Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-8-2020.pdf
PDF · 121.7 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej v právnej veci manželky F. D. rod. T. nar. X.X.XXXX bývajúcej na R. ul. č. XXX/XX v Š., t.č. na G. ul. č. XX v Q. právne zastúpenej JUDr. Jánom Dorkinom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Nám. baníkov č. 17/33 v Rožňave proti manželovi B. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu na R. ul. č. XXX/XX v Š. právne zastúpenému JUDr. Zuzanou Kolárikovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Starej Prešovskej č. 10 v Košiciach, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. K. D. nar. XX.XX.XXXX a mal. K. D. nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, o odvolaní manžela voči rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 10.10.2019 č.k. 7P/260/2018 - 215 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov. Maloleté deti K. a K. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti manželky. Zaviazal manžela prispievať na výživu mal. K. sumou 150 € mesačne a mal. K. sumou 100 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred manželke od právoplatnosti rozsudku. Styk manžela s maloletými deťmi na čas po rozvode upravil tak, že manžel je oprávnený stýkať sa s dcérami každý párny týždeň vo štvrtok od 16.00 hod., kedy si maloleté deti prevezme od manželky pred jej bytom, do nedele do 16.00 hod., kedy maloleté deti manželke na tom istom mieste odovzdá. Manželke určil povinnosť maloleté deti na styk s manželom riadne pripraviť a odovzdať a prevziať ich od manžela v stanovený čas a na stanovenom mieste. Návrh manžela v ostatnej časti zamietol, zaviazal manželov uhradiť trovy znaleckého dokazovania vo výške 100 % rovnakým dielom v polovici do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu, ktorým budú vyčíslené a nepriznal účastníkom náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal manžel v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti manželky, proti výroku o určení styku, s maloletými deťmi a proti výroku o určení vyživovacej povinnosti manžela voči maloletým deťom z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a § 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“). Uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a nesprávne vec posúdil, keďže podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania, či už zo znaleckého posudku č. 35/2019, vypracovaného PhDr. N. R., PhD., alebo zo samotného výsluchu maloletých detí je jednoznačné, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov je v ich záujme. Znalkyňa v bode 2. záverov posudku konštatovala, že na základe komplexného psychologického vyšetrenia všetkých účastníkov konania, najmä otca a matky zistila, že v súčasnosti
majú obaja rovnaké osobnostné a rodičovské predpoklady na starostlivosť o maloleté deti vzhľadom na ich zdravý fyzický a psychický vývin. Znalkyňa v bodoch 3. a 4. záverov posudku odporúčala aby deti na čas po rozvode súd zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vo forme intervalového striedania po jednom kalendárnom týždni od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod; sviatky a prázdniny odporúčala rozdeliť na polovicu. Znalkyňa doplnila znalecký posudok svojou výpoveďou na pojednávaní dňa 10.10.2019 kde uviedla, že v danom prípade sa nejedná o víkendový styk, ale ide o sedemdňový celotýždňový styk a vyjadrila sa, že z psychologického hľadiska a z preukázaných doterajších faktorov je otec schopný postarať sa o deti formou striedavej osobnej starostlivosti. Manžel sa odvolával i na názor maloletých dcér, ktoré prejavili vôľu byť u oboch rodičov „na rovnako“. Poukázal na názor maloletých detí, ktorý je najpodstatnejší a súd je povinný prihliadať na ich názor. Na pojednávaní dňa 10.10.2019 sa maloletá K. vyjadrila, že by chcela byť u mamky aj u ocka rovnako, jeden deň u mamky a druhý u ocka, chcela by tam chodiť so sestrou. Mal. K. na pojednávaní zmenila svoje predchádzajúce vyjadrenie a uviedla, že chce bývať u mamky a chce chodiť k ockovi aj dva až trikrát do týždňa s tým, že večer pred pojednávaním sa s mamkou rozprávali a mamka aj ona to tak chcela a súhlasila s tým, čo povedala mamka. Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že maloletú deň pred pojednávaním ovplyvňovala matka. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že rodičia spolu nekomunikujú a nedostatočne sa vzájomne informujú o deťoch, najmä pokiaľ ide o ich zdravotný stav a školskú prípravu. Vyslovil názor, že tento stav spôsobila manželka, ktorá zámerne marí komunikáciu maloletých detí s ním. Poukázal na nález ÚS ČR, sp. zn. III.ÚS 1206/09, podľa ktorého záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady a ktorý okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nesúhlas manželky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Vyslovil názor, že príjmy rodičov sú porovnateľné, manželka preukázala príjem 720 € mesačne netto, pričom jeho príjem predstavuje sumu 800 € mesačne netto. Nad rámec výživného však zabezpečuje aj iné potreby detí, napr. oblečenie, obuv, krúžky, výlety a preto sa domnieva, že určenie vyživovacej povinnosti vo výške 150 € a 100 € bolo neprimerané a nezákonné. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil záujem maloletých detí keď rozhodol že je v ich záujme, aby ich zveril do osobnej starostlivosti manželky, pričom poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR I. ÚS 216/2018 a 39/2018. Súd podľa jeho názoru pochybil, keď napriek znaleckému posudku č. 35/2019, ktorý v záveroch jednoznačne odporúčal striedavú starostlivosť a napriek výsluchu znalkyne, ktorá jednoznačne potvrdila, že je schopný sa o maloleté deti postarať formou striedavej starostlivosti. Napriek samotnému výsluchu maloletých detí ktoré sa prevažne vyjadrili, že chcú byť „na rovnako“ u oboch rodičov, súd tieto dôkazy nerešpektoval a zveril ich do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Považuje za obrovský zásah do psychiky detí fakt, že matka si našla novú známosť, po štyroch mesiacoch odišla zo spoločnej domácnosti a s ním vôbec nekonzultovala čo bude ďalej s deťmi. Za významný zásah do detskej psychiky považuje aj to, že podľa napadnutého rozsudku má s deťmi tráviť len šesť dní do mesiaca, pričom deti boli zvyknuté na jeho denno-dennú prítomnosť a jeho rodičovské kompetencie nikdy nespochybnila ani manželka. Považuje za traumatizujúce, že deti prichádzajú o čas strávený s ním v jeho domácom prostredí, kde sa narodili a vyrastali, pretože on spolu s ich matkou zohráva v ich živote najdôležitejšiu rolu. Záverom žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne navrhol zveriť mal. K. a mal. K. na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v týždňových intervaloch tak, že manželka bude zabezpečovať osobnú striedavú starostlivosť o maloleté deti každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 15.00 hod. do nasledujúceho piatka párneho týždňa do 15.00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú striedavú starostlivosť o maloleté deti každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 15.00 hod. do nasledujúceho piatka nepárneho týždňa do 15.00 hod., deti si budú preberať v mieste bydliska druhého rodiča. Navrhol výživné pre maloleté deti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčiť a manželke umožniť uplatňovať si daňový bonus na obe maloleté deti a poberať na ne prídavok.
3. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny, keďže súd riadne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, odvolanie manžela považuje za neopodstatnené a preto žiada, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny. Uviedla, že skutočnosti uvádzané manželom sú neúplné a vytrhnuté z kontextu. Manžel svoje tvrdenia opieral o znalecký posudok, avšak opomínal ďalšie dokazovanie a to najmä výsluch maloletých detí na pojednávaní dňa 10.10.2019 v prítomnosti znalkyne a kolíznej opatrovníčky, kde samotná znalkyňa uviedla, že vidí vážny problém v tom, že otec sa s deťmi (resp. so staršou dcérou) nikdy neučil a že
všetky tieto povinnosti doteraz zabezpečovala len ona. Maloleté deti uviedli, že si ani nevedia predstaviť ako by sa učili s otcom. Znalkyňa uviedla, že vidí problém v tom, že rodičia spolu nekomunikujú. Tvrdenia manžela, že za zlú komunikáciu je zodpovedná ona nie sú ničím podložené a podľa nej ide o účelové tvrdenia a dôvodom sú zlé vzťahy medzi nimi. Predložila ako dôkaz ich napätých vzťahov uznesenie OR PZ v Rožňave, obvodného oddelenia PZ Štítnik zo dňa 29.10.2019, ČVS: ORP-510/ ŠT-RV-2019, podľa ktorého podala trestné oznámenie na manžela pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) TZ. Z predloženého uznesenia vyplýva, že poverený príslušník PZ odovzdal vec Okresnému úradu Rožňava, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o prečin ale o skutok, ktorý by mohol byť príslušným orgánom posúdený ako priestupok. Uviedla, že deti navštevujú školské zariadenie v mieste ich terajšieho bydliska, t.j. v jej bydlisku, kde majú kamarátov a spolužiakov a denné dochádzanie z miesta bydliska manžela do Q. by spôsobilo z dlhodobého hľadiska traumatizáciu detí. Tvrdenia manžela, že deti ovplyvňovala pred pojednávaním, nie sú ničím podložené. Je prirodzené, že s deťmi komunikuje na dennej báze a na pojednávanie ich pripravila aby neboli vystavené stresu, ale poprela, že by ich ovplyvňovala voči manželovi. Manžel bol s deťmi deň pred pojednávaním a takisto s nimi komunikoval. Uviedla, že manželovi umožňuje styk s deťmi a dcéry na stretnutie riadne pripravuje, ale tieto sa vracajú čoraz sklamanejšie zo správania otca. Vyslovila názor, že súd nerozhodol na základe toho, či ona súhlasila alebo nesúhlasila so striedavou starostlivosťou, ale vykonal rozsiahle dokazovanie a k svojim záverom dospel na základe vyhodnotenia dôkazov. Aj záujem maloletých detí súd vyhodnotil komplexne a to aj vo vzťahu k zabezpečovaniu plnenia školských povinností, k zabezpečeniu samotnej školskej dochádzky a zdravotnej starostlivosti. O deti sa príkladne stará, deti manželovi odovzdáva a na stretnutia s ním ich pripravuje, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania.
4. Manžel v odvolacej replike uviedol, že tvrdenia manželky k jeho odvolaniu sú nepravdivé a zavádzajúce. Manželka uviedla, že „znalkyňa videla vážny problém v tom, že manžel sa s deťmi (resp. so staršou dcérou) nikdy neučil a že všetky tieto povinnosti doteraz zabezpečovala len manželka...“ Uvedené tvrdenie je nepravdivé, znalkyňa sa takto vôbec nevyjadrila. Podľa neho sa tvrdenie mal. K., že sa s ňou učil len dvakrát týkalo iba aktuálneho školského roka 2019/2020. Tvrdenie manželky, že neustále denné dochádzanie detí z miesta bydliska manžela (t.j. zo N.) do školy, resp. do škôlky (t.j. do Rožňavy) by z dlhodobého hľadiska pôsobilo na deti traumatizujúco, považuje otec za absurdné, keďže obe deti vždy dochádzali zo N. do Rožňavy a cesta autom trvá asi 10 minút. K podaniu trestného oznámenia manželkou uviedol, že ide o jej snahu očierniť ho. Neexistuje dôkaz, ktorý by preukazoval spáchanie údajnej trestnej činnosti, okrem jej tvrdenia. Uznesenie, ktoré predložila manželka dokazuje, že sa nedopustil nijakej trestnej činnosti a polícia to postúpila na priestupkové oddelenie. Navrhuje, aby odvolací súd nebral zreteľ na dôvody uvedené vo vyjadrení manželky a aby rozhodol v zmysle podaného odvolania. V priebehu odvolacieho konania predložil rozhodnutie Okresného úradu Rožňava, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 6.2.2020, č. sp. UO-RV-OVVS-2020/000719-005, o zastavení konania vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49, ods. 1, písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
5. Manželka v odvolacej duplike uviedla, že tvrdenia manžela v jeho odvolacej replike považuje za tendenčné, nepodložené a v konečnom dôsledku bezpredmetné. Tvrdenie manžela, že mal. K. sa k otázke učenia vyjadrovala len k aktuálnemu šk. roku je účelové, keďže maloletá je žiačkou 5. ročníka a po celú dobu jej školskej dochádzky sa s ňou učí ona. Uznesením OR PZ v Rožňave matka len ilustrovala narušené vzťahy medzi rodičmi, ktoré bránia realizácii striedavej osobnej starostlivosti.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
7. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 CSP).
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa ust. §. 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne, zákonne a predovšetkým v záujme maloletých detí rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa obsahové náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom je potrebné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.
12. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode odvolací súd dodáva (§ 387 ods. 2 CSP), že záujmom maloletých detí nepochybne je, aby boli predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov a len ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa. Zákon o rodine a ani Dohovor o právach dieťaťa nepriorizuje žiadneho z rodičov vo vzťahu k výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti, práve naopak, úprava rodičovských práv a povinností je koncipovaná na zásadne rovnoprávnom postavení oboch rodičov. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie správne skúmal výchovné prostredie oboch rodičov z hľadiska, kde by boli lepšie zaistené potreby maloletých detí a dospel k odôvodnenému záveru, že výchovné prostredie matky je pre ne momentálne vhodnejšie s poukazom na ich vek aj s prihliadnutím na stanovisko kolízneho opatrovníka, znalkyne a vyplynulo to aj z výsluchu maloletých detí pred súdom, ktoré prejavili svoj vlastný názor, že chcú byť viac u manželky, ale aj u manžela. Maloletá K. vyjadrila obavy z toho, že u manžela sa neučia, preto si nevie predstaviť ako budú zvládať počas týždňa prípravu na vyučovanie. Názor maloletých detí, na ktorý sa otec odvoláva ohľadne striedavej starostlivosti, t.j. krátkodobé trvanie striedavej starostlivosti, aj keď v zmysle neodkladného opatrenia sú maloleté deti vo výlučnej starostlivosti matky. Neodkladné opatrenie nadobudlo právoplatnosť 31.1.2019. V súčasnosti sa pomery detí stabilizovali a s otcom sa stretávajú formou rozšíreného styku. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pokiaľ ide o názor maloletých detí, na ktorý je potrebné prihliadnuť však neznamená, že je to okolnosť, ktorá je jediná pre rozhodnutie súdu. Prvoradý je záujem maloletých detí, ktorý je potrebné posúdiť komplexne, pretože vo väčšine prípadov za názorom detí stojí konfliktný vzťah medzi rodičmi a identifikácia s názormi, či ovplyvňovanie niektorým z rodičov. Súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil existujúce pomery maloletých detí, preto správne súd prvej inštancie s prihliadnutím najmä na ich záujem ich zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o ne na požadovanej úrovni a ktorej starostlivosť nebola spochybnená ani kolíznym opatrovníkom a zachovanie stability výchovného prostredia je jednoznačne v najlepšom záujme maloletých detí a je to prianím najmä mal. K., ale aj mal. K., keďže sestry sú na seba citovo naviazané. Odvolací súd pri preskúmavaní predmetnej veci mal za preukázané, že súd prvej inštancie správne zistil, že v dôsledku narušených vzťahov medzi rodičmi je komunikácia medzi nimi na zlej úrovni, nedostatočne sa vzájomne informujú o zdravotnom stave maloletých detí a ich školských povinnostiach a nedokážu spolu riadne fungovať ani ohľadne starostlivosti o maloleté deti, preto konajúci súd správne s prihliadnutím na vek maloletých detí zabezpečil stabilitu a kontinuitu doterajšieho výchovného prostredia majúc najmä na zreteli ich
zdravý psychický vývoj. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodujúcim hľadiskom pre úvahu o najvhodnejšej úprave výchovy maloletého dieťaťa zostáva vždy jeho záujem a je to aj jeden z predpokladov striedavej osobnej starostlivosti, ako aj dostatočná komunikácia rodičov v záujme maloletých detí, aby sa vedeli dohodnúť na podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí. Obsahom spisu je preukázané, že rodičia svojím prístupom vnášajú do výchovy detí nestabilitu, vytvárajú tlak na psychiku maloletých detí, čo sa môže negatívne prejaviť v budúcnosti, preto za súčasného stavu striedavá starostlivosť nie je vhodná. Odvolacie námietky týkajúce sa spôsobu zisťovania názoru maloletých detí nie sú opodstatnené, nakoľko koncepcia zisťovania názoru maloletého dieťaťa v konaní, ktorého je účastníkom, vyplýva z čl. 4 Základných princípov, ako aj § 116 CMP, ktorá uprednostňuje priamy kontakt súdu s maloletým dieťaťom a ponecháva na úvahu súdu, akú formu komunikácie s dieťaťom uprednostní. Znalecké dokazovanie (z odboru psychológie), na ktoré otec v odvolaní poukazuje, nie je možné zamerať na zistenie vôle dieťaťa, keďže účelom znaleckého dokazovania je posudzovanie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, avšak znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať sa k prejednávanej veci, ani navrhovať konkrétnu úpravu práv a povinností rodičov vo vzťahu k dieťaťu, tieto môžu mať len odporúčací charakter, pričom súd na ne môže, ale nemusí prihliadať, keďže otázka vhodnosti konkrétnej úpravy výchovného prostredia či úpravy styku z hľadiska frekvencie, rozsahu či obmedzení nie je otázkou odbornou, ale právnym posúdením veci, ktoré súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v konaní. Znalkyňa sama na pojednávaní zohľadňovanie priania maloletých detí, najmä mal. K. ohľadne prípravy na vyučovanie považovala za problém a v kontexte výsluchu rodičov považovala za problematickú striedavú osobnú starostlivosť, keďže mal. K. by si nevedela zvyknúť na iný štýl prípravy do školy a mal. K. je na ňu citovo naviazaná. Hlavným problémom pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti je hlavným problémom nekomunikácia medzi rodičmi a nedostatočná vzájomná informovanosť o maloletých deťoch, najmä pokiaľ ide o ich zdravotný stav a prípravu do školy. Konajúci súd sa snažil zmierlivým spôsobom vyriešiť vzájomné nezhody rodičov a keďže sa nedokážu rodičia dohodnúť na výkone osobnej starostlivosti o maloleté deti správne súd prvej inštancie ich zveril do osobnej starostlivosti matky, keďže takto bude lepšie zabezpečená osobná starostlivosť o ne. Odvolací súd poukazuje na to, že otázka vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, prípadne posudzovania jej podmienok alebo úprava styku z hľadiska frekvencie a rozsahu nie sú otázkami odbornými, ale právnymi a tieto skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v rámci konania.
13. Súd prvej inštancie rovnako správne a zákonne rozhodol aj o výživnom pre maloleté deti v súlade so zákonnými kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcimi zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku, z ktorých vyplýva, že kritériami pre určenie rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania maloletých detí, rozvojom ich záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku maloletých detí a ich zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodičov umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožnia aj svojmu dieťaťu, a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie s v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti maloletých detí odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať, dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby maloletých detí, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté deti osobne stará. Na strane povinných, rodičov maloletých detí, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov a zároveň, že výživné
nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Súd prvej inštancie sa uvedenými zákonnými kritériami určovania vyživovacej povinnosti zjavne riadil a zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré nevybočujú z potrieb iných detí v rovnakom veku, na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia primerane ich možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Nakoľko v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti súd nie je viazaný návrhom účastníkov konania (§ 40 CMP) je pre určenie výživného absolútne irelevantné, akej výšky výživného sa rodič domáhal, či bol doposiaľ spokojný s plnením vyživovacej povinnosti povinného rodiča a podobne.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje manželka. Príjmové pomery oboch rodičov zisťoval súd prvej inštancie listinnými dôkazmi, z ktorých bolo preukázané, že manželka dosahuje čistý priemerný mesačný príjem 878,20 € netto a manžel je zamestnaný v rodinnom podniku s príjmom 271,80 €, avšak z jeho výpovede vyplynulo, že jeho skutočný príjem je podstatne vyšší a činí aj 800 € mesačne v čistom, pričom jeho matka za neho uhrádza náklady na bývanie a uhrádza aj potreby maloletých detí. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného a konštatuje, že určené výživné súdom prvej inštancie predstavuje len časť výdavkov maloletých detí spojených so štúdiom a ich záujmovými aktivitami. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že určené výživné 150 € mesačne pre mal. K. predstavuje výživné 5 € na jeden deň a výživné v rozsahu 100 € pre mal. K., ktoré predstavuje výživné 3,33 € na jeden deň, pokrýva životné náklady maloletých detí iba v minimálnom rozsahu a je nepochybné, že manželkin podiel na výživnom musí byť výrazne vyšší ako podiel manžela, aby zabezpečila všetky odôvodnené potreby maloletých detí. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s hodnotením súdu prvej inštancie týkajúcim sa pomerov účastníkov a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že súdom určené výživné na čas po rozvode zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcim z citovaných zákonných ustanovení, keďže zohľadňuje dostatočným spôsobom diferencované odôvodnené potreby detí vzhľadom na ich rozdielny vek a stupeň školskej dochádzky, ako aj osobnú starostlivosť manželky o deti primeranú ich veku, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, preto správne a zákonne rozhodol o určení rozsahu vyživovacej povinnosti manžela k deťom na čas po rozvode.
15. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku manžela vo vzťahu k znaleckému posudku, k ich záverom a k hodnoteniu znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku zo strany súdu, odvolací súd konštatuje, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz hodnotiť jednotlivo a ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Znalecké dokazovanie je možné nariadiť len na zistenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať názor na prejednávanú vec, prípadne navrhovať úpravu pomerov účastníkov konania. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti. Na druhej strane nemusí akceptovať závery znalca, ak tieto nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborného posúdenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že závery znaleckého posudku sú logické a presvedčivé v častiach týkajúcich sa odbornej analýzy vzájomných vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi, skúmania osobnostných predpokladov rodičov pre zabezpečenie ďalšej starostlivosti o maloleté deti, a aj pokiaľ ide o skúmanie prípadného ovplyvňovania maloletých detí rodičmi. V prípade znaleckého posudku súd nesprávne formuloval otázky, ktorými uložil znalkyni uviesť, ktorému z rodičov odporúčajú deti zveriť do osobnej starostlivosti a ako navrhujú upraviť styk rodiča s deťmi, ktorému nebudú zverené do osobnej starostlivosti a posúdiť iné skutočnosti zistené v súvislosti s predmetom konania. Takto formulovanými otázkami súd preniesol hodnotenie dôkazov a zodpovednosť za rozhodnutie na znalkyňu, preto na uvedené závery nie je možné prihliadať. Ostatné akceptovateľné závery znaleckého posudku, v kontexte ďalších vykonaných dôkazov, najmä výsluchu účastníkov a znalkyne na pojednávaní, dovoľujú nepochybný záver o vhodných osobnostných predpokladoch oboch rodičov, o čom svedčí pozitívny vzťah detí k obom rodičom, ako aj o ich schopnostiach zabezpečiť a poskytnúť deťom potrebné výchovné prostredie.
16. Odvolací súd na základe podaného odvolania manžela preskúmal aj rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o úprave jeho styku s maloletými deťmi a poznamenáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu
zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práv a povinností druhého rodiča (ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom, ako aj s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto však musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmov dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takého opatrenia, a to záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Obmedzenie styku znamená, že súd autoritatívnym rozhodnutím obmedzí rodičovi jeho stretávanie s dieťaťom pod hranicu štandardnej úpravy alebo obmedzí stretávanie s rodičom iným spôsobom, napríklad obmedzením na konkrétne miesto alebo obmedzením spočívajúcim v prítomnosti tretej osoby a podobne. Ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať, niet zákonného dôvodu na to, aby bol styk akokoľvek obmedzovaný. Skutočným záujmom dieťaťa je jeho riadna výchova a ak súd nezistí také okolnosti v správaní druhého rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, niet dôvodu na obmedzenie alebo zákaz styku. Odvolací súd poznamenáva, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy stretávať sa s týmto rodičom je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností súd môže upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia na takejto otázke nedohodli. Vzťah rodiča a dieťaťa je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je otázkou právnou, v rámci ktorého súd komplexne vyhodnocuje aktuálne pomery dieťaťa, rodičov, zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, prípadne školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa, prístup rodičov k realizácii práv druhého rodiča vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností, pričom v tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie správne rozhodol o rozsahu rozšíreného styku manžela s maloletými deťmi, keďže vykonaným dokazovaním bol preukázaný blízky vzájomný citový vzťah medzi manželom a maloletými deťmi, ktoré je nevyhnutné v záujme maloletých detí upevňovať a prehlbovať, preto odvolací súd sa stotožnil s rozšíreným rozsahom a frekvenciou úpravy styku s maloletými deťmi.
17. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie správne posúdil všetky relevantné skutočnosti vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre rozhodnutie, ktoré hodnotil vlastnou úvahou (neznamená ľubovôľu), najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom. Je výlučne vecou konajúceho súdu, či vykoná dôkazy označené účastníkmi konania za predpokladu, že skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci zistí inými dôkaznými prostriedkami.
18. Keďže manžel v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).