Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4Csp/92/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, IČO:04355211, náměstí T.G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedušová, IČO: 42 185 190, Majernikova 3479/3A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, proti žalovanému: C. U., F.. XX.XX.XXXX, Ž. XXX, o zaplatenie 100 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 100 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 14.04.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám zástupcu žalobkyne JUDr. Katarína Hegedušová, IČO: 42 185 190, Majernikova 3479/3A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd dňa 15.03.2019 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia 100 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne od 14.04.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu podala prostredníctvom elektronického formulára na Okresný súd Banská Bystrica príslušný na konanie podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tvrdeniami, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ a.s., so sídlom Politických věznu 1271/21, Nové Mesto, 110 00 Praha 1, IČO: 04355211, ktorá v rámci cezhraničenej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť a sídlo na T.G.Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, a žalovaný ako fyzická osoba uzavreli „Smlouvu o zápujčce č.482982“ podľa § 2390 zákona č.89/2012 Sb. občanský zákonník a zákona č.145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru a o změně některých zákonu. Zmluvu zmluvné strany uzavreli prostredníctvom webovej stránky www.minipôžička.sk <http://www.minipôžička.sk>, na ktorej sa žalovaný zaregistroval a požiadal žalobkyňu o poskytnutie úveru vo výške 100 eur. Pri registrácii uviedol svoje údaje tak, ako ho nimi žalobkyňa označila v žalobe. Registráciou a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný potvrdil, že súhlasí so zmluvou, ako aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, a potvrdil, že údaje, ktoré žalobkyni poskytol, sú pravdivé a úplné. Žalobkyňa na základe zmluvy poskytla žalovanému úver vo výške 100 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 eur, tzn. zaplatiť celkom 128 eur do 28 dní od poskytnutia úveru. Celkové náklady spojené s úverom sú tvorené výlučne odplatou, ktorá predstavuje 28 eur. Žalovaný nesplnil riadne a včas svoj záväzok. Úver sa stal splatným dňa 06.04.2016. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu záväzku celkom 4 upomienkami zasielanými formou SMS správ a e-mailom, a to dňa 08.04.2016,11.04.2016,07.07.2016 a 13.07.2016. Žalovaný na upomienky nereagoval. Telefonicky sa s ním žalobkyni nepodarilo skontaktovať. Podľa všeobecných obchodných podmienok žalobkyňa má

nárok na paušálnu náhradu nákladov na upomienky vo výške celkom 12 eur (4 x 3 eurá). Dňa 20.09.2017 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Na úhradu záväzku bol žalovaný v súlade s § 3 ods. 6 písm. d) Zákona o upomínacom konaní vyzvaný elektronickou komunikáciou dňa 25.02.2019. Ku dňu podania žaloby žalovaný neuhradil žiadnu platbu. Žalobou sa žalobkyňa podľa Nariadenia vlády ČR č.351/2013 Sb. domáha na žalovanom zaplatenia aj úrokov z omeškania v zákonnej výške.

3. Ako dôkazy v spore zástupca žalobkyne označil a spolu so žalobou súdu predložil výpis z obchodného registra Krajského súdu v Brne, listiny označené ako „Smlouva o zápujčce č. 482982“ a „ Všeobecní podmínky poskytnutí úvěru“, potvrdenie o zaslaných upomienkach a výzvu na okamžité uhradenie dlžoby.

4. Dňa 11.04.2019 Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp.zn. , ktorým uložil žalovanému povinnosti v súlade so žalobou. Tento platobný rozkaz sa tomuto súdu nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk na adresu označenú žalobkyňou v žalobe Ž. XXX, XXX XX Ž., Z. P.. Podľa relácie poštového doručovateľa žalovaný písomnosti súdu opakovane v odbernej lehote nevyzdvihol. O tejto skutočnosti Okresný súd Banská Bystrica upovedomil žalobkyňu a podľa Zákona o upomínacom konaní ju vyzval, aby v lehote 15 dní navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa s tým, že inak sa konanie zastaví. Žalobkyňa na výzvu súdu oznámila, že v konaní navrhuje pokračovať. Tým podľa veta prvá Zákona o upomínacom konaní došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica dňa 11.04.2019 a Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil Okresnému súdu Kežmarok ako súdu príslušnému na prejednanie veci podľa .

5. Lustráciou v Registri obyvateľov SR súd zistil, že žalovaný je k trvalého pobytu od 22.05.2006 doposiaľ prihlásený na adrese Ž. XXX, Z. P.. Na tejto adrese sa však nezdržiava. Adresu jeho skutočného pobytu sa súdu nepodarilo zistiť. Preto podľa súd oznámenie o podanej žalobe zverejnil na webovej stránke a úradnej tabuli súdu, a to v dobe od 29.01.2020 - 14.02.2020. Následne uznesením zo dňa 12.03.2020 súd v súlade s v spojení s vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a pripojeným listinám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s , podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Dňa 19.06.2020 verejne vyhlásil rozsudok tak, ako je obsahom výroku tohto písomného vyhotovenia rozhodnutia. K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva:

7. Podľa výpisu z obchodného registra Krajského súdu v Brne žalobkyňa je v súčasnosti vedená v tomto obchodnom registri ako európska (akciová) spoločnosť s dátumom vzniku a zápisu dňa 28.08.2015, ktorá vznikla v dôsledku cezhraničného fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST a.s., so sídlom Politických věznu 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 043 55 211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku (akciovú) spoločnosť s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOST, SE ako nástupníckou spoločnosťou, s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom Pribinová 25, Bratsialava-Ružinov 811 09, Slovenská republika, IČO: 35 52 453, v postavení zanikajúcej spoločnosti, ktorá zanikla bez likvidácie a jej meno prešlo na nástupnícku spoločnosť.

8. Žalovaný nepoprel a súd na základe vykonaného dokazovania nemal závažnejšie pochybnosti, že žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 09.03.2016 zmluvu označenú stranami ako „Smlouva o zápůjčce č.482982“ za podmienok tak, ako ich žalobkyňa uviedla v žalobe a ako vyplývajú aj z listinných dôkazov predložených žalobkyňou (ďalej len „zmluva“). Zmluvu strany uzavreli prostredníctvom diaľkovej komunikácie využitím webovskej stránky žalobkyne www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> prevádzkovanej v Slovenskej republike. Na základe žiadosti žalovaného sa tak žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému bezúčelovú peňažnú pôžičku vo výške 100 eur a žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odmenu za poskytnutie pôžičky vo výške 28 eur, spolu celkom 128 eur, a to do 06.04.2016.

9. Nakoľko žalobkyňou v danej veci je európska akciová spoločnosť so sídlom v Českej republike, ide o spor s cudzím prvkom. Preto sa súd najprv zaoberal otázkou právomoci súdu Slovenskej republiky na konanie a otázkou rozhodného práva, ktoré je potrebné aplikovať na danú vec. Žalobkyňa v žalobe žalovaného označila ako spotrebiteľa a „Smlouvu o zápůjčce č.482982“ ako spotrebiteľský úver. Definícia pojmu spotrebiteľ vyplýva priamo zo znenia čl. 6 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady(ES) č.593/2005 z 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá uzavrela zmluvu na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo predmetu jej činnosti alebo výkonu povolania. V danom prípade medzi stranami nebolo sporným a súd nemal závažnejšie pochybnosti o tom, že zmluva zo dňa 09.03.2016 má charakter zmluvy spotrebiteľskej, že žalovaný má v právnom vzťahu založenom touto zmluvou o úvere postavenie spotrebiteľa a žalobkyňa postavenie podnikateľa konajúceho v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa čl. 18 bod 2. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov o občianskych a obchodných veciach (Brusel I.) druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko (miesto, kde sa zdržiava s úmyslom trvale tam bývať). Podľa Registra obyvateľov SR žalovaný je občanom Slovenskej republiky prihláseným od roku 2006 k trvalému pobytu na adrese Ž. XXX, Z. P.. Aktuálna adresa skutočného pobytu žalovaného nebola v konaní zistená. Za danej situácie súd vychádzal z tohto, že žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, a tým je daná aj právomoc Okresného súdu Kežmarok ako súdu miestne príslušného podľa .

11. Za rozhodné hmotné právo v danej veci súd považoval právo Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady(ES) č.593/2005 z 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „ spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takúto činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny, a zmluva patrí do rozsahu činnosti tejto krajiny. Podľa čl. 6 bodu 2 veta prvá tohto nariadenia bez ohľadu na ods.1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky ods. 1. V danej veci sa strany dohodli, že rozhodným právom bude právo Slovenskej republiky (viď spotrebiteľská rozhodcovská zmluva). Navyše, aplikácia práva Slovenskej republiky je daná aj naplnením čl. 6 bodu 1 písm. b), nakoľko zo spôsobu uzavretia zmluvy prostredníctvom webovskej stránky zriadenej žalobkyňou pre Slovenskú republiku v slovenskom jazyku vyplýva, že podnikateľská činnosť žalobkyne bola nasmerovaná aj do Slovenskej republiky.

12. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 09.03.2016 (ďalej len „ “) spotrebiteľským úverom na účely podľa tohoto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohoto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa.

13. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

14. Podľa § 2 písm. a) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l) , pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z) , ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 23.

16. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia mať písomnú formu.

17. Podľa o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) na účely tohto zákona sa zmluvou na diaľku rozumie zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

18. Podľa § 2 písm. c) a b) tohto Zákona finančných službách na diaľku na účely tohto zákona sa rozumie c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, a d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Žalovaný neučinil sporným a súd na základe vykonaného dokazovania nemal závažnejšie pochybnosti, že žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ uzavreli prostredníctvom diaľkovej komunikácie v zmysle spotrebiteľskú zmluvu o poskytnutí úveru. Na základe tejto zmluvy žalobkyňa ako iný veriteľ podľa cit. Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytla žalovanému ako spotrebiteľovi úver vo výške 100 eur a žalovaný sa v zmluve zaviazal úver vo výške 100 eur spolu s odplatou dohodnutou vo výške 28 eur, spolu 128 eur, zaplatiť do 06.04.2016.

20. Medzi stranami nebolo sporné a v konaní ani vážnejšie spochybnené, že žalovaný na úver nič nezaplatil. Žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok iba na vrátenie istiny poskytnutého úveru vo výške 100 eur. Preto súd žalobu v časti istiny považoval v celej jej žalovanej výške za dôvodnú a žalobe vyhovel.

21. Žalobou žalobkyňa spolu so zaplatením istiny 100 eur požadovala zaplatenie aj úrokov z omeškania zo zaplatením sumy 100 eur vo výške 8,05 % ročne od 14.04.2016 do zaplatenia.

22. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

23. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

25. Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný mal sumu 100 eur zaplatiť do 06.04.2016, čo neučinil, počnúc dňom 07.04.2016 sa tak žalovaný dostal do omeškania so zaplatením tejto sumy a žalobkyni tak týmto dňom vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške určenej zákonom. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k tomuto prvému dňu omeškania žalovaného so splnením peňažného dlhu bola 5% ročne. Žalobkyňou požadované úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne prevyšujú túto sadzbu. Preto súd žalobkyni počnúc požadovaným dňom 14.04.2016 priznal úroky z omeškania so zaplatením sumy 100 eur iba vo výške 5% ročne a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

26. Žalobou žalobkyňa požadovala zaplatenie aj 12 eur s tvrdením, že podľa všeobecných obchodných podmienok je oprávnená požadovať od spotrebiteľa náhradu nákladov spojených s upomienkami zaslanými formou SMS - správ alebo e-mailov vo forme zmluvnej pokuty.

27. Podľa a ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti škoda nevznikne. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

28. Podľa 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

29. Podľa dojednania v predmetnej spotrebiteľskej zmluve o úvere veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkami vo výške 3 eurá za každú odoslanú upomienku. Súd zastáva názor, že toto dojednanie nie je dojednaním o zmluvnej pokute v zmysle . Pokiaľ žalobkyňa žalobou požaduje v zmysle úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12 eur, bolo na nej, aby vo vzťahu k skutočnostiam týkajúcim sa vynaloženia a reálnej výšky vynaložených nákladov uniesla dôkazné bremeno, čo neuniesla. Preto súd žalobu aj v tejto časti príslušenstva žalovanej istiny zamietol. Navyše, súdy už judikovali neprijateľný charakter tejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj napr. rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. , rozsudok Okresného súdu Partizánske sp.zn. , Okresného súdu Nitra sp.zn. , a ďalšie).

30. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa tak, že žalobkyni, ktorá mala v spore neúspech iba v nepatrnej časti príslušenstva žalovanej istiny, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady trov konania rozhodne podľa osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

Poučenie:

Proti výrokom I. - III. tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov ( ).

Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).