Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/49/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: RB, Veľké Kapušany s.r.o., IČO: 36602809, so sídlom vo Veľkých Kapušanoch, Zelená č. 273/36, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., IČO: 50560611, so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 1, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100476025/2020 zo dňa 20.02.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej len súd) dňa 23.03.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100476025/2020 zo dňa 20.02.2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ako prvostupňový orgán verejnej správy) č. 102187680/2019 zo dňa 18.09.2019, ktorým bol žalobcovi podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len daňový poriadok) určený rozdiel dane v sume 44 607,99 eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011.

2. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím a postupom žalovaného ako i prvostupňového orgánu verejnej správy bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného považuje žalobca za nezákonný z dôvodov uvedených v ustanovení , , , , a (ďalej len ). Navrhol preto rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušiť.

3. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa . Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia by bolo ohrozené jeho fungovanie po ekonomickej stránke, čo môže smerovať až k jeho hospodárskemu zániku. Zhodnotil, že nebude schopný plniť svoje záväzky, pričom ohrozené budú najmä pracovné miesta jeho zamestnancov. Podnikateľská činnosť žalobcu vyžaduje pre svoje fungovanie potrebné cash-flow a dostatok pracovnej sily, čo by bolo v prípade výkonu rozhodnutia ohrozené. Podľa názoru žalobcu, je dôvodom na vyhovenie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj tá skutočnosť, že bola prekročená maximálna dĺžka daňovej kontroly správcom dane. Hlavným dôvodom na odklad vykonateľnosti je hrozba daňovej exekúcie. Daňová exekúcia by ohrozila existenciu a fungovanie žalobcu, nakoľko mesačný obrat spoločnosti je vo výške cca 176 000 eur, pri mesačných nákladoch na chod spoločnosti cca 150 000 eur. Žalobca v súčasnosti zamestnáva 23 zamestnancov, pri mesačných mzdových nákladoch približne 25 000 eur. Dodal, že v prípade nevyplatenia miezd a odvodov, môže byť voči nemu vyvodená aj trestná zodpovednosť. V závere žalobca konštatoval, že inštitút priznania

odkladného účinku správnej žalobe má dočasný charakter a v súlade s už uvedeným, jeho priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

4. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 27.05.2020. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že tento nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci z ustanovenia . Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe odôvodnil tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného môže byť ohrozená jeho existencia ako podnikateľského subjektu, čo môže smerovať až k hospodárskemu zániku žalobcu. Žalobca poukázal na výšku svojho mesačného obratu, mesačné náklady na chod spoločnosti, počet zamestnancov a priloženú rekapituláciu obratov účtov podľa jednotlivých mesiacov za rok 2019.

11. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia správneho orgánu by skutočne mohol mať za následok nenapraviteľnú ujmu na strane žalobcu. Žalobca neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na podnikanie žalobcu. Žalobca riadne neosvedčil ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.).

12. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu

napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by malo taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, značnú hospodársku či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

13. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok a to aj s prihliadnutím na podnikateľské riziko, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

14. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby (t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.

15. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa .

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).