Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-56-2020.pdf
PDF · 104.99 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/56/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú O. L., nar. XX.X.XXXX, bývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov matky N. U. L., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v H. P. J. na U. ul. č. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí č. 5 a otca H. X., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v H. Š. na H. ul. č. XXX, zastúpeného Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Zimnej ul. č. 59, v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.9.2019 č.k. 14P/128/2019-70 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku o styku otca s maloletým dieťaťom, ktorý z r u š u j e a v tomto rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu maloletej O. sumou 300 eur mesačne, z ktorých je povinný poukazovať k rukám matky sumu 200 eur a na osobitný účet maloletej O. sumu 100 eur, všetko vždy do 20. dňa v mesiaci vopred počnúc od 17.5.2019. Za účelom poukazovania výživného na osobitný účet maloletej uložil matke maloletej povinnosť zriadiť maloletej O. sporiaci účet v banke v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu a v rovnakej lehote oznámiť číslo účtu otcovi maloletej. Zaostalé výživné za obdobie od 17.5.2019 do 13.9.2019 v sume 920 eur je otec povinný zaplatiť v časti dlžného bežného výživného spolu v sume 520 eur v mesačných splátkach vo výške 130 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky spolu s bežným výživným, počnúc od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok a sumu 400 eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku na osobitný účet maloletej. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 2.2.2010 č.k. 11P/789/2009-11 vo výroku o výživnom pre maloleté dieťa. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a rozhodol tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne, zmení výrok o zameškanom výživnom tak, že bude vychádzať z výživného v sume 150 eur mesačne a upraví jeho styk s maloletou v zmysle jeho protinávrhu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). V prvom rade namieta výšku vyživovacej povinnosti v sume 300 eur mesačne, ktorá nezodpovedá jeho príjmovým ani majetkovým pomerom a je pre neho likvidačná. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti prihliadol okrem jeho mzdy aj na jeho potencionálny príjem ako spoločníka obchodnej spoločnosti a na nefinančné benefity, ktoré má v súvislosti so zamestnaním u svojho otca ako fyzickej osoby podnikateľa. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, aký mesačný príjem u neho ustálil, preto je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný. Nepovažuje za dostatočné odôvodnenie výšky príjmu konštatovanie, že náklady na prevádzku motorového vozidla činia približne 250 eur a že jeho stravovanie v prevádzke jeho otca je treba považovať za súčasť jeho príjmu nad rámec mzdy. Rovnako strohé konštatovanie, že súd považuje jeho obranu (podporenú svedeckou výpoveďou jeho otca E. X.) ohľadom príjmov z účasti v spoločnosti TOPERS s.r.o. za účelovú, nepovažuje za riadne odôvodnenie rozsudku. Faktom je, že z tejto spoločnosti nepoberá reálne žiaden príjem. Spoločníkom tejto spoločnosti je práve preto, lebo takto sa vopred dohodol so svojím otcom, že on s bratom budú evidovaní ako spoločníci obchodnej spoločnosti, ale o hospodárení a nakladaní s príjmami tejto spoločnosti bude rozhodovať výhradne jeho otec E. X.. Ani samotná skutočnosť, že si v roku 2016 zakúpil stavebný pozemok (za peniaze svojho otca) a že toho času realizuje stavbu rodinného domu (za peniaze svojho otca) nie je dostatočným odôvodnením určenej výšky vyživovacej povinnosti, pretože týmto zabezpečuje potrebu bývania sebe, svojej manželke s tým, že plánujú v budúcnosti mať deti. Poukázal na to, že na zaplatenie výživného by tak musel použiť značnú časť svojej finančnej mzdy z pracovného pomeru. Nefinančné benefity, ktoré nepochybne má (užívanie auta a stravovanie v práci) síce čiastočne uspokojujú jeho životné potreby, ale nie sú takého charakteru, aby ich mohol speňažiť, resp. z nich prispievať na výživu maloletej. Podľa neho stanovenou výškou výživného jeho životná úroveň značne utrpí a zníži sa tak, že nebude dosahovať ani životnú úroveň matky a maloletej O.. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie opomenul, že príjem manžela matky je na úrovni 4.000 eur v čistom mesačne, čím je daná aj životná úroveň matky a maloletej. Za neprimerané považoval uloženie povinnosti prispievať na tvorbu úspor, nakoľko nedokáže tvoriť úspory ani sám sebe a žije od výplaty k výplate. Ani odôvodnenie, že výživné nebolo dlhší čas upravované, nie je dôvodom na takéto skokové zvýšenie. Poukázal na matkou uvedené výdavky maloletej, ktoré sú spolu s mimoškolskou činnosťou (tanečná a tenis) v sume cca 242,91 eur mesačne, z toho polovica činí 121,45 eur. Je toho názoru, že pri stanovení vyživovacej povinnosti treba zohľadniť aj skutočnosť, že sama matka nemala žiadny záujem na tom, aby sa podieľal na výchove maloletej, k strate jeho kontaktu s maloletou došlo výhradne na základe prianí matky.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasila s námietkou otca ohľadom toho, že súd prvej inštancie neustálil jeho mesačný príjem a preto je stanovená výška výživného nepreskúmateľná, pričom poukázala na dostatočné vysvetlenie zo strany súdu v bode 15, 16, 17 a 18 napadnutého rozsudku. Podľa nej nie je pravda, že otcov mesačný príjem je iba jeho minimálna mzda, táto je len účelová, pričom otec v konaní dokonca zatajil, že je spoločníkom v spoločnosti TOPERS s.r.o. a použil špekulatívnu obranu, že ak aj je spoločníkom v danej spoločnosti, nemá z toho žiadny príjem a nepodieľa sa na zisku. Za úplne zavádzajúce tvrdenie, ktorému nemôže nikto uveriť, považuje to, že na všetko, čo otec nadobudol, a to pozemok alebo rodinný dom, mu poskytol peniaze jeho otec. Poukázala na to, že bolo povinnosťou otca zaujímať sa o svoje dieťa a dobrovoľne platiť výživné podľa toho, ako sa zvyšovali jeho potreby a nie desať rokov sa tváriť, že žiadne dieťa neexistuje, pričom ešte vyhlásil na pojednávaní, že ak matka mala partnera, ktorý podľa jeho informácií sa staral o jeho dcéru ukážkovo, tak to nechcel rušiť.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
5. K vyjadreniu matky a vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec, ktorý zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu. Považuje za potrebné uviesť, že matka so svojím vtedajším partnerom ho donútila, aby sa prestal akokoľvek starať o maloletú O., čo on v konečnom dôsledku akceptoval. Aj v tomto kontexte, keďže nemal možnosť sa podieľať na vývine maloletej, je potrebné nazerať na výšku vyživovacej povinnosti.
6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na obsahu svojho vyjadrenia k odvolaniu a poukázala na to, že žiadnym spôsobom nebránila styku otca s maloletou a už vôbec nie je pravda, že by ho donútila, aby sa prestal starať a zaujímať o svoju dcéru.
7. Podaním zo dňa 12.7.2019 (č.l. 43) označeným ako Vyjadrenie otca k návrhu na zvýšenie výživného, návrh otca na úpravu styku, sa otec domáhal úpravy styku s maloletou O. každý párny víkend v čase od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., nakoľko matka nejaví záujem dobrovoľne mu umožniť styk s dcérou. Otec v tomto podaní namietal matkou prezentované výdavky maloletej, v prílohe predložil potvrdenie zamestnávateľa, z ktorého vyplýva, že jeho čistý mesačný príjem za posledných dvanásť mesiacov bol 399,82 eur, navrhuje zvýšiť výživné na 100 eur mesačne.
8. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
9. Výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 CSP).
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a vo vzťahu k výrokom o zvýšení bežného výživného, o uložení povinnosti otcovi prispievať na tvorbu úspor a s tým súvisiaci výrok o uložení povinnosti matke zriadiť osobitný účet maloletému dieťaťu, o zaostalom výživnom týkajúcom sa tak bežného výživného ako aj výživného určeného na tvorbu úspor spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. V priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a preto za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia výšky príjmu otca ako aj jeho celkových majetkových pomerov, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o zvýšení výživného, nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie ako aj ďalšie potreby súvisiace s prehlbovaním a rozširovaním dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v tomto prípade určená tak, aby zodpovedala zvýšeným potrebám dieťaťa. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
14. V tomto prejednávanom prípade bola predchádzajúca úprava rodičovských práv a povinností vykonaná rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 2.2.2010 č.k. 11P/789/2009-11, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a určení výživného zo strany otca vo výške 70 eur mesačne. Maloletá O. mala vtedy jeden rok, bola v celodennej starostlivosti matky. Z návrhu na začatie konania je zrejmé, že matka pôvodne žiadala výživné vo výške 200 eur mesačne. Bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 164,22 eur mesačne, spolu s maloletou žila v spoločnej domácnosti v trojizbovom byte u svojej matky. Otec bol už vtedy zamestnaný ako kuchár u svojho otca E. X. s príjmom 229 eur mesačne. V súčasnosti má maloletá O. jedenásť rokov, je žiačkou 5. ročníka základnej školy. Matka sa dňa 8.6.2019 vydala, z manželstva pochádza maloletý syn, nar. 19.11.2018, na ktorého poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur mesačne. Naďalej bývajú v trojizbovom byte spolu so starou matkou. Manžel matky je živnostník, podľa jej vyjadrenia je jeho príjem cca 4.000 eur mesačne. Otec maloletej O. je naďalej zamestnaný ako kuchár u svojho otca, živnostníka, E. X. s priemerným čistým mesačným príjmom 421,64 eur. Je ženatý, jeho manželka je živnostníčka - pedikérka, bývajú v E. v byte vo výlučnom vlastníctve manželky, spoločné dieťa zatiaľ nemajú. Otec pôvodne tvrdil, že nič nevlastní, nemá žiadne dlhy. Skutočnosť, prečo zarába minimálnu mzdu, odôvodňuje tým, že jeho otec mu poskytol firemné motorové vozidlo zn. Audi A6 v hodnote cca 20.000 eur, ktoré môže používať, náklady spojené so servisom auta, poistenie, výmenu oleja, pneumatík a pod. uhrádza starý otec. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že hradí len výdavky na pohonné hmoty vo výške cca 70 - 80 eur mesačne. Minimálnu mzdu odôvodňuje zároveň tým, že v práci má zabezpečené stravovanie a stravu si môže brať domov. Otec neskôr potvrdil, že vlastní pozemok v obci J., na ktorom sa nachádza rozostavaný rodinný dom, stavebné povolenie je na jeho meno. Aj toto je jedným z dôvodov ním poberanej minimálnej mzdy, pretože peniaze na pozemok a celú stavbu financuje starý otec. Otec maloletej O. je zároveň od 15.6.2016 jedným z dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti TOPERS, s.r.o., spolu so svojím bratom Z. X.. Obaja sú aj konateľmi uvedenej spoločnosti, okrem nich je konateľom aj ich otec E. X.. Otec tvrdí, že o všetkých veciach týkajúcich sa tejto obchodnej spoločnosti rozhoduje starý otec, on z toho nemá žiaden príjem, nemá ani prístup k účtu, spoločníkom tejto spoločnosti je práve preto, že takto sa dohodol so svojím otcom.
15. K odvolacej argumentácii otca týkajúcej sa toho, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, aký mesačný príjem u neho súd ustálil, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne aplikoval § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti tzv. princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred princípom fakticity. Ak sa súdu tvrdený príjem povinného dôvodne javí ako nepravdivý, je jeho povinnosťou prihliadať na celkové majetkové pomery povinného a na tzv. potencionalitu jeho príjmov, t.j. na jeho zjavne nevyužité schopnosti, nielen reálne, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať, ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, zdravotný stav, ako aj možnosti dané jeho vekom. Z obsahu spisu je evidentné, že otec ako vyučený kuchár - čašník je oficiálne po celý čas od posledného určenia výživného v roku 2010 zamestnaný u svojho otca s minimálnou mzdou, s ktorou je podľa jeho slov uzrozumený práve preto, že jeho otec mu poskytuje určité benefity ako motorové vozidlo, prevádzku ktorého mu v plnej miere uhrádza otec, má zabezpečené stravovanie nielen v práci, ale stravu si nosí aj domov, čo potvrdil sám otec, okrem toho mu otec kúpil stavebný pozemok a financuje mu stavbu rodinného domu, čo nemôže obstáť ako argumentácia, prečo sa otec dlhodobo uspokojuje s takouto nízkou mzdou. Pokiaľ otec namieta, že súd prvej inštancie do jeho príjmu započítal aj spomínané nefinančné benefity poskytované jeho otcom (používanie motorového vozidla a stravovanie prostredníctvom zamestnávateľa), odvolací súd konštatuje, že tieto nemožno považovať za súčasť jeho mzdy, avšak je nepochybné, že otec má týmto spôsobom značne znížené svoje výdavky, ktoré by musel zo svojej mzdy uhrádzať. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že otcom prezentovaná mzda vo výške 421,64 eur mesačne žiadnym spôsobom nekorešponduje s jeho aktuálnymi osobnými a majetkovými pomermi, pričom odvolací súd dospel k presvedčeniu, že pomery otca sú lepšie, ako ich prezentoval v priebehu konania na súde prvej inštancie ako aj v priebehu odvolacieho konania a dostatočne odôvodňujú záver o jeho pomerne vysokej životnej úrovni, preto v súlade s ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine možno očakávať, že otec rovnaký štandard umožní aj svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Súd prvej inštancie správne prihliadal aj na skutočnosť, že otec je od roku 2016 podnikateľom (spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti TOPERS, s.r.o.), čo znamená, že uvedenú činnosť vykonáva okrem iného na vlastné riziko a za účelom dosiahnutia zisku, preto akékoľvek dohody medzi otcom a starým otcom sú pre rozhodovanie súdu o výške vyživovacej povinnosti pre maloleté dieťa právne irelevantné.
16. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii otca, podľa ktorej vzhľadom na výšku matkou prezentovaných nákladov považuje určené výživné za zjavne neprimerané a je aj povinnosťou matky, aby sa popri osobnej starostlivosti o maloletú aj finančne podieľala na jej výžive a výchove, odvolací súd konštatuje, že matkou prezentované odôvodnené potreby dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku, pričom matka v dôsledku starostlivosti o dieťa do troch rokov veku je na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky s tým, že nemá možnosť zabezpečiť si ďalší zdroj príjmu. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že matka zabezpečuje odôvodnené potreby maloletej O., a to aj osobnou starostlivosťou o dieťa, čím sa jej vyživovacia povinnosť čiastočne kompenzuje a jej podiel na výživnom pre maloleté dieťa je porovnateľný s výživným určeným od otca dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že určené výživné vo výške 200 eur mesačne (6,50 eur denne) zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, pričom nezistil žiadne okolnosti na strane otca, ktoré by odôvodňovali určenie výživného v nižšej sume za rozhodné obdobie, naopak, súd prvej inštancie správne rozhodol aj o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej O. výživným určeným na tvorbu úspor, nakoľko takéto rozdelenie sumy výživného je v najlepšom záujme maloletej a majetkové pomery otca mu dovoľujú prispievať na odôvodnené potreby dieťaťa aj takouto formou. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade určenia výživného na tvorbu úspor ide o výnimku zo zásady spotrebného charakteru výživného, pričom v záujme určitej garancie pre povinného rodiča, ako sa naloží s ním poskytnutými prostriedkami, zákon ustanovuje dve okolnosti, a to peňažná suma sa ukladá na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý je povinný zriadiť rodič, ktorému bolo dieťa zverené, zároveň na nakladanie s prostriedkami na tomto účte sa vyžaduje súhlas súdu dovtedy, kým dieťa nenadobudne plnoletosť. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky otca ohľadom toho, že súd prvej inštancie opomenul príjem manžela matky, odvolací súd zdôrazňuje, že manžel matky nemá vyživovaciu povinnosť k maloletej O. a preto skutočnosť, že jeho príjem je na úrovni 4.000 eur mesačne, v zásade nemôže zbavovať otca povinnosti prispievať na primeranú výživu dieťaťa. Rovnako na rozhodovanie súdu o výške výživného v tomto prípade nemá vplyv tá skutočnosť, že otec sa s maloletou dlhodobo nestretával, pretože nech už k tomu dochádzalo z akéhokoľvek dôvodu, keďže otec tvrdí, že matka mu vyslovene zakázala styk s dcérou, naopak matka hovorí o absolútnom nezáujme otca o stretávanie s ňou, otec mal už v minulosti možnosť domáhať sa úpravy styku s maloletou O. návrhom podaným na príslušnom súde.
17. Vzhľadom na to, že otec v odvolaní neuviedol žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zvýšení bežného výživného, o uložení povinnosti otcovi prispievať na tvorbu úspor a s tým súvisiaceho výroku o uložení povinnosti matke zriadiť osobitný účet maloletému dieťaťu, o zaostalom výživnom týkajúcom sa tak bežného výživného ako aj výživného určeného na tvorbu úspor podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
18. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
19. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, resp. s výrokom rozsudku, ktorým súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravil. Z ustanovení § 25 ods. 1 až 3 Zákona o rodine vyplýva, že povinnosťou súdu v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je vždy rozhodnúť o úprave styku dieťaťa s rodičom, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ak nedôjde k dohode rodičov o úprave styku, ktorá sa stane súčasťou rozhodnutia súdu a ktorá nepodlieha schváleniu súdu. Výnimku tvorí ustanovenie § 25 ods. 2 za bodkočiarkou, z ktorého vyplýva, že súd styk neupraví len v prípade, ak rodičia úpravu styku žiadajú výslovne neupraviť. O uvedenú situáciu však v prejednávanom prípade nešlo, nakoľko rodičia sa na úprave styku otca s maloletou nedohodli a ani zhodne nenavrhli, aby súd styk neupravil. Naopak, otec na pojednávaní vyslovene trval na úprave styku s maloletým dieťaťom tak, ako uviedol vo svojom podaní zo dňa 12.7.2019, v ktorom žiada upraviť styk s maloletou každý párny víkend v čase od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.8.2019 je zrejmé, že aj kolízny opatrovník v záverečnej reči ohľadom úpravy styku navrhol odročiť pojednávanie a vypočuť maloletú O., pretože styk sa nerealizoval desať rokov. Dôvodom neupravenia styku má byť podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, že medzi rodičmi je nedostatočná komunikácia, maloletá otca nepozná, súdu sa doterajší postoj otca k realizácii svojho práva na styk s maloletou javí ako ľahostajný, pričom pokiaľ si maloletá O. za asistencie matky sama určí a dohodne stretnutie s otcom, bude toto stretnutie prežívať plnohodnotnejšie, nakoľko nebude časovo obmedzené a maloletá nebude stresovaná. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď styk otca s dieťaťom neupravil. Uvedený výrok v konečnom dôsledku nie je možné ani považovať za rozhodnutie o úprave styku, keďže autoritatívne rozhodnutie súdu o úprave styku znamená konkrétnu a jasnú úpravu pravidiel stretávania sa oprávneného rodiča s dieťaťom, prípadne obmedzenie uvedeného styku alebo jeho zákaz, ak je to v záujme maloletého dieťaťa potrebné. Odvolací súd sa preto nestotožnil s úvahou súdu prvej inštancie o tom, že maloletá si má sama určovať, kedy sa stretne s otcom, pretože za situácie, kedy svojho otca vôbec nepozná, bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne sa zaoberať možnosťami úpravy styku otca s dcérou a nájsť taký spôsob, ktorý bude v záujme maloletého dieťaťa.
20. Pretože súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci potrebného pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a dokazovanie, ktoré je potrebné vo veci vykonať, nie je účelné vykonať odvolacím súdom, musel odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).