Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-84-2019.pdf
PDF · 112.85 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/84/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19/B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, intervenienta na strane žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, proti žalovaným v 1. rade: F.U.G.U. s. r. o., Pod Vachmajstrom 3, 831 01 Bratislava, IČO: 47 001 259 a v 2. rade: O. D., R.. XX. XX. XXXX, T. XX, XXX XX R. U., zast.: JUDr. Emou Zacharovou, advokátkou, Forgáchova bašta 7, 940 01 Nové Zámky, o zaplatenie 12.008,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/210/2017-238 zo dňa 22.10.2018 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/210/2017-238 zo dňa 22.10.2018 m e n í tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12.008,58 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 7.7.2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .
Žalobcovi priznáva voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalovanému v 2. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaní v 1. a 2.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 12.008,58 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 07. 07. 2016 až do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných plniť a žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných plniť, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 12.008,58 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 07. 07. 2016 až do zaplatenia. Žalobca
svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 07. 09. 2015 spôsobil vodič - žalovaný v 2. rade - predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle MERCEDES-BENZ, EČV: D. XXXGR, ktorého držiteľom v čase nehody bola spoločnosť LARO services s. r. o. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol poškodenému dňa 13. 05. 2016 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 12.008,58 Eur.
3. Súd prvej inštancie mal na základe zisteného skutkového stavu z predložených listinných dôkazov a zhodných tvrdení žalobcu a žalovaného v 2. rade za to, že dňa 07. 09. 2015 spôsobil žalovaný v 2. rade ako vodič motorovým vozidlom zn. Porsche Panamera, EČV: D. XXXKC dopravnú nehodu, v dôsledku čoho vznikla na motorovom vozidle MERCEDES-BENZ, EČV: D. XXXGR, ktorého držiteľom v čase nehody bola spoločnosť LARO services s. r. o. škoda. Žalobca poskytol poškodenému dňa 13. 05. 2016 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 12.008,58 Eur a žalobca si listami zo dňa 06. 06. 2016 uplatnil u žalovaných v 1. a 2. rade náhradu poistného plnenia vo výške 12.008,58 Eur. V listoch bola uvedená lehota na zaplatenie dlžnej sumy do 06. 07. 2016. Žalovaní v 1. a 2. rade svoj dlh neuhradili ani len čiastočne.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaných náhrady škody, a to od žalovaného v 1. rade z dôvodu jeho zodpovednosti podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a od žalovaného v 2. rade z dôvodu jeho zodpovednosti podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Súd preto hodnotil zodpovednosť žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade rozdielne.
5. Poukázal na to, že dňa 27. 07. 2015 uzatvoril intervenient ako poisťovateľ so žalovaným v 1. rade ako poistníkom poistnú zmluvu č. 6817421771 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Predmetom poistenia bolo motorové vozidlo zn. Porsche Panamera, EČV: D. XXXKC, ktorým bola spôsobená škoda, náhrady ktorej sa domáha žalobca v tomto konaní. Poistná zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú s poistným obdobím technický rok a prvým poistným obdobím od 27. 07. 2015 do 26. 07. 2016. V poistnej zmluve boli výslovne dojednané zmluvné podmienky - ročné poistné 155,25 Eur a spôsob platenia ročne so splatnosťou dňa 27. 07. toho - ktorého roka. Podľa ust. § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). V zmysle poistnej zmluvy bolo dohodnuté, že poistné je bežné alebo jednorazové a je splatné prvého dňa poistného obdobia, ktorého začiatok sa zhoduje s dňom začiatku poistenia. Ak bolo dojednané platenie bežného poistného v polročných alebo štvrťročných splátkach, následná polročná alebo štvrťročná splátka poistného je splatná v deň po uplynutí technického polroka alebo štvrťroka od dňa zhodného s dňom začiatku poistenia, alebo v deň nasledujúci po poslednom dni obdobia, za ktoré bola uhradená predchádzajúca splátka. Žalovaný v 1. rade však zmluvný záväzok platiť poistné v dohodnutých termínoch splatnosti nedodržal, keď splátku poistného splatnú dňa 27. 07. 2015 neuhradil, čím došlo k zániku poistenia podľa ust. § 9 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V poistnej zmluve nebola v kontexte s ust. § 9 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a čl. 5 bod 11 Všeobecných poistných podmienok dojednaná dlhšia lehota pre zánik poistenia pre nezaplatenie poistného, preto poistenie žalovaného v 1. rade v súlade s citovanou právnou úpravou, ako aj poistnou zmluvou a poistnými podmienkami zaniklo dňa 27. 08. 2015 uplynutím zákonnej, ako aj zmluvne dohodnutej jednomesačnej lehoty od dátumu splatnosti v dôsledku nesplnenia si povinnosti uhradiť poistné v lehote splatnosti poistného, splatnú dňa 27. 07. 2015. Žalovaný v 1. rade si porušenia povinnosť vyplývajúcej zo zákona o povinnom zmluvnom poistení ako aj dojednanú v poistnej zmluve platiť poistnú musel byť vedomý, pretože intervenient o nedoplatku a o možnosti zániku poistenia v prípade neuhradenia poistného v stanovenej lehote informoval žalovaného v 1. rade listom zo dňa 18. 08. 2015. Žalovaný v 1. rade uhradil dlžné poistné za obdobie od 27. 07. 2015 do 26. 07. 2016 až dňa 08. 09. 2015, t. j. deň po vzniku škodovej udalosti, a teda až po zániku poistenia, čo teda nemohlo mať žiaden vplyv na zánik poistnej zmluvy č. 6817421771. Na základe uvedeného súd konštatuje, poistná
zmluva č. 6817421771 medzi intervenientom a žalovaným v 1.rade bola v čase dopravnej nehody, ktorú spôsobil žalovaný v 2. rade, neplatná a neúčinná, pretože zanikla dňa 27. 08. 2015.
6. Tým, že žalovaný v 1. rade nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s ust. § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, vznikol žalobcovi voči žalovanému v 1. rade oprávnený nárok na základe ust. § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení ako právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení na náhradu toho, čo za neho plnil, pričom žalovaný v 1. rade zodpovedá za túto škodu žalobcu podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla.
7. Súd prvej inštancie poukázal na obranu žalovaného v 2. rade, ktorá spočívala v tom, že dopravnú nehodu dňa 07. 09. 2015 spôsobil v priamej súvislosti s obchodnou činnosťou, poskytovanou pre žalovaného v prvom rade, nakoľko v čase dopravnej nehody išiel zo stretnutia týkajúceho sa podnikateľskej činnosti žalovanej v 1. rade. Súd však túto obranu žalovaného v 2. rade považoval za účelovú a neodôvodnenú, nakoľko sa toto obchodné stretnutie, ktoré sa malo týkať obchodnej činnosti žalovaného v 2. rade vykonávanej pre žalovaného v 1. rade, uskutočnilo v čase od 17.30 hod. najneskôr do 18:30 hod., a k dopravnej nehode, ktorou bola spôsobená škoda, prišlo až o 20.26 hod. Svedkyňa Ing. H. W. ústne uviedla, že toto stretnutie sa uskutočnilo po 17.00 hod. a netrvalo viac ako 30 minút, pričom naň bola vezená manželom, ktorý chodí z práce okolo 17.00 hod. Navyše, táto svedkyňa písomne súdu dňa uviedla, že sa so žalovaným v 2. rade stretla na obchodnom stretnutí dňa 07. 09. 2015 (v deň dopravnej nehody) o 18.00 hod. Súd mal teda za to, že svedkyňou predpokladaný čas začatia obchodného stretnutia so žalovaným v 2. rade v deň dopravnej nehody od 17.30 hod. najneskôr do 18:30 hod. je reálny. Naopak tvrdenie žalovaného v 2. rade, že svedkyňa v čase tohto stretnutia bývala v Šali a pre vzdialenosť na miesto stretnutia sa toto stretnutie muselo začať neskôr súd hodnotil ako iba špekulatívne bez základu v predložených a vykonaných dôkazoch, nakoľko aj podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti LA MODA s.r.o. mala svedkyňa ako konateľka tejto spoločnosti bydlisko nie v meste Šaľa, ale v Dunajskej Lužnej, a to minimálne od 30. 07. 2010. Súd preto ustálil, že žalovaný v 2. rade nešiel v čase predmetnej dopravnej nehody z uvedeného obchodného stretnutia, takže nepreukázal, že by spôsobil dopravnú nehodu v priamej súvislosti s výkonom obchodnej činnosti pre žalovaného v 1. rade.
8. Podľa súdu prvej inštancie, nakoľko sa uvedené stretnutie skončilo najneskôr o 19.00 hod. a dopravná nehoda, ktorou bola spôsobená škoda, nastala až o 20.26 hod. je zrejmé, že časovú medzeru 1,5 hodiny nie je možné považovať za čas zodpovedajúci ceste z obchodného stretnutia, pretože z miesta tohto stretnutia (Prípojná ulica v Bratislave - podľa písomného stanoviska svedkyne) na miesto dopravnej nehody (križovatka ulíc Svornosti a Kazanskej v Bratislave) je približná vzdialenosť 120 metrov, čo je vzdialenosť, na prejdenie ktorej potrebuje motorového vozidlo zopár sekúnd, nie 1,5 hodiny.
9. Tým, že žalovaný v 1. rade nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s ust. § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, vznikol žalobcovi voči žalovanému v 1. rade oprávnený nárok na základe ust. § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení ako právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení na náhradu toho, čo za neho plnil, pričom žalovaný v 2. rade zodpovedá podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.
10. Žalobcov nárok voči žalovaným v 1. a 2. rade je nárokom na náhradu plnenia, ktoré žalobca za nich plnil poškodenému. Žalobca poskytol poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení, na základe čoho mal žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení na náhradu toho, čo za neho plnil (ust. § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Zákon o povinnom zmluvnom poistení dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého zodpovednosť je poistená, tzn. že k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. V prípade, ak poistná zmluva uzavretá nebola alebo z určitých dôvodov zanikla (napr. pre nezaplatenie poistného, čo je prípad žalovaného v 1. rade), sa poškodený nemá možnosť obrátiť na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné za škodu, t. j. za vodiča či prevádzkovateľa. Z tohto dôvodu zákonom vytvára tzv. poistný garančný fond, ktorého správa bola zverená žalobcovi
a poškodenému bolo poskytnuté právo uplatniť nárok na plnenie podľa ust. § 24 ods. 2 písm. a) až g) zákona o povinnom zmluvnom poistení proti žalobcovi za rovnakých podmienok, za ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej poisťovni (ust. § 24 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Týmto je zabezpečené, že poškodený dostane plnenie i vtedy, keď vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nebude v rozpore so zákonom poistené. Následne však tí, za ktorých bolo z poistného garančného fondu plnené, musia vyplatené prostriedky do poistného garančného fondu vrátiť späť, preto zákon oprávnil žalobcu domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom. Vzťah medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, z obsahu ktorého vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle ust. § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení požadovať plnenie voči tretej osobe, t.j. náhradu toho, čo za neho žalobca plnil, je svojou povahou vzťahom, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v zákone. Právo žalobcu je dané v predmetnej veci reťazou aplikácie ust. § 24 ods. 7, § 24 ods. 2 písm. b) a § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktoré tvoria regulatívny rámec obsahu tohto subjektívneho práva žalobcu. Žalobca tak má právo na náhradu plnenia za toho, kto zodpovedá za škodu podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení. Plnenie žalobcu je plnením v zmysle ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení a v zmysle ust. § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení a žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade titulom regresu právo na náhradu toho, čo za nich plnil poškodenému.
11. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie preukázané tieto skutočnosti:
- vznik škody - pri uvedenej dopravnej nehode dňa 07. 09. 2015 na osobnom motorovom vozidle MERCEDES-BENZ, EČV: D. XXXGR, ktorého držiteľom v čase nehody bola spoločnosť LARO services s. r. o., takže mu v čase vzniku dopravnej nehody ako poškodenému vznikol nárok na náhradu škody,
- výška škody - predstavovala plnenie, ktoré poškodenému uhradil žalobca z dôvodu ust. § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., konkrétne vo výške 12 008,58 eur, ako o tom svedčia listinné dôkazy, najmä výpis z účtu žalobcu zo dňa 13. 05. 2016,
- zavinenie škody - škodu zavinil žalovaný v 1. rade tým, že si nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s ust. § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a žalovaný v 2. rade ako účastník dopravnej nehody tým, že sa plne nevenoval riadeniu vozidla a narazil do osobného motorového vozidla poškodeného,
- príčinná súvislosť medzi vznikom škody a jej zavinením - existovala, nakoľko škoda vznikla zo zavinenia žalovaného v 2. rade, ako to bolo konštatované príslušným policajným orgánom v relácii dopravnej polície SR o priebehu dopravnej nehody.
12. O povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade plniť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne súd prvej inštancie rozhodol s odvolaním sa na ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na samotnú povahu žalovanej pohľadávky a fakt, že za škodu zodpovedá každý zo žalovaných samostatne.
13. Žalovaní v 1. a 2. rade sa nezaplatením vyčíslenej škody žalobcovi, ktorú žalobca uhradil za nich nimi poškodenému dostali do omeškania s platením svojho peňažného záväzku ako dlžníci, čím vzniklo žalobcovi právo na úrok z omeškania podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky je od 16. 03. 2016 vo výške 0,00 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom (t.j. 07. 07. 2016) predstavuje 5,00 % ročne z dlžnej sumy, a tento úrok z omeškania súd žalobcovi ako správne uplatnený priznal s odkazom na ust. § 517 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,00 % až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovanými v 1. a 2. rade žalobcovi.
14. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
15. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 2. rade z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že preukázala, že konala na rokovaní dňa 07.09.2016 v Motorest Racing ako konateľka žalovaného 1), preukázala, že
vozidlo viedla ako konateľka žalovaného 1), preukázala miesto kde vozidlo parkuje a teda kam ho išla po skončení rokovania zaparkovať. Nikdy žalovaná 2) netvrdila, že išla zo stretnutia 1 a pol hodiny a nikde nie je uvedené, že po ukončení pracovného úkonu musí ísť osoba domov.
16. Má za to, že je nevyhnutné jednoznačne a správne vyložiť ustanovenie § 24 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého žalobca má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu, v spojení s právnou úpravou zodpovednosti za škodu v Občianskom zákonníku ako lex generalis k postihovej úprave. Pokiaľ chceme určiť toho, kto zodpovedá za škodu, je potrebné zaoberať sa ustanovením § 13 ods. 3 Obch. zák. podľa ktorého podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu. Žalovaná 2) vozidlo používala v čase škodovej udalosti ako konateľka žalovaného v 1) rade, ktorý pre spoločnosť Jasmine, s.r.o. dohadoval kolekciu odevov, teda používala vozidlo ako osoba plniaca povinnosti konateľa žalovaného 1) a preto nie je pasívne legitimovaná v tomto konaní. Vozidlo bolo majetkom žalovaného v 1) rade, prevádzkovateľom bol žalovaný v 1) rade, žalovaná 2) konala ako konateľka žalovaného 1). Vozidlo parkovalo v sídle žalovaného 1) a žalovaná 2) ako konateľka žalovaného 1) bola povinná v rámci plnenie povinností riadnej správy majetku spoločnosti a správy s odbornou starostlivosťou vozidlo po ukončení rokovania odviesť do miesta určeného žalovaným 1) - ktoré bolo v Bratislave na ulici Pod Vachmajstrom 3, kde mal žalovaný 1) sídlo a kde vlastnila a vlastní ďalšia spoločnosť žalovanej 2) ZODIAC s.r.o. byt a nebytový priestor - ktorým je garážové státie.
17. Podľa žalovanej v 2.rade hodnotenie súdu v bode 33 nevychádza z dôkazov. Žalovaná 2) netvrdila, že išla zo stretnutia 1 a pol hodiny. Nikde nie je uvedené, že po ukončení pracovného úkonu musí ísť osoba okamžite domov. Žalovaná 2) miesto výkonu páve neopustila, bol čas večere, miestom výkonu bola reštaurácia, navečerala sa, vypila kávu a išla odmiesť auto žalovaného 1) do miesta jeho státia. Presun tohto auta do miesta jeho státia nemožno kvalifikovať inak, ako výkon práce a plnenie povinností konateľa riadne sa o majetok žalovaného 1) starať. Trvá na tom, že žalovaná 2) preukázala, že konala pri rokovaní a aj pri prevoze vozidla ako konateľka žalovaného 1) a teda jej zodpovednosť za škodu je vylúčená a s poukazom na § 13 ods. 3 Obch. zák.
18. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu voči nej zamietne.
19. K odvolaniu žalovanej v 2. rade sa písomne vyjadril žalobca. Žalobca zastáva názor, že žalovaný 2/ neuniesol v prvoinštančnom konaní dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie jedného z predpokladov, ktorého naplnenie je potrebné pre aplikáciu ust. § 420 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník („OZ“) - a to predpokladu, že ku škode došlo pri činnosti pre inú osobu (v posudzovanom prípade pre žalovaného 1/ ). Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že táto obrana žalovaného 2/ bola účelová a nedôvodná. Poukázal na to, že v odvolaní uviedla žalovaná v 2. rade nové skutočnosti, na ktoré by odvolací súd nemal v zmysle § 366 C.s.p. prihliadať. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
20. K vyjadreniu žalobcu zaslala žalovaná v 1.rade písomnú repliku zo dňa 18.03.2020 v ktorej uviedla, že v odvolaní z 20.11.2018 podrobne ozrejmila ako súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca nezaujal k tomuto stanovisko a iba všeobecným konštatovaním uviedol, že súd na základe skutkových zistení dospel k správnemu záveru a bez akéhokoľvek zdôvodnenia pokladá vyjadrenia žalovanej 2) za účelové a neodôvodnené. Uviedla, že žalobca poukazuje na to, že od 11.11.2016 nie je spoločníčkou a konateľkou žalobcom neuvedenej spoločnosti a z toho vyvodzuje špekulatívnosť jej konania. Poukázala na to, že dňa 07.09.2016 bola konateľkou a plnila úlohy spoločnosti. Prevody obchodných podielov a ich nadobúdanie je zákonnou formou naplnenia ústavného práva na vlastníctvo.
21. Žalovaný v 1. rade, ani intervenient sa k odvolaniu nevyjadrili.
22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 16.06.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného v 2. rade dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť.
23. Z ustanovenia § 388 C.s.p. vyplýva, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dôkazy a nevyžadoval to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
24. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu škody, a to od žalovaného v 1. rade z dôvodu jeho zodpovednosti podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a od žalovaného v 2. rade z dôvodu jeho zodpovednosti podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Súd prvej inštancie preto hodnotil zodpovednosť žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2.rade rozdielne. Obranu žalovaného v 2. rade, ktorá spočívala v tom, že dopravnú nehodu dňa 07. 09. 2015 spôsobil v priamej súvislosti s obchodnou činnosťou, poskytovanou pre žalovaného v prvom rade, nakoľko v čase dopravnej nehody išiel zo stretnutia týkajúceho sa podnikateľskej činnosti žalovanej v 1. rade, vyhodnotil súd prvej inštancie ako účelovú. Súd prvej inštancie dospel k záveru, žalovaný v 2.rade nešiel v čase predmetnej dopravnej nehody z obchodného stretnutia, takže nepreukázal, že by spôsobil dopravnú nehodu v priamej súvislosti s výkonom obchodnej činnosti pre žalovaného v 1. rade. Za rozhodujúce teda súd prvej inštancie považoval nepreukázanie časovej súvislosti.
25. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či žalovaná v 2. rade spôsobila dopravnú nehodu pri výkone obchodnej činnosti pre žalovaného v 1. rade.
26. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
27. Zodpovednosť za škodu nevzniká len z priameho protiprávneho úkonu fyzickej či právnickej osoby, ale aj vtedy, ak vznikla činnosťou osoby, ktorú zodpovedné subjekty na tieto činnosti použili. Zodpovednosť podľa § 420 ods. 2 OZ prichádza do úvahy za týchto predpokladov: škoda bola protiprávne spôsobená tými, ktorých právnická alebo fyzická osoba pri svojej činnosti použila a ku škode došlo pri činnosti, resp. plnenia úloh právnickej alebo fyzickej osoby. Či škoda bola spôsobená pri činnosti právnickej osoby, závisí vždy od okolností konkrétneho prípadu. Zodpovednosť právnickej osoby sa uplatní vtedy, ak bola spôsobená zamestnancami, členmi, spoločníkmi a inými osobami, ktoré použil podnikateľský subjekt. Pod zodpovednosťou za škodu spôsobenú konaním použitých osôb možno rozumieť aj konanie štatutárnych orgánov. Rozhodujúce je, či ten, kto spôsobil škodu, spôsobil škodu pri činnosti, ktorá je vykonávaná pre právnickú osobu a ktorá spadá do pôsobenia tejto osoby. Do rámca činnosti právnickej osoby spadá totiž nielen výkon zamestnania v pracovnom pomere, ale aj taká činnosť, ktorej nechýba miestny, časový a vecný vzťah k činnosti tejto osoby. Uvedené kritérium uvádza právna teória s odvolaním sa na judikát R 55/1971, ale aj česká judikatúra, podľa ktorej zásadným kritériom pre záver, či bola v konkrétnom prípade škoda spôsobená v rámci činnosti podnikateľa, je miestny, časový a predovšetkým vecný (vnútorný, účelový) vzťah činnosti, pri ktorej bola škoda spôsobená, k prevádzkovej (obchodnej) činnosti zamestnávateľa, teda či objektívne išlo o činnosť pre zamestnávateľa.
28. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie posúdil konanie žalovanej v 2. rade ako exces, teda, že vzhľadom na nepreukázanie časovej súvislosti, nepreukázala výkon činnosti pre žalovaného v 1. rade. S uvedeným právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje, súhlasí s odvolacou námietkou, že za rozhodujúce treba považovať, že žalovaná v 2. rade používala motorové vozidlo v čase dopravnej nehody ako konateľka žalovaného v 1. rade a preukázala, že škoda bola spôsobená pri výkone činnosti pre žalovaného v 1. rade.
29. Podľa odvolacieho súdu nie je daná zodpovednosť žalovanej v 2. rade podľa citovaného § 420 ods. 1 OZ a žalovaná v 2. rade nie je v spore pasívne vecne legitimovaná. V konaní bolo preukázané, že žalovaná v 2. rade bola v čase vzniku škodovej udalosti konateľkou žalovaného v 1. rade, vozidlo bolo majetkom žalovaného v 1. rade a žalovaná v 2. rade plnila úlohy štatutárneho orgánu. Za rozhodujúce považuje odvolací súd vecné kritérium a to, že žalovaná v 2. rade preukázala činnosť
ako konateľka žalovaného v 1. rade, keďže bolo preukázané svedeckou výpoveďou (na ktorú sa odvoláva aj súd prvej inštancie) a listinnými dôkazmi, že sa podvečer zúčastnila obchodného rokovania. Motorové vozidlo teda viedla za účelom plnenia svojich úloh, preto nemožno súhlasiť, že dopravná nehoda nebola spôsobená v priamej súvislosti s výkonom obchodnej činnosti pre žalovaného v 1. rade. Výsluchom svedkyne bolo preukázané miesto obchodného rokovania, približný čas začatia rokovania a predovšetkým dôvod stretnutia, t. j. miestny, časový a vecný vzťah činnosti, pri ktorej bola škoda spôsobená, k obchodnej činnosti žalovaného v 1. rade. Ak teda viedla vozidlo za účelom rokovania cca o 18 hodine v rámci planenia úloh štatutárneho orgánu a o 20,26 hod došlo k dopravnej nehode, nemožno uzavrieť, že nebolo preukázané ukončenie obchodného stretnutia bezprostredne pred dopravnou nehodou. V konaní nebolo preukázané, kedy presne sa obchodné stretnutie ukončilo, t. j. kedy žalovaná v 2. rade miesto opustila. Podľa odvolacieho súdu žalovaná preukázala, že vozidlo viedla a teda ku škode došlo v spojitosti s plnením úloh pre žalovaného v 1. rade.
30. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že pasívne vecne legitimovaným v spore je iba žalovaný v 1. rade a preto napadnutý rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, bolo potrebné zmeniť aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému v 1. rade. Žalovanej v 2. rade, ktorá mala úspech v prvoinštančom aj odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.
32. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).