Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/18/2019

Potvrdené rozhodnutím 9Co/207/2019
„Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 17Csp/18/2019-80 zo dňa 05. júna 2019, takto rozhodol: Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: W. E., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom Centrum správnej pomoci Michalovce, Topolianska 2829/174, Michalovce, IČO: 51 169 428, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.9.2013 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným j e n e p l a t n á .

II. Súd žalobu žalobcu o uznanie vznesenej námietky premlčania na celý zvyšok dlhu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 4.2.2019 sa žalobca domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500031879 zo dňa 19.9.2013 je neplatná, a zároveň žiadal uznať vznesenú námietku premlčania na celý zvyšok dlhu.

2. Svoju žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 19.9.2013 so žalovaným uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere vo výške úveru 1.500 eur, a zároveň musel uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Považuje zmluvu za neplatnú, keď v samotnej zmluve o úvere sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.) Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj dohoda o zrážkach zo mzdy a žalovaný napriek spornosti veci požiadal jeho zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy. Zrážky zo mzdy žiada napriek skutočnosti, že existuje súdne rozhodnutie sp. zn. (5115210617, Ex 606/15), ktorým Okresný súd Žilina zamietol vydať poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu v A. sp. zn. XXX/XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. J. dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. M. pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. P. v prípade upustenia do použitia dohody o zrážkach zo mzdy žalobca nemá bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne

nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. V čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné, nedokázal tiež rozpoznať nesúlade inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. F. o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Y. zákonníku umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia vznikaných zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. D. uviedol, že dňa X.X.XXXX právny zástupca žalovaného zaslal list - pokus o zmier pred začatím súdneho konania, v ktorom ho upozorňuje na jeho dlh v sume X.XXX,XX eur a žalovaný dňa X.X.XXXX vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a zároveň vznáša námietku premlčania na celý dlh, t.j. k dnešnému dňu X.X.XXXX je celý jeho dlh voči spoločnosti žalovaného premlčaný. N. právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu odôvodňoval tým, že deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach a vyrieši sa tým neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, XCdo XX/XXXX).

3. D. v písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XX) k žalobe podal vyjadrenie a žalobu žiadal zamietnuť. Vo vzťahu k žalobe o určenie namieta jej neprípustnosť v zmysle ust. E. a uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom úhrady pohľadávky, pričom jej dojednanie umožňovala právna úprava. W. na dôvodovú správu týkajúcej sa typov žalôb § 137 E. a podaná žaloba nie je prípustná v zmysle ust. E., kedy určovacia žaloba je v zmysle ust. E. ohľadom právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. W. žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. c) E.. D. sa nedomáha určenia práva a je neprípustná aj podľa písm. d) uvedeného ustanovenia, žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje. W. tvrdenia žalobcu o tom, že žalobca mal byť nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. F. o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Y. zákonníka), pre ktoré uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje, ani nepredpokladá. C. žalobcu o „nutnosti“ či povinnosti uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy je nevierohodné. B., že žalovaný ako veriteľ požadoval uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy ako legitímneho prostriedku zabezpečenia pohľadávky, nie je dôvodom na určenie neplatnosti. V čase, kedy došlo k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, žiadny zákon neurčoval obmedzenie alebo reštrikcie. Ak neskorší zákon (zákon č. XXX/XXXX Z. z.) pripúšťa dohodu o zrážkach zo mzdy ako jeden zo spôsobov zabezpečenia, je logicky neprijateľné, aby v čase, kedy takýto žiadny zákon nejestvoval, bolo uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy neprípustným či zakázaným. C. o neprijateľnej podmienke v podobe dohody o zrážkach zo mzdy spochybňuje, ide o zákonom upravený právny prostriedok, osobitne upravený a prípustný pre spotrebiteľské vzťahy a spotrebiteľské úvery. N. podmienkou nie je dohoda, ktorá je založená na zákonných ustanoveniach a má oporu v platnom právnom poriadku. D. nepreukázal, že by svoj dlh voči žalovanému splnil a túto skutočnosť vlastne v podanej žalobe ani netvrdí.

4. B. vo veci rozhodol na pojednávaní dňa XX.X.XXXX v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti a vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, výsluchom splnomocneného zástupcu žalobcu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

5. B. zástupca žalobcu zotrval na svojej argumentácii tak, ako vyplýva z vyššie opísanej písomnej žaloby. Na doplnenie uviedol, že dohodu o zrážkach zo mzdy žalobca musel podpísať, inak by úver nebol poskytnutý a poukázal na judikatúru súdov v SR, ktoré takto uzatvorenú zmluvu považujú za neplatnú. W. aj samotnú zmluvu o úvere za neplatnú, a teda aj následne dohodu o zrážkach zo mzdy.

6. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX (podpísaná dňa XX.X.XXXX žalovaným) súd zistil, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške X.XXX eur, ktoré sa žalobca zaviazal splácať v XX mesačných splátkach vo výške XX,XX eur pri úrokovej sadzbe XX,XX %.

7. D. s uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere žalobca so žalovaným uzavrel aj dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX podľa ust. § 551 Y. zákonníka a súčasťou dohody je ustanovenie, že spoločnosť (žalovaný) bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (zmluvy o revolvingovom úvere) č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške X.XXX eur. W. spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne, uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi,

ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odovzdať ich na bankový účet žalovaného vo výške XX,XX eur mesačne. D. v zmysle citovanej dohody o zrážkach zo mzdy strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či v mesiacoch zvýšené nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. F. s takýmto postupom výslovne súhlasí (čl. 1, X citovanej dohody).

8. W. § 55X ods. 1 až X Y. zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. W. platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. L. odsekov X a X platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

9. W. § 53 ods. X Y. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

XX. W. § X3 ods. 5 Y. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

XX. W. § 54 ods. X Y. zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. B. sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

XX. W. ust. § 137 písm. c) a d) E. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

XX. W. ust. § 298 ods. X E., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

XX. W. § 37 ods. X Y. zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

XX. W. sporu je v danom prípade určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej medzi stranami sporu dňa XX.X.XXXX a uznanie vznesenej námietky premlčania na celý zvyšok dlhu.

XX. M. na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným súd sa zaoberal možnosťou uplatniť nárok smerujúci k určeniu tzv. inej právnej skutočnosti, pokiaľ to vyplýva z osobitného predpisu v zmysle § X37 písm. d) E.. V danom prípade súd vychádzal zo znenia § 298 ods. 1 E., ktoré ustanovenie predstavuje odôvodnenú výnimku z dispozičného princípu a z princípu ne ultra petitum. B. neprijateľných podmienok sa týka nielen samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetkých zmluvných dokumentov s ňou súvisiacich (napr. všeobecné obchodné podmienky, poistné podmienky, prepravné poriadky, reklamačné poriadky a pod.), pretože ak boli dodržané podmienky hmotného

práva, predstavujú súčasť spotrebiteľskej zmluvy. W. právna úprava umožňuje súdu skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, a to dokonca bez návrhu, možno z toho vyvodiť, že aktívna požiadavka spotrebiteľa na súdnu ochranu s vymedzením určovacieho petitu je plne oprávnená a má svoj právny základ v spomínanom ust. § 298 ods. X E. a ďalších citovaných ustanoveniach. S odkazom na uvedené sa potom javí vhodným zaoberať sa aj otázkou platnosti/neplatnosti dotknutých častí zmluvy a žaloba v zmysle § 137 písm. d) E. je v takomto prípade prípustná.

XX. C., ako možnosť podania návrhu na určenie práva aj možnosť podania návrhu o určenie právneho vzťahu, ktorým dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi stranami sporu, nepochybne je, bola viazaná na preukázanie, že žalobca má na takomto určení naliehavý právny záujem. R. určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby tento ďalej nevykonával zrážky z jeho mzdy. W. žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. B. konštatuje, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcu preukázaný tým, že žalovaný uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom zamestnávateľ musí rešpektovať uzatvorené dohody o zrážkach zo mzdy a žalovaný sa tak môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať.

XX. V konaní je nesporné, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ dňa XX.X.XXXX uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere a žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške X.XXX eur a zároveň v ten istý deň na samostatnom liste uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, kde v čl. X sa uvádza, že žalovaný bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že žalovaný poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške X.XXX eur a v zmysle § XXX k zabezpečeniu pohľadávky uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, ktorú dlžník preberá od svojho zamestnávateľa a na základe tejto dohody je zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy vždy v riadnom výplatnom termíne vo výške XX,XX eur mesačne.

XX. J. dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. S. vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

XX. F. o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ so svojím dlžníkom. P. taká je samostatnou dohodou uzatvorenou podľa ust. Y. zákonníka, a preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ust. aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( a nasl. Y. zákonníka). F. o zrážkach zo mzdy musí byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom toto inštitútu. Ak sú predmetné dohody o zrážkach zo mzdy súčasťou formulárových spotrebiteľských zmlúv, stále sú uzatvorené v občianskoprávnom vzťahu, a veriteľ teda vo vzťahu k dlžníkovi nie je v pozícii nadradeného orgánu a neprislúcha mu právo jednostranne určovať druh a výšku pohľadávky, ktorá v budúcnosti vznikne, a ktorá sa má realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa.

XX. B. konštatuje, že v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. W. uzatváraní dohody dlžník musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v danom prípade suma X.XXX eur v bode 1. F. bola uvedená len v súvislosti s označením poskytnutého úveru, táto suma nepredstavuje výšku pohľadávky, ktorá môže byť zrážaná zo mzdy dlžníka a táto v skutočnosti je oveľa vyššia, navyše o úroky či sankcie. V čase uzatvorenia zmluvy už preto musí dlžník a o to viac v postavení spotrebiteľa vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje a aká je jej konečná výška. V

opačnom prípade by bol nastolený nerovnovážny stav v prospech veriteľa, ktorý by si mohol autoritatívne určiť výšku pohľadávky, pričom by mu nič nebránilo do sumy pohľadávky zahrnúť aj čiastky, ktoré prípadne neboli riadne dojednané v zmluve, od ktorej sa odvodzuje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy. V prejednávanej veci dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovali teda konkrétnu výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, a teda hrubá nerovnováha je daná z tohto dôvodu tým, že veriteľ umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa, k čomu došlo aj v tomto prípade.

XX. V danom prípade išlo o vopred pripravený formulár, do ktorého sa vpisovali konkretizované údaje o dlžníkoch v nadväznosti na poskytnutý revolvingový úver, pričom z obsahu tejto dohody nevyplýva osobitná možnosť dlžníka ako spotrebiteľa vylúčiť uzatvorenie takejto dohody, prípadne, možnosť poskytnutá v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takéhoto dojednania, napr. jednostranným odstúpením od dohody, prípadne, inou formou upravené možnosti spotrebiteľa prijať či neprijať takúto dohodu, prípadne, meniť obsah takejto dohody. N. je aj zmluvné dojednanie v čl. X dohody týkajúce sa výšky splátky, podľa ktorého, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. J. o jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky a je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože potom to predstavuje obchádzanie náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy, teda uvedenie výšky mesačnej zrážky. W. sa teda žalobca musel podrobiť vykonávaniu zrážky bez toho, aby mohol zabrániť ich vykonávaniu v takých prípadoch, ak sú zrážky uplatňované veriteľom napr. aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti zmlúv pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, resp. z iných dôvodov (bezúročnosť či bezpoplatkovosť úveru a iné).

XX. M. z vyššie konštatovaného súd dospel k záveru, že predložená dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je absolútne neplatná ( ) a preto súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej v tejto časti žaloby vyhovel.

XX. W. ide žalobu v časti o uznanie námietky premlčania, súd konštatuje, že v tejto časti žaloba je neprípustná podľa § 137 E. a to z nasledujúcich dôvodov: premlčanie je vo svojej podstate námietkou, ktorou žalovaný môže po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby odvrátiť od seba žalobcu, s ktorou proti nemu vystúpil žalobca. C. žaloba môže byť podaná, len čo na strane žalobcu (veriteľa) vznikne aktívna legitimácia (moment splatnosti pohľadávky), pričom súčasne na strane žalovaného (dlžníka) vznikne pasívna legitimácia. U. premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu (premlčaciu dobu) nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde či u príslušného orgánu, nemôže už byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. To znamená, že dlžník po uplynutí zákonom stanovenej doby sa môže úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že toto právo už bolo premlčané.

XX. N. premlčania je hmotnoprávnym úkonom dlžníka v súdnom procese. Má povahu hmotnoprávnej námietky voči subjektívnemu právu veriteľa. W. § 152 E. hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. W. § 149 E. hmotnoprávna námietka predstavuje prostriedok procesnej obrany, pomocou ktorého žalovaný odvracia nárok veriteľa na splnenie dlhu uplatneného prostredníctvom žaloby (§ 137 písm. a) E.).

XX. M. zo znenia ustanovenia § 137 písm. d) E. s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že E. zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Od X.X.XXXX novelou bol doplnený zákon č. XXX/XXXX Z. z., konkrétne o ustanovenie § 11 ods. 4, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. V danom prípade vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobcu o uznanie vznesenej námietky premlčania na celý zvyšok dlhu, a preto už bez ďalšieho v tejto časti žalobu zamietol.

XX. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. X E. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § X55 ods. 2 E. ( ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo).

XX. B. s prihliadnutím na uplatnené nároky žalobcu a vo veci úspech len čiastočný t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. B. pri rozhodovaní o trovách konania podľa § X55 ods. 2 E. určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu XX% : XX% a teda pomer úspechu obidvoch strán je rovnaký, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).