Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-11-2020.pdf
PDF · 78.81 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci navrhovateľky X. A. rod. J., nar. XX. X. XXXX, bytom N., X. X proti odporcovi N. A., nar. XX. X. XXXX, bytom N., X. X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu - T.N. A., nar. XX. X. XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom - Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v N., takto
rozhodol:
I. Okresný súd Rožňava manželstvo navrhovateľky - X. A. rod. J., nar. XX. X. XXXX a odporcu - N. A., nar. XX. X. XXXX, manželstvo uzavreté pred Obvodným úradom - Matrika Š., dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev č. X, ročníka XXXX na strane X pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
II. Súd maloletú T. A., nar. dňa XX. X. XXXX na čas po rozvode zveruje do výchovy matky - X. A., ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec maloletej je povinný prispievať na výživu maloletej po 150,- Eur/mesačne, od právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky.
IV. Súd styky otca s maloletou upravuje n e o b m e d z e n e, na základe dohody rodičov.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 31. 3. 2020 žiadala navrhovateľka rozviesť manželstvo s odporcom a upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Poukázala na tú skutočnosť, že ich manželstvo je už dlhodobo nefunkčné a v podstate sa s odporcom dohodli na samotnom rozvode manželstva, pretože už ani deti, pochádzajúce z manželstva žiadali o to, aby sa rozviedli. Navrhovateľka zdôraznila, že z ich manželstva pochádzajú dve deti - dcéra a syn, ktorý syn je už dospelý. K počiatočným nezhodám v ich manželskom vzťahu došlo po narodení ich dcéry, keď manžel sa venoval hlavne kamarátom, často požíval alkohol, pracoval v zahraničí a po návrate domov väčšinu svojho voľného času trávil s priateľmi, deťom sa málo venoval a nevenoval sa ani domácim prácam a takto celková starostlivosť o domácnosť a deti zostala na navrhovateľke. Postupne sa odcudzili aj po citovej stránke a asi tri roky už nežijú riadnym manželským životom. Pre prípad rozvodu žiadala, aby maloleté dieťa bolo zverené jej do výchovy a otec prispieval na jej výživu po 150,- Eur/mesačne. Prehlásila, že za žiadnych podmienok nie je ochotná obnoviť s odporcom spolužitie, mnohokrát mu dávala šancu, ale k náprave nedošlo. Ohľadne stykov s maloletou uviedla, že styky nie je potrebné súdom upraviť, pretože s odporcom sa v tomto smere vedia dohodnúť a navrhovateľka ani nebráni dcére, aby sa stretávala s otcom. Tiež uviedla, že pracuje ako zdravotná sestra v nemocnici v N. s mesačným príjmom okolo 700,- Eur.
2. Odporca, ako to vyplýva z jeho písomného vyjadrenia, s návrhom navrhovateľky súhlasil, súhlasil s tým, aby maloleté dieťa na čas po rozvode bolo zverené do výchovy matky a on bol zaviazaný platením výživného v sume 150,- Eur/mesačne, styky s maloletou navrhol ponechať neobmedzene, na základe dohody s matkou maloletej. Zároveň vyjadril svoj súhlas, aby súd vo veci rozhodol aj bez jeho prítomnosti.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu a dôkaznými listinami - sobášnym listom, rodným listom maloletej, potvrdením Mestského úradu v N., mzdovým listom matky maloletej, pracovnou zmluvou otca maloletej, dokladom o jeho príjmoch a správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny N., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, pričom zistil tento skutkový stav.
4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 18. 11. 1995. U navrhovateľky sa jedná v poradí o prvé manželstvo, kým u odporcu o druhé.
5. V zmysle § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
6. V zmysle § 19 ods. 1 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
7. V zmysle § 22 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
8. V zmysle § 23 ods. 1 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. V zmysle § 23 ods. 2 citovaného zákona, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
10. V zmysle § 23 ods. 3 citovaného zákona, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov, podľa §§ 18 a 19 Zákona o rodine.
11. V zmysle § 24 ods. 1 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. V zmysle § 24 ods. 2 citovaného zákona, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom inak je nevykonateľná.
13. V zmysle § 24 ods. 3 citovaného zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
14. V zmysle § 24 ods. 4 citovaného zákona, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o tom, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
15. V zmysle § 25 ods. 1 citovaného zákona, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. V zmysle § 62 ods. 2 citovaného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. V zmysle § 62 ods. 3 citovaného zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností.
20. Súd na základe takto zisteného stavu veci dospel k tomu záveru, že návrh manželky je dôvodný a opodstatnený. Účastníci už nežijú riadnym manželským životom, čoho príčinou je hlboký a trvalý rozvrat medzi manželmi. Bolo nesporne preukázané, že rozvrat medzi manželmi je vážny a manželia už definitívne ukončili spolužitie. Manželské spolužitie manželia už nemajú záujem obnoviť a predmetný rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa.
21. Súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel aj z dôvodu, že účastníci vylúčili možnosť obnovenia spolužitia a manželstvo účastníkov konania, v zmysle §§ 22 a 23 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. rozviedol.
22. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, keď žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP, (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.