Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_3To-38-2020.pdf
PDF · 140.91 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/38/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovaného D. D. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T/48/2019 zo dňa 19.02.2020, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.06.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o oslobodení spod obžaloby a vo výroku o náhrade škody.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T/48/2019 zo dňa 19.02.2020 bol obžalovaný D. D. uznaný vinným zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 17.01.2019 v čase asi od 17:50 h do 18:03 h v Bratislave na Belinského 24, po tom, ako sa dostal dovnútra obytného domu, vyšiel na 6. poschodie k bytu č. XX, vlastníkmi ktorého sú poškodení - Q. a B. L., kde začal búchať a kopať do dverí bytu, ktoré vylomil v oblasti zámku poškodením kovovej zárubne dverí, následne vnikol do bytu, kde búchal po klávesoch klavíra, vypil šálku vody, ktorú si nabral v kuchyni, a následne byt opustil, pričom tohto konania sa dopustil bez vedomia vlastníkov bytu Q. a B. L. ako i jeho oprávnených užívateľov - G. R., F. L. a G. B..
Za to mu súd prvého stupňa podľa § 194 ods. 2, § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Zároveň súd prvého stupňa podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4, § 74 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie. Ďalej súd prvého stupňa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 17.01.2019 asi o 14:00 h v Bratislave na Belinského 24 v prevádzke opravy odevov oslovil maloletého F.K., nar. XX.XX.XXXX, s tým, že má nejakú akciu, ktorú musí spraviť do deviatej večer, následne išiel s maloletým k bytovému domu v Bratislave na Lietavskej 5, kde býva babka maloletého, a keď mu maloletý F.K. povedal, že nemôže ísť k babke, zareagoval slovami: „Ak mi to ešte raz povieš, tak ti dám pár faciek“. Po príchode na Lietavskú 5, Bratislava, maloletému F.K. povedal, že ak niekomu povie o tej akcii, zabije babku a vyhodí do vzduchu Lietavskú, načo maloletý zo strachu a obavy rýchlo zobral od babky Y. L. jedlo a vrátil sa pred bytový dom, kde ho čakal obvinený, a spolu odišli k bydlisku
maloletého na Budatínskej 57 v Bratislave, kde obvinený maloletému povedal, že sa chce ísť k nim najesť, načo ho maloletý radšej bez odporu pustil do bytu, ktorý obvinený zamkol a dal kľúč tak, aby sa nikto nedostal dnu, maloletému vybral z mobilného telefónu kartu a po tom, ako sa najedol, začal v byte hľadať cigarety, zobral z neho presne nezistené veci - bonboniéry, tabatierky, hodinky maloletého, fotky a nejaké písomnosti, povedal maloletému, že to nemá nikomu rozprávať, lebo zabije jeho babku a následne, keď mu maloletý povedal, že musí ísť na tréning, spolu s ním z bytu odišiel, pričom jeho správanie u maloletého vyvolalo strach a stres, ktoré zanechali následky na jeho psychike,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd prvého stupňa odkázal poškodenú A. L. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie smerujúce proti jeho oslobodzujúcej časti. Odvolanie podala v zákonnej lehote aj poškodená A. L..
Prokurátor odôvodnil odvolanie podaním doručeným súdu dňa prvého stupňa dňa 09.03.2020. Napadnutému oslobodzujúcemu výroku rozsudku vytýka, že tento stojí na nesprávnom závere súdu prvého stupňa, že výpoveď maloletého je nezákonná, a preto na ňu nemožno prihliadať. Prokurátor je toho názoru že výsluch poškodeného maloletého F.K. z 29.01.2019 bol vykonaný plne v súlade s ustanoveniami § 134 ods. 4 a §135 Trestného poriadku týkajúcimi sa výsluchu obzvlášť zraniteľných obetí a maloletých svedkov. Na predmetnom výsluchu maloletého sa zúčastnili všetky osoby, ktorých účasť na takomto výsluchu ustanovenie § 135 ods. 1 Trestného poriadku vyžaduje, a naopak, nezúčastnila sa ho žiadna taká osoba, ktorej účasť toto ustanovenie nepripúšťa. Čo sa týka účasti matky maloletého F.K. na jeho výsluchu, k tejto treba uviesť, že účasť zákonného zástupcu maloletého svedka na jeho výsluchu ustanovenie § 135 ods. 1 Trestného poriadku žiadnym spôsobom nevylučuje ani nestanovuje podmienky, za ktorých sa na výsluchu nesmie zúčastniť. Jeho účasť na takomto výsluchu teda nemôže spôsobiť jeho nezákonnosť. Zákonný zástupca maloletého svedka sa podľa citovaného ustanovenia k výsluchu prizve, ak to môže prispieť k jeho správnemu vykonaniu, pričom podľa poslednej aliney tohto ustanovenia orgán činný v trestnom konaní pred vypočutím svedka, ak je to potrebné pre zabezpečenie správneho vykonania výsluchu a aby sa predišlo druhotnej viktimizácii, so zákonný zástupcom prekonzultuje spôsob vedenia výsluchu. V danom prípade, vzhľadom na psychický stav maloletého pred výsluchom, bola účasť matky maloletého vyhodnotená ako potrebná pre zabezpečenie správneho vykonania výsluchu. Vyšetrovateľka PZ pred výsluchom maloletého F.K. nevzhliadla dôvod prizvať matku maloletého k jeho výsluchu, potreba takéhoto postupu vyplynula až zo situácie, keď matka priviedla maloletého do budovy OR PZ Bratislava V na výsluch, pred vykonaním ktorého bolo maloletému a jeho matke okrem iného objasnené, že tento sa uskutoční bez účasti matky a za účasti pre maloletého cudzích osôb, na čo sa maloletý rozplakal a odmietal vojsť do výsluchovej miestnosti. Maloletého sa podarilo ukľudniť až potom, keď bol uistený, že matka sa na výsluchu zúčastní a naopak, okrem vyšetrovateľky PZ priamo vo výsluchovej miestnosti ďalšie osoby už prítomné nebudú (išlo o kanceláriu vyšetrovateľky PZ, ktorú zdieľa s ďalším kolegom, s dvomi stolmi, skriňami, zapratanú spismi, voľný priestor, v ktorej vzhľadom k postaveniu kamery nebolo možné usporiadať inak). Matka maloletého bola pritom upozornená, že nemá zasahovať do priebehu výsluchu. To, že maloletý pred vykonaním výsluchu plakal, je napokon pozorovateľné aj na audiovizuálnom zázname z predmetného výsluchu, na ktorý poukazuje prvostupňový súd. Účasť matky maloletého na jeho výsluchu bola napriek uvedenému dôsledne zvažovaná. Matka maloletého A. L. však nebola priamou svedkyňou žalovaného konania a všetky skutočnosti, ktoré ku skutku uviedla, sa dozvedela od maloletého syna, jej výpoveď k týmto okolnostiam je teda len sprostredkovaná. Výpoveď poškodenej A. Kollerovej ako svedkyne je dôležitá ohľadne tých skutočností, ktoré vnímala sama, a ktoré doplňujú výpoveď maloletého o ďalšie relevantné skutočnosti týkajúce sa jeho osoby, psychického stavu po skutku, následkov skutku na jeho psychiku, okolností zistenia skutku, zisťovania osoby páchateľa a ďalších krokov, ktoré v tejto súvislosti vykonala, a na jej vyjadrenia, o ktorých by jej účasť na výsluchu maloletého syna nemala mať vplyv. V danom prípade nejde ani o skutok, ktorého páchateľom by mala byť blízka osoba, kde by mohol hroziť konflikt záujmov. O. bol tak pre maloletého F.K., ako i pre jeho matku cudzou osobou. Maloletý s ním prišiel do kontaktu po prvý krát v deň skutku a jeho matka v deň podania trestného oznámenia. Skutočnosť, že matka maloletého podávala v danej veci trestné oznámenie vyplýva z jej postavenia zákonného zástupcu maloletého (kto iný ho mal podať), nie z jej osobitného záujmu o vec, ani v tomto smere teda nebola zistená prekážka účasti matky na výsluchu maloletého.
Keďže maloletý odmietal výsluch bez prítomnosti matky a rovnako tak odmietal účasť iných osôb, bola zvažovaná i možnosť odkladu vykonania predmetného výsluchu, aby bolo možné vykonať ho vo vhodnejších podmienkach, čo však vzhľadom k plynutiu lehoty zadržania obvineného a dôležitosti tohto výsluchu nebolo možné. Vzhľadom k uvedenému a vzhľadom k psychickému stavu maloletého pred výsluchom, aby sa predišlo ďalšiemu stresu maloletého ako i jeho druhotnej viktimizácii, bolo pristúpené k tomu, že všetky osoby účastné na výsluchu, vrátane obhajcu obvineného, ktorý sa na ňom takisto zúčastnil, sa vysunuli do najbližšej vedľajšej miestnosti (z dôvodu nedostatku vhodných priestorov na OR PZ v Bratislave V na chodbu) tak, aby svojou priamou prítomnosťou nestresovali maloletého, ale tak, aby počuli jeho výpoveď a mohli na jeho vyjadrenia reagovať, či klásť mu prostredníctvom vyšetrovateľky PZ otázky. Takýto spôsob vykonania výsluchu obzvlášť zraniteľnej obete nevylučuje žiadne ustanovenie Trestného poriadku a neodporuje ani zásade kontradiktórnosti konania. Naopak, obdobný postup pri výsluchu obzvlášť zraniteľnej obete bol opakovane akceptovaný aj v rozhodovacej praxi Európskeho súdu pre ľudské práva. Z predmetného výsluchu bola riadne vyhotovená zápisnica podpísaná zúčastnenými osobami (vrátane obhajcu a zástupkyne sociálnoprávnej ochrany detí asociálnej kurately), v ktorej sú zachytené všetky podstatné okolnosti výsluchu. Prokurátor zdôrazňuje, že nejde o prepis výsluchu, ako opakovane nesprávne uvádza v napadnutom rozsudku prvostupňový súd, ale o zápisnicu spísanú v súlade s ustanovením § 58 ods. 1 Trestného poriadku, ktorá bola spisovaná priamo pri výsluchu, ako je napokon zrejmé aj z audiovizuálneho záznamu z tohto úkonu. Vzhľadom k vyhotoveniu riadnej zápisnice z výsluchu, prepis výsluchu v tomto prípade vykonaný nebol. Podotýkam, že zápisnica o hlavnom pojednávaní takisto nie je doslovným prepisom vyjadrení jednotlivých zúčastnených osôb a nezachytáva celé dianie v pojednávacej miestnosti, ale podstatné vyjadrenia a skutočnosti, pričom túto, na rozdiel od uvedeného úkonu, ani všetky zúčastnené osoby nepodpisujú, napriek tomu ich účasť na hlavnom pojednávaní nebýva spochybňovaná. V tejto súvislosti len na margo argumentácie súdu je potrebné uviesť, že zástupkyňu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, účastnú pri výsluchu poškodeného maloletého F.K. a podpísanú v zápisnici o tomto úkone, je vidieť aj na audiovizuálnom zázname z tohto výsluchu. Je potrebné podčiarknuť, že v danom prípade bola zápisnica o výsluchu maloletého F.K. podpísaná okrem iných zúčastnených osôb aj obhajcom obvineného, ktorý v prípade, ak by mal za to, že mu nebolo umožnené riadne uplatňovať právo obvineného na obhajobu, alebo že došlo k inej nezákonnosti, mohol tieto skutočnosti namietať, čo neurobil. Nie je chybou orgánov činných v trestnom konaní, že obvinený v priebehu konania zmenil obhajcu a jeho „nový“ obhajca na tomto výsluchu prítomný nebol, nepozná okolnosti, za akých bol vykonaný a preto, ako je zrejmé i z jeho záverečnej reči, k nim nevie zaujať adekvátny postoj. Skutočnosť, že vyšetrovateľka PZ v úvode zápisnice o výsluchu maloletého opomenula uviesť všetky zúčastnené osoby, nerobí tento úkon nezákonným, všetky osoby, ktoré sa ho zúčastnili, sú riadne uvedené a podpísané na poslednej strane zápisnice. Vo vzťahu k zaznamenaniu výsluchu maloletého na záznamové zariadenie je potrebné uviesť, že dôvodom, pre ktorý dochádza k nahrávaniu výsluchov obzvlášť zraniteľných obetí tzv. na kameru, je predovšetkým ochrana obete, zabránenie jej ďalšiemu poškodzovaniu a zmiernenie možnosti jej sekundárnej a opakovanej viktimizácie. Vďaka tomu, že sa výpoveď nahráva, by obeť už nemala byť vystavená ďalším opakovaným výsluchom, audiovideozáznam výsluchu sa teda vyhotovuje v záujme obete. K nahrávaniu výsluchu nedochádza kvôli „kontrole“ účasti jednotlivých zúčastnených osôb, ako to poňal prvostupňový súd, tieto preto ani nie je dôvod na zázname zobrazovať. V prípade, že by výsluch maloletého F.K. prebiehal tak, ako bolo plánované, zúčastnené osoby (alebo väčšinu z nich) by na zázname vôbec vidieť nebolo, keďže by sedeli za kamerou.
Napokon, aj v prípade, že by sa výsluch vykonával v tzv. špeciálnej výsluchovej miestnosti (ktorá sa, žiaľ, v okrese Bratislava V doposiaľ nenachádza), v miestnosti s maloletým by sa nachádzal len vypočúvajúci, iná osoba len v prípade, že by to bolo nevyhnutné pre správne vedenie výsluchu (ako v danej veci) a všetky ostatné osoby účastné na výsluchu by sa nachádzali v inej miestnosti tak, aby maloletého nerušili a nestresovali a zároveň mohli sledovať priebeh výsluchu a prostredníctvom vypočúvajúceho klásť maloletej osobe otázky. Takýto spôsob výsluchu obzvlášť zraniteľnej obete zodpovedá i požiadavkám vyplývajúcim zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov.
V tejto súvislosti považuje prokurátor prirovnanie účasti na výsluchu obzvlášť zraniteľnej obete k účasti na hlavnom pojednávaní za absolútne neadekvátne. Výsluch obzvlášť zraniteľnej obete sa robí tzv. na kameru práve z dôvodu, aby sa jej výsluch už nemusel opakovať, a to ani na hlavnom pojednávaní
a v prípade, že sa na ňom napriek tomu vykonáva, vzťahuje sa naň špeciálne ustanovenie Trestného poriadku (§ 262a). Naviac, súdne konanie je na rozdiel od prípravného konania verejné a ako také sa aj riadi inými zásadami trestného konania. Okrem uvedeného, názor súdu vyslovený v napadnutom rozsudku, podľa ktorého je výsluch maloletého F.K. nezákonný, je nekonzistentný s jeho dovtedy prezentovaným postojom k tomuto výsluchu v rozhodnutiach o väzbe obžalovaného. Ide o výsluch, na ktorý súd v každom rozhodnutí o väzbe obvineného poukázal ako na dôležitý podklad pre vyslovenie záveru o splnení materiálnych podmienok väzby a ktorý sudca pre prípravné konanie v odôvodnení rozhodnutia o vzatí obvineného do väzby zo dňa 31.01.2019 (i v ďalších rozhodnutiach) označil za vykonaný v súlade s ustanovením § 135 Trestného poriadku, pričom mal k dispozícii rovnaký kamerový záznam z výsluchu maloletého, aký bol prehratý aj na hlavnom pojednávaní.
Za účelom zodpovedania otázok ohľadne spôsobu vykonania výsluchu maloletého a spôsobu jeho výpovede (§ 135 ods. 2 Trestného poriadku, alinea posledná) bola na hlavnom pojednávaní vypočutá znalkyňa z odboru psychológie, ktorá sa predmetného úkonu zúčastnila, a následne vykonala aj psychologické vyšetrenie maloletého a vypracovala na neho znalecký posudok. Táto na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že vo výsluchovej miestnosti boli s maloletým len matka a vyšetrovateľka PZ, pretože to bolo v záujme maloletého dieťaťa, vzhľadom na jeho psychický stav, ostatné zúčastnené osoby sedeli na chodbe pri otvorených dverách. Objasnila, že maloletý, keď príde do neznámeho prostredia má strach, potrebuje mať pri sebe matku, prežíva strach, plač, potrebuje krátky adaptačný čas, aby sa upokojil a v novom prostredí sa zorientoval. Podobné prežívanie sa u maloletého prejavilo, aj keď išiel k nej do ambulancie na vyšetrenie. Znalkyňa, ktorá vykonala podrobné psychologické vyšetrenie maloletého F.K. (vo svojej ambulancii), vrátane interview ku skutku, v rámci ktorého mala možnosť bezprostredne sledovať reakcie a správanie maloletého (a pozerať mu priamo do očí), na hlavnom pojednávaní potvrdila, že výpoveď maloletého je možné z psychologického hľadiska vyhodnotiť ako špecificky vierohodnú, odpovede maloletého neboli naučené, tento vypovedal spontánne. Poukázala na časti písomne podaného znaleckého posudku, kde objasnila, z akých podkladov pri formulovaní záverov vychádzala, aké psychodiagnostické metódy použila a ako k svojim záverom dospela. Vyjadrila sa tiež k tomu, že vzhľadom k negatívnym následkom, ktoré zážitok zanechal na psychike maloletého, v prípade jeho opakovaného výsluchu hrozí riziko jeho retraumatizácie, preto jeho opätovný výsluch neodporučila.
Vzhľadom k vyššie uvedenému intervenujúci prokurátor nemal dôvod navrhovať vykonanie akéhokoľvek ďalšieho dôkazu objasňujúceho priebeh predmetného výsluchu. Za to súd, pokiaľ produkované dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku, či už ide o výsluch poškodeného maloletého F.K. alebo výsluch znalkyne - psychologičky a mal za to, že maloletý nebol žiadnym spôsobom traumatizovaný, pôsobil uvoľnene a smial sa a žiadna retraumatizácia mu teda nehrozila, mohol maloletého vypočuť sám, za dodržania ustanovenia § 262a Trestného poriadku, príp. vypočuť k priebehu výsluchu iné na ňom zúčastnené osoby (napr. vyšetrovateľku PZ, príp. podpísanú zástupkyňu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorej prítomnosť na výsluchu súd spochybnil). Tak isto, pokiaľ mal súd pochybnosti o objektívnosti vypracovania znaleckého psychologického posudku na maloletého, resp. jeho záverov, k odstráneniu ktorých mu nepostačoval výsluch znalkyne na hlavnom pojednávaní, mohol pribrať do konania iného znalca z odvetvia psychológie za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Ignorovanie odborných záverov znalkyne, ku ktorým dospela na základe riadneho psychologického vyšetrenia maloletého, bez uvedenia akýchkoľvek relevantných dôvodov, nie je v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, svedčí skôr o svojvôli pri rozhodovaní.
Čo sa týka výsluchu svedka G. W. a úradného záznamu zasahujúcej hliadky PZ zo 17.01.2019, tieto dôkazy prokuratúra pre vyhodnotenie priebehu skutku, či právnej kvalifikácie žalovaného konania nepovažuje za relevantné. Ako už bolo uvedené v záverečnej reči prokurátora, s ohľadom na výpoveď poškodenej A. L. (vyslaní policajti jej po opise skutku mali povedať, že má byť rada, že sa nič nestalo a že má syna živého), tieto dôkazy poukazujú najmä na skutočnosť, že hliadka PZ v danom prípade nezvládla svoju úlohu a udalosť, ktorú bola vyslaná preveriť, nepreverila dostatočne. Keďže obhajoba význam týchto dôkazov preceňovala, navrhol intervenujúci prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2019 oboznámiť aj hlasový záznam volania poškodenej na linku 158 zo dňa 17.01.2019, ktorý zabezpečil a na USB kľúči spolu s dokladom ohľadne jeho zabezpečenia, predložil na uvedenom pojednávaní súdu. Predseda senátu uvedený USB kľúč neprevzal s tým, že postačí predložiť ho na ďalšom pojednávaní. Ďalší termín hlavného pojednávania, na ktorom sa vykonávalo dokazovanie, bol 19.02.2020, kedy súd vykonanie tohto dôkazu zamietol. Pokiaľ by jeho vykonanie pripustil, čo nebolo nijak časovo náročné
(záznam trvá cca. 3 min. a prokurátor mal predmetný USB kľúč k dispozícii, o čom mal súd vedomosť od 25.11.2019), s najväčšou pravdepodobnosťou by uvedené dôkazy v kontexte so skutočnosťami vyplývajúcimi z tohto záznamu vyhodnotil odlišne. V tejto súvislosti je tiež pozoruhodné, že kým k výpovediam svedkov - policajtov priamo účastných nejakého protiprávneho konania páchateľa (napr. držania drogy), o ktorom môžu podať priame svedectvo, spravidla vypočutých k veci bezprostredne po skutku, býva zo strany súdu pristupované s pochybnosťami, ktoré je potrebné rozptyľovať produkovaním ďalších dôkazov, výpoveď M. W. (podanú cca. 10 mesiacov po skutku) a predmetný úradný záznam zo 17.01.2019 akceptoval súd priam nekriticky, hoci na ozrejmenie okolností vyslania hliadky PZ do bytu poškodenej postačovalo prehratie prokurátorom navrhovaného hlasového záznamu jej volania na linku 158, ktorého vykonanie súd zamietol. Skutočnosť, že trestné oznámenie podala poškodená A. L. po 5 dňoch od skutku, súd tiež nevyhodnotil v kontexte všetkých relevantných okolností, za ktorých došlo k jeho podaniu. Z týchto vyplýva, že poškodená A. L. hneď, ako zistila, že došlo k určitému protiprávnemu konaniu vo vzťahu k jej maloletému synovi, volala na linku 158 a požiadala o vyslanie hliadky PZ, ktorá tam dňa 17.01.2019 aj bola a ktorá ňou uvádzané skutočnosti vyhodnotila spôsobom uvedeným v úradnom zázname zo 17.01.2019. K podaniu oznámenia preto z jej strany došlo až po tom, ako náhodne stretla obžalovaného vo svojej práci, kde ho konfrontovala a znova privolala hliadku PZ. Okolnosti, za ktorých došlo k podaniu trestného oznámenia však súd v priebehu konania nezaujímali, požadoval od prokurátora objasňovať len okolnosti týkajúce sa priamo prejednávaného skutku, čo prokurátor akceptoval, keďže mal tiež za to, že nie sú podstatné. Nie je preto zrejmé, prečo práve o uvedenú skutočnosť oprel svoj záver o nevierohodnosti výpovede poškodenej.
Výpoveď poškodenej vyhodnotil súd ako nevierohodnú aj z dôvodu, že sa podľa jeho názoru nezhoduje s výpoveďou svedkyne B. H. v tom, že kým svedkyňa tvrdila, že nevidela, že by obžalovaný niekomu bránil vojsť do krajčírstva, poškodená uvádzala, že obžalovaný mal brániť vstupu maloletého syna do miestnosti. Keďže poškodená pri skutku nebola prítomná, mohla uvádzať len to, čo jej povedal maloletý syn, ako vnímala jeho vyjadrenia a ten uvádzal, že keď ho svedkyňa volala dnu, obžalovaný sa postavil do dverí a pozrel na neho, aby nešiel dovnútra. Svedkyňa H. pritom uviedla, že ona nevie, či obžalovaný bránil maloletému vojsť do obchodu, ale nevidela, že by mu bránil, keď maloletého F.K. volala dovnútra, vravel, že nejde, že sa bojí, nevedel uviesť čoho. V uvedených vyjadreniach prokurátor žiadny podstatný rozpor nezistil a už vôbec dôvod pre vyhodnotenie výpovede poškodenej ako nevierohodnej.
Vzhľadom na uvedené má prokurátor zato, že vykonaným dokazovaním, ktoré považuje za vykonané zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom pre vydanie rozhodnutia, bolo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, ako i skutočnosť, že obžalovaný predmetným konaním voči poškodenému maloletému F.K. naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu vydierania. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je prokurátor toho názoru, že práve postup prvostupňového súdu v danom prípade nebol v súlade so zákonom, nakoľko vychádzal z nesprávneho vyhodnotenia produkovaných dôkazov. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v oslobodzujúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Poškodená odôvodnila odvolanie podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.03.2020, v ktorom uvádza, že považuje za neprijateľné, aby v právnom štáte neboli chránené záujmy maloletého syna z hľadiska trestnoprávnej činnosti obžalovaného. Obžalovaný bol oslobodený z dôvodu pochybenia vyšetrovateľky PZ a dozorujúcej prokurátorky nedodržaním procesného postupu stanoveného Trestným poriadkom. Poškodený sa neúspešne snaží pochopiť, ako je možné, že nekvalifikovaným postupom strážcov zákonnosti je oslobodený spod obžaloby človek, ktorý už v minulosti evidentne ohrozoval pod vplyvom návykových látok svoje okolie, a aj keď sú jeho predchádzajúce činy zahladené, má poškodená zato, že v prípade takýchto indivíduí, ktoré svoju pozornosť zameriavajú predovšetkým na zraniteľnú časť svojho okolia (maloletých), oslobodzujúca časť rozsudku prispieva k recidíve trestnej činnosti obžalovaného. Preto poškodená žiada odvolací súd, aby oslobodzujúcu časť rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Obžalovaný ani jeho obhajca, ktorým boli obe odvolania v súlade s § 314 Trestného poriadku doručené, nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania podaného prokurátorom, nie však poškodenou (306 ods. 1 Trestného poriadku), a tým pádom absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je plne opodstatnené. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez toho, aby sa správne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pričom dôvody, prečo súd prvého stupňa považoval nosný dôkaz obžaloby za nezákonný, nemajú racionálne opodstatnenie, sú postavené na ignorácii faktov vyplývajúcich zo zápisnice o výsluchu maloletého a na dezinterpretácii znaleckého posudku, a tiež vychádzajú z chybného vnímania správania maloletého pri jeho výsluchu. Úvahy súdu prvého stupňa vo vzťahu k zákonnosti výsluchu maloletého nemajú oporu v spisovom materiáli, čo spôsobilo neúplnosť zistenia skutkového stavu, a preto nebolo jeho rozhodnutie v oslobodzujúcej časti v súlade so zákonom.
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby napadnutých výrokov rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, alebo ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 135 ods. 1 Trestného poriadku ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek, vzťah k páchateľovi alebo závislosť od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj alebo vystaviť ju riziku druhotnej viktimizácie alebo ak ide o trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca alebo pedagóg. Pred vypočutím svedka podľa prvej vety orgán činný v trestnom konaní prekonzultuje spôsob vedenia výsluchu so psychológom alebo znalcom, ktorý bude pribraný k výsluchu, a ak je to potrebné, aj s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonným zástupcom alebo pedagógom tak, aby sa zabezpečilo správne vykonanie výsluchu a predišlo sa druhotnej viktimizácii.
Podľa § 135 ods. 2 Trestného poriadku v ďalšom konaní má byť taká osoba vypočúvaná znova len v nevyhnutných prípadoch, v prípravnom konaní len so súhlasom prokurátora. V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 263. Osoba, ktorá bola pribraná k výsluchu, sa podľa potreby vypočuje na správnosť a úplnosť zápisnice alebo na spôsob, akým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba vypovedala.
Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal dňa 18.07.2019 obžalobu na D. D. v bode 1) pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a v bode 2) pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ktorý je uvedený v úvodnej časti tohto odôvodnenia.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný D. D. v bode 2) učinil vyhlásenie 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne zodpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c),
písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine v bode 2) prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, a uznal obžalovaného vinným v zmysle obžaloby. Odsudzujúca časť rozsudku nebola napadnutá odvolaním, a preto ju odvolací súd nepreskúmaval. V bode 1) obžalovaný vyhlásil v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného, podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehral obrazovo - zvukový záznam zachytávajúci výpoveď maloletého z prípravného konania, podľa § 134 ods. 1 (správne malo byť § 135 ods. 2) Trestného poriadku prečítal výpoveď maloletého F.K. z prípravného konania, vypočul svedkov A. L., G. W., podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal svedecké výpovede B. H., Y. L. a B. D., vypočul znalkyne G.. N. G. a D.. G.. Y. W., a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy.
Obhajoba obžalovaného D. D. spočívala v tom, že s maloletým poškodeným síce išiel do bytu, ale rezolútne popiera akékoľvek vyhrážky, rovnako ako vyjadrenia o plánovaní tajnej akcie ohľadom vyhodenia celej ulice do luftu a nútenie poškodeného k mlčaniu. Maloletý ho sám požiadal, aby s ním išiel do bytu. Obžalovaný v kuchyni zjedol jedlo od babky poškodeného, ktorým ho maloletý ponúkol, zatiaľ čo poškodený behal po byte. Potom sa presunuli do obývačky, kde obžalovaný zjedol tabletku, asi Celaskon, a snažil sa vyhovieť poškodeného prosbe, aby mu pozapájal elektroniku. Žiadnu fotografiu v ráme obžalovaný nerozbil, len ju chytil do rúk. Dvere nezamykal a SIM kartu z telefónu nevyberal. Vzal si bomboniéru, tabatierku a dievčenské hodinky, ktoré maloletý nechcel. Následne išli na tréning. V byte obžalovaný nechal bankomatové karty, knihu, fotografiu svojej bývalej priateľky a vkladnú knižku svojej babky.
Predovšetkým odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v súlade so zákonom prečítal výpoveď maloletého podľa § 135 ods. 2 Trestného poriadku, keďže uvedenie nesprávneho procesného ustanovenia je len formálnou chybou a nemalo vplyv na spôsob dokazovania a obsah dôkazu, a tiež zákonným spôsobom prehral videozáznam jeho výpovede podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku.
Výsluch maloletého svedka je v Trestnom poriadku upravený osobitným spôsobom, ktorý je odlišný od úpravy výsluchu plnoletého svedka, a to so zreteľom na osobitosti vyplývajúce z neukončeného osobnostného vývoja takéhoto svedka s cieľom zabrániť jeho sekundárnej viktimizácii. Osobitná právna úprava výsluchu maloletého svedka sa vzťahuje len na výpoveď o takých okolnostiach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na vek maloletého svedka mohlo nepriaznivo ovplyvniť jeho vývoj. Od 01.08.2013, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 204/2013 Z.z., ktorým došlo o.i. k novelizácii § 135 Trestného poriadku, bola veková hranica pre osobitný režim zvýšená na 18 rokov. V prejednávanej veci došlo k výsluchu maloletého F.K. dňa 29.01.2019, t.j. po začatí trestného stíhania dňa 24.01.2019 a po vznesení obvinenia dňa 28.01.2019, kedy mala vypočúvaná osoba 13 rokov. Zo zápisnice o výsluchu maloletého (č.l. 73 a nasl.) je zrejmé, že výsluch maloletého bol vykonaný vyšetrovateľkou PZ za prítomnosti znalkyne z odboru psychológia D.. G.. Y. W. a zástupkyne orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately D.. B. R.. Citované ustanovenie § 135 ods. 1 Trestného poriadku vyžaduje prítomnosť uvedených dvoch subjektov obligatórne. Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o reálnej účasti psychologičky a sociálnej kurátorky na výsluchu maloletého, keďže tieto osoby sú uvedené jednak na prvej strane zápisnice o výsluchu maloletého, a zápisnicu vlastnoručne aj podpísali. Výsluchu sa zúčastnila nielen dozorujúca prokurátorka, ale aj obhajca, ktorí tiež signovali zápisnicu o úkone, čím potvrdili jej autenticitu, čo by žiaden z nich nemal dôvod učiniť, ak by táto nezodpovedala skutočnosti. Žiaden dôvod „falšovať“ zápisnicu o výsluchu maloletého nemala ani vyšetrovateľka PZ, ktorá výsluch viedla, pričom vyslovené obvinenia súdu prvého stupňa vo vzťahu k vyšetrovateľke PZ v tomto smere odvolací súd nepovažuje za náležité. Ak súd prvého stupňa aj napriek podpisu sociálnej kurátorky na zadnej strane zápisnice a absencii námietok ostatných zúčastnených osôb voči jej zneniu mal pochybnosti o tom, či sa sociálna kurátorka zúčastnila výsluchu alebo nie, nič mu nebránilo k uvedenému danú osobu vypočuť, prípadne aj všetky ostatné osoby, ktoré zápisnicu podpísali. Prinajmenšom nič nebránilo súdu položiť danú otázku znalkyni, ktorú na hlavnom pojednávaní vypočúval. Odvolací súd však neakceptuje vyvodenie záveru o neprítomnosti sociálnej kurátorky na výsluchu maloletého zo skutočnosti, že táto nie je viditeľná na videozázname, keďže umiestnenie kamery tak, aby zaberala osobu vypočúvaného, vylučuje súčasný záber priestoru za kamerou, kde sa počas výsluchu väčšinu času nachádzala aj vyšetrovateľka PZ, a tiež priestoru za otvorenými dvermi, kde sa nachádzali ostatné zúčastnené osoby. Ak z nezobrazenia sociálnej kurátorky na videozázname, za súčasného podpisu zápisnice touto osobou, vyvodzuje súd prvého stupňa podozrenie zo spáchania disciplinárneho previnenia vyšetrovateľkou PZ a toto rozširuje aj na dozorujúcu prokurátorku, odvolací súd konštatuje,
že takáto úvaha súdu prvého stupňa je v rozpore so zápisnicou o výsluchu maloletého svedka a nemá žiadne logické opodstatnenie. Súdu prvého stupňa uniklo, že účelom prítomnosti psychológa a sociálneho kurátora pri výsluchu maloletého svedka je ich potenciálne prispenie k správnemu vedeniu výsluchu so zreteľom na minimalizovanie opätovnej traumatizácie maloletého svedka, a teda ak by aj nedošlo v tomto smere k dodržaniu litery zákona, čo však preukázané nebolo, nemohlo by dôjsť k porušeniu práva obvineného na obhajobu, ale „len“ k porušeniu práv vypočúvaného.
Výsluch maloletého bol vykonaný za prítomnosti jeho matky, čo citované ustanovenie § 135 ods. 1 Trestného poriadku podmieňuje možnosťou, že prítomnosť zákonného zástupcu prispeje správnemu vykonaniu výsluchu. Zo zápisnice o výsluchu vyplýva, že maloletý odmietal spolupracovať v prítomnosti všetkých zúčastnených osôb, a preto boli dozorujúca prokurátorka, obhajca a psychologička a ostatné zúčastnené osoby usadené za otvorenými dvermi vypočúvacej miestnosti. Bezprostredne prítomná bola matka maloletého, s ktorou v zmysle videozáznamu maloletý komunikoval tak, že sa na ňu obracal a uisťoval sa o správnosti ním poskytovaných informácií. Z tohto jednoznačne rezultuje, že prítomnosť matky maloletého prispela k riadnemu uskutočneniu výsluchu, poskytla mu emocionálne zázemie a pocit bezpečia, čo mu umožnilo reprodukovať vnímané udalosti. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť so súdom prvého stupňa, že matka maloletého ako oznamovateľka trestného činu mala osobný záujem na obsahu výpovede maloletého, z čoho by vyplynul dôvod ovplyvňovať jej obsah, keďže sa na trestnom čine žiadnym spôsobom nepodieľala a medzi ňou a poškodeným nebol žiaden konflikt záujmov. V takom prípade by prítomnosť matky bola skutočne nežiaduca, avšak v tomto prípade sa jednalo len o záujem matky na objasnení trestného činu spáchaného na jej synovi, čo je prirodzené, dôvodné a normálne. Odvolací súd teda považuje prítomnosť matky maloletého na jeho výsluchu za opodstatnenú a napĺňajúcu zmysel vyššie citovanej zákonnej úpravy.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s tou časťou argumentácie súdu prvého stupňa, kde uvádza, že zúčastnené osoby neboli v tej istej miestnosti ako vypočúvaný a nepozorovali ho „tvárou v tvár“, a preto neboli pri jeho výsluchu prítomné. Z výpovede znalkyne D.. G.. Y. Fortis, ktorá sa výsluchu maloletého zúčastnila a následne ho vyšetrila a vypracovala znalecký posudok, ale aj zo zápisnice o výsluchu maloletého je zrejmé, že maloletý svedok odmietal vypovedať v prítomnosti iných osôb, na druhej strane bolo potrebné, aby tieto osoby mohli vnímať obsah a priebeh výpovede maloletého. Odvolací súd konštatuje, že spôsob, aký zvolila vyšetrovateľka PZ po konzultácii so znalkyňou, plne rešpektuje všetky zákonné požiadavky, ktorými sú snaha eliminovať možnosť sekundárnej viktimizácie poškodeného a snaha dosiahnuť účel trestného konania. Súd prvého stupňa vykladá termín „pribratia“ osôb formalisticky bez toho, aby zohľadnil účel tejto právnej úpravy, ktorý sleduje 2 ciele uvedené v predchádzajúcej vete (dosiahnutie účelu trestného konania a zabránenie sekundárnej viktimizácii). Tieto ciele vyplývajú priamo z Trestného poriadku (§ 1 a § 135 ods. 1 Trestného poriadku)a pri posudzovaní dodržania zákona pri výsluchu maloletého svedka sú kľúčové. Nie je zrejmé, z čoho súd prvého stupňa vyvodil, že osoby sediace za otvorenými dvermi vypočúvacej miestnosti nemajú ani poňatia o tom, čo sa deje vo vnútri, pričom tvrdenie súdu prvého stupňa, že znalkyňa PhDr. Fortis súd viackrát vehementne presviedčala, že mala stále s maloletým očný kontakt, je dokonca nepravdivé. Nič také v jej výpovedi na hlavnom pojednávaní neodznelo, uvádzala totiž, že dieťa videla, priamo sa naň pozerala. Uvedené značí, že znalkyňa uviedla, že mala dostatočné audiovizuálne vnemy z výpovede maloletého, aby ich mohla odborne posúdiť. Obdobne aj ďalšie osoby sediace za otvorenými dvermi, ktoré riadne zrakom či sluchom vnímali výpoveď maloletého (hoci on nemusel vizuálne vnímať ich) mali taký audiovizuálny input (vstup), ktorý im umožňoval naplniť zákonný dôvod ich prítomnosti pri výsluchu. Vyšetrovateľka PZ vchádzala do kontaktu s obhajcom, príp. ďalšími zúčastnenými osobami tak, že fyzicky vyšla z vypočúvacej miestnosti nie preto, že by ju nepočuli, ak by ostala na svojom mieste, ale z psychologických dôvodov, ktoré súd prvého stupňa zrejme nepochopil. Pod tieto dôvody treba podradiť zistenie, že maloletý je zvlášť zraniteľnou osobou s diagnostikovanou úzkostnou poruchou a pri výsluchu odmietol kontakt s kýmkoľvek okrem matky a vyšetrovateľky PZ, a preto komunikácia vyšetrovateľky PZ napr. s obhajcom prebehla bez vizuálneho kontaktu s maloletým. Nie je nevyhnutné, aby bola komunikácia vyšetrovateľky PZ a obhajcu zachytená na audiovizuálnom zázname, pokiaľ je súčasťou zápisnice o výsluchu. Cieľom zaznamenávania je predovšetkým výpoveď maloletého.
Zo zápisnice je tiež zrejmé, že vyšetrovateľka PZ konzultovala spôsob vedenia výsluchu so znalkyňou v odbore psychológia, a teda všetky zákonné predpoklady vykonania výsluchu maloletého svedka boli splnené.
Ďalej bolo potrebné pre posúdenie zákonnosti výpovede maloletého vyhodnotiť splnenie ďalších, najmä obsahových podmienok pre vedenie výsluchu uvedených nielen v § 135 ods. 1 Trestného poriadku, ale aj v § 132 ods. 2 Trestného poriadku, tzn. zamerať sa na to, či bol výsluch vedený ohľaduplne a primerane situácii maloletého, či bol svedok vypočúvaný len v miere nevyhnutnej pre trestné konanie, či mu bola daná možnosť súvisle vypovedať všetko, čo o veci vie, a odkiaľ sa dozvedel o ním uvádzaných skutočnostiach, či boli kladené zrozumiteľné otázky, a či sa nejednalo o otázky, v ktorých bolo obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede (kapciózne a sugestívne otázky). Po vzhliadnutí videozáznamu výpovede maloletého odvolací súd konštatuje, že jeho výsluch bol vedený odborne a citlivo, vypočúvajúca nekládla maloletému žiadne klamlivé otázky ani otázky obsahujúce neprijateľnú sugesciu. V časti posudzovania výpovede maloletého z obsahového hľadiska súd prvého stupňa postavil nezákonnosť dôkazu na zasahovaní matky maloletého do jeho výpovede a na ovplyvňovaní obsahu jeho výpovede matkou. Odvolací súd sa ani v tejto časti nemohol stotožniť so závermi súdu prvého stupňa. Predovšetkým maloletý spontánne a na otázky vyšetrovateľky PZ sám opísal všetky podstatné okolnosti skutku. Odvolací súd v položených otázkach zo strany vyšetrovateľky PZ nevzhliadol žiadnu sugesciu odporujúcu zákonu. Maloletý sa počas výsluchu na matku opakovane obracal a uisťoval sa o správnosti jeho tvrdení, avšak tieto tvrdenia produkoval on sám, a nie jeho matka. Jediný raz matka nabádala maloletého, aby povedal o vyhrážaní, avšak k uvedenému došlo až potom, čo maloletý o vyhrážaní predtým spontánne vypovedal sám od seba, pričom vyšetrovateľka PZ do aktivity matky riadne a správne zasiahla. Následne maloletý obdobne odpovedal na otázku položenú obhajcom. Preto je potrebné prijať záver, že výsluch bol aj z obsahového hľadiska vedený v súlade so zákonom.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa nevzhliadol vo výpovedi znalkyne o priebehu výsluchu maloletého žiadne rozpory s tým, ako sa poškodený počas výsluchu správal. Neexistujú žiadne dôvody pre spochybnenie tvrdení znalkyne, že maloletý vzhľadom na svoj osobnostný vývin pociťoval pri výsluchu v neznámom prostredí strach a potrebu kontaktu s matkou. Ak súd prvého stupňa vnímal, že maloletý bol pri výsluchu uvoľnený, a preto sa aj smial, odvolací súd považuje vnímanie súdu prvého stupňa za povrchné a nekomplexné. Predovšetkým je na videozázname viditeľné, že maloletý bol uplakaný a plačlivý, čo kamufloval bezdôvodným smiechom, ktorý je pri 13 (nie 12 ako uvádza súd prvého stupňa) ročných deťoch bežným prostriedkom kamuflovania hanby zo strachu a stresu. Bol nekľudný, neustále sa hýbal, často sa obzeral, čo naznačuje diskomfort a nepokoj. Odvolací súd bez ambície hodnotiť odbornosť a erudíciu znalkyne nezistil na podklade správania maloletého pri výsluchu žiadne vady znaleckého posudku. Závery súdu prvého stupňa v tomto smere akceptovať nemožno.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že výsluch maloletého F.K. bol v prípravnom konaní vykonaný v súlade so zákonom, a preto sa jedná o zákonný dôkaz použiteľný v konaní pred súdom. Napokon ho súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal tak, že zápisnicu o výsluchu maloletého prečítal a prehral videozáznam z jeho výsluchu.
Nie každý dôkaz, ktorý bol zabezpečený či vykonaný v súlade so zákonom, je automaticky aj dôkazom použiteľným v konaní pred súdom. Výpovede maloletých svedkov podľa § 135 Trestného poriadku možno opakovať len výnimočne, a preto je vždy potrebné s ohľadom na práva maloletej osoby starostlivo uvážiť, či je opätovné vykonanie jej výsluchu nevyhnutné pre zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, a zároveň či nevykonanie opätovného výsluchu sa nevymyká povinnosti súdu zabezpečiť právo obžalovaného na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 7, ods. 14 Trestného poriadku. Odvolací súd konštatuje, že hoci výsluch maloletého svedka, ktorý je zároveň poškodeným z trestného činu proti slobode a ľudskej dôstojnosti, vykazuje znaky neopakovateľného úkonu, zároveň sa často môže jednať o jediný usvedčujúci dôkaz, ktorý v zmysle ustálenej praxe všeobecných súdov SR i judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nesmie byť v konaní pred súdom použitý bez toho, aby mal obžalovaný aspoň raz počas celého trestného konania reálnu možnosť spochybniť výpoveď svedka kladením otázok či pripomienkovaním jeho vyjadrení. Uvedené sa opiera o Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 63/2009 publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 4/2010, podľa ktorého „ak je výpo- veď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia, a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup)“. Citované stanovisko konštatuje aj výnimky z kontradiktórneho postupu,
pričom sa jedná o výpovede svedkov, ktoré majú v zmysle § 263 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu, vrátane výpovedí maloletých svedkov podľa § 135 ods. 2 Trestného poriadku, čo explicitne vyplýva aj zo znenia ustanovenia § 135 ods. 2 Trestného poriadku. Takáto výnimka z kontradiktórneho postupu sa môže uplatniť len vtedy, ak má svedok aj v čase hlavného pojednávania menej ako 18 rokov, len v takom prípade možno aplikovať § 135 upravujúci režim maloletých svedkov (obdobne aj R 31/1968).
Odvolací súd konštatuje, že výpoveď maloletého svedka F.K. korešponduje s uvedenými právnymi princípmi, pretože bola vykonaná kontradiktórne, a teda nie je známy žiaden dôvod pre opätovný výsluch maloletého na hlavnom pojednávaní. Napokon aj procesné strany a súd prvého stupňa považovali prečítanie jeho výpovede za dostatočné.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné najmä pre nesprávny právny záver súdu prvého stupňa o nezákonnosti dôkazu, v dôsledku ktorého nedošlo k riadnemu ustáleniu skutkového stavu. Keďže odvolací súd nemohol sám korigovať pochybenie súdu prvého stupňa v zmysle modifikácie skutkový stav ustáleného súdom prvého stupňa z vyčerpávajúceho a zákonného dokazovania pred súdom prvého stupňa, prejednal vec na neverejnom zasadnutí, pričom napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude nariadiť hlavné pojednávanie, a pred novým rozhodnutím vo veci sa dôsledne vysporiadať s označeným právnym názorom odvolacieho súdu, konkrétne, vyhodnotiť prečítanú a prehratú výpoveď maloletého vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi vzťahujúcimi sa na tento skutok v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku a následne vo veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.