Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Po-1-2023.pdf
PDF · 113.16 KB
Case nature
Area
Subarea
29Po/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci určenia otcovstva k maloletému dieťaťu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej u matky, v konaní zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, na návrh matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času bývajúcej v D., A. XX/X, zastúpenej v konaní E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., C. G. XXX/XX a JUDr. Martinou Kmeťovou, advokátkou so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Moyzesova 1918/6A, zapísanou v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod číslom 6642, proti označenému otcovi E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXX, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že E. H., K. H., nar. XX.XX.XXXX v Leviciach, r.č. XXXXXX/XXXX, je otcom maloletej A. B., K. B., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, r.č. XXXXXX/XXXX, narodenej z matky C. B., K. B., nar. XX.XX.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, r.č. XXXXXX/XXXX.
II. Maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
III. Matka je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
IV. Styk otca s maloletou sa neupravuje.
V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 150 € mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, s účinnosťou od 07.01.2021, k rukám matky maloletej.
VI. Výživné, ktorého zročnosť nastala v období od 07.01.2021 do 07.03.2024 vo výške 5 738,71 € je otec povinný zaplatiť maloletej k rukám jej matky v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 50 € mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia spolu s bežným výživným s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky zročného výživného riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného výživného.
VII. E. H., nar. XX.XX.XXXX je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Prievidza trovy konania štátu vo výške 471,20 € do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VIII. E. H., nar. XX.XX.XXXX je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 66 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľka – matka maloletej sa podaným návrhom domáha proti označenému otcovi maloletej určenia otcovstva k nej. (2) Návrh odôvodnila v podstate tým, že označený otec je biologickým otcom maloletej. Neprejavuje o ňu žiadny záujem, vyjadril sa, že ju nechce nikdy vidieť. Žiada doplatiť výživné od narodenia maloletej. Matka mala pohlavný styk pred počatím maloletej len s označeným otcom. Žiada zákaz stretávania biologického otca s maloletou. (3) Súd maloletej ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske a nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Návrh na začatie konania doručil označenému otcovi a kolíznemu opatrovníkovi a umožnil im vyjadriť sa k nemu. (4) Kolízny opatrovník v prípade vyhlásenia o otcovstve navrhol upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletej tak, že bude zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bude zaviazaný prispievať na jej výživu s prihliadnutím na jej vek, opodstatnené potreby a zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. V prípade nevyhlásenia o otcovstve navrhujú znalecké dokazovanie analýzou DNA. (5) Označený otec svoje právo nevyužil a k návrhu na začatie konania sa písomne nevyjadril. Na pojednávaní poprel svoje otcovstvo k maloletej. (6) Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 02.11.2023 oboznámením podstatného obsahu listinných dôkazov podľa § 204 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorými sú rodný list na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 2, lustrácie na č.l. 5, strana 3 rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou vo veci sp. zn. 6Pc/3/2020 na č.l. 18, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou na č.l. 38. Vypočul aj matku maloletej a označeného otca. Následne súd pojednávanie odročil na znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika. (7) Na ďalšom pojednávaní nariadenom na 07.03.2024 súd doplnil dokazovanie o znalecký posudok na č.l. 60 a umožnil účastníkom urobiť záverečné vyjadrenia. (8) Z dôkazov vykonaných na pojednávaniach súd zistil pre potreby rozhodnutia vo veci nasledujúci skutkový stav: (9) Maloletá A. sa narodila dňa XX.XX.XXXX, jej matkou je C. B., otec v rodnom liste uvedený nie je. (č.l. 2) (10) Označený otec je slobodný, nemá žiadne deti, trvalé bydlisko má vo I. J. L. XXX. Matka je slobodná, má jedno maloleté dieťa (maloletú A.), trvalé bydlisko má v F., C. G. XXX/XX. (č.l. 5) (11) Označený otec v konaní vedenom pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou 6Pc/3/2020 uviedol, že s matkou maloletej začali chodiť približne v októbri alebo novembri 2019, dňa 23.12.2019 bol prvýkrát u nej doma. Navštevovali sa tak, že on chodil k matke maloletej a ona k nemu. Stretávali sa do apríla 2020, potom sa nejakú dobu nestretávali Dňa 22.05.2020 za ním prišla jeho matka že je matka maloletej tehotná, čo jej mala oznámiť SMS správou, kde mala uviesť, že si dieťa nechá a že otec nebude uvedený v rovdom liste. Od konca apríla 2020 sa stretali intímne a mali spolu pohlavný styk, raz sa stalo, že bol aj nechránený. (č.l. 18) (12) Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 25.10.2023 vyplýva, že matka maloletej chodila s označeným otcom do školy. Zblížili sa, od decembra 2019 začali spolu žiť intímne. Tehotenstvo mu oznámila 22.05.2020, bola na konci druhého mesiaca. Označený otec nemal záujem byť zapísaný v rodnom liste. Ona sa s iným mužom intímne nestýkala. Maloletá sa narodila v riadnom termíne. Matka žije spolu s maloletou a svojím súčasným priateľom v prenajatom 4-izbovom byte. Spolu s nimi tam žijú aj matkini rodičia. Za nájom a energie uhrádzajú spolu 550 € mesačne. Matka s priateľom obývajú jednu izbu, maloletá má zriadenú samostatnú detskú izbu. Na energie a nájomné prispievajú sumou 100 € mesačne. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 345,20 € mesačne a prídavok na dieťa 60 € mesačne. Priateľ matky je zamestnaný, má príjem 1 000 € mesačne a invalidný dôchodok 393 € mesačne. Maloletá navštevuje od 04.10.2023 materskú školu v F., kde sa rýchlo adaptovala, je zdravá, nebýva často chorá. Starý otec aj stará matka z matkinej strany sú zamestnaní. Matka uviedla na maloletú náklady na ZRPŠ 30 € ročne, na stravu v materskej škole 48 € mesačne, na školné 18 € mesačne, na hygienické potreby 20 € mesačne, na probiotiká a vitamíny 10 € mesačne, na oblečenie a obuv 50 € mesačne, na poistné 25,05 € mesačne a na knihy a hračky 20 € mesačne. Označený otec sa s matkou nekontaktuje, na výživné neprispieva, na zakúpenie výbavičky prispel dňa 16.02.2022 sumou 800 €. Domácnosť matky bola udržiavaná v čistote a poriadku (č.l. 38) (13) Matka k veci uviedla, že písala matke označeného otca, ktorá jej odpísala, že nikomu robiť babku nebude a výživné platiť odmietla. Ona s nikým okrem označeného otca nespala, pohlavný styk bol viac nechránený ako chránený, ona antikoncepciu nepoužívala. V tom čase mali spolu vzťah, trval asi 6 mesiacov. Označený otec chcel, aby išla na potrat. O narodení maloletej označenému otcovi nepovedala, dozvedel sa o ňom v súdnom konaní. O maloletú sa stará ona s priateľom a jej rodičia. Jej
potreby zabezpečuje z materského a niečo platí aj jej priateľ. Iný príjem ako príspevok a prídavok na dieťa nemá. Označený otec sa nijako nepodieľa na starostlivosti o maloletú, ani sa o ňu nezajíma. Ona nevlastní žiaden majetok, inú vyživovaciu povinnosť nemá, nefajčí. (14) Označený otec k veci uviedol, že s matkou súložil v čase rozhodnom pre počatie maloletej, išlo o dokonanú súlož aj bez použitia ochranných prostriedkov pred počatím. Jeho zdravotný stav nevylučuje počatie dieťaťa. Kamoška mu mala povedať, že matka mala pohlavný styk s viacerými osobami, túto informáciu si on neoveroval. Je zamestnaný, býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, sestrou a jej priateľom, na domácnosť prispieva podľa vlastného vyjadrenia 300 € mesačne. Býva v 6-izbovom dome, má vlastnú izbu. Nevlastní motorové vozidlo, iné vyživovacie povinnosti nemá, fajčí 10 cigariet za deň. K maloletej nemá vzťah, nestretáva sa s ňou, na výživné jej neprispieva. Ani predchádzajúce konanie ho nepresvedčilo o svojom otcovstve. V roku 2021 si robil vodičský preukaz za 700 €, ale nedokončil ho. Vodičský preukaz nemá. Svojej sestre platí 300 € a jeho matka jej platí 100 €. Asi začiatkom roku 2022 mu brat vyplatil 5 000 €, ktoré on daroval svojej sestre na dom. Žiaden podiel na dome ale nemá. Sestre dáva peniaze platbou na účet, platby vie preukázať (nepreukázal ich, hoci ho súd vyzval na predloženie výpisov – pozn. súdu). Neskôr tvrdil, že platí cez matkin účet a napokon uviedol, že on vyberie tých 300 € a dá ich matke, ktorá ich dá sestre. V dome býva od júna 2023. Úspory nemá. Pred súčasným zamestnaním pracoval v ZKW, kde zarobil jeden mesiac 800 € v čistom, ďalší mesiac 600 € a tretí mesiac 260 €. Okrem toho platí paušál 56 € mesačne, Spotify a Youtube 30 až 40 € mesačne, cestovné do práce 66 € mesačne. Má zárobok 1 100 € v hrubom, v čistom nevie. Úver nemá. Zdravotné problémy nemá, má výučný list ako pekár – cukrár, vodičský preukaz nevlastní, ovláda anglický jazyk. (15) Zo záverov znaleckého posudku znalkyne Mgr. Zuzany Holešovej, PhD., z odboru genetika, odvetvie analýza DNA vyplýva, že otcovstvo označeného otca k maloletej možno považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999999983%. (č.l. 60) (16) Matka maloletej na pojednávaní dňa 07.03.2024 predložila rodný list, z ktorého vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX sa jej narodilo ďalšie dieťa. (č.l. 77) (17) Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne matka uviedla (a označený otec nepoprel), že býva spolu s partnerom a dvomi maloletými deťmi v 2-izbovom byte v D.. Platia nájomné 400 €, internet a televíziu 48 € mesačne, stravu 200 € mesačne, mobil 53 € mesačne, poistné 40 € mesačne, hygienu a vitamíny 30 € mesačne, oblečenie a obuv 30 € mesačne. Maloletá A. nenavštevuje materskú školu, pretože po presťahovaní ju už nebolo možné prijať. Matka má vyššie výdavky na jej stravu doma – vo výške 150 € mesačne. Ostatné náklady sú také, ako sa uvádza v správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Pribudli výdavky na ďalšie maloleté dieťa matky na umelé mlieko 130 € mesačne, na plienky 50 € mesačne, na oblečenie 30 € mesačne, na hygienické potreby, podložky, masti 20 € mesačne a na poistné 25 € mesačne. (18) Označený otec uviedol, že by mal platiť výživné 36 až 37 € za mesiac, odmieta zapísanie do rodného listu, lebo sa dohodli s matkou, že nebude nič platiť ani nebude zapísaný v rodnom liste. (19) Súd v konaní aplikoval nasledujúce právne predpisy: (20) Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. (21) Podľa § 94 ods. 1, ods. 2 ZR ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. (22) Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. (23) Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (24) Podľa § 24 ods. 4 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(25) Podľa § 24 ods. 5 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (26) Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (27) Podľa § 25 ods. 3 ZR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (28) Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (29) Podľa § 62 ods. 4, ods. 5 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (30) Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (31) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (32) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (33) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (34) Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. (35) Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania, po ich zhodnotení tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že návrh na určenie otcovstva označeného otca k maloletej je dôvodný. (36) Súd v prvom rade uvádza, že rodičia maloletej neurobili súhlasné vyhlásenie o jej otcovstve, preto bolo potrebné, aby súd o otcovstve rozhodol. Z vykonaného dokazovania, najmä zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že označený otec je skutočným biologickým otcom maloletej. Obaja účastníci zhodne potvrdili, že v čase rozhodnom pre počatie maloletej mali nechránený dokonaný pohlavný styk, pričom označený otec uviedol, že žiadne zdravotné dôvody ho nevylučujú z možného počatia dieťaťa. Keďže znalecký posudok prakticky stopercentne vylúčil, že by otcom maloletej mohla byť iná osoba ako označený otec, súd určil, že je otcom maloletej. (výrok I.) (37) S konaním o určenie otcovstva je spojené zo zákona aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vrátane vyživovacej povinnosti (§ 110 CMP). Účastníci neuzavreli rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, preto musel rozhodnúť súd. Údajné oznámenie matky označenému otcovi v elektronickej správe, že nebude zapísaný ako otec a nebude nič platiť nie je rodičovskou dohodou o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle § 24 ods. 4 ZR. Ani ak by sa tak rodičia dieťaťa skutočne dohodli, súd by takú dohodu schváliť nemohol, pretože by bola v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. (38) Súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky. Rozhodol tak z dôvodu, že matka už v súčasnosti zabezpečuje sústavnú osobnú starostlivosť o ňu, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Je v záujme maloletej, aby riadna starostlivosť matky o ňu aj naďalej pokračovala.
(39) Keďže (označený) otec sa o maloletú nezaujíma, nekontaktuje ju, nezabezpečuje starostlivosť o ňu, súd určil, že maloletú bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach len matka. Otec o zastupovanie a spravovanie majetku maloletej žiaden záujem neprejavil. (40) Matka pôvodne navrhla zakázať styk otca s maloletou. Neskôr v konaní sa k otázke prípadného stretávania otca s maloletou už nevyjadrila. Otec však neprejavil žiaden záujem o stretávanie s maloletou, ani v minulosti sa o stretnutie s ňou nepokúsil, necíti sa byť viazaný otcovskými povinnosťami. Keďže o stretávanie záujem nemá a ani v minulosti žiaden pokus o stretnutie neurobil, ale ani sa nesprával takým spôsobom, že by maloletú ohrozoval, nie je žiaden dôvod stretávanie s maloletou zakazovať, nie je to potrebné. Rodičia nežiadali upraviť styk (označeného) otca s maloletou, preto súd v súlade s § 25 ods. 2 ZR vyslovil, že styk otca s maloletou sa neupravuje. (41) O vyživovacej povinnosti (označeného) otca súd rozhodol tak, že ho zaviazal platiť výživné vo výške 150 € mesačne, pričom splatnosť určil na polovicu mesiaca (k 15. dňu) podľa zákona o rodine na mesiac vopred k rukám matky, ktorá spravuje majetok maloletej, pričom účinnosť platenia vyživovacej povinnosti súd určil spätne, odo dňa narodenia maloletej. (42) V prvom rade súd považuje za potrebné vyjadriť sa k účinnosti vyživovacej povinnosti. Výživné je možné určiť aj spätne, a to najviac za tri roky pred podaním návrhu, pretože ide o výživné pre maloleté dieťa (§ 77 ods. 1 ZR). Spätne je možné priznať výživné vtedy, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je v tomto prípade absolútny nezáujem (označeného) otca o maloletú. Hoci si musel byť vedomý, že jeho otcovstvo je vysoko pravdepodobné, keďže mal s matkou maloletej v čase rozhodnom pre počatie vzťah, intímne spolu žili, pri pohlavnom styku nepoužili prostriedky zabraňujúce počatiu a žiaden zdravotný dôvod ho z možnosti splodiť dieťa nevylučoval, nijako neprejavil záujem podieľať sa na plnení svojej vyživovacej povinnosti. Všetku starostlivosť o maloletú, vrátane hradenia všetkých jej potrieb, ponechal výlučne len na matku. Zaplatil síce náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, tie sú však nárokom matky, nie dieťaťa a ani tie nezaplatil dobrovoľne, ale až po rozhodnutí súdu. Aj tie údajne za neho zaplatila jeho matka. Ani v čase, keď už bol zamestnaný, si vyživovaciu povinnosť neplnil, o maloletú sa nezaujímal, matke nijako nepomohol. Absolútny nezáujem o plnenie akýchkoľvek rodičovských povinností zo strany (označeného) otca, hoci musel vedieť, že matka musí sama zabezpečovať starostlivosť o maloletú, súd hodnotí ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného, a to už odo dňa narodenia maloletej. (43) Výšku vyživovacej povinnosti súd určil na 150 € mesačne. Táto suma je dostatočná na úhradu súčasných odôvodnených potrieb maloletej, ak sa na ich úhrade bude podieľať aj matka. Tá si svoju vyživovaciu povinnosť plní v prvom rade svojou osobnou a sústavnou starostlivosťou o maloletú. Sčasti je však aj ona osobou povinnou podieľať sa na výživnom. Táto časť však musí byť podstatne nižšia ako časť, na ktorej sa musí podieľať povinný rodič, v tomto prípade otec, ktorý žiadnu starostlivosť o maloletú nezabezpečuje. Náklady na maloletú boli v konaní vyčíslené najskôr na 193,55 € mesačne, neskôr boli znížené o náklady na škôlku a zvýšené o náklady za stravu, keďže maloletá v súčasnosti škôlku z kapacitných dôvodov nenavštevuje. Každopádne matka má na ňu náklady na zabezpečovanie ostatných potrieb vo výške 125,05 € okrem stravy a nákladov súvisiacich s bývaním. Stravu pre maloletú matka vyčíslila na 150 € mesačne. Sumu 150 € súd v súčasnosti považuje za primeranú odôvodneným potrebám maloletej, a to aj za celé obdobie spätne až ku jej narodeniu. Až do nástupu do materskej školy boli náklady nižšie o tie náklady, ktoré súvisia s návštevou materskej školy, ale boli zas vyššie o náklady na bežné zaopatrenie (plienky, kozmetika a podobne). Aj v súčasnosti sú náklady nižšie o tie, ktoré súvisia s návštevou škôlky, ale sú zas vyššie v súvislosti s vyšším vekom maloletej (a jej rastom). V priemere tak súd považuje výživné vo výške 150 € mesačne za primerané za celé obdobie od narodenia maloletej až do súčasnosti. (44) Výživné v súdom určenej výške zodpovedá aj možnostiam (označeného) otca maloletej. Ten uviedol, že zarobí 1 100 € mesačne v hrubom, čo je podľa vedomostí súdu približne 860 €. V minulosti bol schopný zarobiť 800 € mesačne. Uviedol náklady na cestovné 66 € mesačne a náklady súvisiace s bývaním 300 € mesačne. Po odpočítaní týchto nákladov ostáva suma 434 € mesačne. Na výdavky súvisiace so zábavou a s fajčením nie je možné prihliadať, s poukazom na § 75 ods. 1 ZR a § 62 ods. 4 a ods. 5 ZR. Nie je ich nevyhnutné vynaložiť. Rovnako ako nie je nevyhnutné vynaložiť na paušál 56 € mesačne. Prihliadnuť je potrebné aj na vzdanie sa majetku (označeným) otcom, keď uviedol, že svojej sestre daroval bez protiplnenia sumu 5 000 €. Túto sumu (označený) otec mohol a mal použiť aj na plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že možnostiam a schopnostiam (označeného) otca, ako aj jeho príjmom a životnej úrovni zodpovedá výživné vo výške 150 € mesačne, a to za celú dobu trvania jeho vyživovacej povinnosti. V súčasnosti zodpovedá táto výška 17,44% čistých príjmov (označeného) otca, čo ani súdna prax nepovažuje za neprimerané, tým viac, že (označený) otec žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá.
(45) Keďže výživné bolo určené spätne, pričom (označený) otec na svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej žiadnou sumou doteraz neprispel, je potrebné rozhodnúť aj o zročnom výživnom za obdobie do vyhlásenia rozhodnutia súdu. Za toto obdobie nastala zročnosť výživného zodpovedajúceho sume 150 € za 8 dní od 07.01.2021 do 14.01.2021 vo výške 38,71 €, za 12 mesiacov od 15.01. do 15.12.2021 vo výške 1 800 €, za 12 mesiacov roku 2022 vo výške 1 800 €, za 12 mesiacov roku 2023 vo výške 1 800 € a za dva mesiace roku 2024 (výživné splatné 15.01. a 15.02.2024) vo výške 300 €. Spolu ide za celé obdobie o sumu 5 738,71 € (38,71 € + /3x 1 800 €/ + 300 €). Vzhľadom k výške tejto sumy, výške bežného výživného i sociálnym pomerom (označeného) otca mu súd povolil splácať túto sumu v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným, ktorých výšku určil najmenej na 50 € mesačne. Za obdobie až do splatenia dlžného zročného výživného za obdobie do rozhodnutia súdu bude teda (označený) otec plniť vyživovaciu povinnosť najmenej sumou 200 € mesačne. Na ochranu maloletej súd ustanovil stratu výhody splátok pre prípad, že by (označený) otec zročné výživné riadne a včas neplatil. (46) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (47) Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. (48) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. (49) Podľa § 58 ods. 1, ods. 2 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. (50) V tomto konaní vznikli štátu trovy spočívajúce v zaplatenom znalečnom za znalecký posudok vo výške 471,20 €. Štát má podľa výsledku konania proti účastníkom nárok na náhradu trov konania. Keďže výsledkom konania bolo vyhovenie návrhu na určenie otcovstva a (označený) otec bol teda neúspešným účastníkom, má povinnosť na náhradu trov konania štátu práve on. Vzhľadom k výške trov konania, ako aj vzhľadom k ďalším povinnostiam (označeného) otca vyplývajúcim z tohto rozhodnutia súd určil dlhšiu ako zákonnú lehotu splatnosti, a to do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. (51) Matke bola pre účely tohto konania priznaná právna pomoc Centrom právnej pomoci (č.l. 43). Preto sa považuje podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov považuje za oslobodenú od súdnych poplatkov (Od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.) (52) Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. (53) Odporca (označený otec) nie je oslobodený od súdneho poplatku. V konaní nebol úspešný, preto má povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Jeho výška je podľa Položky 9 Sadzobníka súdnych poplatkov 66 €. Súd určil (označenému) otcovi zákonnú lehotu na zaplatenie súdneho poplatku do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom súdny poplatok bude povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Súd v prípade výkonu rozhodnutia môže odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.
Proti rozhodnutiu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok samostatné odvolanie prípustné nie je.