Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-43Pc/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v právnej veci manželov: C. S., narodený X.XX.XXXX, bytom N. XXX, T. - mestská časť G., zast. JUDr. Dušan Pavčík, advokát so sídlom Košice, Kuzmányho 57 a Y. S., rodená S., narodená X.X.XXXX, bytom N. XXX, T. - mestská časť G., v konaní o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manžel podaným návrhom žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s manželkou. Uviedol, že účastníci uzavreli manželstvo po viacročnej známosti z obojstrannej vzájomnej citovej náklonnosti. Z manželstva sa narodili dve deti. Manželstvo účastníkov bolo spočiatku harmonické, ale časom sa začali medzi nimi objavovať prvé nedorozumenia a následné hádky. Hádky súviseli predovšetkým s rozdielnosťou v povahách manželov, no predovšetkým z dôvodu neprijateľného správania sa manželky, ktorá v priebehu posledných 26-tich rokov manželstva začala manžela aj napriek svojmu veku, psychicky a častokrát aj fyzicky týrať a tyranizovať. Toto konanie je v rozpore, okrem iného, s dobrými mravmi a s hodnotami ktoré manželstvo ako také predstavuje. Zo strany manželky sa voči manželovi postupom spoločných rokov strávených v manželskom zväzku začalo stupňovať každodenné psychické týranie a ponižovanie manžela, a toto jej konanie má neustále stúpajúcu intenzitu. Spočiatku sa konanie manželky prejavovalo len vo forme príkazov a rozkazov, neskôr sa správanie stupňovalo a začala manžela neustále sledovať, doslova na každom kroku, čo vyústilo do stavu, že z dôvodu stupňujúcej sa nedôvery a podozrievavosti manželka manželovi vzala jeho kľúče od spoločného bytu, ako aj kľúče od spoločnej bránky. Jej vzťah voči manželovi prerástol až do nevraživosti a nenávisti. Správanie manželky bolo dokonca natoľko absurdné, že manželovi zakázala sledovať spoločnú televíziu. Manželka celkom absurdne nedovoľovala manželovi v dome rozprávať, resp. manžel nemal v dome povolené vyjadriť akýkoľvek svoj vlastný názor, či postoj, nemohol sa ani vyjadrovať ku vchodu a riadeniu spoločnej domácnosti. Manžel tak nebol oprávnený prezentovať žiaden názor, ktorý by sa priečil názoru samotnej manželky bez toho, aby to pre neho znamenalo negatívne následky v podobe fyzického alebo vulgárneho slovného napadnutia zo strany manželky. Manžel si je plne vedomý, že s manželkou žil v manželskom zväzku dlhých vyše 58 rokov, ale v súčasnom stave nie je spôsobilý ďalej tolerovať neustále psychické a fyzické napádanie zo strany svojej vlastnej manželky, aj keď je zrejmé, že ani rozvodom manželstva zrejme manželka svoje správanie voči manželovi výrazne nezmení. Po psychickej stránke ide pre manžela o veľa, keďže je presvedčený, že po rozvode s manželkou sa jeho aktuálne zlý psychický stav, ktorý sa neustále zhoršuje pod vplyvom konania jeho vlastnej manželky, určite zlepší. Súčasne manžel udáva, že vzhľadom na opakujúce sa psychické a fyzické týranie zo strany vlastnej manželky, ktoré trvá už dlhodobo, zvažuje podanie trestného oznámenia na podozrenie zo spáchania trestného

činu týrania blízkej a zverenej osoby, keďže je presvedčený, že konanie manželky napĺňa skutkovú podstatu tohto trestného činu. Uvedené oznámenie doposiaľ len z toho dôvodu nepodal, že dlhé roky toto konanie manželky v tichosti trpel a nikomu o ňom nepovedal. A súčasne preto, že manželke chcel pomôcť tak, že sa ju snažil presviedčať, aby dobrovoľne absolvovala diagnostiku jej zdravotného stavu a následne potrebnú lekársku liečbu. V závere uviedol, že manželstvo účastníkov už neplní žiadnu zo svojich funkcií a je natoľko rozvrátené, že neprichádza v úvahu žiadna jeho náprava, ani zlepšenie.

2. Manželka vo svojom písomnom vyjadrení návrh na rozvod manželstva žiadala zamietnuť. Uviedla, že kategoricky odmieta tvrdenie manžela, že posledných 26 rokov manželstva psychicky a častokrát aj fyzicky týrala a tyranizovala manžela. Od uzatvorenia manželstva do septembra 2018 účastníci žili spolu v harmonickom životnom spoločenstve založenom na vzájomnej dôvere a náklonnosti v ktorom si vzájomne pomáhali, či už išlo o uspokojenie potrieb rodiny, starostlivosti o deti, domácnosť, či pomoc pri riešení zdravotných problémov, ktoré mal manžel, ktorý je odkázaný na sociálnu a zdravotnú opateru, ktorú mu poskytovala manželka minimálne posledných 8 - 10 rokov. Manžel bol na túto pomoc permanentne odkázaný. Zlom v spoločnom spolunažívaní účastníkov nastal po septembri 2018, keď sa ich dcéra rozhodla narušiť a následne rozbiť harmonické spolunažívanie manželov. Postupným presviedčaním a vplývaním na manžela, že manželstvo už neplní svoj účel a bude lepšie, ak sa rozvedú. Manžel pod vplyvom dcéry, ktorá po sústavnom ovplyvňovaní citových vzťahov manžela k manželke dosiahla také psychické rozpoloženie stavu manžela, že od septembra 2018 manžel nepresadzuje svoju vôľu, ale vôľu dcéry. Tvrdenie manžela, že v manželskom zväzku sa postupom spoločných rokov (takmer 60 rokov manželstva) začalo stupňovať každodenné psychické týranie a ponižovanie, je nepravdivé. Tvrdenie manžela, že manželka mu zakazuje sledovať televíziu je banálna záležitosť, ktorú účastníci už vyriešili tým, že majú dva televízory a každý si sleduje svoj obľúbený program. Argumentácia manžela, že mu nedovoľovala v dome sa rozprávať, resp. nemal povolené vyjadriť svoj vlastný názor, či postoj, je nepravdivá a absurdná, ktorú si manžel buď vymyslel, alebo mu to nahovorila dcéra, vrátane tvrdenia, že ona ho fyzicky udierala rukami prípadne barlami. Zastáva názor, že manželstvo nie je vážne narušené, ani trvalo rozvrátené a príčinou existujúceho stavu je zmena správania sa dcéry účastníkov, ktorá od septembra 2018 sleduje výlučne len svoje osobné záujmy.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom účastníkov konania, ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

4. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 23.4.1960 vo Svidníku a u oboch sa jedná o manželstvo prvé.

5. Manžel na začiatku svojej výpovede uviedol, že rozvrat v manželstve nastal, keď nastúpil na dôchodok. Následne uviedol, že už bol na dôchodku asi 10 rokov, 3 roky sa už nerozprávajú vôbec, keď začala manželka ho obviňovať zo všetkého, začala ho týrať, biť palicami, papučami. Od prvého sobáša bolo naznačené, že niečo v ich manželstve je, pričom v tej dobe ešte nevedel, že môže podať návrh na rozvod, a keby to bol vedel, tak by to bol urobil. Bývajú v rodinnom dome, ktorý spoločne postavili, ale bývajú samostatne, každý vo svojej izbe. Ich manželstvo je rozdelené na dve strany. Problémy sú naďalej, aj keď bývajú v samostatných izbičkách. Manželka chcela po celú dobu robiť generála, aby rozkazovala, že čo má on robiť. Uviedol, že manželka varila do roku 2016. Uvarila, on prišiel do kuchyne a sa najedol, pričom peniaze dával do spoločnej domácnosti, pretože platili spoločne za byt. Ona uvarila a on to zjedol, lebo bolo navarené, a tak si zobral. On zarobil viac ako manželka. Svoj dôchodok odovzdával manželke. Z dôchodku zaplatili za byt a zvyšok si dávali do spoločnej kasy, a mali aj sporenie. Uviedol, že manželka mu ublížila xkrát a bolo to zo začiatku, keď išiel do dôchodku. Naposledy to bolo asi mesiac alebo dva dozadu. Pričom od roku 2018 - 2019 už začala dcéra variť, lebo sa rozhodol, že nedá dôchodok manželke, ale začal peniaze dávať dcére od 7.9.2018. Uviedol, že do roku 2018 gazdovali ešte spoločne. Dával peniaze manželke, ale všetko on platil, všetky dlhy, a to čo ostalo dávali na vkladnú knižku. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že od roku 2018 už začala dcéra variť, lebo sa rozhodol, že nebude dávať dôchodok manželke, ale bude ho dávať dcére.

6. Právny zástupca manžela súdu uviedol, že v prípade ak súd návrhu na rozvod manželstva vyhovie, v dome sa nachádzajú dve bytové jednotky, pričom t. č. na prízemí bývajú obidvaja účastníci konania a na poschodí býva ich dcéra s manželom a pravdepodobne manžel sa odsťahuje na poschodie k dcére do druhej bytovej jednotky.

7. Manželka vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Návrh bol podaný z dôvodu, že to vyvolala dcéra, ktorá sa k nim nasťahovala v júli 2016, a vtedy nastal rozvrat v manželstve. Uviedla, že manžel celý čas pracoval v A. ako parťák a ako 60 ročný išiel do dôchodku. Ona pracovala v rušňovom depe, kde mala pracovný úraz vo veku 49 rokov. Ona od tej doby je na invalidnom dôchodku, keďže po úraze už nenastúpila do práce. Má protézu, ale dokázala sa starať o záhradu, o rodinu, o deti. Desať, či dvanásť rokov dozadu darovali dom dcére a oni majú právo doživotného bývania. Okrem dcéry majú aj syna, ktorý sa stará o ňu, a dcéra sa stará o manžela. Pokiaľ dcéra neprišla bývať k nim v roku 2016, tak ona varila aj pre manžela. Uviedla, že oni mali harmonické manželstvo, manžel nevedel gazdovať, preto ona stále gazdovala, šetrila na dom, aj na garáž. Rodinný dom v ktorom teraz bývajú skoro postavili, dokonca zrekonštruovali aj jeden byt, ktorý následne darovali dcére, ktorá ho darovala následne svojim deťom. Ona bola stále nápomocná rodine, aj keď dcéra študovala, tak ona sa starala o vnúčatá. Dcéra v tom čase s deťmi bývala v byte a oni bývali s manželom v rodinnom dome. Ona 9 rokov sa starala o manžela, ktorý ležal v posteli, starala sa aj o záhradu, aj keď manžel nič nerobil. On ležal, ale ona nevie, že čo mu bolo, prečo ležal. Ona ho opatrovala, varila, čistila. K lekárovi síce s manželom nechodila, keďže manžel chodí k lekárovi s dcérou, ale ona mu podávala lieky. Aj ona chodila k lekárovi najprv s dcérou, ale teraz už chodí so synom. Do roku 2016 boli v rodine dobré vzťahy. Predtým ako sa k nim nasťahovala dcéra, tak obývali celý dom, aj poschodie, ale toho času bývajú len na prízemí. Ona má svoju izbu, manžel má svoju izbu, každý má svoj televízor, kuchyňa, kúpeľňa a WC sú spoločné. Už toho času nevarí, ani manžel nevarí, pretože jej nosí obedy syn a manžel chodí na obedy hore na poschodie k dcére. Dcéra jej v septembri 2018 povedala, že ona bude otcovi variť, a bude poberať aj jeho dôchodok, a bude sa o neho aj starať. Do roku 2016 všetky poplatky spojené s užívaním rodinného domu hradila ona, manžel jej dával peniaze a ona všetko vyplatila. Túto skutočnosť aj manžel vo svojej výpovedi potvrdil, že manželke odovzdával peniaze, a to čo sa zvýšilo dávali na sporenie a do spoločnej kasy. Ona manžela dávala do poriadku, ona ho strihala. Predtým než dcéra sa nasťahovala do domu, tak podpísali tú darovaciu zmluvu a po nasťahovaní sa do domu dcéra začala platiť za dom.

8. Právny zástupca manžela súdu uviedol, že voči manželke bolo vznesené obvinenie pre fyzické a psychické týranie blízkej osoby.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

11. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

12. Zákonným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine, a že toto správania so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi. Preto možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií nemôže plniť svoj účel, pritom od manželov už nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia.

13. Súd sa zameriaval na zistenie príčin ktoré mohli vážny a trvalý rozvrat spôsobiť. V konaní nebola zistená taká príčina rozvratu manželstva, ktorá by spôsobila trvalý rozvrat manželstva, i keď manželia vo vzájomnom správaní sa neriadia pravidlami Zákona o rodine, a toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu v porovnaní s dobou trvania manželstva, (jedná sa o 60 ročné manželstvo) nespôsobilo vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý by bol dôvodom na rozvod manželstva.

15. Spoločnosť má záujem na manželstve, ako na trvalom, harmonickom spoločenstve muža a ženy. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva.

16. V konaní výpoveďami účastníkov bolo preukázané, že rozpory v manželstve začali v roku 2016, príp. až po roku 2018, pričom sa nepreukázali v manželstve vážnejšie rozpory medzi manželmi pred uvedeným obdobím. V danom prípade súd má za to, že povolenie rozvodu by sa priečilo spoločenským hľadiskám na manželstvo a jeho poslanie. Jedná sa o dlhoročné, 60 ročné manželstvo, kde ochrana záujmov druhého manžela bude prevažovať nad úsilím manžela dosiahnuť rozvod. Manželia žijú v rodinnom dome a potvrdili aj tú skutočnosť, že v prípade rozvodu manželstva by naďalej ostali bývať v rodinnom dome, v ktorom majú vytvorené podmienky pre bývanie, a obaja sú odkázaní na pomoc svojich detí. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s cit. zák. ust. súd návrh na rozvod manželstva zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa o súdnych exekútoroch.