Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7T-80-2019.pdf
PDF · 123.66 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/80/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 22. 06. 2020 konajúc samosudcom JUDr. Barborou Sopkovou v trestnej veci obžalovaného J. J., nar. XX. XX. XXXX v U. U., takto
rozhodol:
J. J., nar. XX. XX. XXXX v U. U., trvale bydliskom Č. XX, okres Banská Bystrica,
je vinný, že
z presne nezisteného miesta v okrese Banská Bystrica prostredníctvom IP adresy XX.XX.XXX.XXX patriacej spoločnosti Metronet s. r. o., so sídlom Horná Strieborná 288/8, Banská Bystrica, IČO: 46 767 061, na sociálnej sieti Facebook, kde vystupoval pod menom „J. J.“ dňa 04. 04. 2018 v čase o 17:53:04 SEČ zverejnil video súbor s označením: kntmnr2fytk0gg44010000000_162860467391333_2655388631002366568_n.mp4, ktorý zachytáva dve maloleté osoby ženského pohlavia vo veku 10 a 11 rokov, ako sa vyzliekajú pred kamerou donaha a ukazujú svoje obnažené pohlavné orgány,
teda
rozširoval detskú pornografiu a čin spáchal verejne,
čím spáchal
zločin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 369 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. d) a písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Trestného zákona za použitia § 49 ods. 1 písm. a) sa výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a obžalovanému sa zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovanému počas plynutia probačného dohľadu a skúšobnej doby ukladá povinnosť spočívajúca:
- v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom inému výchovnému programu, najmä zúčastňovať sa seminárov či prednášok zameraných na prevenciu páchania trestnej činnosti súvisiacej s druhom tejto posudzovanej trestnej činnosti.
Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný strpieť kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 18. 12. 2019 na Okresný súd Banská Bystrica obžalobu sp. zn. 1Pv 190/18/6601 - 51 na obvineného J. J., pre trestný čin právne kvalifikovaný ako zločin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe a výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súd dňa 02. 01. 2020 rozhodol trestným rozkazom sp. zn. 7T/80/2019, voči ktorému podal obvinený odpor, v dôsledku čoho súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie.
I.
Obžalovaný J. J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. 06. 2020 vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že je pohoršený, že sa takéto veci dejú. Je normálny, zdravý človek, ktorého priťahujú normálne, zrelé ženy, nie nejaké dievčatká, preto ho toto obvinenie zaráža a pohoršuje. V čase skutku si nepamätá, kde by sa mal nachádzať, či bol na Slovensku, alebo vtedy pracoval v Nemecku. Na facebooku už mal účty aj predtým, asi dva, alebo tri, ale mu ich zablokovali, pretože administrátorom sa nepáčil ich obsah, prorusky ladené vyhlásenia a sympatizovanie s prejavmi ruského prezidenta. Bol preto vyzvaný, aby tento obsah odstránil, čo však neurobil, preto mu boli kontá zablokované. Vždy mal konto „J. J.“, asi aj v apríli 2018, ale asi aj skôr. Do konta sa prihlasoval cez telefón a tablet, ktoré boli v jeho vlastníctve. Vždy, keď bol na Slovensku, zdržiaval sa výlučne len v mieste trvalého bydliska v Čeríne, inak bol už len v Nemecku. Vo firme svojho otca tiež nebol. V mieste trvalého bydliska býval vtedy len s otcom. Čo sa týka prihlasovacích údajov k jeho kontu „J. J.G.“, nevedel uviesť, či mal niekto iný jeho prihlasovacie údaje. Tablet predal niekedy v roku 2018, nevie kedy presne, nevie komu, doklad o tom nemá, išlo o osobný odber s platbou pri prevzatí. Facebook používal, ale od začiatku roka 2018 už málo, sem - tam si stiahol nejaké telefónne číslo, napísal nejaký komentár, stiahol nejaké fotky, či video, ale nejako extra často sa na sociálnej sieti nezdržiaval, resp. v oveľa menšej miere ako predtým, keďže mu bolo toto konto viackrát zablokované, tak túto stránku potom už veľmi nepoužíval. Či niekedy posielal fotografie obnažených ženských tiel niekomu inému, si nepamätá. Je pravdou, že sa na jeho konte našlo množstvo fotiek obnažených ženských tiel, ale keďže je normálny, mladý, zdravý človek, nevidí žiadny dôvod, prečo by si s niekým nemohol povymieňať nejaké fotografie. Nevie sa vyjadriť, či sa niekto mohol dostať k jeho prihlasovaním údajom, nie je IT špecialista, on sám však nikomu svoje prihlasovacie údaje nedával. Začiatkom roka 2018 sa pokojne mohlo stať, že sa niekto dostal do jeho telefónu, špeciálne chránenú ikonu Facebooku nemal. V prípade, ak predáva ďalej tablet, napriek tomu, že už mal skúsenosti s negatívnymi postupmi, keď mu Facebook účet zablokoval, a vediac, že kupujúci by mohol mať následne prístup do jeho účtu na Facebooku, tento si pred predajom asi „nevyčistil“, asi si to prihlásenie cez konkrétne zariadenie nezrušil. Predmetný tablet asi predával niekedy možno koncom roku 2018, takže v apríli 2018 ho aj mohol mať. V roku 2018 pracoval v Nemecku, vykonával stavebné a rekonštrukčné práce, nepravidelne chodil aj domov na Slovensko. Prvýkrát do Nemecka išiel na konci novembra 2017. Strednú školu neukončil, nemá maturitu, ani výučný list. Keď sa zdržiaval na Slovensku, nevie o tom, že by niekomu požičal svoj mobilný telefón, je to však možné. Poukázal však na to, že si myslí, že jeho profil bol vždy „J. J.“ (s mäkčeňom) a celé sa to rieši okolo profilu „J. J.“ (bez mäkčeňa).
Na hlavnom pojednávaní predložil zmluvy o spolupráci medzi obžalovaným a odberateľom SC NOEL UNU srl. a zadávateľom GCP Bau und Baudienstleistungen GmbH, z ktorých malo vyplývať, že mal v Nemecku vykonávať práce v termíne od 04. 12. 2017 do 29. 01. 2018 a v termíne od 05. 02. 2018 do 04. 04. 2018, avšak on sám nevedel s istotou uviesť, či presne v týchto dňoch sa nachádzal v Nemecku. Medzi jednotlivými rekonštrukciami sa zvykol vracať domov, ale nie je si istý, v ktorých termínoch to bolo. Mobilný telefón mal pri sebe aj keď bol v zahraničí, doma ho nenechával.
Aktuálne pracuje v spoločnosti Grand Power na pracovnú zmluvu od 29. 11. 2019, pričom mu už aj uplynula skúšobná doba. Má za to, že zmluva by mala trvať na dobu neurčitú. V evidencii uchádzačov o zamestnanie v čase, keď sa vrátil z Nemecka až po čas kým sa zamestnal vedený nebol, neuhradené poistné za toto obdobie aktuálne spláca.
Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku sa za súhlasu prokurátora oboznámila zápisnica o výsluchu svedkov:
- U. X. (č. l. 46 - 49), ktorý uviedol, že ku skutku sa nevie vyjadriť, obvinený bol jeho spolužiak na SPŠ Stavebná v Kremničke. Na facebooku ho má medzi priateľmi asi od prvého dňa, keď sa spoznali v škole. Vie, že si raz zrušil konto na facebooku a potom si ho založil opäť pod menom „J. J.“. Naposledy má od neho správu zo dňa 12. 01. 2018, pričom jemu zobrazuje iba jeho správy, správy obvineného mu ukazuje ako vymazané. Stretli sa asi pred dvoma - troma mesiacmi v meste, prehodili len pár slov.
- T. T. (č. l. 50 - 53), ktorý uviedol, že ku skutku sa vyjadriť nevie. Je pravdou, že obžalovaný mal na facebooku svoj profil pod menom „J. J.“, teraz už nefunguje. V histórii na messengeri mu našlo len konto s označením „J. J.K. J.“. S obvineným sa pozná zo strednej školy, je to už minimálne rok - dva, čo s ním nebol v kontakte.
- H. J. (č. l. 120 - 121), otca obvineného, ktorý vypovedal, že ku skutku sa nevie vyjadriť, syn mu povedal, že mu bolo vznesené obvinenie, ale vraj je to nezmysel. Vie, že facebook rušil príspevky obvineného, v ktorých súhlasil s vyjadreniami ruského prezidenta, preto si myslí, že toto je pomsta facebooku. V období marec až máj 2019 obvinený býval v mieste svojho trvalého pobytu a chodil na týždňovky do Nemecka. Na pripojenie na internet jeho syn využíval stolný počítač a mobilný telefón, výrobnú značku však uviesť nevedel. V tom čase asi používali služby internetového providera spoločnosti Orange.
- R. Č. ( č. l. 115 - 119), ktorý uviedol, že dňa 22. 06. 2018 vypracoval na žiadosť vyšetrovateľa OR PZ Banská Bystrica, odboru kriminálnej polície, odpoveď k poskytnutiu informácii k IP adrese XX.XX.XXX.XXX. Uviedol, že ide o natívnu IP adresu, t. j. NAT adresu, čo znamená spôsob úpravy sieťovej premávky cez smerovač prepisom východiskovej a/alebo cieľovej IP adresy, často i zmenu čísla TCP/UDP portu pri prichádzajúcich IP paketoch. Predmetná IP adresa je statická, pripája sa na ňu do internetu viacero klientov s neverejnými adresami, pričom neverejnú IP adresu majú všetci tí klienti, ktorí ju nemajú zaplatenú ako doplnkovú službu. Údaje o možnom zistení, kto bol používateľom dotknutej IP adresy v konkrétnych časoch uchovávajú maximálne tri mesiace. H. J., nar. XX. XX. XXXX, ani spoločnosť BBŠpecial s. r.o. neevidujú ako svojich klientov, rovnako na adrese J. O. XXXXX/XXXA neevidujú žiadneho svojho klienta.
Podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku sa za súhlasu prokurátora oboznámila zápisnica o výsluchu znalca:
- J.. H. T. (č. l. 54 - 55), ktorý sa v plnej miere pridržiaval záverov svojho odborného vyjadrenia, teda, že predložená fotografia obsahuje akt detskej pornografie. Zobrazuje obnažené osoby ženského pohlavia, pubertálneho veku, s obnaženými pohlavnými orgánmi. Uvedený materiál je za určitých okolností (vhodné prostredie, primeraná túžba, sexuálna deviácia a pod.) schopný vyvolať aj akt sexuálneho uspokojenia (napr. masturbáciou) u pomerne širokej škály populácie, deviantnej i nedeviantnej.
Podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku sa za súhlasu prokurátora oboznámil znalecký posudok znalca:
- Z.. H. R., R.. (č. l. 125 - 187), ktorý v rámci znaleckého dokazovania podrobil expertíze a skúmaniu dátový nosič s výsledkami právnej pomoci - údaje spoločnosti Facebook Inc., týkajúce sa užívateľa ID XXXXXXXXXXXXXXX. Znalec vo svojom posudku uviedol, že na predloženom DVD nosiči sa súbor s označením „knmnr2fytk0gg4401OOOOOOOJ 628604673913333_26553 88631002366568_n.mp4“ nenachádza. Z predloženého nosiča a na ňom uložených súborov nie je možné zistiť, či tieto súbory boli na sociálnej sieti zverejnené konkrétnou osobou, pričom znalcovi nie je známy škodlivý softvér (vírus), ktorý by dokázal na sociálnu sieť Facebook na konto s označením „J. J.“, ID XXXXXXXXXXXXXXX tieto súbory zverejniť. Uviedol tiež, že súbory z predloženého nosiča mohli byť zverejnené na sociálnej sieti Facebook na konte s označením „J. J.“ bez vedomia J. J. len osobou, ktorá mala v čase zverejnenia prístup k technickým zariadeniam (počítač, laptop, mobilný telefón) s facebookovým kontom „J. J.“, prípadne osobou, ktorá mala vedomosti o možnostiach prihlásenia sa do tohto konta, t. j. prihlasovacie údaje (meno a heslo) k uvedenému kontu. Poukázal tiež na to, že pokiaľ osoba J. J., nar. XX. XX. XXXX navštevovala na Facebooku konto „J. J.“ musela mať následne vedomosť o prihlásení sa cudzou osobou na toto konto.
Podľa § 269 Trestného poriadku sa oboznámili listinné dôkazy
- správa spoločnosti Metronet, s. r. o. (č. l. 78 - 79)
- výsledky právnej pomoci ( č. l. 69 - 77)
- odborné vyjadrenie Mgr. Oľgy Petrusovej (č. l. 57 - 62)
- odborné vyjadrenie J.. H. T. (č. l. 64 - 68)
- správa Sociálnej poisťovne (č. l. 189)
- výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR (č. l. 194)
- odpis registra trestov (č. l. 195)
Z výsledkov právnej pomoci medzi Okresnou prokuratúrou Banská Bystrica a Ministerstvom spravodlivosti USA zameranej na obsah konta Martin Mala na sociálnej sieti Facebook, konkrétne z materiálov vydaných spoločnosťou Facebook Inc., Menlo Park, Kalifornia, Spojené štáty americké bolo zistené, že v adresári Facebook Legal Request sa v období od 27. 03. 2018 (15:32:37 UTC) do 04. 04. 2018 (16:53:04 UTC) sa nachádza spolu 44 prihlásení do uvedeného konta, pričom až 33 bolo z IP adresy patriacej spoločnosti Metronet s. r. o. a zvyšných 11 prihlásení pochádza z IP adries od spoločnosti Orange Slovensko, a. s. V adresári „Activity Log“ sa nachádza 49 časových úsekov, kedy bol J. J. od 29. 03. 2018 do 04. 04. 2018 aktívny na svojom konte na Facebooku. Vyhľadával rôzne osoby (J. X., J. Y., W. E.....), zdieľal rôzne odkazy, komentoval príspevky a. i.
Obhajca, v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi mu zo zákona o advokácii, napriek nesúhlasu obžalovaného so zadovažovaním týchto dôkazov, navrhol doplniť dokazovanie aj o zadováženie si výpisov z internet bankingu z daného obdobia, z ktorých by mohol vyplývať pohyb obžalovaného. Podľa § 273 ods. l Trestného poriadku súd tento návrh na doplnenie dokazovania odmietol majúc za to, že vykonanie takéhoto dôkazu je neúčelné a nadbytočné. Tiež vychádzal z toho, že obžalovaný už na hlavnom pojednávaní si väčšinou nič nepamätal, nevedel uviesť presne, nevedel sa vyjadriť. Ak by aj súd zabezpečil výpis z účtu a bolo by preukázané, že bolo platené v zahraničí, resp. boli v zahraničí vyberané nejaké finančné prostriedky, ešte by to neznamenalo, že tak robil obžalovaný, pričom on sám nevedel identifikovať, kedy bol v zahraničí a kedy na Slovensku.
II.
Zločinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa dopustí ten, kto rozmnožuje, prepravuje, zadovažuje, sprístupňuje alebo inak rozširuje detskú pornografiu, a čin spácha verejne a potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane mravného rozvoja a výchovy detí pred rozširovaním detskej pornografie, predmetom útoku je dieťa, subjekt je všeobecný a z hľadiska objektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Vo svojej výpovedi spáchanie predmetného skutku popiera. Obhajoba poukazovala na to, že vykonané dokazovanie neviedlo k tomu, že by bolo možné jednoznačne ustáliť, že práve obžalovaný je ten, čo spáchal trestný čin skutok označený v obžalobe. Zdôraznila, že v úradnom zázname zo dňa 01. 08. 2019 je jednoznačne uvedené, že do adresáru „aktívny súbor“ (Activity Log) bol prihlásený J. J. tak, ako je tam uvedené, avšak naposledy odpovedal dňa 04. 04. 2018 o 11:31:58 h, teda v inom čase, ako je uvedené v obžalobe, pričom poukazovala aj na časové rozpory. Ak by bol aktívny z uvedeného súboru a uvedenej adresy, bolo by to určite zistené a zaznamenané v adresári Activity Log. Čo sa týka jednotlivých fotografií, tieto nie sú predmetom tohto trestného konania a ani (podľa názoru obhajoby) nenasvedčujú tomu, že by obžalovaný páchal trestnú činnosť, ktorá mu je kladená za vinu. V znaleckom posudku Z.. R., je uvedené, že sa na dátovom súbore (ktorý bol sťahovaný spoločnosťou Facebook, kde boli všetky komentáre a fotografie konta J. J.) nenachádza súbor vo formáte .mp4, ktorý je predmetom obžaloby. Znalec sa už ďalej podľa nej vyjadroval len k iným otázkam, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Uvedený súbor mohla cez IP adresu osoby označenej J. J. mohla odoslať aj iná osoba, a to aj tak, že sa o tom obžalovaný ani nemusel dozvedieť. Namietali tiež okolnosti žiadanej (a poskytnutej) právnej pomoci, kedy sa poskytnuté informácie vôbec nemusia týkať obžalovaného, pretože tento používa konto „J. J.“ (s mäkčeňom) a právna pomoc sa vzťahovala na konto používateľa „J. J.“ (bez mäkčeňa), takže môže ísť o úplne inú osobu.
Je pravdou, že v danej veci nebol vyprodukovaný ani jeden priamy dôkaz, no komplexným hodnotením všetkých nepriamych dôkazov súd dospel k záveru, že skutok bol spáchaný a že ho spáchal obžalovaný. Nepriamy dôkaz poukazuje na inú skutočnosť, teda nie priamo na tú, ktorá je predmetom dôkazu, ale z tejto skutočnosti je možné urobiť záver o existencii alebo neexistencii dokazovanej skutočnosti. Ak sú k dispozícii len nepriame dôkazy, neznamená to, že by boli nespoľahlivejšie alebo nehodnovernejšie ako priame dôkazy. Nemožno teda konštatovať, že vina alebo nevina sa nedá spoľahlivo dokázať aj iba pomocou nepriamych dôkazov. Súd musí prísne dbať na logiku úsudku, musí starostlivo preveriť všetky varianty medzi dokazovanou skutočnosťou a nepriamymi dôkazmi. Jediný nepriamy dôkaz nestačí na preukázanie dokazovanej skutočnosti, musí byť prítomných viac nepriamych dôkazov, ktoré spolu tvoria takú sústavu, že jej jednotlivé časti sú navzájom v súlade, jedna okolnosť vyplýva z druhej a navzájom sa dopĺňajú a potvrdzujú. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje (a ani nemôže určiť) konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Tdo/47/2017 zo dňa 23. 11. 2017) Čo sa týka časových rozporov, ktoré vytýkala obhajoba, súd uvádza, že tieto vznikli v dôsledku používania rôznych časových štandardov, kedy došlo k použitiu označenia UTC, ako aj SEČ (resp. CET). UTC (koordinovaný svetový čas alebo Coordinated Universal Time) je časový štandard založený na Medzinárodnom atómovom čase s priestupnou sekundou, ktorá sa aplikuje nepravidelne, aby sa dosiahla synchronizácia so spomaľujúcou sa rotáciou Zeme. Niekedy sa nazýva aj ako Zulu time, označovaný písmenom Z za časovým údajom. UTC je základ systému občianskeho času, jednotlivé časová pásma sa definujú svojimi odchýlkami od UTC. UTC je ako základ systému merania času nástupcom GMT (Greenwich Mean Time - greenwichský stredný čas) a v neformálnom vyjadrovaní sa s ním niekedy zamieňa. Na rozdiel od GMT, ktorý udáva čas platný v časovom pásme základného poludníka, ktorý sa zakladá na rotácii Zeme, sa UTC zakladá na atómových hodinách, tzn. od rotácie Zeme nezávisí. Medzinárodný štandard času UTC sa určuje v národných časových laboratóriách, ktoré sú vybavené atómovými hodinami. Z týchto meraní Bureau International des Poids et Mesures (Medzinárodný úrad mier a váh) určí úplne presnú hodnotu UTC, lebo jednotlivé atómové hodiny sa môžu o niekoľko nanosekúnd navzájom odlišovať. Aktuálny UTC čas je možné vypočítať odpočítaním jednej hodiny od stredoeurópskeho času (stredoeurópsky čas je UTC+1), prípadne dvoch hodín pri použití letného času. Ak je v bežnom čase na Slovensku 9 hodín, prípadne 10 hodín v letnom čase, zodpovedá to ôsmim hodinám UTC. Pretože v čase spáchania skutku (04. 04. 2018) na Slovensku platil už letný čas (a to od 25. 03. 2018), v prípade ak sa v zabezpečených materiáloch uvádzalo napríklad 11:31:58 h UTC, na Slovensku (kde je používaný Stredoeurópsky čas - SEČ, resp. Central European Time (CET), zodpovedá to 9:31:58 h .
K výsledkom z právnej pomoci je teda potrebné pristupovať s určitým „časovým posunom“. Pokiaľ obhajoba poukazovala na skutočnosť, že celé výsledky tejto právnej pomoci sa môžu týkať úplne inej osoby (kvôli označeniu s/bez mäkčeňa) a preto sú úplne irelevantné, keďže tieto výsledky sa potom môžu vzťahovať na úplne inú osobu, je nevyhnutné uviesť, že žiadaná právna pomoc sa týkala užívateľa, ktorý nebol identifikovaný menom, ale tzv. ID používateľa, t. j. identifikačným číslom, ktorú je absolútne jedinečné, každý užívateľ ho má špecifické a je úplne vylúčené, aby mohlo byť zameniteľné, ako by to mohlo byť v prípade „nicku“, ktorý by, naopak, mohol byť ľahko zameniteľný, ba až totožný.
K námietke obhajoby, že sa obžalovaný nikdy nepripájal do internetu prostredníctvom providera Metronet, súd uvádza, že z výsledkov právnej pomoci vyplýva, že do konta „J. J.“ došlo k prihláseniu z IP adresy patriacej spoločnosti Metronet s. r. o. v rozhodnom období celkom až 33 krát (!), pričom z IP adries (teda nielen jednej IP adresy!) patriacich spoločnosti Orange Slovensko, a. s. došlo k prihláseniu 11 krát. Porovnaním adresárov „Facebook Legal Request“ a „Activity Log“ sa dá potom jednoducho zistiť, že pokiaľ napríklad došlo k prihláseniu dňa 03. 04. 2018 o 16:18:36 UTC (cez IP adresu patriacej spoločnosti Metronet, s. r. o. - zistené z adresáru Facebook Legal Request“), tak potom neskôr toho istého dňa došlo o 17:03:49 UTC k odpovedi na komentár k postu, čo je zistiteľné z adresáru „Activity Log“. Uvedené teda preukazuje aktivitu obžalovaného aj v prípade prihlásenie sa cez IP adresu patriacu spoločnosti Metronet, s. r. o., kedy sám obžalovaný potvrdil pravosť komentárov uvedených v dožiadaní.
Adresár „Facebook Legal Reguest“ totiž obsahuje zoznam jednotlivých prihlásení do sociálnej siete Facebook, pričom v rámci týchto prihlásení nutne nemuselo dôjsť k vyvinutiu akejkoľvek aktivity užívateľom, t. j. nemusel nič zdieľať, komentovať a pod., no za predpokladu, že k takejto aktivite došlo, táto sa zaznamenáva do adresára „Activity Log“. Facebook Acitivit Log je adresár, kde je možné nájsť všetky posty a aktivity počnúc dneškom až do úplného začiatku facebookovej histórie užívateľa (t. j. do dňa kedy si na Facebooku založil účet), resp. najneskôr do septembra 2011, kedy bol Activity Log predstavený. Týmto update-om sa všetka aktivita, ktorú vyvinul užívateľ, stala oveľa prístupnejšou. V prípade pripájania sa do sociálnej siete cez mobilný telefón, tablet, či počítač, nájdenie Activity Log je v každom zariadení rovnaké. Po otvorení adresára Activity Log je možné filtrovať hľadaný obsah cez kategórie, či dátum. Rovnako je možné spravovať vlastnú aktivitu, či už jednotlivé príspevky, alebo aktivitu, v ktorej má užívateľ menovku. V prípade spravovania jednotlivých príspevkov je potom možné ich jednoducho odstrániť, čím sa z adresára Activity Log stratia. Skutočnosť, že obžalovaný tento adresár uvedeným spôsobom aj využíval podporuje aj výpoveď svedka U. X.Č., ktorý (o. i.) uviedol, že správy od obvineného mu na Facebooku ukazuje ako vymazané. Preto tvrdenie obžalovaného, že takýto súbor nebol na priloženom, znalcom skúmanom CD, tým pádom nikdy nebol ani na konte obžalovaného, nemôže obstáť.
Rovnako tak nemôže obstáť, že v jeho prípade ide o nejakú „pomstu facebooku“ spojenú so zablokovaním jeho účtov v minulosti. Je síce možné, že účet sa môže stať cieľom botnetu (čo ak už sa stane, stáva sa zväčša rôznym celebritám), no situácia je vtedy zo strany sociálnej siete promptne vyriešená, avšak v rámci bežného účtu to netreba očakávať, pretože blokovanie je obvykle výsledkom reálneho porušenia pravidiel. Je tiež nutné uviesť, že ak by aj účet (počítač) bol terčom botnetu, znalec by sa s takouto okolnosťou v znaleckom posudku vysporiadal. Sám znalec totiž v znaleckom posudku č. 28/2019 konštatuje, že „mu nie je známy škodlivý softvér (vírus), ktorý by na sociálnu sieť na konto s označením „J. J.“, ID XXXXXXXXXXXXXXX, dokázal tieto súbory zverejniť. K tejto otázke sa môže odborne vyjadriť organizácia distribuujúca antivírový softvér, ktorá detailne sleduje škodlivé kódy a vírusy“. To znamená, že samotný znalec by videl, že konto bolo napadnuté malwareom, len by nevedel presne o aký bot ide.
Pre vysvetlenie, ako botnet sa v rámci malwareu (škodlivého softwareu) označuje sieť „zotročených“ zariadení (a to nielen počítača, ako tomu bývalo v minulosti, ale aj rôznych SMART zariadení, napr. televízny prijímač, router, mobilný telefón, tablet, IP kamery...) ovládaných z centrálneho miesta útočníkom. Útočník infikuje viacero (zvyčajne veľké množstvo) zariadení špeciálnym malwareom (škodlivým softwareom), napríklad rozoslaním veľkého množstva nevyžiadanej pošty (spamu) obsahujúci škodlivý kód - bota. Akonáhle je zariadené infikované botom (môže ísť aj o druh sieťového červa), začína pracovať prakticky autonómne a užívateľ o ňom ani netuší. Infikovaný bot v zariadení vytvorí spojenie s centrálnym uzlom (C&C server), od ktorého vyžiada inštrukcie k svojej práci. V prípade, ak nedostane potrebné inštrukcie ihneď, prepne sa do „vyčkávacieho modu“ a snaží sa nevzbudzovať pozornosť užívateľa zariadenia. Vtedy má útočník - zakladateľ („bot herder“ infikované zariadenia („zombies“) vo svojej moci a môže ich ovládať užitím vzdialenej správy.
Z uvedeného vyplynul pre súd logický záver, že keďže konto nebolo napadnuté, musel sa doň prihlásiť a video, ktoré je predmetom obžaloby, zdieľať obžalovaný, alebo osoba, ktorá poznala jeho prihlasovacie údaje (čo opäť potvrdzuje aj v inkriminovanom čase prihlásenie užívateľa zistiteľné z adresára „facebook legal request“). Obžalovaný však poprel, že by svoje prihlasovacie údaje niekomu poskytol, resp. sa niekto z jeho zariadenia na sociálnu sieť prihlasoval, čo potvrdila aj svedecká výpoveď H. J.Ľ., otca obžalovaného. Následne sa obžalovaný pomerne rozpačitým a neurčitým spôsobom snažil presvedčiť súd o tom, že k takémuto prihláseniu (a zdieľaniu videa) došlo prostredníctvom zariadenia (tabletu), ktoré predal, nevie však komu, kedy, a ani to, či pred predajom vymazal zo zariadenia svoje prihlasovacie údaje. Okrem toho, že takýto prejav súd považuje za mimoriadne nezodpovedný, najmä u mladého človeka, u ktorého sa dôvodne predpokladá využívanie informačných technológií, so skúsenosťami so zablokovaním účtu na sociálnej sieti Facebook kvôli nevhodnému obsahu, sa prejav tabletu ukázal ako absolútne irelevantný, pretože v čase spáchania skutku bol v jeho vlastníctve a disponoval ním len on, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní.
Je potrebné zdôrazniť v znaleckom posudku č. 28/2019 konštatované, že z predloženého CD nosiča bolo znalcom zistené, že v adresári „unified_messages“ sa nachádzajú údaje o zverejnení videa užívateľom J. J. (ID XXXXXXXXXXXXXXX) na Facebookovom konte, pričom IP adresa, ako aj čas zverejnenia sú totožné s reportom s videom nachádzajúcim sa v adresáru „ncmec_reports“ predloženého DVD, kde je uvedený report organizácie NCMEC (National center for missing and exploited Children - Národné centrum pre nezvestné a vykorisťované deti), ktorá toto video vyhodnotila ako nežiaduce.
Na okraj súd uvádza, že pokiaľ obžalovaný tvrdí, že je mladý a zdravý človek a je úplne v poriadku mať vo svojom mobilnom telefóne, resp. na sociálnej sieti uložené množstvo intímnych fotografií žien, nemožno toto tvrdenie rozporovať.
Otázne však je, aké sú to fotografie (okrem toho, že mnohé sú pornograficky ladené, zachytávajú množstvo mladých žien (niektorých až priveľmi mladých, tieto fotografie však neboli predmetom tohto trestného konania, preto ich súd nehodnotí), ako boli získané, kam, komu a za akých okolností boli posielané, resp. zdieľané. Nie je pravdou, ako tvrdí obžalovaný, že tento žiadne fotografie obnažených ženských tiel nezdieľal, pretože pravý opak je jednoducho zistiteľný z CD priloženého k znaleckému posudku č. 28/2019. Predmetné CD obsahuje aj množstvo komunikácie, ktoré viedol obžalovaný inými ľuďmi spôsobom, ktorý nemusí vyhovovať každému a ani nie je vždy súladný so zákonom. Obdobný problém už obžalovaný mal aj v minulosti, keď mu bolo opakovane zablokované facebookové konto. V kontexte predtým vedenej komunikácie s dotknutými osobami nemuselo zverejnenie videa, ktoré je predmetom obžaloby, nutne viesť k sexuálnemu uspokojeniu samotného, no to neznamená, že by obžalovaný zverejnenie takéhoto videa nepovažoval napríklad za vtipné alebo určené na sexuálne uspokojenie niekoho iného. V konkrétnom prípade však pohnútka obžalovaného nie je rozhodujúca, naopak, treba zdôrazniť, že bez ohľadu na to, čo obžalovaného k spáchaniu skutku viedlo, spoločnosť má (a naďalej musí mať) enormný záujem na ochrane spoločnosti pred páchaním takéhoto druhu trestnej činnosti, kde obeťami sa stávajú najzraniteľnejší.
Zhodnotiac vyššie uvedené, z dokazovania bez pochýb vyplynulo, že obžalovaný z hľadiska objektívnej stránky konal tak, že rozširoval detskú pornografiu a čin spáchal verejne. Obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty a dopustil sa zločinu rozširovania detskej pornografie podľa §369 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, zo spáchania ktorého ho súd aj uznal vinným, pretože neboli zistené ani okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť (nepríčetnosť).
III.
Obžalovaný doposiaľ nemá záznam v Registri trestov, ani v Registri priestupkov. Má ukončené základné vzdelanie, aktuálne je zamestnaný, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť.
Pri rozhodovaní o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku, z možnosti nápravy a osobných pomerov obžalovaného a skúmal aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Uloženie alternatívnych trestov v prejednávanej veci nebolo možné. S trestom povinnej práce obžalovaný súhlas neudelil. Uložiť peňažný trest vzhľadom na okolnosti a povahu spáchaného skutku by nebolo efektívne, pretože majetková a ani nemajetková ujma nevznikla. Pre uloženie trestu domáceho väzenia neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Trestného zákona. Pri rozhodovaní o treste súd tiež dospel k presvedčeniu, že výkon nepodmienečného trestu u obžalovaného nie je nevyhnutný a že ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj tak, že bude podrobený probačnému dohľadu, čím bude intenzívnejšie a lepšie motivovaný k náprave, ako by tomu bolo vo výkone trestu. Súd vzal do úvahy existenciu dvoch poľahčujúcich okolností (spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých a pred spáchaním trestného činu viedol riadny život).
Zohľadňujúc okolnosti prípadu, jeho následky, ako aj osobu obžalovaného, súd uložil trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, ktorého výkon mu podmienečne odložil a zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, s určením skúšobnej doby v trvaní troch rokov a uložení povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom inému výchovnému programu, najmä zúčastňovať sa seminárov či prednášok zameraných na prevenciu páchania trestnej činnosti súvisiacej s druhom tejto posudzovanej trestnej činnosti., majúc za to, že takto určený trest je zákonný a správny, zodpovedajúci účelu trestu z hľadiska nielen individuálnej, ale aj generálnej prevencie.
Pokiaľ ide o rozdiel v treste uloženom trestným rozkazom (kde súd uložil trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, ktorého výkon mu podmienečne odložil a zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, s určením skúšobnej doby v trvaní štyroch rokov a uložení povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom inému výchovnému programu, najmä zúčastňovať sa seminárov či prednášok zameraných na prevenciu páchania trestnej činnosti súvisiacej s druhom tejto posudzovanej trestnej činnosti, zamestnať sa, alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie, získať adekvátnu pracovnú kvalifikáciu alebo sa zúčastniť na rekvalifikačnom kurze, a uložení zákazu požívania alkoholu a iných návykových látok) a týmto rozsudkom, súd týmto výrokom reflektoval osobu obžalovaného, pričom aj zmenšil rozsah obmedzení a povinností, keďže obžalovaný je zamestnaný a nebolo v priebehu konanie zistené, že by nadužíval alkoholické nápoje, prípadne iné návykové látky.
Pretože nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnený nebol, súd o ňom v adhéznom konaní ani nerozhodoval.
Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia alebo oznámenia. Odvolanie má odkladný účinok.
V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli.
Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.