Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/11/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej, v právnej veci navrhovateľky: T. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. X, XXX XX B., I. T.: F.. F. A., Q. Q. I. XX, XXX XX B., proti žalovanému: G. A., Z.. XX.XX.XXXX, B.: B. X, XXX XX B., zastúpenému advokátom: JUDr. Ján Kišš, so sídlom Kocel'ova 9, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. mája 2020, č.k. -41, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením nariadil súd prvej inštancie na návrh navrhovateľky neodkladné opatrenie, ktorým; s poukazom na ust. , ,, , , ; odporcovi zakázal vstupovať do bytu Č.. XX, V. Č.. X, na X. X. B.O. L. na R. B., Q. Č. XXXX, Z. Q. V. B., I.Q. na E. V. Č. XXXX, V. Okresným Ú. B. - A.E. H. pre A. Ú. X., H. B.-F..Č.. X., H. B. T. L. Q.C. X. V. Č.. X K. B. L. Q. Č. XXXX. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s odporcom sú bývalými manželmi, ktorých manželstvo rozviedol Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. - 19 zo dňa 04.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. - 36 zo dňa 24.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2018. Hlavným dôvodom rozvodu manželstva účastníkov konania bola najmä tá skutočnosť, že odporca sa dlhodobým nadmerným užívaním alkoholických nápojov stal na alkohole závislým, čo vzhľadom na s tým súvisiace správanie (vo vzťahu k navrhovateľke dochádzalo z jeho strany k fyzickej a sexuálnej agresii, ktorá sa požívaním alkoholu stupňovala) viedlo k vážnemu narušeniu vzťahov medzi manželmi (najmä zo strany navrhovateľky), ktoré vzhľadom na svoju dĺžku, ako i intenzitu agresie (spôsobu správania sa pod vplyvom alkoholu a nie len), vyústilo do manželskej krízy a k odcudzeniu až do takej miery, že došlo k trvalému a nezvratnému rozvratu manželstva. Po rozvode manželstva zostali žiť bývalí manželia (navrhovateľka nemala inú možnosť, keďže odporca odmietol odísť) v spoločnom byte na adrese B. X, B., ktorý počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového vlastníctva manželov. Aj keď odporca počas rozvodového konania, ale i následne tvrdil, že má záujem o liečenie sa zo závislosti na alkohole (vždy zostalo len na tvrdeniach bez reálneho plnenia), s požívaním alkoholických nápojov neprestal, naopak alkoholizmu prepadol úplne. Podľa navrhovateľky sa tiež začala stupňovať aj jeho (už pred rozvodom prejavujúca sa) agresivita prechádzajúca do stále častejšieho fyzického násilia spojeného so sexuálnym nátlakom voči navrhovateľke, čo vzhľadom na dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, bola nútená viackrát riešiť útekom zo spoločného bytu k svojej dcére T. a dočasne u nej prebývať. Z dôvodu pretrvávajúceho alkoholizmu a s tým súvisiaceho nevyspytateľného a niekedy až asociálneho správania sa odporcu (časté pomočovanie sa, ale i vykonávanie potreby mimo priestorov toalety) mala navrhovateľka záujem vyriešiť po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva čo najskôr aj otázku vzájomného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Za účelom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva dohodou sa viackrát pokúsila osloviť odporcu a dosiahnuť s ním vzájomný konsenzus, bez potreby riešenia

súdnou cestou. Osobne a následne aj v písomnej forme ho opakovane vyzývala na mimosúdne riešenie veci, pričom mu predostrela aj návrh dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, avšak odporca na návrhy a výzvy reagoval tak, že jej oznámil, že s ňou žiadnu dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzatvárať nebude a odporučil ju na súdne konanie. Keďže odporca nemal záujem o mimosúdnu dohodu vo veci vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva a jeho nevhodné správanie spôsobené užívaním alkoholických nápojov sa neustále stupňovalo, bola nútená požiadať návrhom zo dňa 06.12.2018 (doručený súdu prostredníctvom advokátskej kancelárie dňa 07.12.2018) o vyporiadanie BSM súd, pričom konanie o vyporiadanie BSM je vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. a doposiaľ nebolo skončené. Navrhovateľ tiež tvrdí, že s alkoholizmom a s ním súvisiacimi agresívnymi a nevhodnými prejavmi odporcu je spojené aj posledné jeho správanie dňa 04.05.2020, ktoré ju už prinútilo požiadať o pomoc políciu a v danom kontexte aj realizovať podanie - oznámenie o priestupku na odporcu a následne podať aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože jeho správanie u nej dôvodnú obavu o život a zdravie. Odporca totiž dňa 04.05.2020 po požití alkoholických nápojov pristúpil približne v čase 18:00 hod. v priestoroch spoločného bytu k navrhovateľke s nožom (dýka s 15cm čepeľou) v ruke a keď sa ho spýtala, čo to má znamenať, obrátil čepeľ noža k sebe a rukoväťou k nej a povedal jej, aby ho zabila. Tieto slová niekoľkokrát zopakoval a pri ich vyslovovaní sa stále viac približoval k nej. Odporcu sa zľakla a z dôvodu obavy z jeho nepredvídateľnej ďalšej reakcie utiekla pred ním do druhej izby, kde zavrela za sebou (drevené) dvere a svojím telom sa o tieto oprela. Spoza dverí jej odporca opakovane vravel, aby ho bodla a keď na jeho slová nijak nereagovala, niekoľkokrát (dvakrát) buchol do týchto dverí a odišiel preč. Po určitej chvíli dvere otvorila, pričom si všimla, že z opačnej strany dverí je vo dverách špičkou zapichnutá dýka, ktorú odporca pred tým držal v rukách. V tejto súvislosti poukázala na to, že takéto konanie odporcu (aj keď nie so zbraňou) nebolo po prvý krát, keďže už v minulosti ju žiadal, aby mu ublížila (najmä keď bol pod vplyvom alkoholu), čo však ona nikdy neurobila. Po uvedenom incidente navrhovateľka po tom ako zistila, že sa v byte už odporca nenachádza, utiekla z bytu za svojou dcérou, s ktorou následne potom ako jej celú situáciu opísala, odišli spolu na políciu, kde jednak požiadala políciu o pomoc a jednak podala o uvedenom konaní odporcu oznámenie. Navrhovateľka tiež poukázala na to, že v kontexte s uvedeným polícia - Okresné riaditeľstvo PZ SR Bratislava - Odbor poriadkovej polície - Obvodné oddelenie PZ BA Petržalka - juh, prijala a spísala Záznam o podaní oznámenia podľa o priestupkoch č. p. ORP-P-/BAV-OPP3-2020 zo dňa 4.5.2020 a zároveň v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou rozhodla o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia po dobu 10 dní, o čom vyhotovila potvrdenie číslo 430511 zo dňa 4.5.2020, ktorý za prítomnosti syna odporcu odporcovi aj doručila. Odporca, ktorý bol stále pod vplyvom alkoholu, však ústne oznámenie o vykázaní z bytu (spoločného obydlia) odignoroval a potvrdenie o vykázaní odmietol prevziať, pričom voči konajúcim príslušníkom polície bol agresívny, nerešpektoval ich výzvy a pokyny na vydanie kľúčov od bytu a opustenie bytu, v dôsledku čoho boli príslušníci polície nútení použiť donucovacie prostriedky a odporcu následne odviesť z bytu. Vzhľadom na jeho opakujúce sa samovražedné prejavy ho zároveň odviedli do psychiatrickej ambulancie, kde mu bola poskytnutá odborná pomoc a kde bol internovaný po dobu 24 hodín. Keďže v súčasnom čase sa už odporca pohybuje voľne (bez obmedzenia), spojení so skutočnosťou, že odporca nevydal kľúče od bytu (naďalej s nimi disponuje) a platnosť rozhodnutia o vykázaní zo spoločného obydlia bola ohraničená dobou 10 dní, je spojená aj dôvodná obava a reálna hrozba ďalšieho psychického, ale aj fyzického násilia, ktorým odporca reálne môže navrhovateľku ohroziť na zdraví, ako i živote. Vzhľadom na pretrvávajúci a zároveň aj stupňujúci, alkoholizmus odporcu, ktorý vážne ovplyvňuje jeho správanie a zásadným spôsobom zmenil aj jeho osobnostný charakter (psychické ataky, sexuálny nátlak, hrozba fyzického násilia, asociálne správanie), v dôsledku čoho sa ďalší život navrhovateľky v spoločnej domácnosti (byte) s odporcom stal pre ňu absolútne neznesiteľným a pre nevyspytateľné správanie odporcu aj život a zdravie ohrozujúcim, sa v súlade s poučením zo strany polície podľa Zákona o policajnom zbore a v zmysle ktorého bola žalobkyňa poučená o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa . Na základe vyššie uvedeného, vychádzajúc z obsahu spisu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko správanie odporcu voči navrhovateľke v miestach spoločného bydliska opodstatňuje obavu o jej zdravie a život a je vysoko pravdepodobné, že odporca bude v takomto správaní aj naďalej pokračovať. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa (podľa obsahu) zrušenia, resp. zmeny napadnutého uznesenia a zamietnutia podaného návrhu. Uviedol, že sa nemôže stotožniť' s napadnutým uznesením, nakoľko toto vychádza z nepravdivých a účelových tvrdení navrhovateľky, ktoré nemajú žiadnu oporu v skutkovom stave, pritom zastáva

názor, že súd nemal hodnoverne osvedčenú dôvodnosť neodkladným opatrením uloženej povinnosti. Potvrdil, že ich manželstvo s navrhovateľkou bolo rozvedené a v súčasnosti sa vedie súdne konanie vo veci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , ktorú žalobu podala navrhovateľka. Už v tomto návrhu navrhovateľka uvádza skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde a na základe ktorých sa domáha, aby súd po zrušení BSM prikázal do jej vlastníctva spoločný byt (podstatnú majetkovú hodnota patriacu do BSM), pričom navrhovateľka by mu mala vyplatiť len 30 % (nie 50 % ako by mu malo patriť) z hodnoty tohto bytu, a to z dôvodu údajného ,,dlhodobého alkoholizmu a s tým súvisiaceho správania sa za trvania manželstva". Na tento návrh na rozdelenie BSM reagoval svojím vyjadrením zo dňa 8.2.2019, kde vyvrátil tvrdenia navrhovateľky. Je pravdou, že ešte počas manželstva začal mať problémy s požívaním alkoholických nápojov, ktoré začali z dôvodu, že sa nevedel vysporiadať s úmrtím matky a následne troch svojich súrodencov, ktoré zomreli v priebehu jedného roka, avšak nie je pravdou, že by už pred rozvodom, alebo po rozvode, požíval alkohol sústavne, resp. že by chodil domov ,,opitý". Svoj zlozvyk riešil dobrovoľným navštevovaním ambulantnej liečby u MUDr. Krechňákovej v zdravotnom stredisku Zrkadlový Háj. V žiadnom prípade nie je pravdou, že by bol, či už pred rozvodom, alebo po rozvode, agresívny voči navrhovateľke. Nikdy nepoužil voči nej žiadne fyzické násilie a ani žiadny sexuálny nátlak, ktoré uvádza navrhovateľka vo svojich žalobách, a preto nemohla mať nikdy nejaké zranenie, ktoré by jej mal spôsobiť, nikdy nebola do ich bytu z dôvodu jeho údajného agresívneho konania volaná polícia a nikdy sa na nejaké hlučné správanie nesťažovali ani susedia. Takisto popiera, že by v minulosti mal nejaké problémy s hygienou, ako účelovo tvrdí žalobkyňa. Počas manželstva, ako aj po jeho rozvode, neustále pracoval, odpracoval u jedného zamestnávateľa - OLO, a.s. Odvoz a likvidácia odpadu a.s. 47 a pol roka a prestal pracovať až odchodom do dôchodku 31.12.2018. Výraznou mierou sa pričinil jednak o nadobudnutie predmetného bytu, ako aj pri zhodnocovaní tohto bytu, či už svojou osobnou prácou pri jeho rekonštrukcii, ako aj finančne so svojich vlastných zdrojov (z predaja bytu po matke dostal od nej počas manželstva sumu cca 80.000 eur). Predmetný byt je po ich dohode už dlhšiu dobu v ponuke realitnej kancelárie, zatiaľ žiaľ bez kladného efektu. V zmysle tejto dohody sa má tento byt predať a finančné prostriedky rovnakým dielom (na rozdiel od návrhu navrhovateľky na rozdelenie BSM súdnou cestou) rozdeliť tak, aby si každá zo strán mohla zabezpečiť nové bývanie, pričom v súčasnom období sa nemá žiadna zo strán z tohto bytu kam odsťahovať. Čo sa týka posledného incidentu zo dňa 4.5.2020, popiera, že by sa mal dopustiť konania, ktoré na políciu nahlásila navrhovateľka. Z jeho pohľadu ide len o účelové tvrdenia navrhovateľky na podporenie žaloby o vysporiadanie BSM vedenej na OS Bratislava V pod č. k. , ktorá len využila situáciu, že bol pod vplyvom alkoholu. I zo samotného podania je zrejmé, že navrhovateľka si vo svojich tvrdeniach odporuje. Na jednej strane tvrdí, že jeho správanie voči nej je agresívne, "ktorá agresivita má prerastať do fyzického násilia spojeného so sexuálnym nátlakom" a na druhej strane vo svojom podaní oznámenia na 00 Bratislava Petržalka - juh zo dňa 4.5.2020 tvrdí, že "G. A. sa jej nikdy nevyhrážal ujmou na živote, zdraví alebo majetku, pričom to nespravil ani pri dnešnej situácii, ktorá je predmetom oznámenia". Zdôraznil, že k nariadeniu neodkladného opatrenia môže dôjsť iba za predpokladu, že existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov, alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v návrhu musia byť hodnoverne opísané skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Prevažná väčšina skutočností opísaných v návrhu navrhovateľky sa však nezakladá na pravde a nie sú žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, sú to len účelové tvrdenia navrhovateľky v snahe získať pri delení BSM čo najväčšie majetkové hodnoty, teda podporiť nespravodlivé delenie BSM. Konštatoval, že zo strany súdu prvej inštancie došlo pri uložení neodkladného opatrenia k pochybeniam spočívajúcich v nesprávnom vyhodnotení návrhu navrhovateľky, majúcich za následok dopracovania sa súdu k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napadnuté uznesenie a jeho výrok sú neadekvátnym zásahom do jeho práv, nakoľko naplnením jeho výrokovej vety sa stane bezdomovcom, a to aj napriek tomu, že v súčasnosti je bezpodielovým spoluvlastníkom predmetného bytu. Napadnuté uznesenie, teda jeho výrok, je za tejto situácie hrubým zásahom do jeho SR zaručených práv, nakoľko mu bez akéhokoľvek relevantného dôvodu znemožňuje užívať jeho majetok. 3. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa v spojení s a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 4. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 7. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 8. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 9. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 10. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Neodkladné opatrenie v zmysle je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia, ktorým sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život alebo zdravie. V tomto smere je potrebné vychádzať i z účelu a cieľov Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia. 11. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej ochrany navrhovateľky, ako možnej obete potenciálneho agresívneho (násilného) správania odporcu, je potrebné jej návrhu vyhovieť. Listinami, ktoré sú obsahom spisu, najmä obsahom Záznamu o podaní oznámenia podľa o priestupkoch č. p. ORP-P-/BAV-OPP3-2020 zo dňa 4.5.2020, v spojení s vykázaním odporcu zo spoločného obydlia po dobu 10 dní, o čom bolo vyhotovené potvrdenie číslo 430511 zo dňa 4.5.2020, bola totiž dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi sporovými stranami, keď z nich vyplýva dôvodné podozrenie odporcu z násilného správania voči navrhovateľke, ako to má na mysli ust. Z hľadiska existencie potreby dočasnej úpravy pomerov totiž treba považovať za dostatočne osvedčenú hrozbu zásahov do práv navrhovateľky (už len) tým, že službukonajúci príslušníci policajného zboru, ktorí aj priamo na mieste získali poznatky o správaní odporcu, pristúpili k vykázaniu odporcu z bytu, ktoré v zmysle ust. o policajnom zbore možno využiť iba ak v prípade vykázanej osoby možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby. Ak potom za daného stavu možno na základe zistených skutočností očakávať takéto správanie od odporcu, treba považovať i predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré plní výlučne preventívnu funkciu, za naplnené. Napriek uvedenému si však pre účely rozhodnutia o podanom odvolaní odvolací súd pre úplnosť, v snahe objektivizovať skutkový stav veci, vyžiadal z Obvodného oddelenia PZ Bratislava Petržalka - juh aj úradný záznam zo dňa 4.5.2020, ktorý bol príslušníkmi policajného zboru spísaný v súvislosti s vykázaním odporcu z predmetného bytu. Z jeho obsahu vyplýva, že pri vykázaní odporcu z daného bytu službu konajúcimi príslušníkmi policajného zboru bol odporca pod vplyvom alkoholu, kládol im odpor, museli použiť donucovacie prostriedky, pričom vzhľadom na podozrenie, že odporca trpí psychickou poruchou a v minulosti prejavil samovražedné sklony, bol privolanou RZP odvezený do NsP Antolská v Bratislave, kde bol po vyšetrení umiestnený na oddelenie psychiatrie. Uvedené skutočnosti tak len potvrdzujú správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z existencie hrozby agresívneho správania odporcu voči navrhovateľke.

12. Pokiaľ odporca v podanom odvolaní namieta, že nepravdivé a účelové tvrdenia navrhovateľky nemajú žiadnu oporu v skutkovom stave a súd nemal hodnoverne osvedčenú dôvodnosť neodkladným opatrením uloženej povinnosti, odvolací súd poukazuje na to, že pravdivosť tvrdení navrhovateľky a splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia treba považovať za osvedčené predloženými listinami, a to najmä (ako už bolo uvedené) Záznamom o podaní oznámenia podľa o priestupkoch č. p. ORP-P-/BAV-OPP3-2020 zo dňa 4.5.2020, v spojení s vykázaním odporcu zo spoločného obydlia po dobu 10 dní, o čom bolo vyhotovené potvrdenie číslo 430511 zo dňa 4.5.2020, no tiež obsahom úradného záznamu zo dňa 4.5.2020, ktorý bol príslušníkmi policajného zboru spísaný v súvislosti s vykázaním odporcu z predmetného bytu. 13. Odvolací súd považuje za neopodstatnené a účelové námietky odporcu v odvolaní, podľa ktorých navrhovateľka v návrhu neuvádza pravdu o jeho správaní s cieľom získať týmto spôsobom výhodu v konaní o vyporiadanie ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ odporca zdôrazňuje, že sama navrhovateľka vo výpovedi na polícii dňa 4.5.2020 uviedla, že ju nikdy v minulosti fyzicky nenapadol, ani sa jej násilím nevyhrážal, odvolací súd poukazuje na to, že trvanie fyzického či psychického násilia istú dobu, nie je podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákazu vstupu do bytu, keď rozhodujúca je aktuálny situácia a bezprostredná hrozba takéhoto správania, ktorá v tomto prípade vyplýva z listín, ktoré sú obsahom spisu. 14. Napokon odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ odporca v odvolaní namieta, že napadnutým uznesením došlo k zásahu do jeho vlastníckych práv, jeho argumentácia nemôže obstáť. Hoci je pravdou, že odporca je vo výkone svojho vlastníckeho práva k predmetnému bytu obmedzený, avšak ide o zásah uskutočnený v súlade so zákonom, no najmä nevyhnutný na odvrátenie hrozby násilia, ktorej existencia bola náležite v rozsahu dostatočnom pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená listinnými dôkazmi a za tohto stavu ide o zásah prípustný. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci boli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa , a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).