Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoPr/11/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany Dudíkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu A. B., bytom v C., C. D. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Brečtanová č. 2364/28 proti žalovanému eurobus a.s., so sídlom v Košiciach, Staničné námestie č. 9, zastúpenému MM law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Jánošikova č. 7, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a iné, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 16.5.2023 č.k. -59 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zrušil uznesenie zo dňa 11.4.2023 č.k. -48 vo výroku o trovách konania a zároveň priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Výrok o zrušení rozhodnutia odôvodnil ust. považujúc odvolanie žalovaného za plne dôvodné. Využitie inštitútu autoremedúry v danom prípade súd považoval za opodstatnené aj s ohľadom na kritérium hospodárnosti konania.

3. Výrok, ktorým vyslovil, že žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, odôvodnil s poukazom na ust. majúc za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. K zastaveniu konania došlo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného a bez toho, aby sa žalobca domohol uplatneného nároku a z tohto dôvodu žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Žalovanému teda vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania vo veci samej a zároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania.

5. V odvolaní uviedol, že dokument o späťvzatí žaloby bol zaevidovaný v súdnom registri v elektronickom spise dňa 29.3.2023. Plná moc na zastupovanie bola právnemu zástupcovi žalovanému udelená dňa 30.3.2023. Právny zástupca žalovaného si mohol overiť túto skutočnosť počas prvej porady s klientom a následne vôbec nemuselo dôjsť k prevzatiu zastupovania a k prvej porade s klientom. Právny zástupca žalovaného tak neurobil, preto úkon právnej služby je neúčelný a aj následné vyjadrenie k žalobe je neúčelné. Späťvzatie žaloby považuje za procesný úkon, ktorý je účinný voči súdu a ostatným subjektom okamihom doručenia, t.j. 29.3.2023.

6. Ďalej uviedol, že nevie overiť, kedy a či vôbec bola doručená žalovanému výzva na vyjadrenie a či žalovaný na túto výzvu reagoval v lehote stanovenej súdom. Ak žalovaný konal z vlastnej iniciatívy bez výzvy súdu, zapríčinil si vznik trov sám, pretože ak sa dozvedel o súdnom spore skôr, tak vďaka notifikačnému systému ESSp sa mohol dozvedieť dňa 29.3.2023, že do súdneho spisu pribudol ďalší dokument – späťvzatie žaloby. Za ďalšiu dôležitú skutočnosť rozhodujúcu pre posudzovanie nároku na náhradu trov považuje skutočnosť, kedy žalovaný doručil súdu úkon. Právny zástupca žalovaného doručil súdu vyjadrenie, z ktorého vyplýva hmotnoprávna skutočnosť vzniku zastupovania advokátom až 4.4.2023, teda 5 dní od doručenia späťvzatia. Kladie otázku, či odo dňa 29.3.2023 vzniká žalovanému vo vzťahu k predmetu konania nejaká procesná povinnosť, keďže späťvzatie je účinné dňom doručenia. Predmet konania – vyhlásenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nespadá pod ust. Z uvedeného dôvodu je záver, že odo dňa 29.3.2023 sa toto konanie mohlo iba zastaviť. Podľa jeho názoru žalovaný zneužíva udelenie splnomocnenia advokátovi za účelom jeho poškodenia tým, že 5 dní po doručení späťvzatia podania nereflektuje na aktuálny stav spisu, teda že bolo doručené späťvzatie.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k výroku o trovách konania, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Podľa trovy konania už všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

14. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v citovanom ust. , sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Uvedená zásada sa teda uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť tak, ako v prejednávanej veci z dôvodu späťvzatia žaloby.

15. Naďalej platí, že ak žalobca vzal späť žalobu, je žalobca povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalobca po podaní žaloby bez zavinenia žalovaného vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť bez zavinenia žalovaného.

16. V prejednávanej veci ako vyplýva z obsahu spisu žalobca vzal späť žalobu bez zavinenia žalovaného, preto správne súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania a postupom podľa priznal náhradu trov konania protistrane – žalovanému.

17. Z hľadiska žalobcom namietanej účelnosti trov konania je potrebné uviesť, že rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania a druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

18. Súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania postupom podľa a následne o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti napadnutého uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Aj náhrada trov konania priznaných podľa sa vzťahuje na účelne vynaložené trovy. Ako vyplýva z citovaného ust. , za trovy konania možno považovať iba odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu prvej inštancie posúdiť pri rozhodovaní o výške trov aj ich prípadnú účelnosť.

20. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolacie námietky žalobcu spočívajúce v nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie nie sú dané, preto odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania podľa ako správne potvrdil.

21. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore, v danom prípade žalovaný, preto mu odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).