Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Cpr-23-2019.pdf
PDF · 71.65 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9Cpr/23/2019
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v spore žalobcu: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX E. O., H. republika, štátny občan H. republiky, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského č. 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: ARMOD, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36717835, právne zastúpenému JUDr. Antonom Tabačákom, PhD., advokátom so sídlom kancelárie Oravský Biely Potok č. 82, 027 42 Oravský Biely Potok, IČO: 42 221 919, v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy
rozhodol:
Súd konanie v celom rozsahu z a s t a v u j e .
Žiadnej zo strán sporu sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.11.2019 sa žalobca voči žalovanému domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.09.2019, ktoré bolo dané podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej len ZP) zamestnávateľom je neplatné, a súčasne uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu mzdy od doručenia oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní až do času, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci, alebo do rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru, a taktiež priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V rámci repliky zo dňa 26.02.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu upresnil žalobný návrh ohľadne náhrady mzdy v časti, odkedy sa domáha náhrady mzdy, keď navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa 19.12.2019 až do času, kým mu žalovaný umožní pokračovať vo výkone práce, alebo súd právoplatne rozhodne o skončení pracovného pomeru.
3. Písomnými podaniami označenými ako „návrh na úpravu žalobného návrhu“ v spojení s podaním označeným ako „čiastočné späťvzatie žaloby“ doručenými tunajšiemu súdu na pojednávaní zo dňa 13.05.2017, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu upravil žalobný návrh ohľadne náhrady mzdy v tom zmysle, že sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 18.12.2019 do 31.12.2019 vo výške 278,85 eur, za obdobie od 01.01.2020 do 31.01.2020 vo výške 916,23 eur, za obdobie od 01.02.2020 do 29.02.2020 vo výške 796,72 eur, za obdobie od 01.03.2020 do 31.03.2020 vo výške 876,40 eur, za obdobie od 01.04.2020 do 30.04.2020 vo výške 876,40 eur a za obdobie od 01.05.2020 do dňa, v ktorom súd rozhodne o skončení pracovného pomeru v sume jeho priemerného zárobku.
4. Na pojednávaní zo dňa 10.06.2020 zobral žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu v časti čo do náhrady mzdy za obdobie od 01.01.2020 do 31.01.2020 vo výške 916,23 eur, za obdobie od 01.02.2020 do 29.02.2020 vo výške 796,72 eur, za obdobie od 01.03.2020 do 31.03.2020 vo výške
876,40 eur, za obdobie od 01.04.2020 do 30.04.2020 vo výške 876,40 eur a za obdobie od 01.05.2020 do dňa, v ktorom súd rozhodne o skončení pracovného pomeru v sume jeho priemerného zárobku, späť.
5. Elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 19.06.2020 zobral žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil a súčasne rozhodol, že trovy konania a trovy právneho zastúpenia si hradí každá zo strán konania sama. V späťvzatí žaloby poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, v ktorej sa strany sporu dohodli, že trovy konania a trovy právneho zastúpenia si hradí každá zo strán konania sama.
6. Vzhľadom na to, že žalobca je štátnym občanom Srbskej republiky, a teda prejednávaný spor je sporom s cudzím prvkom, súd sa primárne zaoberal otázkou právomoci slovenského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, keď právomoc slovenských súdov je daná podľa § 37 zákona č. 97/1963 Z.z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, keď v zmysle citovaného ustanovenia, ak nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území SR bydlisko, alebo sídlo, a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
7. Rozhodným právom v prejednávanom spore je právny poriadok SR, a to v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 97/1993 Z.z., keď pracovné pomery pracovníkov dopravných podnikov sa v železničnej a cestnej doprave spravujú právom sídla podniku, v riečnej a leteckej doprave právom miesta registrácie, a v námornej doprave právom štátu, pod vlajkou ktorého sa doprava vykonáva.
8. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral žalobu v celom rozsahu späť, keď dôvodom späťvzatia žaloby bolo uzavretie mimosúdnej dohody medzi stranami sporu, v ktorej si strany sporu vyporiadali všetky nároky vyplývajúce z prejednávaného sporu, z čoho možno jednoznačne vyvodiť, že aj žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, keď predmetná mimosúdna dohoda obsahuje deklaráciu, v zmysle ktorej žalobca prehlásil, že po podpísaní mimosúdnej dohody podá do troch dní na Okresný súd Ružomberok v právnej veci o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy vedenej pod sp.zn. 9Cpr/23/2019, návrh na späťvzatie konania, z čoho je zrejmé, že so späťvzatím žaloby v celom rozsahu žalovaný vyjadril súhlas.
10. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko dôvodom späťvzatia žaloby bolo uzavretie mimosúdnej dohody medzi stranami sporu a samotné strany sporu deklarovali, že každá zo strán sporu si bude uhrádzať trovy konania sama.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Ružomberok) písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, a v prípade, ak sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.