Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7Csp-66-2019.pdf
PDF · 103.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/66/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníková 3A, 841 05 Bratislava, proti žalovanej: J. Z.Č., K.. XX.XX.XXXX, XXX XX D. XX, o zaplatenie sumy 99,- Eur, odplaty 27,72 Eur a zmluvnej pokuty 33,- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 99,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 99,- Eur od 23.12.2016 do zaplatenia, všetko to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.12.2019 sa žalobca domáhal, aby bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 99,- Eur, odplatu 27,72 Eur, poplatky za upomienky v sume 180,- Eur, zmluvnú pokutu 33,- Eur (teda spolu 339,72 Eur), úrok vo výške 41,70% ročne zo sumy 99,- Eur za obdobie od 22.12.2015 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 99,- Eur za obdobie od 23.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Podaním z 2.1.2020, t.j. pred doručením žaloby žalovanej, žalobca zobral žalobu späť v časti nároku na zaplatenie poplatkov za upomienky a zmluvný úrok vo výške 41,70% ročne zo sumy 99,- Eur od 22.12.2015 do zaplatenia. S poukazom na § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku preto súd bez rozhodovania o čiastočnom zastavení konania konal vo veci len o zvyšku nároku, t.j. v časti späťvzatím nedotknutom.
3. Žalobu odôvodnil obsahom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 22.12.2015, ktorou žalovanej poskytol spotrebiteľský úver v sume 99,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 27,72 Eur ako aj úrok vo výške 41,70% ročne v termíne konečnej splatnosti úveru 22.12.2016. Poukázal na obsah pripojených Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, v nich dohodnutú zmluvnú pokutu, poplatok za upomienky a ďalšie sankcie, ktoré môže od žalovanej požadovať.
4. Žalovaná sa k žalobe v rozsahu po jej čiastočnom späťvzatí, účinne jej doručenej postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) dňa 2.6.2020 v súdom určenej lehote nevyjadrila.
5. S poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- Eur konajúci súd spor prerokoval bez nariadenia pojednávania, keďže žalovaná pohľadávka uvedenú sumu nepresahovala a zabezpečené listinné dôkazy súd vzhliadol za postačujúce pre svoje rozhodnutie. 6. Vo veci súd vykonal dokazovanie obsahom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 22.12.2015, k nej pripojenými Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ako aj výpisom z obchodného registra žalobcu a výpisom z registra úpadcov na žalovanej.
7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“) súd zistil, že strany sporu ju uzavreli 22.12.2015. V zmysle jej obsahu mal byť žalovanej poskytnutý úver v sume 99,- Eur, ktorý bola povinná vrátiť spolu s úrokom za poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 41,70% ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia v sume 41,28 Eur a odplatou pri jeho poskytnutí v sume 27,72 Eur v termíne konečnej splatnosti, teda spolu v sume 69,- Eur. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť činila 168,- Eur. Konečný termín splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 22.12.2016. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 28%, ktorá predstavuje odplatu 27,72 Eur pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ďalej priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 23,66%, dohoda o zmluvnej pokute v sume 33,- Eur v prípade neuhradenia úveru v lehote uvedenej v zmluve a dohoda o práve žalobcu na poplatok za každú zaslanú upomienku v sume 30,- Eur. Písomné vyhotovenie zmluvy ďalej obsahovalo inkorporačnú doložku, podľa ktorej mali byť Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru neoddeliteľnou súčasťou zmluvy ako aj vyhlásenie spotrebiteľa, že potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane označených všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru. V rámci dokazovania bolo zistené, že predložené Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru neobsahujú podpis žalovanej svedčiaci o jeho oboznámení sa s nimi pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
8. Žalobca tvrdil a žalovaná toto tvrdenie nepoprela, že na poskytnutý úver žalovaná neuhradila žiadnu sumu. Medzi stranami preto nebolo sporné, že žalovaná na istine poskytnutého spotrebiteľského úveru dlhuje žalobcovi sumu 99,- Eur.
9. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu má každý spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
10. Podľa § 52 ods. 1 až 4, zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považujú aj ustanovenia, ktoré požadujú
od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády“) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
16. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
17. V zmysle § 1a ods. 1 nariadenia vlády, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/> pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.
18. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
19. Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
20. V zmysle § 3a ods. 1 a 2 nariadenia vlády ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.
21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
23. Podľa § 1 ods. 3 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000,- Eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.
24. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 nariadenia vlády, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Súd na základe predložených dôkazov dospel k záveru, že predložená zmluva je spotrebiteľská, vzhľadom k tomu, že žalobca pri jej uzavretí vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť. Aj keď vzhľadom na znenie § 1 ods. 3 písm. f) zákona o spotrebiteľských zmluvách sa ukazuje, že na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou nedopadá označený zákon, na uvedený zmluvný vzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia predovšetkým Občianskeho zákonníka obsahujúce právny rámec spotrebiteľskej zmluvy ako takej.
28. Po posúdení vykonaných dôkazov bola podaná žaloba posúdená ako dôvodná v časti o zaplatenie sumy 99,- Eur a úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 99,- Eur od 23.12.2016 do zaplatenia. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca žalovanej poskytol úver v sume 99,- Eur, ktorého nesplatená časť istiny predstavuje sumu 99,- Eur, keďže žalovaná na jeho splatenie zaplatila sumu 0,- Eur. Preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. Keďže v zmluve bola dohodnutá konečná splatnosť úveru na deň 22.12.2016 (štvrtok), posledným dňom, kedy nebola žalovaná v omeškaní bol tento pracovný deň a počnúc dňom 23.12.2016 sa žalovaná s jeho nesplatenou časťou dostala do omeškania. Až od tohto dňa bola potom povinná platiť z nezaplatenej časti úveru úrok z omeškania uplatnený vo výške zodpovedajúcej vyššie citovanému § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády.
29. Dôvodom zamietnutia časti žaloby ohľadne nároku na položku označenú ako „odplata“ v sume 27,72 Eur je neplatnosť zmluvy v tejto časti pre zrejmý rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka) ako aj pre rozpor so zákonom (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 a 2 a § 1a ods. 1 nariadenia vlády) vzhľadom na presiahnutie jej najvyššej prípustnej výšky stanovenej platnou právnou úpravou. Odplata pri poskytnutí finančných prostriedkov totiž tvorí nielen konkrétna (absolútna) suma vyjadrená v posudzovanej spotrebiteľskej zmluve (podľa svojej povahy ide podľa názoru súdu pri sume 27,72 Eur o poplatok požadovaný žalobcom popri úroku 41,28%), ale súhrn všetkých úrokov, poplatkov a akýchkoľvek iných odplatných plnení alebo iných nákladov dohodnutých pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Teda odplata v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka bola v zmluve dohodnutá v skutočnosti v sume 69,- Eur a predstavovala 69,70% zo sumy poskytnutých finančných prostriedkov a nie právnou úpravou prípustných 47,32% (dvojnásobok platnej priemernej RPMN). Preto aj žalobou požadovaná časť odplaty v sume 27,72 Eur, ktorej súladnosť s označenými ustanoveniami Občianskeho zákonníka sud posudzoval v spojení s dohodnutým úrokom je neprimerane vysoká. Súd tiež poukazuje na to, že čase poskytnutia tohto úveru boli úroky obvykle požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch
v rozhodnom období uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek omnoho nižšie - v mesiaci december 2015 bola priemerná úroková sadzba za úvery do 1 roka vo výške 5,58% ročne - bližšie pozri <https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/priemerne- urokove-miery-z-uverov-bank>). Preto súd poskytnutie predmetného spotrebiteľského úveru žalovanej ako spotrebiteľke za taký vysokú odplatu hodnotí aj ako v hrubom rozpore s dobrými mravmi a preto zmluvu v časti dohodnutej sumy odplaty a úroku neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
30. Rovnako súd zamietol podanú žalobu i v časti požadovaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, nakoľko táto ako sankcia za omeškanie so splatením úveru predstavuje 33% z poskytnutého úveru. V zmysle § 53b Občianskeho zákonníka v spojení s na neho nadväzujúcim § 3a nariadenia vlády, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania, ktoré boli v čase vzniku omeškania maximálne prípustné vo výške 5%, teda v danom prípade 15%. Súd má teda za to, že táto sankcia za omeškanie dlhu bola dohodnutá v neprimeranej výške, t.j. nad limit ustanovený zákonom a aj v tomto prípade ide podľa názoru súdu súčasne aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľovi, ktorý nesplnil svoj záväzok ukladá zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie spojenej s nesplnením jeho záväzku. Navyše dohodnutá zmluvná pokuta vôbec nediferencuje prípady krátkodobého omeškania spotrebiteľa po dobu niekoľkých dní a prípadného dlhšieho omeškania po vzniku splatnosti jeho záväzku a z tohto dôvodu sa jej dojednanie v zmluve javí aj ako rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V tomto ohľade sa preto súd nestotožňuje s právnym záverom Okresného súdu Žiar nad Hronom vyjadreného v jeho rozsudku 24Csp/39/2019 z 18.6.2016, na ktorý žalobca poukazoval v podaní z 2.1.2020.
31. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, pri rozhodnutí o ktorom vychádzal zo znenia ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca aj žalovaná boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní. Za procesný úspech žalobcu súd považoval sumu 99,- Eur, čo zodpovedá 62% pôvodne žalovaného nároku po jeho čiastočnom späťvzatí (159,72 Eur) a žalovaná pokiaľ ide o sumu 60,72 Eur, čo zodpovedá rozsahu 38% pôvodne žalovaného nároku. Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu zisteného rozdielu, teda vo výške 24%.
32. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.