Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/6/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v exekučnej veci v prospech oprávneného: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 886, proti povinnému: V. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, pre vymoženie 60,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák v z. JUDr. Lukáš Liščák, Exekútorský úrad Hlohovec, so sídlom Hlohovec, Nám. Sv. Michala 5, pod č.k. EX 5514/10, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -24, zo dňa 11.5.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a druhým výrokom nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ust. , Exekučného poriadku o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len EP). Na odôvodnenie uviedol, že preskúmal súdnym exekútorom predložené dokumenty a zistil, že exekúciu je potrebné zastaviť podľa ust. EP, nakoľko z výpisu Registra obyvateľov SR a z obsahu uznesenia zistil, že povinný po začatí exekúcie zomrel a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené v zmysle h) ods. 1 , nakoľko povinný poručiteľ nezanechal žiaden majetok, t.j. zomrel ako nemajetný. Pretože procesná spôsobilosť účastníka konania na strane povinného zanikla dňom smrti a vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného súd postupoval podľa ust. EP a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Pokiaľ sa týka trov exekúcie, súd v tomto smere rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal. V danom prípade exekúcia bola zastavená z dôvodu neexistencie subjektu na strane povinného. Povinný, ktorý má spravidla povinnosť platiť trovy exekúcie, stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým aj procesnú subjektivitu a u oprávneného nie je daný ani jeden predpoklad pre aplikáciu ust. Exekučného poriadku ohľadom povinnosti náhrady trov exekúcie. Vzhľadom k osobitným okolnostiam prípadu, súd má za to, že v danej veci nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je dôvodné.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal dňa 3.5.2018 odvolanie súdny exekútor s návrhom na jeho zrušenie, pre nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistenie skutkového stavu. Mal za to, že súd nesprávne rozhodol, keď aplikoval ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP, namiesto exekútorom zisteného dôvodu zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP pre nemajetnosť povinného, následkom čoho je potom nesprávne rozhodnutie o náhrade trov exekúcie. Namietal, že nemajetnosť povinného preukázateľne existovala už v čase jeho života a z uvedeného dôvodu nie je možné zastaviť exekúciu podľa ustanovenia 57 ods.1 písm.g) EP, nakoľko prvotná príčina zastavenia exekúcie spočíva v nemajetnosti povinného. Uznesenie súdu o zastavení dedičského konania len potvrdilo skutočnosť, že povinný bol už v čase života nemajetný. Zdôraznil, že od výroku o zastavení exekúcie, resp. od dôvodu zastavenia exekúcie závisí aj výrok o náhrade trov exekúcie, z hľadiska subjektu konania (účastníka) povinného na ich náhradu, a nakoľko v tomto prípade súd nesprávne rozhodol o dôvode zastavenia, následne nesprávne rozhodol o náhrade trov exekúcie.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval naplnenie formálnych podmienok pre podanie odvolania, medzi nimi, či odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - účastníkom či stranou, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, či podané odvolanie má zákonné náležitosti. Odvolací súd postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario) pritom dospel k záveru, že odvolanie proti prvému výroku, ktorým súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, je potrebné odmietnuť ( ), keďže odvolanie podala neoprávnená osoba, a odvolanie proti druhému výroku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, je potrebné odmietnuť ( ), keďže proti napadnutému rozhodnutiu v tejto časti odvolanie nie je prípustné.

4. V predmetnej veci súd prvej inštancie svojím uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 Exekučného poriadku, zároveň rozhodol o trovách exekúcie podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutie vydal sudca súdu prvej inštancie. Súdny exekútor podal dňa 3.5.2018 proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu odvolanie.

5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa ods. 3 o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

6. V zmysle Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

8. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

9. V danej veci podal dňa 3.5.2018 odvolanie voči napadnutému uzneseniu v celom jeho rozsahu poverený súdny exekútor. Citované ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje okruh osôb, ktoré sú účastníkmi konania, z ktorého výslovne vyplýva, že súdny exekútor je účastníkom konania iba v prípade, kedy súd rozhoduje o trovách exekúcie. Súdny exekútor teda nebol oprávnený na podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu v prvom výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení.

10. Odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora proti prvému výroku napadnutému uznesenia nie je odvolaním účastníka exekučného konania, ide preto o odvolanie podané neoprávnenou osobou a odvolací súd ho ako také podľa odmietol.

11. V zmysle je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

12. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Citované ustanovenie , stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, odvolanie je prípustné, iba pokiaľ je v zákone výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je.

14. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal súdny exekútor odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 1.11.2013 novelizované aj ustanovenie Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 1.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa Exekučného poriadku výslovne nestanovuje.

15. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa Exekučného poriadku výslovne neustanovuje ( Exekučného poriadku v spojení ), odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.

16. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie súdneho exekútora smeruje proti výroku o náhrade trov rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu aj v časti o náhrade trov exekúcie, podľa ako neprípustné odmietol.

17. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému oprávnenému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle , v spojení s ust. , použitých s odkazom na Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný oprávnený bol v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

19. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

20. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania oprávneného - povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

21. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Naostatok odvolací súd upriamuje pozornosť na o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2020 a ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní (starých exekúcií) začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, podľa ktorého v danej veci v zmysle došlo k predĺženiu rozhodnej doby (resp. neprišlo k uplynutiu rozhodnej doby), v kontexte čoho odvolací súd ďalej konal a o podanom odvolaní rozhodol.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).