Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_2T-15-2024.pdf
PDF · 101.98 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/15/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským vo väzobnej trestnej veci obžalovaného: Q. H., nar. XX.XX.XXXX, hlásený trvalý V. R. W. K. V., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave 10. septembra 2024
rozhodol:
Obžalovaný
Q. H., nar. XX. U. XXXX v I., hlásený trvalý pobyt R. W. K. V., vo výkone väzby od 7. decembra 2023 o 23:50 hod. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
bod 1/
v R. W. K. V., časť Y. P. v rodinnom dome číslo XXX, 4. októbra 2023 medzi 05:00 hod. a 18:10 hod. použitím kľúča nachádzajúceho sa zvnútra brány vedúcej do domu, o ktorého umiestnení mal vedomosť a následným nadvihnutím staršieho okna vedúceho na verandu rodinného domu vošiel do interiéru tohto domu,
bod 2/
v I. na ulici I., na uzavretom pozemku prináležiacemu k rodinnému domu číslo XXXX/X, nachádzajúcom sa na parcele registra „D.“, evidovaného v katastrálnom území R. I., parcelné čísla XXXX a XXXX, 7. decembra 2023 v čase približne o 01:10 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov cez pootvorenú bránu vošiel na pozemok tohto rodinného domu, kde následne prišiel ku tam sa nachádzajúcej garáži, do ktorej sa dostal tým spôsobom, že do bočného skleneného okna hodil dlažobnú žulovú kocku a cez ktoré následne vošiel do vnútra, pričom rozbitím okna zároveň spôsobil preliačinu na pravých predných dverách tam zaparkovaného osobného motorového vozidla značky V. XXX, evidenčného čísla I., o veľkosti približne päť centimetrov, čím poškodenému X. S. spôsobil škodu rozbitím okna vo výške 42,- eur a poškodením vozidla vo výške 140,- eur,
bod 3/
v I. na ulici I., na uzavretom pozemku prináležiacemu k rodinnému domu číslo XXXX/X, nachádzajúcom sa na parcele registra „D.“, evidovaného v katastrálnom území R. I., parcelné čísla XXXX a XXXX, 7.
decembra 2023 v čase o 23:40 hod. presne nezisteným spôsobom prekonal oplotenie rodinného domu vlastníka X. S. a vošiel na pozemok tohto rodinného domu, kde následne prišiel ku tam sa nachádzajúcej garáži, do ktorej sa snažil vstúpiť cez polystyrénom prekryté rozbité okno, čo sa mu však nepodarilo z dôvodu príchodu policajnej hliadky, ktorou bol 7. decembra 2023 v čase o 23:50 hod. obmedzený na osobnej slobode,
t e d a
v bode 1/
neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
v bode 2/ a 3/
neoprávnene vnikol do obydlia iného a spáchal čin prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
č í m s p á c h a l
v bode 1/
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona,
v bode 2/ a 3/
pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 46 Trestného zákona na nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodeným KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 vo výške 83,86 eura (osemdesiattri eur a osemdesiatšesť centov) a H.. X. S., nar. XX.XX.XXXX v Z., bytom I. XXXX/X, XXX XX I. vo výške 140,- eur (stoštyridsať eur).
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkazuje poškodeného H.. X. S., nar. XX.XX.XXXX v Z., bytom I. XXXX/X, I. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na tunajší súd 11. apríla 2024 obžalobu na obžalovaného Q.Y. H..
Na hlavnom pojednávaní 15. augusta 2024 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v modifikovanej obžalobe a na všetky otázky položené súdom podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku odpovedal „áno“. Prokurátor a obhajca JUDr. Ľudovít Turscányi zaujali stanovisko, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného. Súd vyhlásenie obžalovaného prijal a vyhlásil, že dokazovanie
sa nevykoná v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov a vykoná sa dokazovanie potrebné na rozhodnutie o treste a o náhrade škody.
Splnomocnenec poškodenej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group počas výsluchu 11. marca 2024 prehlásil, že poškodená si v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 83,86 eura. Orgánom činným v trestnom konaní predložil oznámenie o vzniku škody, zápis obhliadky škodovej udalosti, oznámenie o poistnom plnení a poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX.
Poškodený H.. X. S. si počas výsluchu 24. januára 2024 uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1 000,- eur.
Podľa odborného vyjadrenia obchodnej spoločnosti KAVEX, s.r.o. (č. l. 153) hodnota poškodenia okna, resp. sklenenej výplne predstavovala k 7. decembru 2023 sumu 42,- eur.
Podľa odborného vyjadrenia obchodnej spoločnosti AUTOPNEUSERVIS s.r.o. (č. l. 155) hodnota poškodenia dverí spolujazdca na osobnom motorovom vozidle značky Peugeot 206 predstavovala k 7. decembru 2023 sumu 140,- eur.
Z oznámenia o poistnom plnení z 1. marca 2024 (č. l. 119) vyplynulo, že poškodenému H.. X. S. bola na účet poukázaná zo strany poškodenej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group sumu vo výške 83,86 eura. Uvedená suma pozostávala z faktúry č. XXXXXXXXXX (29,98 eura), silikónu (pokladničný doklad - 6,- eur) a zasklievania (pokladničný doklad - 64,40 eura), od ktorej bolo odrátané podpoistenie podľa koeficientu prepočtu cien nehnuteľností na rok 2023 (16,52 eura).
Zo zápise z obhliadky škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX z 1. marca 2024 (č. l. 122) okrem iného vyplynulo, že sklenená výplň na okne garáže bola vymenená a obe krídla brány na garáži si vyžiadali opravu. Od poškodeného boli doložené faktúry.
Z odpisu registra trestov (č. l. 405 a 406) vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ deväťkrát súdne trestaný v rokoch 2013 až 2023. V prevažnej miere sa dopúšťal majetkovej trestnej činnosti reprezentovanej trestným činom krádeže, vo vzťahu ku ktorému je osobou špeciálneho recidivistu. Dopustil sa aj prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, prečinu zanedbania povinnej výživy, prečinu poškodzovania cudzej veci a na území K. W. republiky trestného činu jazdy bez vodičského oprávnenia alebo pri zadržaní vodičského preukazu. Ukladané mu boli podmienečné tresty odňatia slobody, nepodmienečné tresty odňatia slobody, peňažný trest a trest zákazu činnosti. Trest vo výmere štyroch mesiacov v ústave so stredným stupňom stráženia uložený trestným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 0T/89/2023 z 21. mája 2023, právoplatným 21. mája 2023, vykonal 26. septembra 2023. Skutku sa dopustil 19. mája 2023.
Z odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 407-411) vyplynulo, že jednotlivé trestné stíhania vedené voči obžalovanému boli právoplatne skončené rozhodnutím príslušného súdu (rozsudok, zjednodušený rozsudok, trestný rozkaz) s výnimkou trestného stíhania vedeného pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Obžaloby boli podávané aj po vykonaní tzv. superskráteného konania podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku.
Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (č. l. 412) vyplynulo, že obžalovaný nemá evidovaný žiadny záznam.
Prokurátor navrhol uznať obžalovaného vzhľadom na učinené vyhlásenie o vine za vinného na skutkovom a právnom základe k akému učinil vyhlásenie a uložiť obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov do ústavu so stredným stupňom stráženia s použitím poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h) a m) Trestného zákona.
Obhajca navrhol s prihliadnutím na doterajší priebeh súdneho konania, v priebehu ktorého došlo k legislatívnym zmenám Trestného poriadku a Trestného zákona, ako aj na vyhlásenie obžalovaného, navrhol uznať obžalovaného vinným zo skutkov, ku ktorým súd prijal vyhlásenie a uložiť trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby a zaradiť ho do minimálneho stupňa stráženia.
Obžalovanému je ľúto skutkov, ktorých sa dopustil a je ochotný nahradiť škodu. Právo posledného slova nevyužil.
Podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu poučí obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe.
Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).
Podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.
Podľa § 256 ods. 2 druhá veta Trestného poriadku ak sa poškodený alebo jeho splnomocnenec nedostavil na hlavné pojednávanie a jeho návrh je už zaznamenaný v spise, predseda senátu tento návrh prečíta.
Podľa § 268 ods. 2 druhá veta Trestného poriadku namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa § 144, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia, alebo ak sa znalec naň odvolá.
Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny, ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a znalcom.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 194 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. e) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu vlámaním.
Podľa § 194 ods. 2 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu.
Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.
Podľa § 33a ods. 1 Trestného zákona páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.
Podľa § 33a ods. 2 Trestného zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je najmä to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je najmä to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.
Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je najmä to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 41 ods. 1 prvá veta Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.
Podľa § 46 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.
Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
V priebehu konania na hlavnom pojednávaní bolo prijaté vyhlásenie obžalovaného o jeho vine zo spáchania skutkov, ktoré mu boli kladené za vinu v zmysle modifikovanej obžaloby v nadväznosti na zmenu Trestného zákona účinnú od 6. augusta 2024.
Vzhľadom na oboznámenú trestnú minulosť obžalovaného, ktorý len tesne predtým ako sa dopustil stíhaných trestných skutkov vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov, súd obžalovanému opätovne ukladal nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody, keďže bolo spáchaných viacero trestných činov. S poukazom na trestnú minulosť obžalovaného a povahu stíhanej trestnej činnosti neboli v danom prípade splnené podmienky na aplikáciu tzv. materiálneho korektívu upraveného v § 10 ods. 2 Trestného zákona. Zistená bola jedna poľahčujúca okolnosť (priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie) a dve priťažujúce okolnosti (spáchanie viacerých trestných činov, predchádzajúce odsúdenia). S prihliadnutím na postoj obžalovaného, ktorý sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal, úprimne oľutoval a vyjadril snahu o nahradenie spôsobenej škody, súd mal za to, že s ohľadom na závažnosť stíhanej trestnej činnosti a všetky zistené skutkové okolnosti bude postačujúci nepodmienečný trest odňatia slobody uložený na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá je vo výmere dvanástich mesiacov.
Keďže počas posledných desiatich rokov pred spáchaním stíhanej trestnej činnosti obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin, zaradený bol do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Poškodená poisťovňa Kooperativa poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group preukázateľne vynaložila sumu 83,86 eura pri likvidovaní poistnej udalosti, ktorú nahlásil poškodený H.. X. S.. Tomuto návrhu bolo vyhovené v celom rozsahu.
Poškodený H.. X. S. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1 000,- eur. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že náklady na rozbité okno na garáži mu boli preplatené poškodenou poisťovňou. Poškodenie na dverách jeho osobného motorového vozidla bolo odborným vyjadrením vyčíslené na sumu 140,- eur. V tejto časti bolo návrhu poškodeného vyhovené a tento nárok mu bol priznaný. So zvyškom uplatneného nároku bol poškodený odkázaný na civilný proces, keďže nebol podklad na jeho priznanie a rozhodnutie o ňom. Aby súd mohol rozhodnúť aj o zvyšku uplatneného nároku na náhradu škody, vyžadovalo by si to ďalšie dokazovanie a potrebu odročenia hlavného pojednávania vo väzobnej trestnej veci. Po prijatí vyhlásenia obžalovaného a vykonaní dokazovania dostatočného na rozhodnutie o treste a o náhrade riadne a včas uplatnených nárokov na náhradu škody, bolo možné vo veci meritórne rozhodnúť rozsudkom aspoň na súde prvého stupňa. Prípadné doplnenie dokazovania by si vyžadovalo určité časové obdobie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Trnava. Lehota 15 dní na odôvodnenie podaného odvolania plynie od doručenia písomného vyhotovenia rozsudku. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine, v ktorom súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného jeho splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.
Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.