Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/73/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., Na F. XXXX/X, proti žalovanému: neuvedené, o neurčitom predmete sporu, o odmietnutí podania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -24 z 15. apríla 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie v zmysle (ďalej len „“) uznesením č. k. -24 z 15. apríla 2020, odmietol podanie žalobcu z 03. 02. 2020.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na .

3. V odôvodnení poukázal na to, že dňa 03. 02. 2020 bolo Okresnému súdu Nitra ako súdu príslušnému na ďalší procesný postup odstúpené z Najvyššieho súdu SR podanie žalobcu z 23. 01. 2020. Po preskúmaní podania žalobcu súd prvej inštancie zistil, že podanie žalobcu, ktoré podľa obsahu môže byť žalobou, neobsahuje náležitosti predpokladané ustanoveniami a .

4. Keďže podanie žalobcu nespĺňalo náležitosti podania vo veci samej, súd prvej inštancie uznesením č. k. -21 z 13. februára 2020 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia svoje podanie doplnil. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 19. 02. 2020, súdom bola určená lehota na opravu a doplnenie podania. Žalobca v určenej lehote podanie nedoplnil o presné označenie procesných strán v zmysle , a , o presne špecifikovaný petit žaloby, o všeobecné náležitosti podania v zmysle , o listinné dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu a o dôvod uplatňovaného nároku voči presne označenému žalovanému. Zároveň bol týmto uznesením žalobca poučený, že ak svoje podanie neopraví, resp. nedoplní a pre tento nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania.

5. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoje podanie neopravil a nedoplnil, podanie nespĺňa náležitosti riadneho podania vo veci samej a pre uvedený nedostatok nemožno pokračovať v konaní, súd prvej inštancie podanie odmietol s poukazom na . Záverom uviedol, že keďže ide o podanie, ktoré by mohlo byť žalobou, nerozhodol súd prvej inštancie o nároku na náhradu rov konania, pretože ako strana sporu v konaní vystupuje len žalobca.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že žalobu podáva proti susedom, ktorí mu rozkradli záhradu, privlastnili si ju a jemu zostal len dvor. Bol to C. ktorý ju daroval zaťovi a dcére W., O. W.. Z druhej strany si privlastnil záhradu W. F., ktorý ju napísal na svoju

manželku. Bol na katastri, kde sa W. napísali do katastra. Viackrát bola vec na súde, ale bola zamietnutá. Z Bratislavy bola vec postúpená do Nitry, kde bola odmietnutá. Nepomohlo mu ani Centrum právnej pomoci. Žiada o vrátenie svojej záhrady. Sused dal do studne čerpadlo a zostal tak bez vody. Sused aj naďalej tvrdí, že záhrada je jeho. Dodal, že žiadal aj odškodné vo výške 10 000 eur. Takúto sumu žiada aj od A. W.. Centrum právnej pomoci mu odmietlo poskytnúť pomoc. Uviedol, že má spolu s manželkou príjem 500 eur.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa a , podanie je úkon určený súdu. Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

11. Podľa a , podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

12. Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

13. Podľa , , , ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

14. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

15. Podľa , fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

16. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobca doručil Najvyššiemu súdu SR podanie, ktoré bolo následne na vybavenie postúpené Okresnému súdu Nitra ako súdu vecne a miestne príslušnému. Keďže podanie žalobcu nespĺňalo náležitosti podania vo veci samej, súd prvej inštancie uznesením č. k. -21 z 13. februára 2020 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia svoje podanie doplnil. Uznesenia bolo žalobcovi doručené dňa 19. 02. 2020. Žalobca v súdom

určenej lehote podanie nedoplnil o presné označenie procesných strán v zmysle , a , o presne špecifikovaný petit žaloby, o všeobecné náležitosti podania v zmysle , o listinné dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu a o dôvod uplatňovaného nároku voči presne označenému žalovanému. Žalobca v súdom určenej lehote podanie neopravil a nedoplnil, v dôsledku čoho súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že podanie žalobcu odmietol.

17. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal odvolanie, ktoré neobsahovalo všetky potrebné náležitosti, preto súd prvej inštancie žalobcu vyzval uznesením č. k. -37 z 13. februára 2020, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnil odvolanie z 13. 05. 2020 tak, že presne označí procesné strany v zmysle v spojení s a , presne uvedie, v akom rozsahu napadá uznesenie č. k. -24 z 15. apríla 2020, z akých dôvodov považuje napadnuté uznesenie za nesprávne - odvolacie dôvody a čoho presne sa domáha - odvolací návrh. Zároveň poučil žalobcu o tom, že ak potrebné náležitosti nebudú doplnené, odvolací súd podanie žalobcu odmietne.

18. Odvolací súd preskúmavajúc podanie žalobcu, ktoré môže byť svojim obsahom odvolaním, dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď jeho podanie z 03. 02. 2020, postúpené Okresnému súdu Nitra Najvyšším súdom Slovenskej republiky dňa 03. 02. 2020, odmietol z dôvodu, že toto podanie neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti a žalobca ich ani na výzvu súdu nedoplnil, pričom bol poučená o tom, ako má toto doplnenie vykonať.

19. Ustanovenie upravuje tzv. všeobecné náležitosti podania, pričom sa nerozlišuje, či ide o podanie vo veci samej, alebo o iné podanie. na viacerých miestach ustanovuje osobitné náležitosti podania, ktoré musí konkrétne podanie okrem týchto všeobecných náležitostí obsahovať. Ide o osobitné náležitosti námietky zaujatosti ( ), osobitné náležitosti vstupu intervenienta do konania ( ), osobitné náležitosti žaloby ( ), osobitné náležitosti sťažnosti ( ), osobitné náležitosti návrhu neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia ( a ), osobitné náležitosti odvolania ( ), osobitné náležitosti žaloby na obnovu konania ( ), osobitné náležitosti dovolania ( ) a osobitné náležitosti dovolania generálneho prokurátora ( ). Ostatné podania musia povinne obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa , a keďže vo väčšine prípadov pôjde o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania podľa . Každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu (pozri výklad k ). V prípade, ak nejde o podanie vo veci samej a toto neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, súd postupuje podľa . V prípade podaní vo veci samej alebo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia bez zákonných náležitostí súd postupuje podľa .

20. Všeobecné, základné náležitosti každého podania adresovaného súdu sú uvedené v § 127 ods. 1, ktoré musia byť dodržané pri každom podaní. Zákon používa všeobecný pojem „podanie“, pod ktorým treba rozumieť žalobný návrh v sporových, tak aj návrh na začatie konania v nesporových konaniach, ďalej podanie, ktorým sa začína odvolacie konanie, dovolacie konanie, konanie o obnove, prípadne konanie v správnom súdnictve. Pod podaním je ďalej potrebné rozumieť aj podania, ktoré nie sú žalobným návrhom/ návrhom na začatie konania, a to napr. žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, návrh na zámenu účastníkov, návrh na pristúpenie účastníkov, návrh na zmenu návrhu a podobne. Bez ohľadu o aký druh podania ide, musia všetky tieto podania spĺňať zákonom predpísané náležitosti, pokiaľ sú pre konkrétny úkon zákonom vyžadované, avšak minimálne v rozsahu ustanovenia § 127 ods. 1 (ak nie je uvedené inak) za predpokladu ich správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti.

21. Zákon rozlišuje podania na dve skupiny, pričom do prvej patria podania, ktoré by podľa svojho obsahu mohli byť návrhom na začatie konania a do druhej skupiny patria podania, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňajú náležitosti návrhu na začatie konania. Podľa druhu týchto podaní potom zákon rozlišuje odlišné procesné postupy súdu pri odstraňovaní nedostatkov náležitostí týchto podaní.

22. Každé podanie teda musí obsahovať všeobecné náležitosti podania, pričom niektoré konkrétne podania musia obsahovať ďalšie osobitné náležitosti, napríklad žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa obsahovať aj osobitné náležitosti. Vadou podania však je nielen neúplnosť, teda absencia zákonom vyžadovaných náležitostí, ale aj nezrozumiteľnosť podania. V prípade, ak má podanie vady, súd má v zásade dve možnosti, ako zabezpečiť ich odstránenie. Prvou

možnosťou je písomná výzva ( a ) a druhou možnosťou je výsluch toho, kto podanie urobil ( ).

23. V prípade, ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, pričom z tohto podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, súd vyzýva na doplnenie alebo opravu tohto podania jednoduchou formou (nie formou uznesenia), pričom na doplnenie alebo na opravu podania súd určí lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Ide o lehotu sudcovskú ( ), ktorú môže súd aj primerane predĺžiť, ak o to subjekt odôvodnene požiada akoukoľvek formou. V prípade, ak sa v ustanovenej lehote podanie nedoplní alebo neopraví, a to či už z dôvodu úplnej pasivity podávateľa (na výzvu vôbec nereaguje), alebo napriek jeho reakcii ostali vytýkané vady neodstránené, na takéto podanie súd neprihliada, t. j. hľadí sa naň, ako keby nebolo podané.

24. Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzýva toho, kto podanie urobil formou uznesenia, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Toto uznesenie musí okrem náležitostí uvedených v obsahovať aj náležitosti uvedené v , teda uvedenie toho, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučenie o tom, ako ho treba doplniť alebo opraviť a o možnosti súdu podanie v prípade neodstránenia vád odmietnuť. Rovnako ako v prípade odstraňovania vád nemeritórnych podaní, aj tu súd určí na doplnenie alebo opravu lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Ide o lehotu sudcovskú ( ), ktorú môže súd aj primerane predĺžiť, ak o to subjekt odôvodnene požiada akoukoľvek formou.

25. Zásadným rozdielom medzi vadným meritórnym podaním a ostatnými vadnými podaniami je následok neopravenia alebo nedoplnenia podania v celom rozsahu v súlade s výzvou súdu v určenej lehote. Ak sa v lehote určenej súdom nedoplní alebo neopraví podanie vo veci samej, súd podanie odmietne, no len ak pre vytýkané nedostatky nemôže v konaní pokračovať. Podávateľ má možnosť svoje podanie opraviť alebo doplniť v celom rozsahu v súlade s výzvou súdu ešte v dodatočnej odvolacej lehote proti uzneseniu o odmietnutí podania. Ak tak urobí, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. Pre zvrátenie nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia je preto nevyhnutné podanie nielen v odvolacej lehote doplniť alebo opraviť, ale súčasne proti nemu v odvolacej lehote podať aj odvolanie.

26. Odvolací súd má v prejednávanej veci za preukázané, že súd prvej inštancie v predmetnej veci postupoval správne, v dôsledku čoho sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a v ďalšom naň odkazuje ( ). Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle povinností uložených mu , a . Súd prvej inštancie bezprostredne po tom, ako zistil, že podanie žalobcu z 03. 02. 2020, ktoré neobsahuje potrebné náležitosti v zmysle v spojení s , , a a , by mohlo byť svojím obsahom žalobou, vyzval žalobcu na odstránenie zistených nedostatkov. Súd prvej inštancie tak urobil uznesením č. k. -21 z 13. februára 2020, obsahujúcim definované nedostatky v náležitostiach žaloby, ako aj poučenie o tom, ako tieto nedostatky odstrániť, pričom súd určil procesnú lehotu 10 dní. Žalobca na výzvu súdu neodpovedal. Žalobca teda ani na výzvu súdu prvej inštancie neodstránil súdom prvej inštancie vytýkané nedostatky podania, na odstránenie ktorých bol predmetným uznesením vyzvaný. Navyše žalobca proti uzneseniu o odmietnutí podania podal v zákonnej lehote odvolanie, avšak ani toto odvolanie neobsahovalo zákonné náležitosti odvolania. Opätovne bol súdom prvej inštancie vyzývaný na odstránenie nedostatkov svojho podania. Na túto výzvu žalobca reagoval doručením viacerých listín.

27. V dôsledku uvedeného má odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie procesne nepochybil a predmetné konanie nezaťažil takou vadou, ktorá by odôvodňovala zrušenie napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie dodržal svoju poučovaciu povinnosť s úmyslom predísť tomu, aby žalobca v dôsledku nedostatkov v žalobe utrpel akúkoľvek ujmu na svojich právach. Keďže žalobca aj napriek prevzatiu výzvy vytýkané nedostatky neodstránil, súd správne v zmysle takéto neúplné podanie odmietol.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).