Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-185-2018.pdf
PDF · 124.84 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/185/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobcov: 1/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., 2/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., 3/ G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX E., žalovaní v rade 1/ - 3/ zastúpení JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom E. XXX, XXX XX E., 4/ JUDr. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., proti žalovanému: G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, v konaní o odstránenie závadného stavu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1C/42/2015-175 zo dňa 9. apríla 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd m e n í rozsudok okresného súdu tak, že žalobu žalobcov v rade 1/ - 4/ zamieta.
Žalovaný m á voči žalobcom 1/ - 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Štát m á voči žalobcom v rade 1/ - 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť hlinu a kamene navezené na nepovolenú stavbu - cyklistický chodník, ktorá sa nachádza na pozemku parc. KN-E č. 7296 - orná pôda o výmere 968 m2, zapísanom na LV č. XXXX kat. úz. E. na žalobcov v rozsahu zapísaných spoluvlastníckych podielov v ploche o výmere 26,13 m2 vyznačenej v prílohe č. 3 znaleckého posudku znalkyne Ing. Anny Šobichovej pod č. 3/2017 bodmi 13 - 19, 10 a 3 o dĺžke 5,115 m, šírke 5,365 m, množstve 9,60 m3 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalobcom v rade 1/ - 4/ priznal právo voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.).
2. Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobcovia v rade 1/ - 4/ (ďalej aj „žalobcovia“) sa žalobou zo dňa 04.11.2015 v znení jej pripustenej zmeny domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva, do ktorého im bolo neoprávnene zasiahnuté navozením kameňov a štrku na ich pozemok v rozsahu označenom v znaleckom posudku. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný skutočne navozil kamene a štrk na cestu vedúcu po pozemku žalobcov, a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť vypratať tento pozemok. Na svoje rozhodnutie aplikoval najmä ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3. Pri svojom rozhodnutí vychádzal predovšetkým z výpovedí žalobcov. Uviedol, že žalobcovia v rade 1/, 3/ a 4/ videli žalovaného vykonávať úpravy vozením spevňovacieho materiálu na ich pozemok, žalovaný v rade 3/ (správne má byť žalobca v rade 2/, poznám. odvolacieho súdu) o tom počul od iných osôb. Svedok D. D. potvrdil, že žalovaného videl pri potoku, kde sa nachádza chodník, ako tam stál s bagrom.
Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že na parcele KN-E č. 7296 na strane od potoka sa nachádza spevnená plocha v šírke 2,5 m od lánu po vrbiny, ktorá pozostáva z kameňov a štrku. Za touto spevnenou plochou pokračuje pozemok vo vlastníctve žalobcov. Nepriamo túto skutočnosť potvrdila listina obce Podbiel zo dňa 24.4.2013, v ktorej obec uvádza, že podľa ich informácií práce na upravovaní cesty mal vykonávať žalovaný, pričom povolenie na ich vykonávanie nebolo vydané. Ďalej poukázal na oznámenie nepovolenej stavby zo dňa 21.11.2013 (okrem iných aj na ich pozemku KN-E č. 7296), ktoré žalobcovia adresovali obci Podbiel a žiadali o zastavenie tejto stavby, odstránenie násypu a uvedenie pozemku do pôvodného stavu (č. l. 14) ako aj oznámenie zo dňa 25.11.2013 (č. l. 29 spisu) s rovnakým obsahom adresované starostovi obce žalobcom v rade 4/.
4. Žalovaný poprel, že by mal takýto závadný stav spôsobiť. Súdu predložil písomné vyjadrenia X. U. a E. X. (č. l. 131 a 132 spisu), ktoré žiadal vykonať ako dôkaz. Súd na tieto listiny neprihliadol z dôvodu, že žalovaný tieto osoby nenavrhol vypočuť a tiež pre nedodržanie postupu podľa § 197 CSP.
5. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a žalobcom proti žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom skončení konania vo veci samej.
6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť alternatívne vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd vôbec nemal preukázané, že žalovaný navozil hlinu a kamene tak, že by vytvoril nepovolenú stavbu
- cyklistický chodník, keďže z vykonanej ohliadky nepochybne vyplynulo, že ide o cyklistický chodník, ktorý prechádza nielen cez pozemok žalobcov, ale aj cez mnohé ďalšie pozemky iných vlastníkov a táto svojpomocne vybudovaná cestička je de facto vybudovaná už dlhodobo, dávno pred rokom 2013. De facto ide o poľnú cestu, čiastočne vzniknutú vývozom odpadov občanov obce Podbiel. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by túto nepovolenú stavbu vybudoval. Poukázal na nesprávne vyhodnotenie dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Súd vychádzal len z tvrdení žalobcov, ktorí prirodzene tvrdia skutočnosti vo svoj prospech, títo sú v nepriateľskom postoji voči žalovanému a medzi žalobcami a svedkom D. D. je príbuzenský pomer. Nedôveryhodnosť výpovede svedka D. D. namietal aj preto, že sám svedok nevedel s určitosťou povedať, či videl žalovaného na pozemku žalobcov. Spochybnil, že na svedkom uvádzanú vzdialenosť (200 metrov) by bolo možné identifikovať akúkoľvek osobu. Nepriamy dôkaz - list obce Podbiel zo dňa 24.4.2013 nevypovedá o tom, že žalovaný vykonával nejaké stavebné práce na konkrétnych pozemkoch. Za rozhodujúce považoval aj uznesenie Okresnej prokuratúry Námestovo zo dňa 26.8.2013 a jeho závery, v zmysle ktorých nebolo preukázané, že by žalovaný v obci Podbiel budoval nejaký cyklistický chodník, ani sa tam žiaden nenachádza. Jedná sa len o poľné cesty, ktoré sú tam už dlhšiu dobu. Ďalej namietal, že súd neprihliadol na písomné vyjadrenia X. U. a E. X., ktoré navrhol vykonať ako dôkaz. Poukázal na ich obsah s tým, že tieto práce nemohol vykonávať v roku 2013, keďže tento chodník bol v takomto stave na základe týchto dôkazov už od roku 2001. Poukázal aj na potvrdenie obce zo dňa 22.12.2015, že obec nedisponuje žiadnymi písomnými materiálmi k tomuto prípadu. Odkázal aj na list obce Podbiel zo dňa 27.11.2013, z ktorého vyplýva, že stavebnému úradu nie je dostatočne preukázané, že stavba bola realizovaná žalovaným (poznamenáva sa, že tento je až súčasťou odvolania). Aj zo zhutnenia a založenia cesty pri ohliadke mohol súd zistiť, že ide o spevnenú plochu, ktorá bola vybudovaná dávno pre rokom 2013. Takýto chodník nemohol byť vybudovaný v krátkom období v roku 2013. Za tejto situácie by nepochybne muselo existovať množstvo ďalších dôkazov, ktoré by svedčili, že takéto práce, ktoré nemožno len tak jednoducho zastrieť, vykonával žalovaný. Museli by byť k dispozícii rozhodnutia úradov, ktoré by zrejme postihovali vybudovanie takejto nepovolenej stavby. Dôkaznú núdzu žalobcovia zhojili len vlastnými tvrdeniami a výsluchom svedka, čo je absolútne nepostačujúce. V konaní nebolo tvrdené a preukázané, v akom období vôbec táto stavba bola vykonaná, v akom rozsahu ju vykonal. V tejto časti boli výpovede žalobcov len vo všeobecnej rovine. V roku 2013 disponoval len jedným veľkým bagrom oranžovej farby, s ktorým by nebol ani možný prístup na predmetné miesto. K odvolaniu predložil list obce Podbiel zo dňa 27.11.2013 a uznesenie o OP Námestovo. Odvolateľ poukázal teda na nesprávne vyhodnotenie dôkazov a na ich nedostatok na vyvodenie záveru, že žalovaný je zodpovedný za závadný stav na pozemku žalobcov.
7. V lehote na podanie odvolania odvolateľ doplnil odvolanie o ďalší dôvod, a síce, že obec Podbiel vyznačila cyklistický chodník v katastri obce Podbiel, Krivá a Nižná riadnymi informačnými tabuľami (na ktorých znázornil sporný pozemok), o čom predložil aj fotografie. Z informácií na týchto tabuliach
vyplýva, že sa jedná o mikroprojekt Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Aj z toho je evidentné, že obec Podbiel nikdy nemohla označiť jeho osobu za zhotoviteľa cyklochodníka a že tvrdenia žalobcov sú nepravdivé.
8. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedli, že v obci Podbiel je všeobecne známe, že žalovaný neustále neoprávnene zasahuje do vlastníctva občanov. Na jednej strane tvrdil, že nevybudoval nepovolenú stavbu - cyklistický chodník v kat. úz. E., na druhej strane ako dôkaz svojho tvrdenia pripojil kópiu oznámenia obce Podbiel zo dňa 27.11.2013, aby sa žalovaný vyjadril k realizovaniu stavby na základe oznámenia občanov a kópiu uznesenia Okresnej prokuratúry v Námestove zo dňa 26.8.2013, ktorým bola sťažnosť žalobcu G. D. proti uzneseniu policajného orgánu zamietnutá. Zotrvali v celom rozsahu na nimi popísaných okolnostiach, za akých žalovaný dlhodobo, bez súhlasu stavebného úradu na cudzích pozemkoch vykonával neoprávnené zásahy. Nie je možné obísť písomné dôkazy, ktoré predložili k žalobnému návrhu a za rozhodujúci dôkaz považovali znalecký posudok, podľa ktorého bol na pozemok žalobcov navezený materiál na nepovolenú stavbu - cyklistický chodník a tento zasahuje aj do ich vlastníctva v rozmeroch popísaných vo výroku rozsudku. K tomuto vyjadreniu pripojili fotografie v počte 3 ks, z ktorých je zrejmý zásah strojom - bágrom, s ktorým žalovaný aj na urbárskom pozemku skopal pôvodne kopec a upravil na cestu. Predložené dôkazy zároveň ohraničujú spôsob a obdobie konania žalovaného. Prílohou vyjadrenia boli fotografie (na č. l. 200 - 202 súdneho spisu).
9. Súčasťou spisu sú aj podania žalobcu v rade 1/ zo dňa 9.7. a 8.7.2018, ktorými čiastočne reagoval na odvolacie námietky žalovaného. Poukázal, že sám je svedkom, že žalovaný naberal bagrom štrk z dolnej parcele a robil cestu na ornej pôde, čím tam urobil jazero. Ďalšími svedkami môžu byť poľovníci, ako aj ďalšie menované osoby, ktoré sú spolupáchateľmi trestných činov žalovaného a ktorí by mali vydať písomné svedectvá. V podstate všetko, čo uviedol žalovaný, sú jeho výmysly.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania v spojení s jeho doplnením (§ 379 CSP a § 380 CSP) a po nariadení odvolacieho pojednávania, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
11. Na pojednávanie pred odvolacím súdom boli predvolaní žalobcovia v rade 1/ - 4/, žalobca v rade 4/ aj ako splnomocnený zástupca žalobcov v rade 1/ - 3/, žalovaný a svedok D. D.. Splnomocnený zástupca žalobcov predložil súdu písomné ospravedlnenie žalobcov v rade 1/ - 3/ z neúčasti na pojednávaní, z obsahu ktorých vyplynul zároveň i súhlas, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Preto bolo odvolacie pojednávanie vykonané v neprítomnosti žalobcov v rade 1/ - 3/.
12. Krajský súd v súlade s ustanovením § 384 ods. 1 CSP zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, t.j. výsluchom strán sporu, výsluchom svedka D. D. a oboznámením obsahu listín.
14. Žalobca v rade 4/ vo výpovedi pred krajským súdom uviedol, že žalovaný už v roku 2012 začal po večeroch, ale aj po nociach potajomky realizovať stavby a vytvárať cestičky, v čom pokračoval až do začiatku roku 2013, kedy sa o tom dopočul, aj ho videl, keď vošiel do porastu pred tzv. Prašivicou. V tejto súvislosti podal na žalovaného sťažnosť na obec Podbiel aj žalobca v rade 1/ - G. D., v ktorej poukázal na nelegálnu činnosť žalovaného. Žalovaný tvrdil, že ide o cyklochodníky, avšak v obci Podbiel a jej okolí neexistuje legálne vytvorený cyklochodník. Koncom roku 2013 došlo k oznámeniu o nepovolenej stavbe a vec bola riešené aj v trestnom konaní, ktoré skončilo bez toho, aby bol žalovaný uznaný vinným z nejakého trestného činu alebo priestupku a žalobcovia boli odkázaní na vyriešenie veci v občiansko- právnom konaní. Žalovanému v súvislosti s jeho nelegálnou činnosťou dohováral a poukazoval aj na sťažnosti p. G. D.. Žalovaný odmietol riešiť túto situáciu a žalobcu v rade 1/ označil za osobu, ktorá ho ohovára. Následne, keď sa stal spoluvlastníkom predmetného pozemku rozhodol spolu s ostatnými spoluvlastníkmi riešiť vec súdnou cestou. V tejto súvislosti bol vyhotovený znalecký posudok, v ktorom znalkyňa vypočítala rozsah hliny a štrku neoprávnene navezeného na spornú nehnuteľnosť, odstránenia ktorého sa v tomto konaní domáhajú. Bolo to v čase, keď bol členom dozornej rady Spolumajiteľstva bývalých urbárnikov obce Podbiel a v tejto súvislosti vykonal oznámenie na obec Podbiel zo dňa 25.11.2013. Niekedy v lete v roku 2013 osobne videl žalovaného, ako vykonáva úpravy na spornej parcele, pričom zdôraznil, že ide o líniovú stavbu, takže musel ísť cez viaceré parcely, aj cez urbárske
parcely. V tom čase ešte nebol vlastníkom spornej parcely, ale vedel túto parcelu odlíšiť, keďže susedila s urbárskymi.
15. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že v súčasnosti má so žalobcom v rade 4/ asi 44 sporov vyvolaných týmto žalobcom. Poprel, že by sa so žalobcom v jeho kancelárii rozprával o predmete tejto súdenej veci. Vedel, kde sa v prírode nachádza sporná parcela, avšak nevykonával na nej žiadne úpravy, nenavážal žiaden štrk ani hlinu, nerobil na tejto parcele žiadne zmeny, ani po nej nechodil so svojimi stavebnými strojmi. Je vlastníkom kameňolomu a vlastní len stroje, ktoré slúžia na prácu v tomto kameňolome, jediným pohyblivým strojom je bager, ktorý je pasový, ide veľmi pomaly a je veľmi veľký, aby vošiel na trasu 2,5 metra, malé stroje nevlastní. V rokoch 1994 - 1998 bol starosta obce Podbiel, na spornej nehnuteľnosti vtedy bolo smetisko a v rámci verejno-prospešných prác v roku 1997 došlo k vyčisteniu tejto oblasti. Pokiaľ tam ide o budovanie nejakých cyklochodníkov, už v konaní pred okresným súdom poukázal na čestné prehlásenia p. U. a p. X., ktorí ako cyklistickí nadšenci sa k tejto okolnosti vyjadrili. Zo strany okresného súdu však tieto dôkazy vykonané neboli. Cyklisti, ktorí udržiavajú cyklotrasy, si k nemu do kameňolomu chodia pre štrk a zasypávajú výtlky, upravujú si tieto cyklotrasy. Cestička tam už je od roku 2014, avšak táto tam bola už aj dávno predtým, a to nielen na spornej nehnuteľnosti, ale aj na ďalších nehnuteľnostiach.
16. Z výpovede svedka D. D. súd zistil, že tento je v príbuzenskom pomere k žalobcom, je synom žalobcu v rade 1/ G. D., žalobca v rade 2/ D. D. je jeho strýko, žalobca v rade 3/ G. O. je (nejaký) bratranec jeho otca a žalobca v rade 4/ je manžel otcovej sesternice. Osobne pozná aj žalovaného, s ktorým má v súčasnosti jeden spor, ale nie sú v nepriateľskom pomere. K prejednávanej veci sa vyjadroval pred okresným súdom, mal vedomosť, o ktorú nehnuteľnosť sa jedná, jej číslo nevedel uviesť. Niekedy v lete 2013, keď sa bol bicyklovať, videl žalovaného, ako stojí pri bagri a niečo pri tom bagri robí. Či ten bager stál na spornej parcele, nevedel povedať. Čo bolo na tejto parcele, rovnako nevedel povedať, nakoľko žalovaného videl zo vzdialenosti cca 200 metrov a okrem žalovaného tam nevidel nikoho. Na tú stranu, kde stál žalovaný, sa nechodil bicyklovať, takže sa k týmto veciam bližšie vyjadriť nevedel. Žalovaného na túto vzdialenosť identifikoval vzhľadom na jeho postavu, do tváre mu na túto vzdialenosť nemohol dobre vidieť.
17. V rámci zopakovaného dokazovania oboznámil odvolací súd listiny, a to LV č. XXXX pre kat. úz. E. (aj v jeho aktuálnej verzii), z ktorého zistil, že žalobcovia v rade 1/ - 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. KN-E č. 7296 - orná pôda o výmere 968 m2, z ktorého žiadali odstrániť násyp z hliny a kameňov; kópiu z mapy určeného operátu, správu obce Podbiel zo dňa 24.4.2013, ktorou obec oznámila, že podľa ich informácií stavebné práce na upravovaní cesty pri rieke Orava, pri Studenom potoku vykonával p. G. U. - žalovaný a na tieto práce nebolo vydané povolenie; uznesenie Okresnej prokuratúry Námestovo č. 1Pn/161/13-12 zo dňa 26.8.2013; oznámenie nepovolenej stavby zo dňa 21.11.2013; žiadosť žalovaného obci Podbiel zo 14.12.2015 a odpoveď obce Podbiel z 22.12.2015
- z ktorých vyplýva, že obec Podbiel nedisponuje v predmetnej veci žiadnymi písomnými materiálmi, ktorými by vedela zodpovedať otázku žalovaného, z akých materiálov čerpala obec pri odpovedi na žiadosť žalobcu 1/, keď v predmetnom dokumente uviedli, že práce na upravovaní cesty vykonával žalovaný; zápisnicu z ohliadky zo dňa 30.05.2016 vrátane vyhotoveného nákresu a fotodokumentácie, z ktorých bolo zrejmé, že na spornom pozemku sa nachádza spevnená cesta vedená súbežne s potokom a pozemok žalobcov pokračuje za spevnenú plochu, potok a vrbiny; znalecký posudok Ing. Anny Šobichovej č. 3/2017, zo záverov ktorého bolo zistené, že materiál navezený na nepovolenú stavbu
- cyklistický chodník zasahuje do pozemku parc. E-KN č. 7296 - orná pôda o výmere 968 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. E., okres Tvrdošín a rozsah neoprávneného zásahu navozeným materiálom na označenom pozemku je v priemere v dĺžke 5,115 m, šírke 5,365 m, vypočítaného zo súradníc plocha 26,13 m2 a 9,60 m3; a napokon boli oboznámené výpovede žalobcov v rade 1/ - 3/ učinené pred súdom prvej inštancie. Z výpovede žalobcu v rade 1/ G. D. vyplynulo, že tú časť pozemku, ktorú žiadajú upraviť do pôvodného stavu, sa nikdy ako cesta nepoužívala, prístup k tomuto pozemku bol z inej strany. Cesta, resp. návoz pokračuje aj cez iné pozemky. Žalovaného videl, ako navážal materiál, ktorým spevnil časť ich pozemku, nerozprával sa s ním na mieste, pretože s ním nekomunikuje. Na konanie žalovaného upozornil aj predsedu urbáru, keďže urbárske pozemky sú v susedstve a je aj podielnikom v urbáre. Žalobca v rade 2/ D. D. o stave, že je na ich pozemku vybudovaná cesta len počul a vtedy sa tam išiel pozrieť. Od iných osôb sa dozvedel, že to tam navozil žalovaný a robil tam cestu. Žalovaný mu na to uviedol, že pri komasácií dôjde k výmene pozemkov. V rámci ohliadky spornej nehnuteľnosti bol vypočutý žalobca v rade 3/ G. O., ktorý rovnako uviedol, že táto cesta tam nebola,
prístup na pozemok bol z inej strany priamo z cesty. Žalovaný to robil postupne podvečer, piatky - sviatky, kedy ľudia nechodili do terénu, videl ho aj osobne navážať, mal tam báger červenej farby. Nikdy sa mu nepriznal, že tieto práce vykonával. Nikomu nedal súhlas na takýto zásah.
18. Odvolací súd doplnil dokazovanie (§ 384 ods. 2 CSP) oboznámením obsahu listín - čestných prehlásení X. U. zo dňa 1.3.2017 a E. X. zo dňa 1.3.2017. Z týchto prehlásení zhodne vyplynulo, že tieto osoby sa venovali cyklistike a v lokalite Cickov aj na spornej parcele odstránili a vyseparovali veľké množstvo komunálneho odpadu, aby uvoľnili chodník, po ktorom už asi od roku 2002 sa dá jazdiť bicyklom z obce Podbiel do obce Krivá a späť. Tento chodník využívajú občania na jazdu bicyklom, súčasne prehlásili, že nemajú žiadnu vedomosť o tom, že by žalovaný v uvedenej lokalite od roku 2001 vykonával akékoľvek práce.
19. Už v priebehu odvolacieho pojednávania odvolací súd upozornil strany sporu, že dôkazné prostriedky, ktoré boli jednak navrhnuté na odvolacom pojednávaní, ako aj tie, ktoré boli doložené v rámci podaného odvolania žalovaného, ako aj v rámci odvolacích replík a duplík stranami sporu, môžu byť vykonané ako dôkazy iba v prípade, ak by išlo o tzv. novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP), prípadne ak by išlo o dôkazy, ktoré už boli navrhnuté v konaní pred okresným súdom, ale okresný súd ich nevykonal, ako to bolo v prípade predložených čestných prehlásení a súčasne tento nedostatok konania bol obsahom odvolacej námietky žalovaného. Vzhľadom na zistenia, z ktorých je zrejmé, že v prípade týchto ďalších navrhnutých dôkazov, či už zo strany žalovaného alebo zo strany žalobcov o žiadne novoty nešlo, odvolací súd zamietol návrhy strán sporu na doplnenie dôkazmi, ktoré označili a predložili až v rámci odvolacieho konania. Konkrétne ide o tieto dôkazné prostriedky - listiny predložené odvolateľom k odvolaniu č.l. 183 - 186, fotografie predložené k doplneniu odvolania č.l. 193 - 194, listiny a fotografie predložené žalobcami v rade 1/ až 4/ k vyjadreniu k odvolaniu č.l. 199 - 202, návrhy žalobcu v rade 1/ v samostatných podaniach doručených Krajskému súdu v Žiline na zabezpečenie listinných dôkazov od riaditeľa NAKA Žilina, vyšetrovateľov, vykonať ohliadku miesta za prítomnosti policajta, návrh vypočuť konkrétne osoby, ktoré majú vedomosť o budovaní ciest žalovaným na cudzích pozemkoch č.l. 240, 242 a nasl., č.l. 205 a nasl.,listiny predložené žalovaným označené ako stanovisko k cyklochodníku lokalita Cickov zo dňa 01.06.2020 od „Orava“ podieľnícke družstvo a vyjadrenie Spolumajiteľov bývalých urbarialistov obce Podbiel zo dňa 05.06.2020 č.l. 252 -254 ako aj návrhov splnomocneného zástupcu žalobcov predkladaných na odvolacom pojednávaní.
20. Splnomocnený zástupca žalobcov v rade 1/ - 3/ a súčasne žalobca v rade 4/ v záverečnom návrhu zotrval na dôvodnosti podanej žaloby a poukázal na očitých svedkov konania žalovaného, a to žalobcov a svedka D. D., ktorých výpovede podporujú oboznamované listinné dôkazy v celom rozsahu, keďže popisujú okolnosti, za ktorých došlo k narušeniu pozemku žalobcov. Situácia v Podbieli je taká, že cyklisti, ktorí využívajú chodníky, aj keď sú nelegálne, nebudú svedčiť za pravdivosť toho, čo sa stalo. Zvlášť zdôraznil stanovisko obce Podbiel, v ktorom bolo oznámené, že žalovaný vykonával stavebné práce okolo rieky Studená a v ďalšej časti Podbiela bez stavebného povolenia. Za nepriamy dôkaz označil znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že len na pozemku vo vlastníctve žalobcov bolo nahrnutých skoro 10 m3 zeminy a kameňa, čo nemohli nahrnúť lopatami tí dvaja, ktorých označil žalovaný.
21. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že žalobcovia ani jediným dôkazom neosvedčili, že by mal zapríčiniť závadný stav na spornej parcele, resp. by sa mal nachádzať v jej blízkosti a vykonávať tam nejakú činnosť. Ani jeden zo žalobcov v prípade, keď ho tam videl, neoznámil túto jeho činnosť orgánu polície tak, aby sa dala táto činnosť preveriť a vyšetriť. Žalobcovia sa nevedeli vyjadriť k časovému hľadisku, kedy ho tam mali vidieť. Pokiaľ sa opierali o vyjadrenie obce zo dňa 24.4.2013, tak uvedené bolo k úplne iným pozemkom. Súčasne poukázal, že už okresný súd odignoroval dôkaz, a to upresňujúce vyhlásenie obce Podbiel zo dňa 22.12.2015, z ktorého vyplynulo, že obec nemá žiadne písomné informácie, ktoré by osvedčovali, že niečo vykonával na predmetnej parcele a dal do pozornosti vyjadrenia E. X. a X. U.. Poukázal, že taký rozsah prác je možný vybudovať za niekoľko mesiacov s veľkým množstvom pracovníkov a strojov, teda nie je možné, aby sám vykonal tieto práce. Požiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a všetky trovy konania uhradili žalobcovia.
22. Na základe vykonaného dokazovania v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom, v dôsledku ktorých vec aj nesprávne právne posúdil. Predmetom konania bol žalobcami tvrdený neoprávnený zásah do ich vlastníckeho práva, ktorého sa mal dopustiť podľa tvrdení žalobcov žalovaný. Bolo preto vecou žalobcov, aby označili a
predložili dôkazy, ktorými by tieto svoje tvrdenia o neoprávnenom zásahu žalovaného do ich vlastníckeho práva preukázali.
23. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
24. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
25. Žalobcovia preukazovali okolnosti neoprávneného zásahu do ich vlastníckeho práva vlastnými výpoveďami. Tieto ich výpovede a vyjadrenia boli však zo strany žalovaného účinne rozporované (§ 151 ods. 2 CSP). Bolo preto potrebné, aby žalobcovia produkovali ďalšie dôkazy, ktoré by ich výpovede následne zopakované a potvrdené aj v odvolacom konaní podporili. Žalobcovia ako ďalšie dôkazy navrhli výsluch svedka, ktorý však aj po jeho zopakovaní v rámci odvolacieho pojednávania podľa názoru odvolacieho súdu ich tvrdenia nepreukázal. Z jeho výpovede vyplynulo len to, že jedenkrát videl osobu v blízkosti pozemkov žalobcov stáť pri bágri a podľa postavy usúdil, že ide o žalovaného. Listinné dôkazy predložené žalobcami rovnako nepreukazovali, že tvrdený rozsah prác na pozemku žalobcov vykonal práve žalovaný. Tieto boli síce dôkazom neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva žalobcov (označené oznámenia, žiadosti žalobcov a odpovede na ne) resp. boli dôkazom následku takéhoto neoprávneného zásahu (znalecký posudok) avšak nepriniesli dôkaz o tom, že pôvodcom tohto neoprávneného zásahu je žalovaný a to ani vo vzájomnej súvislosti s výpoveďami žalobcov (§ 191 ods. 1 CSP). Je treba prisvedčiť žalovanému, že pokiaľ ide o rozsah prác, ktorý si vyžadoval len preukázane vybudovaný násyp na pozemku vo vlastníctve žalobcov (ohliadkou na mieste samom, znaleckým posudkom), tento nemohol vzniknúť zo dňa na deň, činnosťou jednej osoby. Prezentovaný rozsah nelegálnej stavby evokuje, že žalobcovia neboli dostatočne aktívni pri zabezpečení relevantných dôkazov, ktoré by mohli súdu predložiť následne spolu so žiadosťou o súdnu ochranu ich vlastníckeho práva žalobou. Na základe týchto okolností po zopakovaní a doplnení dokazovania a následne vyhodnotení dôkazov, každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali ich tvrdenia o tom, že zo strany žalovaného bolo neoprávnene zasiahnuté do ich vlastníckeho práva. Z hľadiska závažnosti (dôležitosti) tejto dokazovanej skutočnosti pre rozhodnutie súdu absentoval dôkaz, resp. skupina dôkazov vrátene nepriamych, ktorý/é by odvolací súd presvedčil/ li, že tvrdený neoprávnený zásah je možné pripísať práve žalovanému. Neunesenie dôkazného bremena žalobcami je spojené s ich neúspechom v tomto spore a rozhodnutia odvolacieho súdu na základe zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania, čo v konečnom dôsledku viedlo odvolací súd k zmene rozsudku súdu prvej inštancie a zamietnutiu žaloby.
26. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného v rámci podaného odvolania resp. jeho doplnenia a preukazovanie, že ide o vyznačený cyklistický chodník v katastri obce Podbiel, Krivá a Nižná riadne označený informačnými tabuľami a ide o mikroprojekt Európskeho fondu regionálneho rozvoja, odvolací súd nemohol na takéto nové skutkové okolnosti a dôkazné prostriedky o nich predložené ako novoty prihliadnuť. Ak teda nemohol prihliadnuť na tieto dôkazy a novoty, ktoré uvádzal žalovaný v odvolacom konaní, tak odmietol vykonať aj dôkazy na tieto tvrdenia a dôkazy predkladané splnomocneným zástupcom žalobcov a súčasne žalobcom v rade 4/ v jednej osobe na odvolacom pojednávaní a to snímkami mapy, vyjadrením predsedu urbáru Bc. E. U.. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno prisvedčiť žalobcom, že by takýmto postupom odvolacieho súdu bolo zasiahnuté do ich práva na
spravodlivý proces respektíve by im bola odopretá spravodlivosť. K tomu odvolací súd dodáva, že dôkazný materiál zhromaždený súdom prvej inštancie nemá byť v odvolacom konaní rozmnožovaný v zmysle, aby odvolateľ posilnil svoje tvrdenia, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, alebo naopak protistrana posilnila svoje tvrdenia o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie len o dôkazy, ktoré strana v konaní pred okresným súdom navrhla, súd tieto dôkazy nevykonal a strana navrhuje vykonanie takého dôkazu v rámci odvolacieho konania. Súčasne musí ísť o relevantné dôkazy, potrebné pre zistenie skutkového stavu. Na nové dôkazy môže odvolací súd prihliadnuť len za splnenia podmienok podľa § 366 CSP, čo v danom prípade predkladania nových tvrdení ako aj dôkazov stranami sporu v odvolacom konaní splnené nebolo. Uvedené viedlo odvolací súd k zamietnutiu všetkých takýchto návrhov na vykonanie dokazovania predložených stranami sporu v odvolacom konaní (viď ods. 19 tohto odôvodnenia).
27. Na rozhodnutie o trovách konania odvolací súd aplikoval ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1, a 2 CSP a v zmysle ustanovenej zásady úspechu sporovej strany v konaní priznal žalovanému proti žalobcom nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného ako i aktuálneho odvolacieho), pretože rozhodol o zmene rozsudku súdu prvej inštancie bol súčasne povinný rozhodnúť o trovách celého konania. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
28. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že trovy si vyžiadalo aj vykonané znalecké dokazovanie. Žalobcovia v rade 1/-4/ ako navrhovatelia znaleckého dokazovania zložili preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 200 Eur (č.l. 122 súdneho spisu), ktorý bol znalkyni Ing. Anne Šobichovej aj vyplatený. Uznesením č.k. 1C/42/2015-156 zo dňa 22.júna 2017, ktorým priznal konajúci súd ustanovenej znalkyni znalečné vo výške 346,34 Eur zároveň rozhodol o vyplatení zvyšku odmeny vo výške 146,34 Eur znalkyni z rozpočtových prostriedkov. Štát, ktorý preddavkoval trovy dôkazu, má v tomto prípadne rovnaké postavenie ako každý iný subjekt, ktorému v súvislosti s dokazovaním takéto trovy vznikli. Náhradu trov dôkazu, ktorá nebola vysporiadaná z preddavku, prizná súd oprávnenej osobe (teda i štátu, ak ich preddavkoval) v súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP a o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP. Z uvedeného vyplýva, že v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách štátu a o týchto trovách mal už rozhodnúť okresný súd. Uvedený nedostatok v rozhodovaní okresného súdu vzhľadom na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu (menil pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie a v danom prípade rozhodoval o trovách celého konania) mohol napraviť aj odvolací súd. Preto odvolací súd rozhodol aj o trovách štátu. V zásade platí, že trovy dokazovania je povinná nahradiť strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania ako celku v nadväznosti na procesný neúspech alebo zavinenie zastavenia konania. Rozhodnutie má svoj právny základ v procesnom výsledku konania, preto pre rozhodnutie o trovách dôkazu je rozhodujúca aplikácia zákonných ustanovení vzťahujúca sa prioritne k rozhodovaniu o trovách konania v spore (tu § 255 ods. 1 CSP). Rozhodujúcim je v danom prípade pomer úspechu a neúspechu jednotlivých strán v spore, ktorý následne má aj dopad na rozsah ich povinnosti nahradiť štátu trovy, ktoré v konaní preddavkoval. Za predpokladu úspechu žalovaného v spore v rozsahu 100% má štát nárok na náhradu trov voči žalobcom v rozsahu 100 %.
29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).