Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-16-2020.pdf
PDF · 87.6 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/16/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Ľuboslava Vanková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore navrhovateľky: Mgr. M. I., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX, zastúpená: JUDr. Boris Štanglovič, advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti manželovi, odporcovi: L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 12Pc/15/2020-41 zo dňa 19. mája 2020, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie po citovaní § 324 ods. 1, 3 § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) vecne odôvodnil tým, že po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako to vo svojom návrhu žiada navrhovateľka. Nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené s tým, že súd pri posudzovaní oprávnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia berie do úvahy predpoklady uvedené v § 326 CSP teda, či navrhovateľka v danom prípade opísala a osvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V danom prípade podľa názoru súdu navrhovateľka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť nároku, keď navrhovateľka návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodňovala iba tým, že na Okresnom súde Galanta je vedené konanie o rozvode manželstva, v rámci ktorého súd na pojednávaní dňa 9.3.2020 schválil rodičovskú dohoda ohľadne rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, v zmysle ktorej sa maloleté deti zverili na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, upravil sa styk otca s maloletými deťmi a určila výška výživného na každé maloleté dieťa sumou 100 eur mesačne, ktorú povinnosť si otec plní, pričom navrhovateľke odmieta prispievať nad rámec tejto povinnosti. Zároveň uviedla, že za súčasnej krízovej situácie sa jej príjmy z podnikateľskej činnosti znížili o cca polovicu, pričom od januára 2020 dosahuje mesačný príjem v sume cca 300 eur a zároveň jej manžel prispieva na výživu maloletých detí sumou spolu 200 eur mesačne. Mesačné výdavky navrhovateľky vyčíslila na sumu 206,60 eura, pričom z ich vyčíslenia a z tvrdenia navrhovateľky nie je zrejmé, či a v akej miere sa jej manžel podieľa na výdavkoch na domácnosť. Navrhovateľka zároveň žiadnym spôsobom nepreukázala, že by jej výživa bola ohrozená, keďže výška jej príjmov presahuje výdavky, pričom súd dáva navrhovateľke do pozornosti, že ak došlo k zníženiu jej príjmov z podnikateľskej činnosti v dôsledku prijatých opatrení v súvislosti so šírením respiračného ochorenia zapríčineného vírusom COVID - 19, má možnosť požiadať príslušný orgán o príspevok od štátu pre podnikateľov uzavretých prevádzok, s poklesom tržieb alebo bez príjmu. Pre úplnosť, súd dáva do pozornosti, že úlohou neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery v prípade existencie a osvedčenia takého stavu, ktorý jeho nariadenie odôvodňuje, pričom v predmetnej veci súd nemal za osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že je ohrozené zdravie, život alebo psychický a fyzický vývin navrhovateľky, resp. maloletých detí, vychádzajú pritom z určenej výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, v rámci schválenej rodičovskej dohody na pojednávaní dňa 9.3.2020.
2. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Odvolanie navrhovateľka odôvodnila tým, že súd prvej inštancie síce pri odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal z podaného návrhu, ale nepochopiteľne dospel k nesprávnym zisteniam. Najmä vo veci príjmov navrhovateľky, ktoré boli jednoznačne uvedené ako celkový dosiahnutý príjem od 1.1.2020 ku dňu podania návrhu vo výške približne 300 eur. Navrhovateľka dala do pozornosti odvolacieho súdu tvrdenia súdu prvej inštancie o schválení rodičovskej dohody o zverení maloletých detí do starostlivosti matky a stanovení výživného na čas po rozvode vo výške 100 eur na každé dieťa, čo je v rozpore s realitou, nakoľko takáto udalosť nikdy nenastala. Odporca bol súdom vo veci 19P/206/2019 zaviazaný na uvedené výživné na čas do rozvodu a toto konania stále prebieha na OS Galanta. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že životná úroveň manželov nie je v žiadnom prípade podobná, navrhovateľka žije v zúfalej ekonomickej situácii, odporca odmieta svojej manželke dať akékoľvek finančné prostriedky (čo je preukázané priloženou komunikáciou medzi účastníkmi konania). Podľa názoru navrhovateľky je nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho žiada navrhovateľka dôvodné s poukazom na neplnenie povinností v zmysle § 71 Zákona o rodine odporcom. Vzhľadom k vyššie uvedenému preto navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle podaného návrhu.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty navrhovateľky predostreté ňou v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia opodstatnene.
6. Podľa § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Jedným zo základných predpokladov, tak ako na to poukázal v odôvodnení uznesenia neodkladného opatrenia je osvedčiť právo, alebo nárok, ktoré by bolo obsahom konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi, t.j. navrhovateľka neodkladného opatrenia musela v prejednávanej veci osvedčiť, že existuje naliehavá potreba bezodkladne upraviť vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania práve ňou navrhovaným spôsobom.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 14.7.2012, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, pričom toho času prebieha na Okresnom súde Galanta konanie o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Navrhovateľka je živnostníčka, ale vzhľadom na skutočnosť, že sa stará o dve maloleté deti a súčasnú krízovú situáciu sú jej príjmy z podnikateľskej činnosti od januára 2020 v celkovej výške cca 300 eur mesačne, pričom s podnikateľskou činnosťou začala v septembri 2019 a za rok 2019 dosiahla príjem vo výške 646 eur. Jej jediným majetkom vyššej hodnoty je nehnuteľnosť, rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Uviedla tiež, že jej manžel je profesionálny vojak, ktorý za posledných 12 mesiacov (k 25.2.2020) dosiahol príjem vo výške 22.292,57 eura (priemerný čistý mesačný príjem mal vo výške 1.891,32 eura). V rámci konania o rozvod manželstva manžel deklaroval svoj príjem vo výške 755,64 eura mesačne. Manželovi bola uložená zo strany súdu povinnosť platiť výživné na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva vo výške 100 eur na každé dieťa a manželovi po odčítaní pravidelných výdavkov ostáva 935,68 eura mesačne. Účastníci konania žijú v spoločnej domácnosti, na ktorej prevádzku manžel navrhovateľky odmieta prispievať nad rámec súdom uloženej povinnosti sumou 100 eur na každé dieťa na čas do rozvodu.
10. Z obsahu návrhu a ani z pripojených listín nevyplýva, v akej oblasti navrhovateľka podniká, nie je preto možné skutočne posúdiť, v dôsledku akej situácie došlo k zníženiu príjmu navrhovateľky. Tiež neuvádza, z akého dôvodu má od 1.1.2020 do podania návrhu (6.5.2020) príjem v celkovej výške približne 300 eur, keď krízová situácia v súvislosti s vírusom Covid 19 trvá od polovice marca 2020, neuvádza svoje príjmy a výdaje v súvislosti s výkonom živnosti za rok 2019, ale uvádza len výšku zisku, čo nie je možné považovať za príjem navrhovateľky. Navrhovateľka sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zamerala najmä na preukazovanie výšky príjmu odporcu, čo ale aj podľa názoru odvolacieho súdu nestačí na to, aby návrhu navrhovateľky bolo vyhovené. Pre objektívne posúdenie veci bolo nevyhnutné, aby navrhovateľka detailne a presvedčivo písala rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jej osoby, a domácnosti a tieto aj osvedčila. Navyše navrhovateľka v návrhu neuvádza, či mieni podať návrh vo veci samej, t.j. návrh na platenie výživného podľa § 71 Zákona o rodine a rovnako neuvádza, z akého dôvodu takýto návrh nepodala, ak tvrdí, že na takýto nárok má. Vo všeobecnosti platí, že súd vydáva neodkladné opatrenie o výživnom bez vykonávania akéhokoľvek dokazovania na základe navrhovateľom tvrdených a osvedčených skutočností len v nevyhnutnej miere. Navrhovateľka navrhuje priznať jej výživné vo výške 500 eur mesačne len z dôvodu, že mesačný príjem odporcu po odpočítaní výdavkov je približne 1.000 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu takto požadované výživné nemá charakter nevyhnutnej miery. Tiež navrhovateľka neuvádza, na akú dobu má súd nariadiť neodkladným opatrením výživné na manželku, keď zároveň konštatuje, že medzi účastníkmi prebieha rozvodové konanie. Z ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva, že nárok na výživné na manželku je možné priznať do rozvodu manželstva, kedy nárok zaniká.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci nebolo možné vydať neodkladné opatrenie na neobmedzenú dobu, ktoré by nahrádzalo rozhodnutie vo veci samej vydané po riadne vykonanom dokazovaní, pretože o výživnom na manželku podľa § 71 ZoR sa nerozhoduje mechanicky len z výšky príjmu druhého manžela tak, aby mali obaja životnú rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela platí ustanovenie § 75 ods. 2 ZoR, podľa ktorého výživné napríklad nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tým je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti, a to aj v kontexte ustanovenia § 18 a 19 ZoR, ktoré určujú práva a povinnosti manželov. Rovnako je potrebné vysporiadať sa v návrhu s dôvodmi, pre ktoré vznikla odkázanosť jedného z manželov na výživu. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi však možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy, ak je spravodlivé dorovnať ich rozdielnu životnú úroveň, k čomu je ale potrebné vykonať dokazovanie, na ktoré nie je priestor v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. V takto osvedčenej situácii, ktorú tvrdila a preukazovala samotná navrhovateľka neodkladného opatrenia bolo možné dospieť k záveru, že nepreukázala naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi práve ňou navrhovaným spôsobom. Skúmanie práva, alebo nároku ktorý vyplýva z konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi sa vždy začína po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno zistiť dostatočné opísanie rozhodujúcich skutoční a ich osvedčenie navrhovateľkou (so súčasným konštatovaním že nešlo o vady návrhu, pretože z návrhu bolo zrejmé čoho a na základe akých skutočností sa navrhovateľka domáhala), návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť a súd prvej inštancie správne takýto návrh zamietol.
13. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
15. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).