Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18T-55-2023.pdf
PDF · 88.41 KB
Case nature
Area
Subarea
18T/55/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D.. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. marca 2024, takto
rozhodol:
Obžalovaný A. B. E. F. G. H. E. I., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom I. J. XX, K. I. L., bez zamestnania
j e v i n n ý, ž e
dňa 30.06.2023 v čase okolo 20.00 hod. v obci I. J., K. I. L., na ulici pred rodinným domom so súpisným číslom XX, fyzicky napadol C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom I. J. M. XX, K. I. L. a to takým spôsobom, že po ich vzájomnej slovnej komunikácii vytiahol expanznú zbraň zn. N. model O. XX kaliber X A. P. Q. N. v. č. B., ktorú namieril na oblasť vrchnej časti tela a vystrelil na C. K. zo vzdialenosti 1 metra, pričom náplň náboja so slzotvornou látkou zasiahla oblasť tváre C. K., čím uvedením konaním spôsobil poškodenému C. K. zranenie, ktoré si vyžiadalo len prvotné lekárske ošetrenie bez potreby ďalšej liečby a zdravotných následkov,
t e d a
sa dopustil slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadol iného závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
t ý m s p á c h a l
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona samosudca obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona samosudca obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona samosudca obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci:
- 1ks expanzná zbraň zn. N. model O. XX kaliber X mm P. Q. N. v. č. B.,
- 1 ks expanzný náboj.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XX, K. I. L. s celým nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote dňa 28.11.2023 č. k. 2Pv 305/23/6609-14 podal obžalobu na A. B. pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a), odsek 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to v obžalobe uvedené.
Trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 18T/55/2023 zo dňa 30.11.2023 bol obvinený A. B. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 20 (dvadsať) mesiacov. Zároveň mu bol uložený i trest prepadnutia veci – 1 kus expanznej zbrane zn. N., model O. XX, kaliber X mm P. N. v. č. B. a jeden kus expanzný náboj.
Proti horeuvedenému trestnému rozkazu podal dňa 09.01.2024 v zákonnej lehote obvinený A. B. odpor a žiadal, aby vo veci sa konalo riadne súdne konanie a aby všetci účastníci konania boli dopodrobna vypočutí.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., ktorý vyhlásil, že je nevinný, hoci zo zbrane vystrelil. Konal tak v nutnej sebaobrane. Ďalej vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu. Vo svojej výpovedi podrobne popísal svoje konanie a záverom doznal, že po predchádzajúcom napadnutí psom poškodeného si zaobstaral zbraň so slzotvornou látkou, ktorou po predchádzajúcej hádke s poškodeným vystrelil do hrude poškodeného. Poškodeného pred použitím zbrane o tejto skutočnosti upozornil. Na otázky samosudcu obžalovaný uviedol, že ako mu dal poškodený facku, obžalovaný urobil dva kroky dozadu, teda smerom od poškodeného a rozhodol sa použiť plynovú zbraň, pričom trvalo cca. 15 sekúnd kým ju vytiahol z puzdra, odistil a nabil. Počas toho ako obžalovaný manipuloval so zbraňou poškodený už nič nekričal, pretože keď videl zbraň tak zamrzol a nehýbal sa.
Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedka – J. R., ktorý uviedol, že kritického dňa videl v spätnom zrkadle svojho motorového vozidla slovný konflikt medzi obžalovaným a poškodeným. Počul výstrel a následne si poškodený C. K. držal tvár.
Svedok S. K. popísal slovný konflikt medzi obžalovaným a jeho otcom – poškodeným C. K.. So vzdialenosti asi 15 metrov ich sledoval a videl, že obžalovaný strelil do tváre poškodeného. On následne rozbil čelné sklo na vozidle pána R., ktorý doviezol obžalovaného domov, „lebo mal nervy“.
Svedkyňa E. B. – matka obžalovaného sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní, že videla z okna domu, že došlo k slovnej potýčke medzi obžalovaným a poškodeným, ktorý napriek upozorneniu obžalovaného, že má zbraň sa k nemu približoval a videla, ako ho jej syn strelil do oblasti hrude. Predtým však poškodený dal obžalovanému facku.
Poškodený C. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritického večera sa vrátil domov z Bratislavy, kde pracuje, keď zaregistroval svojho suseda - obžalovaného A. B., že prišiel domov, šiel za ním. Chcel vedieť, prečo vybil jeho synovi - S. K. zuby. Keď sa ho na to pri aute pána R. opýtal, zo vzdialenosti asi 1,5 metra videl záblesk a potom nič iné. Nevedel sa ani pohnúť, lebo nič nevidel. Nevedel odkiaľ obžalovaný vytiahol zbraň.
Svedkyňa G. R. uviedla, že kritického večera bola v motorovom vozidle, ktorým doviezol jej syn J. R. obžalovaného A. B. domov. Počula hádku medzi obžalovaným a poškodeným. Počula pľasknutie a potom výstrel. Veľmi sa zľakla a preto žiadala syna, aby odišli preč. Keď odchádzali, syn poškodeného na jej strane rozbil čelné sklo na vozidle.
Obžalovaný v mieste bydliska je všeobecne hodnotený. Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že nebol v priestupkovom konaní riešený. Je nezamestnaný. Z oznámenia OR PZ, odboru poriadkovej polície, oddelenie dokladov Rimavská Sobota zo dňa 14.07.2023 vyplýva, že obžalovaný nie je držiteľom zbrojného preukazu. Dňa 26.06.2023 mu bola OD OPP OR PZ Rimavská Sobota ako vlastníkovi i držiteľovi do užívania zaevidovaná expanzná zbraň zn. N., model O. XX, v. č.: B., kaliber: XXX P. N. na základe povolenia na nadobudnutie vlastníctva zbrane kategórie D. č. povolenia: XXXXXX.
Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný A. B. bol päťkrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.08.2015, sp. zn. 2T/41/10 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/69/15 zo dňa 28.10.2015, pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesením Okresného súdu Košice 2, sp. zn. 5Pp 40/16 zo dňa 06.06.2016 bol A. B. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov. Zároveň mu bol uložený trest prepadnutia veci a ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie. Dňa 20.04.2022 bolo vyslovené, že sa v skúšobnej dobe osvedčil.
Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný nepoprel spáchanie skutku, ale na svoju obranu tvrdil, že konal v sebaobrane, preto sa súd pri hodnotení dôkazov vykonaných v tomto trestnom konaní zameral hlavne na okolnosti, ktoré bezprostredne predchádzali skutku a hlavne na interakciu medzi obžalovaným a poškodením pred tým a počas toho ako obžalovaný vytiahol predmetnú plynovú zbraň.
Pri súhrnnom hodnotení všetkých vykonaných dôkazov, hlavne výpovedí svedkov bolo preukázané, že poškodený v predmetný deň išiel cielene smerom ku obžalovanému, pričom už počas toho ako sa ku obžalovanému približoval, tak na obžalovaného kričal a celkovo bolo z jeho agresívneho prejavu zrejmé, že sa chce s obžalovaným verbálne a možno aj fyzicky konfrontovať z dôvodu, že v minulosti mal obžalovaný konflikt so synom poškodeného. Ako prišiel k obžalovanému na krátku vzdialenosť, začali sa hádať a poškodený dal obžalovanému facku. Vzhľadom na to, že obžalovaný mal v minulosti operovanú chrbticu, chcel sa vyhnúť fyzickému konfliktu s poškodený, a preto sa rozhodol vytiahnuť na poškodeného plynovú zbraň, ktorú si predtým zabezpečil za účelom ochrany pred psom poškodeného, ktorý ho už v minulosti napadol. Na tomto mieste súd konštatuje, že vzhľadom na agresívne správanie sa poškodeného ako aj facku, ktorú poškodený dal obžalovanému, bolo zo strany obžalovaného v poriadku, že vytiahnutím zbrane chcel predísť prípadnému ďalšiemu fyzickému konfliktu s poškodeným. Podľa samotného obžalovaného ihneď potom, ako obžalovaný urobil dva kroky preč od poškodeného a začal manipulovať so zbraňou, poškodený už nepokračoval v kričaní, ani sa nehýbal smerom k obžalovanému, dokonca to obžalovaný nazval tak, že poškodený ako keby zamrzol, čo bolo presne to, čo obžalovaný mal a aj dosiahol tým, že vytiahol predmetnú zbraň. V tomto momente mal obžalovaný zavolať políciu s tým, že poškodený ho napadol a v tom momente by bolo možné skutočnosť, že obžalovaný vytiahol na poškodeného zbraň ako primeranú obranu voči útoku poškodeného. Obžalovaný sa však napriek tomu, že poškodený nepokračoval ani vo verbálnych ani vo fyzických útokoch voči nemu, rozhodol použiť predmetnú zbraň voči poškodenému tým, že mu zo zbrane vystrelil do oblasti hrude poškodeného, pričom okrem tlaku z výstrelu poškodeného ohromil aj slzotvorný plyn, ktorý bol obsahom náboja. Práve tento akt obžalovaného súd považuje za konanie nad rámec nutnej obrany, pretože už samotné vytiahnutie, odistenie a nabitie zbrane zjavne postačovalo na to, aby obžalovaný odvrátil ďalšie agresívne či už verbálne alebo fyzické útoky poškodeného. Z vyššie uvedených dôvodov v danom prípade použitie plynovej zbrane zo strany obžalovaného nemožno pokladať za nutnú obranu, ako to
predpokladá § 25 ods. 2 Trestného zákona, kedy nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo obrancu.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd konanie obžalovaného A. B. kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a), ods. 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, pretože sa dopustil fyzicky, a to verejne na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a urobil to závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, konkrétne plynovou zbraňou.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Poľahčujúca okolnosť u obžalovaného nebola zistená. Súd zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a síce, že bol už za trestný čin odsúdený.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Pri ukladaní trestu súd dospel k záveru, že druh a výmera trestu musia byť v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Vzhľadom na tieto skutočnosti bol obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov, pričom mu súd výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov. Zároveň súd uložil obžalovanému i trest prepadnutia veci 1 kus expanznej zbrane zn. N., keďže uvedená zbraň bola použitá na spáchanie trestného činu. Súd je toho názoru, že daný trest je pre ochranu spoločnosti, nápravu obžalovaného, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, pričom dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu.
Keďže poškodený si síce náhradu škody voči obžalovanému uplatnil, avšak neuviedol v akej výške, súd poškodeného C. K. s celým nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. sa dopustil slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadol iného závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.