Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Ek/927/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. K. XXX, XXX XX D. - B., zast. JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom: Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO:47249650 proti povinnému: 1.) F. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX S.- S. XXX 2.) T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX S.-S. XXX, obaja zast. 4JUSTICE advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom: Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO:51320959 o vymoženie 7 927,52 EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Alena Bohovičová, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 16, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. , o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného 1.) a 2.) na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22.05.2019 domáhal od povinného 1.) a 2.) (ďalej len „povinní“) vymoženia 7 927,52 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.02.2013, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.01.2015 v časti o zaplatenie 356,00 EUR v spojení s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.12.2014, sp. zn. (ďalej len „exekučný titul I.“) a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.12.2014, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.01.2015 - 1. výrok, dňa 04.04.2016 - 2. výrok, právoplatnosť dňa 04.04.2016 a vykonateľnosť dňa 08.04.2016 - 3. výrok, s tým, že 2. a 3. výrok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.02.2016, č.k. (ďalej len „exekučný titul II.“), rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.02.2016, č.k. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.04.2016 (ďalej len „exekučný titul III.“).

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie poveril na vykonanie exekúcie dňa 24.01.2020 súdneho exekútora: JUDr. Alena Bohovičová, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO:35982586, ktorý ju vedie pod sp. zn. (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Povinným bolo vo vyššie uvedenej exekučnej veci dňa 06.02.2020 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 04.02.2020. Následne bol dňa 21.02.2020 súdnemu exekútorovi doručený návrh povinných na zastavenie exekúcie, tzn. bol podaný v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, pričom takto podaný návrh má odkladný účinok. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie uviedli, že exekučné konanie bolo začaté na podklade zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Vymáhaný nárok je nárokom vzniknutým v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok. Ako vyplýva z Rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. zo dňa 05.12.2014 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Banská

Bystrica č. k. v tomto konaní nebolo možné namietať a preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky kauzálneho vzťahu medzi oprávneným a povinnými. Súd sa v konaní obmedzil len na striktné posúdenie formálnych a materiálnych náležitostí zmenky. Tvrdenie, že medzi oprávneným a povinnými vznikol spotrebiteľský vzťah opierame o nasledovné skutkové okolnosti. Oprávnený je spoločníkom spoločnosti Z. B., B.. T.. Y.., J.: XX XXX XXX, B. B. W. XXX, XXX XX Š. (ďalej len ako „ES SR“). Spoločníkom tejto spoločnosti je aj spoločnosť Z. B. B.. T.. Y.., J.: XX XXX XXX, B. B. XXX, XXX XX E., Č. T. (ďalej len ako „ES ČR“). Oprávnený je konateľom a spoločníkom aj tejto českej spoločnosti. Oprávnený je zároveň podnikateľským subjektom na základe živnostenského oprávnenia vedeného v živnostenskom registri Českej republiky, J.: XX XXX XXX. ES SR a ES ČR ponúkajú svojim klientom stavbu rodinných domov. V prípade, že klient nemá finančné prostriedky na zaplatenie stavby rodinného domu poskytujú tieto spoločnosti aj tzv. „program nulová hotovosť“. V rámci tohto programu poskytujú tzv. „preklenovací úver“. Tento tzv. „preklenovací úver“ následne poskytne oprávnený a na jeho zabezpečenie si nechá vystaviť zmenku. Finančné prostriedky potom nie sú z tohto úveru poskytnuté klientom, ale priamo ES SR, resp. ES ČR za stavbu rodinného domu. Oprávnený má za týmto účelom zriadenú internetovú stránku, kde prostredníctvom blogov a videí prezentuje spôsoby financovania, napr. S.:/..E.-W.-L. alebo S.:/..E.-L.-W.-B.. Na webovú stránku oprávneného priamo odkazuje webová stránka ES SR. Je nepochybné, že oprávnený poskytuje úvery týmto spôsobom sústavne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosahovania zisku. Len tá skutočnosť, že takúto činnosť nemá uvedenú v predmete podnikania ho nemôže vynímať z pod regulácie ochrany spotrebiteľa. Navyše sme toho názoru, že takýto predmet činnosti nemá uvedený v predmete podnikania práve z dôvodu, aby sa vyhol tejto regulácii a teda obchádzal zákon, ktorý poskytuje spotrebiteľom ochranu, najmä zákon o ochrane spotrebiteľa a zákon o spotrebiteľských úveroch. V zmysle „Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu“ Oprávnený poskytuje tzv. „preklenovací úver“ zabezpečený zmenkou klientom minimálne od roku 2010. Povinní vystavili zmenku na zabezpečenie takéhoto úveru v prospech oprávneného, ktorá bola podkladom na vydanie exekučného titulu, F.P. XX.XX.XXXX. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že takéto úvery poskytuje oprávnený dodnes. To, že oprávnený poskytuje úvery dodnes preukazujeme aj vyjadrením Českej obchodnej inšpekcie, Inspektorát Plzeňský a Karlovarský kraj se sídlem v Plzni zo dňa 24.07.2019. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že ES ČR rovnako ako ES SR poskytuje program financovania „nulová hotovosť“. Následne je klientom poskytnutý úver od spoločnosti E. N. B.. T.. Y.., J.Y.: XX XXX XXX, B. B. Č.. W.. XXX, XXX XX E., ktorej konateľom je oprávnený a spoločníkom spoločnosť Z. B. T. P.. B.., J.: XX XXX XXX, B. B. K. K. XXX, XXX XX D. - B.. Okrem toho, že táto spoločnosť má B. M. V. C. W. Y., Y. Q. Q. W. W.. Česká obchodná inšpekcia vyhodnotila v jednom z kontrolovaných prípadov, že ponukou na webových stránkach spoločnosti na základe, ktorej urobili spotrebitelia obchodné rozhodnutie o výstavbe a pomoci pri financovaní výstavby domu, boli naplnené znaky nekalej obchodnej praktiky uvedením nepravdivých údajov. Z vyjadrenia Českej obchodnej inšpekcie ďalej vyplýva, že prešetruje viacero podnetov spotrebiteľov na toto konanie ES ČR, ako aj to, že existuje množstvo ďalších spotrebiteľov, ktorí vedú súdne konania na podklade rovnakých okolností, do akých sa dostali aj povinní. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávnený vykonáva túto činnosť sústavne minimálne od roku 2010 voči neurčitému počtu osôb. Je nepochybné aj to, že túto činnosť vykonáva za účelom dosahovania zisku, a to či už priameho v podobe úroku zo zmenky a zmenkovej odmeny, ako aj nepriameho prostredníctvom svojho postavenia spoločníka a konateľa v jednotlivých vyššie uvedených spriaznených spoločnostiach. Z webových stránok spoločností ES SR a ES ČR vyplýva, že oprávnený je pravdepodobne aj v pracovnom pomere v týchto spoločnostiach, keďže M. M. J. V. P. „.. Zároveň oprávnený má postavenie podnikateľa, keďže má živnostenské oprávnenie zapísané v českom živnostenskom registri. Činnosť oprávneného - poskytovanie tzv. „preklenovacích úverov“ v rámci programu „nulová hotovosť“ je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia podnikateľskou činnosťou. Povinní dňa 01.11.2010 uzatvorili so spoločnosťou ES SR Zmluvu o budúcej zmluve o dielo, podľa ktorej mali zmluvné strany uzatvoriť zmluvu o dielo do 7 mesiacov po podpise zmluvy o budúcej zmluve o dielo, a ktorej predmetom malo byť zhotovenie stavby rodinného domu za cenu v rozsahu cca 120 000 EUR. Podľa čl. I. ods. 1.2 si povinní objednali prípravné práce k stavbe rodinného domu ešte pred uzatvorením zmluvy o dielo. Podľa čl. III. ods. 3.3 Zmluvy o budúcej zmluve o dielo sa povinní zaviazali do 14 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy prostredníctvom úveru uhradiť zálohu vo výške 5 643,00 EUR. V ods. 3.4 tohto článku Zmluvy o budúcej zmluve o dielo mali zmluvné strany dohodnuté, že v prípade omeškania s úhradou zálohy povinní uhradia zhotoviteľovi sankčnú zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej čiastky. Povinní

uzatvorili Zmluvu o budúcej zmluve o dielo na základe informácií poskytnutých od ES SR, teda na základe ich ponuky programu „nulová hotovosť“. Po podpise Zmluvy o budúcej zmluve o dielo povinní už nemali inú možnosť ako program „nulová hotovosť“ využiť. V priestoroch spoločnosti ES SR F. XX.XX.XXXX podpísali mimozmenkovú dohodu a vystavili zmenku, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu. Povinní nemali vedomosť, že mimozmenková dohoda a zmenka budú znieť na meno oprávneného. Nemali sa možnosť vopred oboznámiť s obsahom mimozmenkovej dohody a ani Zmluvy o budúcej zmluve o dielo a ani do ich obsahu nijakým spôsobom zasiahnuť. Povinní oprávneného nikdy osobne nestretli. V mimozmenkovej dohode v čl. I. bode 1.1 účastníci vyhlásili, že zmenkový dlžník uzavrel zmluvu o budúcej zmluve o dielo so spoločnosťou Z. B., B.. T.. Y.., na základe ktorej realizuje tento zhotoviteľ prípravné práce k stavbe rodinného domu pre zmenkového dlžníka. V bode 1.2. tohto článku mimozmenkovej dohody sa uvádza, že „Zmenkový dlžník v tejto chvíli nemá dostatok finančných zdrojov, aby zabezpečil financovanie prípravných prác k stavbe, zmenkový veriteľ sa zaväzuje zabezpečiť finančné prostriedky na realizovanie prípravných prác k stavbe.“ Táto mimozmenková dohoda bola predložená Okresnému súdu Banka Bystrica v konaní sp. zn. ako aj Okresnému súdu Žiar nad Hronom v konaní . Povinní mimozemnkovou dohodou nedisponujú a z tohto dôvodu si dovoľujeme požiadať súd, aby tento dôkaz zabezpečil so spisu Okresného súdu Banská Bystrica. ES SR sa žalobou podanou na Okresný súd Žiar nad Hronom domáhala voči povinným uhradenia ceny za prípravné práce podľa Zmluvy o budúcej zmluve o dielo. ES SR sa žalobou podanou na Okresný súd Žiar nad Hronom domáhala voči povinným uhradenia ceny za prípravné práce podľa Zmluvy o budúcej zmluve o dielo. Konanie bolo vedené pod sp. zn. na tomto súde. Z rozsudku vydaného v tomto konaní vyplýva, že ES SR prípravné práce nevykonala v plnom rozsahu a teda jej nevznikol ani plný nárok na úhradu ceny za ich vykonanie. Keďže oprávnený mal v zmysle mimozmenkovej dohody plniť priamo ES SR, je zrejmé, že neplnil v plnom rozsahu a teda nikdy nedošlo k poskytnutiu sumy v takej výške na akú znie zmenka, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu. Poukazujeme aj na to, že výsledkom konania na Okresnom súde Žiar na Hronom sp. zn. bolo úplné vysporiadanie vzájomných nárokov povinných a ES SR, teda ES SR má všetky vykonané prípravné práce uhradené. Oprávnený teda neposkytol finančné prostriedky v zmysle mimozmenkovej dohody. Ak by došlo k plneniu zo zmenky, ktorá je podkladom exekučného titulu, dôjde k bezdôvodnému obohateniu oprávneného. V rámci programu tzv. „nulová hotovosť“ poskytol oprávnený povinným aj ďalšiu pôžičku určenú na kúpu pozemku, na ktorom mala byť stavba postavená. V čl. I. ods. 1.1 Zmluvy o budúcej zmluve o dielo sa ES SR zaviazala postaviť stavbu rodinného domu N. W. W.. Č.. XXX/X M. K. Ú. N. A.. V čase uzatvárania Zmluvy o budúcej zmluve o dielo však povinní neboli vlastníkmi tejto parcely. Vlastníkmi sa stali až na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2010. Kúpnu cenu financoval oprávnený na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 29.11.2010. Podľa čl. II. ods. 2.1. bola pôžička úročená sadzbou 16 % ročne a pôžička bola splatná dňa 01.06.2011. Podľa čl. II. ods. 2.4. zmluvy o pôžičke bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,25 % denne zo sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní. V zmluve o pôžičke je za účelom zabezpečenia vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov zriadené záložné právo v prospech oprávneného na predmetnom pozemku a taktiež v čl. II ods. 2.5. a ods. 2.6. bola dojednaná dohoda o vyplňovacom práve k dvom zmenkám, ktoré povinní podpísali spolu s podpisom zmluvy o pôžičke. Opätovne ani pri podpise týchto dokumentov nebol oprávnený prítomný. Povinní sa nemali možnosť vopred oboznámiť s obsahom dokumentov a zasiahnuť do ich obsahu. V zmysle ustanovenia „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“ V zmysle ustanovenia „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ V zmysle ustanovenia “Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Z vyššie uvedených skutkových a právnych okolností, jednoznačne vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnými je spotrebiteľským právnym vzťahom. Z tohto dôvodu sa mal na právny vzťah medzi oprávneným a povinnými aplikovať o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase vystavenia zmenky, ktorá bola podkladom na vydanie exekučného titulu vo svojom zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovuje, že „Na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31.

decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.“ Do účinnosti o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto zákona „V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.“ Zmenka, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, bola vystavená F. XX.XX.XXXX. Do zmenky bola vyplnená suma, ktorá v čase jej vyplnenia nebola vôbec poskytnutá a vo výške 100 % sumy, ktorá mala byť poskytnutá. Z uvedeného vyplýva, že zmenka bola vystavená v rozpore s ustanoveniami vtedy platného zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle „Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.“ V zmysle „Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.“ V zmysle „Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.“ V zmysle „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.“ V zmysle ustanovenia „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ V zmysle ustanovenia „Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere“. V zmysle ustanovenia „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“ Podľa o ochrane spotrebiteľa Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V zmysle ustanovenia „výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu“ Ďalej si dovoľujeme poukázať na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8/2015 Zbierky Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM). Súdna kontrola dopadá aj na zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, ktorí z nej nemôžu byť vylúčení v dôsledku zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii má charakter medzinárodnej zmluvy a má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú vnútroštátne súdy povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov, ako aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ak inak použiteľná norma pripúšťa výklad pre spotrebiteľa menej priaznivý, eurokonformným výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc tak zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a podpory ich záujmov (podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné, ktorý sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k prístupu na podmienky pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah). V súvislosti s ex offo súdnou kontrolou zmluvných podmienok je potrebné poukázať aj na Uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce jednoznačnú požiadavku na ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých okolností. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis). Základným účelom konania pred súdom je poskytnutie spravodlivej ochrany. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho- ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ). Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné aj z dôvodu, že použitie zmenky v spotrebiteľských zmluvách bolo vnútroštátnym právom regulované a obmedzené ( o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), dokonca zmenku v spotrebiteľských úveroch právna úprava zakázala ( o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 30. apríla 2014 a o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov). V prípade nemožnosti aplikácie ustanovení právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, by spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu. Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ich používanie je podmienené zabezpečením vhodnej ochrany spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový rámec ochrany spotrebiteľa, zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. (z rozhodnutia Krajského súdu Trnava, spisová značka zo dňa 29.11.2017). Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie oprávneného, ktoré v konečnom dôsledku vyústilo k vydaniu exekučného titulu je nekalým konaním, konaním v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s platnými právnymi predpismi. Oprávnený svojim konaním účelovo obchádza platné právne predpisy tak, aby právny vzťah vzniknutý medzi ním a povinnými sa javil ako nespotrebiteľský, pritom ide o jednoznačný spotrebiteľský vzťah. Spotrebiteľský vzťah medzi oprávneným a povinnými je založený na množstve neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú ich absolútnu neplatnosť. Keďže exekučný titul, ktorý je podkladom pre začatie tohto exekučného konania bol vydaný v konaní, v ktorom neboli posúdené neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy a z dôvodu, že zmenka, na podklade ktorej bol exekučný titul vydaný je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nekalou praktikou oprávneného, teda sú tu dôvody, pre ktoré sa exekúcia nemala ani začať, navrhujeme, aby súd vydal toto uznesenie: súd exekúciu zastavuje v celom rozsahu.

4. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 09.03.2020 v zmysle § 61k ods.5 Exekučného poriadku doručené Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 09.03.2020, v ktorom uviedol, že si dovoľuje zdôrazniť, že dôvodnosť, zákonnosť a výška vymáhaného nároku, respektíve žaloba, ktorou si tento nárok uplatnil, bola opakovane posudzovaná Okresným súdom Banská Bystrica ako súdom prvej inštancie, ako aj Krajským súdom v Banskej Bystrici ako odvolacím súdom, pričom z jednotlivých súdnych rozhodnutí jednoznačne plynie, že podaná žaloba, nárok, ktorého sa jej podaním oprávnený domáhal je dôvodný, a to aj po zohľadnení procesnej obrany, ktorú povinní v podstate len opakujú aj v predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie. Predovšetkým povinní stavajú svoju procesnú obranu na základe nimi prijatého záveru, že vymáhaný nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok. V tejto súvislosti si oprávnený dovoľuje poukázať na legálnu definíciu tzv. spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutej v . Podľa ustanovenia , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ustanovenia , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Oprávnený opätovne, ako už tak učinil v rámci prejednávania sporu na súde prvej inštancie, či na odvolacom súde uvádza, že mimozmenková dohoda ako zmluvný vzťah medzi stranami, z ktorých ani jedna pri uzatváraní a plnení nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nemôže byť vyhodnotená ako tzv. spotrebiteľská zmluva z dôvodu, že na prijatie takéhoto záveru neboli naplnené podmienky predpokladané om v hore citovanom ustanovení. Skutočnosti uvádzané povinnými, teda že oprávnený podniká prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má majetkovú účasť, dokonca aj mimo územia Slovenskej republiky, nemôžu viesť k záveru, že oprávnený pri uzatváraní mimozmenkovej dohody a plnení z nej konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ povinní poukazujú na podnikateľskú činnosť subjektov s majetkovou účasťou oprávneného, konanie uvedených subjektov je bez významu vo vzťahu k predmetnému exekučnému konaniu, respektíve vo vzťahu k exekučne vymáhanému nároku, keďže, napriek majetkovej účasti oprávneného sa totiž jedná o subjekty odlišne od jeho vlastnej osoby. V zmysle uvedenej argumentácie preto oprávnený považuje bez významu vo vzťahu predmetnému exekučnému konaniu aj informácie poskytnuté Českou obchodnou inšpekciou, ktorá, navyše, ako to výslovne vyplýva z vlastného podania povinných, sa mala vyjadrovať k podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti ako subjektu odlišnému od osoby oprávneného. Pre úplnosť však oprávnený odmieta aj tie tvrdenia povinných uvedenými vo vzťahu k uvádzaným obchodným spoločnostiam. Navyše si dovoľuje oprávnený zdôrazniť, že vyššie citované ustanovenie neuvádza, že na každý zmluvný vzťah, ktorého je účastná podnikajúca fyzická alebo právnická osoba sa prihliada ako na spotrebiteľský zmluvný vzťah, ale na to, aby daný zmluvný vzťah mohol byť posúdený ako spotrebiteľský je nevyhnutné, aby táto fyzická alebo právnická osoba pri jeho uzatváraní tohto zmluvného vzťahu, respektíve plnení z neho, konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Oprávnený nesúhlasí s tvrdeniami (a domnienkami) povinných, že pri uzatváraní predmetnej mimozmenkovej dohody a plnení z nej konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Rovnako skutočnosť, že oprávnený požadoval, okrem vrátenia / zaplatenie zmenkovej sumy aj úroky a odmenu zmenkového veriteľa, nemožno vyhodnocovať ako „dôkaz“ o podnikateľskej činnosti oprávneného pri uzatváraní mimozmenkovej dohody, pretože v zmysle takejto úvahy by potom bolo akékoľvek poskytnutie úročenej pôžičky podnikateľskou činnosťou veriteľa. Vzhľadom k uvedenému je preto aplikácia právnych predpisov upravujúcich tzv. spotrebiteľské zmluvy, na ktorú povinní vo svojom podaní poukazujú, zjavne nesprávna až účelová. Zároveň ako vyplýva z odôvodnenia exekučných titulov, s procesnou obranou povinných, že nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, sa vysporiadali už Okresný súd Banská Bystrica ako súd, ktorý rozhodol vo veci v prvej inštancií, i Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd. Rýdzo účelovou je aj procesná obrana povinných v tej časti, kedy obaja zhodne konštatujú, že nemali vedomosť o tom, že mimozmenková dohoda, ako aj zmenka budú znieť na meno oprávneného. Povinní mali možnosť vopred sa oboznámiť s obsahom návrhu mimozmenkovej dohody, ktorý, okrem iného, obsahoval aj predtlačené meno samotného oprávneného, ako aj s jej podmienkami, mali možnosť pripomienkovať znenie predloženého návrhu mimozmenkovej dohody a v prípade, ak by medzi jej stranami nedošlo k dosiahnutiu konsenzu, mohli uzatvorenie takejto dohody (a vystavenie zmenky) odmietnuť. K akceptácií predloženého návrhu mimozmenkovej dohody teda pristúpili povinní výlučne len na základe ich vlastnej vôle, ktorú oprávnený nijako neobmedzoval či neovplyvňoval, skutočnosť ktorú nakoniec potvrdzuje aj ustanovenie čl. 4 ods. 4.2 predmetnej mimozmenkovej dohody, v ktorom sa uvádza, že táto dohoda bola jej stranami uzatvorená slobodne, na základe vážne prejavenej vôle, bez nátlaku alebo iných nevýhodných podmienok. Pre úplnosť si oprávnený dovoľuje uviesť, že bez významu k exekučnému konaniu sú i tvrdenia povinných, ktorými opisujú ich zmluvný vzťah so subjektom odlišným od osoby oprávneného. Záverom si oprávnený dovoľuje uviesť, že v zmysle mimozmenkovej dohody riadne plnil svoje záväzky, pričom sú to práve povinní, kto si svoje povinnosti nesplnil, a to ani v prípade, keď im tieto povinnosti boli judikované už spomínanými súdnymi rozhodnutiami. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti preto považuje oprávnený podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný a žiada, aby tento návrh bol zamietnutý a v exekučnom vymáhaní jeho pohľadávky sa pokračovalo.

5. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 07.03.2020 Žiadosť o rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého prílohou bolo: Upovedomenie o začatí exekúcie + doručenky - povinní, návrh na zastavenie exekúcie s prílohami. Dňa 12.03.2020 doručil súdny exekútor súdu Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), d )sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

10. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Podľa § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok.

14. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

15. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia

exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.

19. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie, s vyjadrením súdneho exekútora a ich prílohami zistil z odôvodnenia exekučného titulu II., že zmenka z ktorej si navrhovateľ uplatňoval právo v tomto súdnom konaní obsahuje všetky zákonné formálne a materiálne požiadavky zmenky, a teda súd je vyhodnotil za platnú. Pokiaľ sa odporcovia následne mienili brániť spotrebiteľským charakterom zmluvy o dielo a zmluvy o pôžičke, ide o obranu, ktorú odporcovia v podaných námietkach neuplatnili, teda v zmysle koncentračnej zásady súd na ňu nemohol prihliadať. Súd poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o nárok zo zmenky, tento sa posudzuje len podľa ustanovení zákona č.191/1950 Sb., teda zmenka je cenným papierom, nie spotrebiteľským záväzkom a naviac odporcovia ani nekonkretizovali akú ochranu a prečo by ako spotrebitelia mali požívať. Z odôvodnenia exekučného titulu III. vyplýva, že čo sa týka odporcov, keď sa mienili brániť spotrebiteľským charakterom zmluvy o dielo a zmluvy o pôžičke, ide o obranu, ktorú odporcovia v podaných námietkach neuplatnili, a z tohto dôvodu súd na ňu nemohol prihliadať. Vystaviteľom zmenky zo F.P. XX.XX.XXXX boli povinní a mala sa platiť oprávnenému - fyzickej osobe. Mimozmenková dohoda zo dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá medzi oprávneným ako zmenkovým veriteľom - fyzickou osobou a povinnými ako zmenkovými dlžníkmi. Povinnými predložená zmluva o pôžičke uzavretá medzi oprávneným a povinnými dňa 29.11.2010 sa netýkala predmetnej zmenky. Povinnými predložená zmluva o budúcej zmluve o dielo bola uzavretá dňa 01.11.2010 medzi povinnými a spoločnosťou: Z. B. B..T..Y.., J.:XXXXXXXX, D. K.: P. L.. 20. Súd má za preukázané, že zmenka je platná, povinní v základnom konaní v podaných námietkach neuplatnili obranu týkajúcu sa spotrebiteľského charakteru zmluvy o dielo a zmluvy o pôžičke, zmenka je cenným papierom, nie spotrebiteľským záväzkom. Súd má za to, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. 21. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia, príp. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2). Povinní neuviedli, ani nepreukázali vyššie uvedené dôvody zastavenia exekúcie, a teda je nepochybné, že návrh povinného 1.) a 2.) na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného 1.) a 2.) na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.