

9. V žalobe ďalej opatrovníčka žalobkyne uviedla, že dňa 24.01.2023 bolo opatrovníčke doručené rozhodnutie žalovaného č. 705 819 8807 0 zo 16.01.2023 označené ako „Odmietnutie odvolania“, ktoré považuje v zmysle ust. , , za ne oprávnený. Za zásadné pochybenie žalovaného opatrovníčka žalobkyne považuje neustanovenie opatrovníka žalobkyni v konaní o zastavenie výplaty invalidného dôchodku, nedoručenie tohto rozhodnutia tomuto opatrovníkovi, čo možno považovať za odňatie práva žalobkyne na obhajobu jej práv v tomto konaní pred správnymi orgánmi. Z dôvodu, že žalovaný nijakým spôsobom nezdôvodnil svoj postup v administratívnom konaní, rozhodnutie žalovaného je nezákonné.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18.05.2023 uviedol, že túto považuje za neopodstatnenú a zotrval na skutočnostiach uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K námietke neúčinnosti doručenia rozhodnutia zo dňa 03.12.2014 uviedol, že doručenka preukazujúca

prevzatie je podpísaná splnomocnencom žalobkyne. Spôsobilosť na právne úkony bola žalobkyni obmedzená rozsudkom súdu zo dňa 11.03.2022, pričom na preberanie zásielok mala v čase doručovania rozhodnutia zo dňa 03.12.2014 určeného splnomocnenca, ktorý predmetné rozhodnutie aj prevzal. Uvedená námietka je preto podľa žalovaného nedôvodná. K námietke, že rozhodnutie o odvolaní vydal orgán verejnej správy, ktorý na to nebol oprávnený, žalovaný uviedol, že z dôvodu, že nebola splnená podmienka včasnosti podania odvolania, generálny riaditeľ žalovaného ako odvolací orgán o podanom odvolaní nerozhodoval. Odmietnutie odvolania preto bolo vydané organizačnou zložkou žalovaného oprávnenou na vydanie takéhoto úkonu.

11. Žalovaný ďalej zdôraznil, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v odmietnutí odvolania zo dňa 16.01.2023 a trvá na jeho správnosti a zákonnosti. Preto žiada, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. Opatrovníčka žalobkyne k vyjadreniu žalovaného v podaní zo dňa 23.08.2023 uviedla, že vyjadrenie žalovaného nereaguje na podstatu žalobných námietok a je nespôsobilé privodiť pochybnosti o dôvodnosti žaloby. Okrem toho, že zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, poukázala na skutočnosť, že po nahliadnutí do administratívneho spisu zistila, že na doručenke pripojenej k rozhodnutiu zo dňa 03.12.2014 je ako údaj o doručovanej zásielke uvedené č. 308 074 602 6421 a v časti doručenky, kde má byť uvedený adresát, je ceruzkou uvedené č. XXX XXX XXXX, pričom čas, kedy bol tento údaj ceruzkou doplnený nie je možné zistiť. Z uvedeného s poukazom na ustálenú judikatúru opatrovníčka vyvodila záver, že dôkaznú silu môžu mať len údaje, ktoré v čase doručovania boli na doručenke doplnené, to znamená, že nespochybniteľný je len údaj 308 074 602 6421. Pokiaľ teda žalovaný tvrdí, že dňa 20.01.2015 bolo rozhodnutie z 03.12.2014 č. XXX XXX XXXX X žalobkyni doručené prostredníctvom jej splnomocnenca, toto tvrdenie zo spisu žalovaného nevyplýva a je potrebné ho považovať za nepreukázané.

13. Opatrovníčka žalobkyne ďalej opätovne poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa bola od roku 2003 uznaná invalidnou z dôvodu paranoidnej schizofrénie s defektom osobnosti, a tento záver bol potvrdený posudkom posudkovej komisie zo dňa 13.10.2006 a 10.11.2009. Žalobkyňa preto nebola schopná konať samostatne v konaní o odňatí výplaty invalidného dôchodku. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb pri paranoidnej schizofrénii prevládajú stabilné, často paranoidné bludy, zvyčajne sprevádzané halucináciami, najmä sluchovými, a poruchami vnímania. Pre schizofrénne poruchy sú charakteristické základné a charakteristické deformácie myslenia a vnímania, a neprimeraná alebo otupená afektivita. Je tak nesporné, že takéto zdravotné postihnutie nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že v čase doručovania rozhodnutia z 03.12.2014 žalobkyňa nebola spôsobilá obhajovať svoje práva v dôsledku duševnej poruchy, ktorá celkom zjavne nebola len prechodná a bola samotným žalovaným uznaná ako invalidizujúca diagnóza žalobkyne. Na tejto skutočnosti nič nemení ani žalovaným zdôrazňovaný fakt, že rozhodnutie zo dňa 03.12.2014 bolo prevzaté dňa 20.01.2015 splnomocnencom žalobkyne. Záverom zdôraznila, že vzhľadom na duševnú poruchu žalobkyne, ktorá rozhodne nemôže byť hodnotená ako prechodná, nie je možné uvažovať ani o platnosti splnomocnenia udeleného žalobkyňou na preberanie pošty. Splnomocnenie na preberanie zásielok doručovaných Slovenskou poštou preto nezakladá žiadne dôsledky pre účinnosť doručenia zásielky osobe trpiacej duševnou poruchou a ani pre plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku.

14. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.

15. Súd na základe žiadosti žalobkyne na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 13.02.2024 (v súlade s ) a vo veci vyhlásil rozsudok podľa ust. dňa 07.03.2024. Na pojednávaní opatrovníčka žalobkyne a žalovaný zotrvali na svojich argumentoch a právnych názoroch obsiahnutých v ich písomných podaniach nachádzajúcich sa v súdnom spise. 16. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa, taktiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s

administratívnym spisom dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, a preto je namieste zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

17. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného – oznámenia o odmietnutí odvolania žalobkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.01.2023, proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2014. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobkyňa, za ktorú koná súdom ustanovená opatrovníčka namieta, že rozhodnutie zo dňa 16.01.2023 bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený (žalobný dôvod podľa ), rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neodôvodnenie postupu v konaní o zastavenie výplaty invalidného dôchodku žalobkyni (žalobný dôvod podľa ) a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, nakoľko pre obhajobu práv žalobkyne nebol v správnom konaní, vzhľadom na jej zdravotný stav, ustanovený opatrovník (žalobný dôvod podľa ).

18. Podľa účinného v čase rozhodovania správneho orgánu, výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, stratou alebo poklesom pracovnej schopnosti, sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že poberateľ dávky prestal byť invalidný alebo u neho došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti až po zastavení výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty.

19. Podľa , , účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu. Vecne príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne ustanoví účastníkovi konania opatrovníka, ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv alebo ak nemá zákonného zástupcu.

20. Podľa , , , , , rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať.

21. Podľa , , rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia

22. Podľa , , , , odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia; odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v ôsmom bode a deviatom bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas a riadne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preto, že sa účastník konania riadil

nesprávnym poučením alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tomto prípade možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa oznámenia účastníkovi konania. O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.

23. Podľa (ďalej len ), na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

24. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. ).

25. Z obsahu žaloby a z obsahu napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné diagnostické posúdenie a trvalá povaha ochorenia žalobkyne (t.j. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav spôsobený psychickým ochorením žalobkyne, pre ktorý žalobkyňa nie je spôsobilá vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie - žalovaný túto skutočnosť nenamietal). Spornými boli vyššie uvedené skutočnosti, tak ako sú uvedené v žalobných bodoch (ods. 17. odôvodnenia tohto rozsudku).

26. V správnom konaní sa uplatňujú zásady, z ktorých pre prerokúvanú vec majú význam, a to zásada dvojinštančnosti konania, zásada hospodárnosti a rýchleho rozhodovania a zásada riadneho zistenia skutočného stavu veci. Zásada dvojinštančnosti sa realizuje prostredníctvom odvolania ako riadneho opravného prostriedku ( a nasl. Správneho poriadku, a nasl. ), pričom jej zmyslom je umožniť, aby nadriadený orgán v systéme orgánov verejnej správy preskúmal zákonnosť rozhodnutia jemu podriadeného orgánu vo väčšine správnych vecí. Prejavom dvojinštančnosti správneho konania je povinnosť odvolacieho orgánu preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, aj povinnosť doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené vady odstrániť ( Správneho poriadku, a nasl. ). Zásada hospodárnosti konania vyjadruje požiadavku na rýchle a hospodárne konanie s, pokiaľ možno, čo najmenšími nákladmi; jej uplatňovanie však nesmie viesť k porušeniu iných zásad správneho konania, najmä zásady riadneho zistenia skutočného stavu veci.

27. V kontexte s vyššie uvedeným súd posúdil námietku žalobkyne, podľa ktorej žalovaný nebol na vydanie rozhodnutia zo zákona oprávnený ako dôvodnú, a to s poukazom na cit. , podľa ktorého o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ. Žalovaný síce tvrdil, že o odmietnutí odvolania podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie ako prvostupňového správneho orgánu bol oprávnený rozhodnúť, nakoľko v predmetnom prípade mal za to, že neboli splnené základné podmienky prípustnosti odvolania, avšak svoje oprávnenie nijako nepreukázal. Z ustanovení táto právomoc ústredia nevyplýva. Správny súd má za to, že v predmetnom správnom konaní nebola dodržaná zásada dvojinštančnosti konania a boli tak porušené zásady zákonného konania pred správnymi orgánmi. Správny orgán prvého stupňa tým, že nepredložil vec na posúdenie nadriadenému orgánu v zmysle cit. ust. , odňal žalobkyni právo na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o tak zásadnej veci, ako je zastavenie výplaty invalidného dôchodku, odvolacím orgánom. Žalobkyni tak bol bez zákonného posúdenia v odvolaní namietaných skutočností odňatý vzhľadom na jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej jediný príjem (pre duševnú poruchu nebola schopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie). Je preto nesporné, že postupom správneho orgánu bolo zasiahnuté do ústavného práva žalobkyne na primerané hmotné zabezpečenie pri jej nespôsobilosti na prácu (Čl. 39 ).

28. Súd ďalej posúdil námietky žalobkyne týkajúce sa preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. V ust. je ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy uvedená jeho nepreskúmateľnosť.

O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

29. Súd má za to, že rozhodnutia správnych orgánov nezodpovedajú zákonným požiadavkám upraveným v zákone o sociálnom poistení. Správny orgán prvého stupňa tým, že nepredložil vec na posúdenie odvolaciemu orgánu a odvolanie odmietol, nevydal o odvolaní rozhodnutie, ktoré by spĺňalo vyššie uvedené náležitosti ( ). Rozhodnutie žalovaného preto nepovažuje súd za riadne odôvodnené, nakoľko žalovaný neodpovedá na argumenty odvolateľky, a je tak zrejmé, že sa nevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli obsahom odvolania. Žalovaný sa nevysporiadal s dôvodmi, pre ktoré nebol v správnom konaní žalobkyni ustanovený opatrovník podľa cit. , , a to vzhľadom na jej dlhodobo preukázateľne nepriaznivý zdravotný stav. Ďalej sa nevysporiadal s námietkami týkajúcimi sa vyšetrenia zdravotného stavu, ktorému sa žalobkyňa podľa správneho orgánu nepodrobila (nie je zrejmé kedy a kde sa malo uskutočniť, kto mal vyšetrenie vykonať, akou formou bola žalobkyňa predvolaná, a pod.). Rozhodnutie, nakoľko jeho odôvodnenie nespĺňa uvedené náležitosti, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

30. Taktiež rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa správny súd považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko nie je riadne odôvodnené. Z odôvodnenia nie je zrejmé, že správny orgán sa vecou náležite zaoberal, keďže v ňom nie sú v ňom uvedené žiadne skutkové zistenia, ktoré mali rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci, nie sú v ňom uvedené úvahy, ktorými sa mal pri hodnotení dôkazov riadiť a absentujú akékoľvek právne závery. Správny orgán iba cituje príslušné ust. zákona a stručne naň odkazuje, pričom neuvádza žiadne konkrétne a rozhodujúce skutkové okolnosti, na základe ktorých uzavrel, že žalobkyňa sa nepodrobila odbornému vyšetreniu za účelom zistenia jej zdravotného stavu (tak ako je uvedené v ods. 29.), čo malo za následok zastavenie výplaty invalidného dôchodku. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o tak zásadné rozhodnutie, ktoré zasiahlo do práv žalobkyne, správny orgán sa mal s vyššie uvedenými skutočnosťami dôsledne vysporiadať, rozhodnúť zákonom stanoveným spôsobom a vydať presvedčivé a preskúmateľné rozhodnutie.

31. Ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodnutí správnych orgánov bolo podstatné porušenie procesného predpisu, ktoré spočívalo v neustanovení opatrovníka žalobkyni podľa cit. správnym orgánom v konaní o zastavenie výplaty invalidného dôchodku ako aj v odvolacom konaní, a to vzhľadom na intenzitu zásahu do práv žalobkyne. Psychická porucha, ktorou žalobkyňa preukázateľne trpela od roku 2003, t.j. dlhodobo a nezvratne, vzbudzovala dôvodnú pochybnosť o zdravotnom stave žalobkyne, a preto bolo namieste, aby správne orgány posúdili v akom rozsahu žalobkyňa nie je spôsobilá obhajovať svoje práva v správnom konaní (aj keď spôsobilosť žalobkyne na právne úkony v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa nebola rozhodnutím súdu obmedzená). Vzhľadom na závažnosť zdravotného stavu žalobkyne (závery posudkových komisií) ako aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa si nepreberala invalidný dôchodok, o čom museli mať správne orgány vedomosť, ako aj s poukazom na tvrdenie správneho orgánu, že žalobkyňa nereagovala na predvolanie na posúdenie zdravotného stavu, čo malo za následok zastavenie výplaty dávky a odňatie tak jej jediného príjmu, bolo potrebné zo strany správnych orgánov posúdiť rozsah, v akom žalobkyňa bola schopná robiť procesné úkony v príslušnom konaní a zaoberať sa tak dôvodnosťou ustanovenia opatrovníka žalobkyni. Uvedené závažné okolnosti prípadu mali u správneho orgánu rozhodne vzbudiť dôvodnú pochybnosť o schopnosti žalobkyne účinne brániť svoje práva. Správny orgán prvého stupňa sa však uspokojil s doručením rozhodnutia splnomocnencovi oprávnenému na preberanie poštových zásielok, ktorý nebol oprávnený na zastupovanie žalobkyne vo vzťahu k orgánu verejnej správy. Na rozdiel od uvedeného splnomocnenca, procesný opatrovník ustanovený správnym orgánom podľa by bol pri zastúpení oprávnený uskutočňovať právne úkony v mene zastúpeného s predpokladanou náležitou starostlivosťou, pričom účinky z toho (práva a povinnosti) by vznikali priamo zastúpenému. Uvedené muselo byť správnemu orgánu z jeho

rozhodovacej činnosti zrejmé. S predmetnou skutočnosťou sa nevysporiadal ani žalovaný v odvolacom konaní. Aj keď žalobkyňa už bola vo svojej spôsobilosti súdom obmedzená, a v správnom konaní konala prostredníctvom súdom ustanovenej opatrovníčky, žalovaný sa mal vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadať s odvolacou námietkou týkajúcou sa uvedeného postupu prvostupňového správneho orgánu. Súd tak má za preukázané, že uvedený postup správnych orgánov mal za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, pričom vada spočívala v zásadnom porušení práv žalobkyne ako účastníka konania, nakoľko jej nebolo umožnené účinne brániť svoje práva.

32. Vychádzajúc z uvedeného súd má za to, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zastavení výplaty invalidného dôchodku zo dňa 03.12.2014 nebolo žalobkyni riadne doručené, a preto nemožno s jeho doručením splnomocnencovi (splnomocnenému iba na preberanie poštových zásielok v mene žalobkyne) spájať právne účinky. Odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 03.12.2014 podané súdom ustanovenou opatrovníčkou žalobkyne dňa 27.12.2022 malo byť preto považované za včas a riadne podané, a malo byť na posúdenie predložené nadriadenému orgánu, v súlade s a nasl. .

33. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo podľa , zrušil.

34. V novom konaní je správny orgán, ktorému bude vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie, viazaný v zmysle ustanovenia právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku.

35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca v prípade, že je celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade bola žalobkyňa celkom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na náhradu dôvodne a účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich zaplatenie. Výšku trov konania správny súd určí v samostatnom rozhodnutí, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).