Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-11-2020.pdf
PDF · 123.72 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: P. A.K., N.. XX.XX.XXXX, A. F. XX, XXX XX Ľ., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Goliášová Gabriela, s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, 821 22 Piešťany, v spore zaplatenie 119,35 Eur s prísl. a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 119,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 28.01.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 5.6.2013, v § 1 Hlavy 18. Sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta, v znení: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky RÚ je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 EUR v prípade prvej upomienky a 12 EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 5.6.2013, v § 2 Hlavy 18. Sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta, v znení: „V prípade omeškania klienta je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 EUR.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.01.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 119,35 Eur, ako aj určil zmluvné podmienky uvedené v § 1 Hlavy 18 a § 2 Hlavy 18 za neprijateľné. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že spolu so žalovaným uzatvoril Úverovú zmluvu dňa 05.06.2013, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 4.000 Eur, ktorý sa zaviazal žalovanému zaplatiť v 84 mesačných splátkach po 97,74 Eur, ročná úroková sadzba predstavovala 23,10 %, RPMN bolo od 25,8 do 26,7 % a priemerná RPMN bola 19,47 %. Žalobca je toho názoru, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona číslo 129/2010 Z.z., a to adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti
úveru, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a rovnako zmluva neobsahuje správny výpočet RPMN, keď je v zmluve uvedený údaj o RPMN od 25,8 do 26,7 %. To podľa názoru žalobcu spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru. S poukazom na to, že mu bol poskytnutý úver 4.000 Eur, z ktorého zaplatil žalovanému sumu 4.119,35 Eur žiadal vydať bezdôvodné obohatenie 119,35 Eur. Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, poukázal na rozsudok tunajšieho súdu spisová značka 9C/137/2016 zo dňa 03. októbra 2016 v obdobnej právnej veci, kde súd tieto zmluvné podmienky vyhlásil za neprijateľné.. 2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 07.02.2020, v ktorom žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že podstatou bezdôvodného obohatenia je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva, respektíve dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka z bezdôvodného obohatenia, keďže nedošlo ani k plneniu bez právneho dôvodu, ani k plneniu z neplatného právneho úkonu, ani k plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Pokiaľ ide o jednotlivé náležitosti, výška RPMN je v zmluve uvedená korektne spolu so všetkými predpokladmi pre jej výpočet, ktoré sú priamo uvedené v zmluve. Žalobca len deklaratívne konštatuje, že hodnota RPMN je v úverovej zmluve uvedená nesprávne, absolútne však neuviedol výpočet, ani odôvodnenie, na základe ktorého k danému záveru dospel. V danom prípade mal spotrebiteľ/žalobca v čase, keď sa rozhodoval, či uzatvorí so žalovaným predmetnú Zmluvu o úvere jasnú informáciu, že RPMN spojená s úverom je najmenej vo výške 25,8 % a najviac vo výške 26,7 %, t.j. v rozmedzí maximálne 0,9 %. Veriteľ použil objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Spotrebiteľ jasne disponuje informáciou, aká je doba trvania zmluvy a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, a preto je cieľ sledovaný v § 9 ods. 2 písm. f) Zákona číslo 129/2010 Z.z. dosiahnutý. Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 30Cdo/112/2004 a považoval za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši, neodstraňuje, ale vedie k nárastu počtu súdnych žalôb. Žalovaný je presvedčený, že predmetná Zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, nemožno si podporu zamieňať s nevhodným paternalizmom štátnej moci v súkromnoprávnych vzťahoch. Žalobu žalobcu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav: 4. Dňa 05.06.2013 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom podpísaná Úverová zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.000 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 84 mesačných splátkach po 97,74 Eur, ročná úroková sadzba predstavovala 23,10 %, RPMN bolo v zmluve uvedené od 25,8 do 26,7 %, priemerná hodnota RPMN predstavovala 19,47 % a lehota splatnosti bola uvedená 84 mesiacov. 5. Z potvrdenia predloženého žalobcom mal súd za preukázané, že ten za obdobie od 01.02.2016 do 31. januára 2018 zaplatil žalovanému platby titulom poskytnutého úveru vo výške 4.119,35 Eur. 6. Podľa § 1 Hlavy 18 Úverových podmienok hotovostný a revolvingový úver žalovaného: ,, V prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky RÚ je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 EUR v prípade prvej upomienky a 12 EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac, a to vždy len za upomienku zaslanú v listinnej podobe. Po zosplatnení úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované.“ 7. Podľa § 2 Hlavy 18 Úverových zmluvných podmienok žalovaného, ,, Sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta: V prípade omeškania klienta je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 EUR. Táto pokuta bude spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.“ 8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že zo strany žalovaného nebol poučený o sankciách, ktoré sa nachádzajú v úverových zmluvných podmienkach žalovaného, zmluvu podpísal. 9. Prítomný právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na nedostatok náležitostí v zmluve o úvere, ktoré spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súdu predložil aj Rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2019, podľa záveru ktorého RPMN musí byť v zmluve jasne a presne špecifikované. Z tohto dôvodu, keďže žalobca preplatil úver poskytnutý žalovanému, žiadal vydať bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, poukázal na jednotnú rozhodovaciu prax, kde tieto zmluvné podmienky už boli vyhlásené za neprijateľné viacerými súdmi. Súd
na tomto pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 22.06.2020, v ktorom súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd postupom podľa § 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ako aj jeho právneho zástupcu. 10. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára: 11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 12. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinnému ku dňu 05.06.2013 ( ďalej len Zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 16. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 17. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>18) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101? ucinnost=05.06.2013> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=05.06.2013> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101? ucinnost=05.06.2013>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=05.06.2013>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=05.06.2013>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=05.06.2013> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
18. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=05.06.2013>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=05.06.2013>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=05.06.2013> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=05.06.2013>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=05.06.2013> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
19. Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 05.06.2013 uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 4.000 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 84 mesačných splátkach vo výške 97,74 Eur, ročná úroková sadzba predstavovala 23,10 %, RPMN
bolo od 25,8 % do 26,7 % a lehota splatnosti bola v zmluve určená na 84 mesiacov. Súd sa zaoberal argumentáciou žalobcu o vytýkaných nedostatkoch predmetnej Zmluvy o úvere v súlade s § 9 ods. 2 Zákona číslo 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Ako prvý nedostatok náležitostí zmluvy žalobca uviedol nedostatok podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Súd sa s touto argumentáciou žalobcu v žiadnom prípade nestotožňuje, nakoľko v úvodnej časti tejto úverovej zmluvy zo dňa 05.06.2013 sú uvedené všetky identifikačné údaje veriteľa od obchodného mena, po adresu jeho sídla, ako aj uvedenie jeho IČA. Rovnako súd uvádza, že v tomto prípade sa jednalo o poskytnutie bezúčelového úveru tak, ako je to uvedené pod číslom 41 úverovej zmluvy. Žalovaný teda nepreplácal kúpnu cenu formou úveru žiadnemu predajcovi, preto uvedenie adresy neexistujúceho predávajúceho nie je možné. Pokiaľ mal žalobca záujem podávať reklamáciu alebo sťažnosť, mohol sa priamo obrátiť na žalovaného ako poskytovateľa úveru, ktorého adresa je uvedená hneď v úvode pod názvom úverová zmluva. 20. Ďalšia náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to adresa trvalého pobytu spotrebiteľa, súdu vôbec vec nie je zrejmá argumentácia žalobcu v tejto časti, nakoľko hneď v úvodných ustanoveniach samotnej zmluvy o úvere je uvedená adresa bydliska spotrebiteľa, a to Domašská 12, Prešov 6, 080 06. Ako ďalšou náležitosťou sa súd zaoberal nedostatkom podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. S touto argumentáciou žalobcu sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Pod bodom číslo 44, ako aj 53 úverovej zmluvy zo dňa 05.06.2013 je uvedená lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru do 15. dňa v poslednom mesiaci. Súd je toho názoru, že takto uvedený termín nespĺňa zákonnú dikciu podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona číslo 129/2010 Z.z., kde podľa názoru súdu má byť presne a jasne uvedený dátumovo deň, mesiac a rok ukončenia zmluvného vzťahu. S poukazom na uvedenie lehoty splatnosti 84, je to pre súd nepostačujúce. Súd je toho názoru, že pokiaľ je v zmluve uvedený len údaj o počte mesiacov splácania a to bez toho, aby bolo ohraničené odkedy táto doba splácania plynie, potom je podľa názoru súdu takýto údaj neurčitý a bez akejkoľvek výpovednej hodnoty a vyvoláva pochybnosti o tom, na ktorý deň vlastne konečná splatnosť úveru pripadá. Súd je toho názoru, že významom tejto náležitosti je to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, respektíve kedy a v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, teda splácať istinu, úroky a iné poplatky, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu sa vyžaduje časová dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami previedol do konkrétneho jedného časového údaja, ktorým bude konečná splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná zmluva o úvere údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje, súdu neostávalo nič iné ako konštatovať, že táto náležitosť tam absentuje. Konečnou platnosťou sa rozumie konkrétny termín, jeden konkrétny dátum, ku ktorému má byť úver splatený. Tento dátum v zmluve uvedený nie je. 21. Ako ďalšou náležitosťou sa súd zaoberal náležitosťou - celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Zároveň súd konštatuje, že v tejto úverovej zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady, ktoré použil veriteľ na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. V úverovej zmluve číslo XXXXXXXXXX zo dňa 05.06.2013 je uvedená nesprávne celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 8.184,96 Eur. Podľa prepočtu súdu s poukazom na dobu splácania 84 mesiacov a výšku mesačnej splátky 97,74 Eur, celková čiastka predstavuje sumu 8.210,16 Eur a nie 8.184,96 Eur. 22. Rovnako je súd toho názoru, že v zmluve absentuje uvedenie údaja o RPMN v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Úverová zmluva obsahuje údaj o RPMN od 25,8 % do 26,7 %. Súd je toho názoru, že uvedenie RPMN v podobe percentuálneho rozpätia hornej a dolnej hranice nemôže spĺňať zákonnú požiadavku presnosti a jednoznačnosti výšky RPMN ako jedného z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, ktorý môže ovplyvniť jeho rozhodnutie podpísať danú úverovú zmluvu. Hodnota RPMN sa vypočítava zo vzorca na výpočet RPMN a jeho výsledkom je jediný správny a presný údaj, ktorý však v úverovej zmluve absentuje. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora číslo C - 290/19 zo dňa 19. decembra 2019. Súdny dvor poukázal na informačnú povinnosť uvedenú v článku 10 ods. 2 Smernice 2008/48, podľa ktorej Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza RPMN, prispieva k dosiahnutiu cieľov sledovaných touto smernicou, najmä cieľa vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa. Treba konštatovať, že ak by bolo prípustné upraviť v Zmluve o úvere RPMN nie ako jednu konkrétnu hodnotu, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu, nebolo by splnené kritérium zrozumiteľnosti a stručnosti stanovené v článku 10 ods. 2 Smernice 2008/48. Toto kritérium je pritom podstatné na to, aby mohol spotrebiteľ tak, ako to uvádza odôvodnenie 31 tejto smernice poznať
svoje práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Použitie takéhoto rozpätia totiž môže nielen sťažiť posúdenie celkových nákladov úveru, ale tiež môže uviesť spotrebiteľa do omylu pokiaľ ide o skutočný rozsah jeho záväzku. Článok 10 ods. 2 písm. g) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102EHS zmenenej Smernicou Komisie 2011/90EU zo dňa 14. novembra 2011 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN vyjadrená nie ako jedna konkrétna hodnota, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu. 23. Absencia týchto náležitostí v zmluve o úvere spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru a z tohto dôvodu súd môže konštatovať, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 4.000 Eur, na ktorý žalobca zaplatil podľa predpisu splátok za obdobie od 01.02.2016 do 31. januára 2018 sumu 4.119,35 Eur. Súd preplatok vo výške 119,35 Eur zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť s poukazom na prijatý právny záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru. Z dlžnej sumy súd zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to deň nasledujúci po doručení žaloby a príloh žalovanému, t.j. odo dňa 28. januára 2020. 24. Ako ďalším žalobným petitom sa súd zaoberal otázkou vyslovenia neprijateľných zmluvných podmienok upravených v § 1 a 2 Hlavy 18 úverových zmluvných podmienok žalovaného. K uvedenej argumentácii súd uvádza: 25. Pokiaľ ide o určenie poplatku za upomienku ako neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výške 5 Eur a druhej upomienky vo výške 12 Eur v § 1, hlavy 18, v tejto súvislosti a rovnako aj pokiaľ ide o § 2, hlavy 18, kde bola v úverových zmluvných podmienkach určená v prípade porušenia povinností spotrebiteľa zmluvná pokuta vo výške 17 Eur súd poukazuje na Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/38/2018 zo dňa 18.12.2018, v ktorom Krajský súd konštatoval, že nemožno spochybniť, že uvedeným spôsobom sa spotrebiteľovi sťažuje orientácia v jeho zmluvných povinnostiach, ak niektoré z nich nie sú uvedené priamo v zmluve, ale vyplývajú z iného zmluvného dokumentu, pričom vzhľadom na jeho rozsiahlosť je orientácia v ňom problematická a dohliadanie povinností, sankcií a ich výšky vzťahujúcich sa na porušenie určitej povinnosti je prácne a tá - ktorá sankcia, respektíve iná povinnosť môže ľahko uniknúť pozornosti spotrebiteľa a byť prehliadnuteľná. Pri takejto zmluvnej koncepcii podmienok nie je ničím neobvyklým, že spotrebiteľ sa dozvie o existencii sankcie a jej výšky za porušenie povinnosti až v čase, kedy si dodávateľ túto voči nemu uplatní. Odvolací súd nevylúčil možnosť určenia konkrétnej výšky sankcie v dokumentoch tvoriacich prílohu zmluvy, je však nevyhnutné, aby zmluvné dojednania zakotvujúce povinnosti zmluvných strán boli zrozumiteľne a určito vymedzené už v základnom zmluvnom dokumente, k čomu však v predmetom prípade nedošlo. Všeobecné obchodné podmienky, úrokové sadzby, úverové zmluvné podmienky vypracoval samotný žalovaný, tie neboli individuálne dojednané so spotrebiteľom. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP, prípadne na úrokové podmienky zmluva odkazuje. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C - 42/15 uviedol, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Zároveň poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 3512/11, podľa ktorého je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv, majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnuté do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa ujdú.
26. Súd uvádza, že poplatky za upomienky a rovnako aj zmluvná pokuta boli uvedené iba v úverových zmluvných podmienkach žalovaného. Žalovaný nepreukázal ich individuálnosť a že boli dojednané so žalobcom ako spotrebiteľom a zároveň, že bol o nich poučený. Súd uvádza, že ustanovenia o poplatkoch, zmluvných pokutách, ktoré sú obsiahnuté iba vo všeobecných obchodných podmienkach, v úverových podmienkach, sadzobníkoch poplatkov, na ktorý zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalobca mal reálnu možnosť ovplyvniť. Spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalovaným pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, ku
ktorej mohol žalobca ako spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Pri jej kontrahovaní býva zo strany veriteľa v mnohých prípadoch využívaná neskúsenosť spotrebiteľa a moment jeho prekvapenia, čomu svedčí aj zapracovanie rôznych poplatkov, zmluvných pokút a sankcií do úverových zmluvných podmienok ako aj do sadzobníka. Tieto majú mať podľa názoru súdu pre každého jeho zmluvného partnera, t.j. pre neurčitý počet klientov v súvislosti s poskytovaním bankových produktov a služieb zo strany žalobcu iba podporný a vysvetľujúci charakter individuálnych zmluvných dojednaní určitej zmluvy uzatvorenej už s konkrétnym klientom. Poplatky za upomienky podľa názoru súdu nemôžu mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mali povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné a netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si plnil svoju povinnosť plnením, ktoré je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi finančnej sankcie voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Súd z tohto dôvodu tak považoval poplatky za upomienky, ktoré boli dojednané v úverových zmluvných podmienkach za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie veriteľa v účtovaní týchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce, preto s poplatkami za takéto plnenie sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom zaujme dodávateľa.
27. Pokiaľ ide o určenie zmluvnej podmienky vo výške 17 Eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bola definovaná v hlave 11, § 2 úverových zmluvných podmienok žalovaného, k tomu súd uvádza:
28. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 17 Eur, ktorá bola upravená iba v úverových zmluvných podmienkach, tu je potrebné považovať za absolútne neplatnú v súlade s § 544 a 545 Občianskeho zákonníka, tá nebola individuálne dohodnutá so žalobcom, nakoľko úverové zmluvné podmienky neboli žalobcom podpísané. Pri dojednávaní o zmluvnej pokute v úverových zmluvných podmienkach, ide o dojednanie podľa názoru súdu absolútne neplatné, tie sú písané veľmi drobným voľným okom skoro nečitateľným písmom, ako aj celé úverové zmluvné podmienky. Navyše, dojednanie o zmluvnej pokute ako to vyplýva z obsahu úverových zmluvných podmienok je zapracované medzi menej podstatné a menej významné úverové zmluvné podmienky, čo môže vyvolať u spotrebiteľa dojem, že aj táto je tak nedôležitá a nehovoriac o tom, že taký dojem vyvoláva aj veľkosť písma, ktorým sú tieto podmienky písané. Úverové zmluvné podmienky sú prakticky nečitateľné, teda nejasné, neurčité, a teda aj neplatné. Navyše, je nutné uviesť, že dohodu účastníkov o zmluvnej pokute ťažko možno akceptovať ako súčasť všeobecných zmluvných úverových podmienok. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta sa považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom predpísanej písomnej forme. Úverové podmienky sú typovými, kde ich obsah a rozsah a to, čo v nich bude alebo nebude a v akej forme a v podobe určuje výlučne len žalovaný ako dodávateľ, ktorý tieto podmienky robí a formuluje. Žalobca ako spotrebiteľ ich nemohol žiadnym zásadným spôsobom ovplyvniť. Ak chce spotrebiteľský úver získať, má možnosť len podpísať a akceptovať zmluvu ako aj úverové zmluvné podmienky. Súd tak dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute v úverových zmluvných podmienkach je neplatné.
29. Súd z tohto dôvodu žalobe žalobcu aj v časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v celom rozsahu vyhovel. 30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol úspešný tak v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj v časti o určení neprijateľných zmluvných podmienok, z tohto dôvodu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.