Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/160/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: D. O., bytom S. XX, W. - S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Chochoľák & Česla, so sídlom v Košiciach, Krmanova 6, IČO: 36 857 416, proti žalovanému: AS servis, s.r.o., so sídlom v Moldave nad Bodvou, ulica Svätého Ladislava 6, IČO: 36 589 985, zastúpenému JUDr. Róbertom Selvekom, advokátom so sídlom v Košiciach, Nemcovej 30, IČO: 422 413 59, o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 20. septembra 2018 sp. zn.

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 20. septembra 2018 č.k. -41 a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 20. septembra 20148 č.k. -41 žalobu zamietol (výrok I) a priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného vo výške 100 % (výrok II).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla zn. BMW 530d 560L/NX71/AB, čiernej metalízy, s číslom VIN: WBANX71080CS63194, rok výroby 2007, s identifikačným č. motora XXXDX a evidenčným číslom G.. Žalobu odôvodnil tým, že za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky žalobca dňa 14.08.2015 uzavrel so žalovaným zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, v zmysle ktorej dlžník dočasne previedol na veriteľa vlastnícke právo k motorovému vozidlu. V deň uzavretia zmluvy dlžník fyzicky odovzdal motorové vozidlo do držby žalobcovi, o čom svedčí preberací protokol o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo dňa 14.08.2015. V zmysle bodu 2.1 písm. c) preberacieho protokolu boli pri odovzdaní a prevzatí motorového vozidla žalobcovi odovzdané aj oba kľúče od motorového vozidla a osvedčenie o evidencii motorového vozidla, v ktorom ako vlastník a držiteľ motorového vozidla bol zapísaný dlžník. Žalobca motorové vozidlo prevzal a odišiel s ním. Existenciu naliehavého právneho záujmu žalobca vzhliadol v tom, že žalovaný má za to, že žalovaný má za to, že on je vlastníkom motorového vozidla, čo žalobca nevie bez rozhodnutia súdu vyvrátiť, a teda žalobca nevie využiť ani uhradzovaciu funkciu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu - dlžník mu do dnešného dňa neuhradil jeho pohľadávku, a to ani čiastočne, a žalobca by sa výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu bez toho, aby bola vyriešená otázka jej vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, vystavil rizika spáchania trestného činu sprenevery, a je preto dôvodom istoty medzi stranami upraviť tieto ich vzťahy, ako aj skutočnosť, že ide o zachovanie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu.

3. Právne vec posúdil podľa , , a (ďalej len ). Konštatoval, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca, aj keď uzatvoril zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva dňa 14.8.2015 s pôvodným dlžníkom, nemohol sa stať vlastníkom predmetného motorového vozidla, keďže toto bolo kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 2.2.2015 prevedené na žalovaného. Uzavrel, že spoločnosť PESCH TRANS v postavení dlžníka nemohla previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu platne na žalobcu, keďže v tom čase už sama vlastníkom motorového vozidla nebola. Z vykonaného dokazovania považoval za nepochybné, že žalovaný sa na základe kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 2.02.2015 stal vlastníkom motorového vozidla zn. N. XXXd, na ktorý poskytol i finančný leasing, ktorý je súčasťou kúpnej zmluvy. Za spoločnosť PESCH TRANS túto uzavrel konateľ spoločnosti L.. F. Y.. Je pravdou, že v čase, kedy došlo k uzavretiu Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, medzi veriteľom D. O. (žalobca) a spol. PESCH TRANS s.r.o. (v postavení dlžníka), túto uzatváral so spol. O. G.. Z výpisu z obchodného registra však vyplýva, že obaja boli štatutármi spoločnosti - konatelia, a teda menom spoločnosti konatelia majú oprávnenie konať samostatne.

4. O trovách konania rozhodol podľa a .

5. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ,,,,,,, (t.j. všetky odvolacie dôvody). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namieta záver súdu o tom, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu. Naopak tvrdí, že žalovaný nikdy vlastnícke právo k vozidlu BMV 530D VIN: WBANX71080CS63194, rok výroby 2007 (ďalej len motorové vozidlo nenadobudol). Citujúc ust. a , a zdôraznil, že v prípade, ak nie je medzi stranami dohodnuté inak, je k platnému prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci na nadobúdateľa potrebná tradícia, teda fyzické odovzdanie hnuteľnej veci prevádzateľom a jej prevzatie nadobúdateľom (podporne poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). S poukazom na čl. IV. ods. 1 kúpnej zmluvy č. 1577 zo dňa 2.2.2015 uviedol, že medzi stranami nedošlo k inej dohode, a teda až do okamihu fyzického odovzdania motorového vozidla nadobúdateľovi bola vlastníkom vozidlo naďalej spoločnosť PESCH TRANS s.r.o. Žalobca tvrdí, že k fyzickému odovzdaniu motorového vozidla žalovanému však nikdy nedošlo. Má za to, že žalovaný túto skutočnosť v priebehu konania ani len netvrdil (podľa neho nevyžaduje tradíciu a strany si môžu nadobudnutie vlastníctva v zmluve dohodnúť inak). O tom, že k odovzdaniu vozidla nikdy nedošlo, jednoznačne podľa žalobcu svedčí protokol o prevzatí predmetu leasingu zo dňa 2.2.2015, z ktorého vyplýva, že dodávateľ ako odovzdávajúci odovzdal motorové vozidlo nájomcovi ako preberajúcemu, pričom dodávateľom aj nájomcom bola spoločnosť PESCH TRANS s.r.o. Z uvedeného je zrejmé, že motorové vozidlo nebolo žalovanému nikdy fakticky (fyzicky) odovzdané, t.j. motorové vozidlo neopustilo dispozičnú sféru spoločnosti PESCH TRANS s.r.o. Vzhľadom na uvedené žalobca mal za to, že v čase uzatvárania zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bola spoločnosť PESCH TRANS s.r.o. naďalej vlastníkom motorového vozidla a mohla s ním bez obmedzení disponovať. V konaní predložil okrem iného preberací protokol zo dňa 14.8.2015, ktorým osvedčil, že od tohto dátumu je motorové vozidlo v jeho držbe. Poukázal aj na to, že v zmluve zo dňa 2.2.2015 je ako predmet kúpy uvedené vozidlo BMW 320D a žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k vozidlu BMW 530D. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dospel k záveru, že na vlastnícke právo k motorovému vozidlu bolo riadne prevedené na žalovaného. Konajúci súd vôbec neprihliadol na skutočnosť, že motorové vozidlo nebolo žalovanému nikdy odovzdané.

6. Odvolateľ zároveň poukázal na to, že pri uzatváraní zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bol v dobrej viere o tom, že motorové vozidlo nadobúda od jeho skutočného vlastníka, a to na základe toho, že motorové vozidlo bolo v držbe spoločnosti PESCH TRANS s.r.o. Táto spoločnosť mala v držbe zároveň dva kusy kľúčov od motorového vozidla, servisnú knižku a doklady od vozidla a bola zapísaná ako vlastník a držiteľ motorového vozidla v osvedčení o evidencii motorového vozidla. Zároveň táto spoločnosť v bode 2.2. zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva vyhlásila, že je vlastníkom motorového vozidla a že je oprávnená previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu na žalobcu. Vzhľadom na uvedené je potrebné v danom prípade vyriešiť aj konflikt ochrany vlastníckeho práva žalovaného v zmysle zásady ochrany dobrej viery. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález sp. zn. ).

7. Odvolateľ tvrdí, že rozsudok nie je riadne odôvodnený, je arbitrárny a nepreskúmateľný, kde poukázal na SR a ust. . Zdôraznil, že samotné odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej sa nachádza len v bodoch 22 a 33 odôvodnenia rozhodnutia, kde súd iba konštatuje, že v čase uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bolo motorové vozidlo už vo vlastníctve žalovaného. Súd sa však vôbec nevysporiadal s tvrdeniami odvolateľa, že žalovaný sa nemohol stať vlastníkom vozidla, nakoľko nedošlo k jeho tradícii. Aj keď súd citoval ust. , avšak vôbec neskúmal, či došlo k splneniu podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva v ňom stanovených, teda k prevzatiu veci nadobúdateľom alebo k inej dohode medzi zmluvnými stranami. Upriamil pozornosť aj na to, že žalovaný bol v konaní nečinný, na výzvu súdu sa nevyjadril (viac ako dva roky), prvýkrát sa k žalobe vyjadril až na pojednávaní konanom dňa 20.9.2018, na ktorom predložil súdu aj listinné dôkazy, na základe ktorých súd vo veci rozhodol. Je zrejmé, že konajúci sudca s týmito listinnými dôkazmi ani poriadne neoboznámil. Umožnil žalovanému uplatniť prostriedky procesnej obrany po viac ako dvoch rokoch od uplynutia lehoty po riadnom poučení o následkoch nedodržania tejto lehoty. Konajúci súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

10. Žalobca v odvolaní namieta všetky odvolacie dôvody v zmysle ust. , t.j. neboli splnené procesné podmienky (písm. a/), súd nesprávnym procesným postup znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b/), rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd (písm. c/), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (písm. e/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f/), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (písm. g/) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h/).

11. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

12. Rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a tým došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. .

13. Podľa ust. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným zákonným ustanovením, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

15. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vysporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa teda musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.

16. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti nemá. Odôvodnenie rozsudku nie je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Stranám sporu súd neozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení nevyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Zároveň nepodal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Z týchto dôvodov odvolací súd musí konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je obhájiteľné, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný.

17. Predmetom konania v danom prípade je určenie vlastníckeho práva, ktoré je medzi stranami sporné, keď obe sporové strany sa cítia vlastníkmi predmetného motorového vozidla.

18. Žalovaný odvodzuje svoje vlastnícke právo od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.02.2015. Namieta neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva s odôvodnením, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy spoločnosť PESCH TRANS s.r.o. už nebola vlastníkom osobného motorového vozidla a nemohla na žalobcu previesť viac práv ako mala sama.

19. Žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo od zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzatvorenej dňa 14.08.2015. Namieta neplatnosť kúpnej zmluvy , od ktorej žalovaný odvodzuje svoje vlastnícke právo z dôvodu, že nedošlo k faktickému (fyzickému) odovzdaniu osobného motorového vozidla (predmetu kúpnej zmluvy) so spoločnosti PESCH TRANS s.r.o. žalovanému. Zároveň žalobca poukázal na zásadu ochranu dobrej viery, keďže v čase uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bol v dobrej viere, že vlastnícke právo nadobudol od skutočného vlastníka veci.

20. Súd prvej inštancie sa z vyššie uvedenými tvrdeniami strán sporu dostatočným spôsobom nevysporiadal, iba konštatoval, že žalovaný na základe kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 02.02.2015 sa stal vlastníkom motorového vozidla a preto sa žalobca nemohol stať vlastníkom tohto vozidla na základe zmluvy zo dňa 14.08.2015, keďže v tom čase spoločnosť PESCH TRANS s.r.o. nemohla previesť platne vlastnícke právo k tomuto motorovému vozidlu.

21. Súd prvej inštancie uvedené závery žiadnym spôsobom nezdôvodnil a vôbec nevysvetlil svoje úvahy na základe ktorých dospel k záveru o platnosti kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 02.02.2015. Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou sa ne/odovzdania osobného motorového vozidla žalovanému ( nedodržanie požiadavky tradície na základe ktorej dochádza k prevodu vlastníckeho práva, resp. neskúmal, či medzi stranami došlo prípadne k inému dojednaniu).

22. Zároveň sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s ďalšou námietkou vznesenou zo strany žalobcu - týkajúcou sa jeho dobromyseľnosti pri uzatváraní zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.

23. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na príslušné ustanovenia vzťahujúce sa na zákonnú a sudcovskú koncentráciu, ktorými odôvodnil svoj postup, keď prihliadol na prostriedky procesnej obrany (skutkové tvrdenia a dôkazy) predložené žalovaným až na pojednávaní konanom dňa 20.09.2018, avšak v odôvodnení rozhodnutia sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s listinným dôkazom, ktorým malo byť preukázané tvrdenie žalovaného o prevzatí vozidla kupujúcim - preberací protokol (protokol o prevzatí predmetu leasingu zo dňa 02.02.2015 ). Z odôvodnenia tak nie je zrejmé, k akým skutkovým záverom dospel na základe tohto dôkazu, resp. na základe akých dôkazov dospel k záveru o odovzdaní alebo neodovzdaní predmetného vozidla. Odvolací súd nemôže podrobiť prieskumu správnosť úvah súdu, keďže nie je zrejmé akým spôsobom sa odvolací súd vysporiadal s tvrdeniami strán sporu o ne/prebratí osobného motorového vozidla. Súd neozrejmil žiadnym spôsobom ani svoje právne úvahy týkajúce sa prevzatia a odovzdania motorového vozidla (t.j. k akým právnym záverom dospel pri posúdení tejto spornej otázky) a stranám sporu a ani odvolaciemu súdu tak nie je zrejmé, ako dospel k svojmu záveru o nepochybnom nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaným na základe kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 02.02.2015.

24. Z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, kto bol zapísaný ako vlastník vozidla ku dňu uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva resp. nie je zrejmé, či žalovaný bol zapísaný ako vlastník. Aj keď vlastníctvo osobného motorového vozidla nevzniká zápisom do evidencie vozidiel, avšak nemožno opomenúť posúdiť dôvody, ktoré prípadne viedli zmluvné strany k tomu, že vlastnícke právo nadobúdateľa nebolo zapísané. Uvedené zistenia sa javia byť podstatnými aj vo vzťahu k posúdeniu otázky existencie dobrej viery žalobcu pri uzatváraní zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, s ktorými skutočnosťami sa však súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal.

25. Dôvodne preto žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa dôsledne nevysporiadal s jeho tvrdeniami a dôsledne sa neoboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré boli zo strany žalovaného predložené až na pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol. Aj keď odvolací súd dáva za pravdu súdu prvej inštancie, že bolo ponechané na jeho úvahu, či prihliadne alebo neprihliadne na prostriedky procesnej obrany žalovaného, ktoré neboli predložené včas ( viď znenie ust. os. 2 v zmysle ktorého súd „ nemusí prihliadnuť“ na takéto neskoro predložené prostriedky), uvedené však nemôže byť realizované na úkor práva strany sporu na spravodlivý proces, preto ak súd chcel na takéto prostriedky prihliadnuť, musel sa z ich obsahom vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadať.

26. Vzhľadom na uvedené žalobca ani odvolací súd nevie presne určiť, aké úvahy viedli okresný súd k prijatiu práve takéhoto rozhodnutia aké vyhlásil, preto sa žalobca nemôže úplne relevantne brániť, čo aj odvolací súd považuje za porušenie jeho práva na spravodlivý proces.

27. Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňovala jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. .

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa ust. a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v ktorom súd opätovne rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania.

29. Úlohou súdu po zrušení veci bude dôsledne posúdiť, kedy a na základe akých skutočností došlo k prevodu vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka spoločnosti PESCH TRANS s.r.o. na iný subjekt (žalobcu alebo žalovaného), pričom dôsledne posúdi ne/platnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi pôvodným vlastníkom a žalovaným dňa 02.02.2015 vrátane posúdenia splnenia zákonom stanovených podmienok resp. podmienok vymienených v zmluve (vrátane nadobudnutia vlastníckeho práva odovzdaním alebo iným spôsobom). Následne v závislosti od posúdenia ne/platnosti uvedenej kúpnej zmluvy potom posúdi platnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzatvorenej medzi pôvodným vlastníkom a žalobcom dňa 14.08.2015. Napokon v závislosti od výsledkov posúdenia ne/platnosti zmlúv (v prípade, ak bude považovať kúpnu zmluvu zo dňa 02.02.2015 za platnú) vysporiada sa aj s námietkami žalobcu o potrebe ochrany jeho dobrej viery, že vlastnícke právo nadobudol od skutočného vlastníka veci. Za účelom posúdenia vyššie uvedených otázok vykoná dokazovanie v zmysle návrhov strán sporu, vysporiada sa so všetkými tvrdeniami a námietky strán sporu (skutkovými aj právnymi) relevantnými pre posúdenie danej veci a svoje rozhodnutie následne dôsledne odôvodní tak, aby spĺňalo všetky náležitosti požadované v .

30. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania ( , ) .

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).