Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-3T/23/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. René Štepánika a prísediacich JUDr. Ivana Illáša a Zuzany Ďurišovej na hlavnom pojednávaní dňa 23. 06. 2020 v Bratislave

rozhodol:

Obžalovaný F. X., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom B. XX, B.

sa u z n á v a vinným, že

dňa 05.11.2016 v čase asi o 14:45 hod. v Bratislave na Beňadickej ulici bol príslušníkmi policajného zboru kontrolovaný, nakoľko mu trčal z pravého vrecka nohavíc teleskopický obušok, pri kontrole javil známky požitia omamnej látky, uviedol, že užil látku, ktorú má pri sebe a ukázal im ju, pričom po zákonnom poučení a vyzvaní dobrovoľne vydal v zmysle 1 ks. čierny plátený obal, v ktorom sa nachádzalo 1 ks plastové vrecko s obsahom bielo hnedej kryštalickej látky, pričom následným znaleckým skúmaním z odvetvia kriminalistickej toxikológie bolo zistené, že v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom sa nachádzal bielohnedý zhrudkovaný práškový materiál z hmotnosťou 28183 mg s priemernou koncentráciou 6,7% hmotnostných amfetamínu s prímesou kofeínu, obsahujúci 1888 mg absolútneho amfetamínu, čo KEÚ PZ považuje za 94-189 bežných jednotlivých dávok drogy a je po aplikovaní spôsobilé ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom amfetamín je v zmysle zákona č. 139/198 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok

t e d a

neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku,

čím spáchal

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 172 ods. 1 s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody 8 (osem) rokov 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci - čiernej taštičky, patriacej obžalovanému, pripojenej k spisu.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. z 28. 11. 2017, právoplatného 28. 11. 2017, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody 7 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 25.04.2017 bol obžalovaný F. X. z pod obžaloby prokurátora pre skutok obžaloby právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi oslobodený podľa

Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že:

Súd na hlavnom pojednávaní, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného F. X., svedkov P. A., Mgr. T. B., T. A., J. A., prečítaním výpovede svedka K. L. z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku znalkyne MUDr. Kluadie Stanislavovej a znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZSR na návrh procesných strán, prečítaním a oboznámením spisového materiálu.

Obžalovaný F. X. vypovedal, že mal pri sebe látku, ktorú mu dal bývalý spoluväzeň v Pentagone ako brak, ktorú si obžalovaný nevie prečo ponechal. V Petržalke idúc po ceste ho zastavili policajti, ktorí od neho chceli občiansky preukaz, ktorý im dal. Policajti sa pýtali, čo má vo vrecku, obžalovaný odpovedal, že obušok. Na ich pokyn ho vyložil. Po otázke, akú má ešte pri sebe zbraň, mu začal policajt B. dávať ruku do vačku a vyberať z neho veci. Z bočného vačku mu vybral aj vrecko s tou látkou. Policajti sa pýtali, čo to je, na čo obžalovaný odpovedal, že nevie. Pri aute obžalovaný nič nepodpisoval, až na oddelení prišiel za ním B., aby obžalovaný podpísal, že to vydal dobrovoľne, že aj tak to je nejaká blbosť a že aj tak ho pustia domov. Obžalovaný žiadal, aby mu policajti urobili testy, ale nebolo mu vyhovené. V čase zákroku sa pri aute nespisovala žiadna zápisnica, o svojich právach nebol poučený, policajti mu nehovorili nič o tom, že pácha nejaký trestný čin alebo priestupok, ani to, že ho zo spáchania trestného činu alebo priestupku upodozrievajú. V prípravnom konaní (čítaná zápisnica z výsluchu) nevypovedal o prehľadaní policajtami, ani o nepoučení policajtmi, pretože nevedel, že ho má niekto s niečím oboznámiť a že mu má povedať nejaké práva. Keď pred tým páchal trestnú činnosť, tak to bol bežný policajný prístup, že ho chytili a šľahli o stenu. Otázku práv nikdy neriešil.

Svedok P. A., člen zakročujúcej policajnej hliadky vypovedal:

„Obh. Čo viete o predmetnom skutku? Sv. Mali sme hliadku v Petržalke na Beňadickej ulici sme kontrolovali osobu, lebo mu trčal z vačku obušok. My sme ho vyzvali ku kontrole totožnosti, osoba počas služobného zákroku kontroly bola zjavne pod vplyvom omamných látok, na čo uviedol, že užil omamnú látku, ktorú má u seba. Osoba bola vyzvaná, aby vec dobrovoľne vydala, bola poučená o možnosti vec nevydať, bolo jej prečítané poučenie v zmysle Zákona . Na to osoba vydala danú omamnú látku v koženom púzdre, ktorú mala u seba v nohaviciach. Na mieste bola s osobou spísaná zápisnica a osoba zápisnicu podpísala. Zápisnicu podpisoval na Beňadickej ulici buď vo vozidle, alebo pri vozidle. Na základe toho bola obmedzená osoba na osobnej slobode a eskortovaná na príslušné miestne oddelenie k ďalšej realizácii. Obh. Tá osoba, o ktorej hovoríte, keď ste ju zbadali, čo robila, stála, bežala, kráčala, akým spôsobom sa správala? Sv. kráčala. Obh. Keď ste ju nejakým spôsobom oslovili, zmenila nejakým spôsobom správanie? Sv. Áno, bol zjavne nervózny. Obh. Myslel som čo sa týka chodu. Sv. Zastala. Výsluch vykonaný PS: PS: Presne povedzte, čo ste mu povedali? Sv. Povedal som mu: „Dobrý deň, predložte mi doklad totožnosti“. PS: Z akého dôvodu ste od neho chceli doklad totožnosti? Sv. V zmysle o policajnom zbore. PS: Aké úlohy ste plnili v zmysle zákona pol. Zbore voči tomuto občanovi, keď ste ho vyzvali k preukázaniu totožnosti? Sv. Osoba bola podozrivá zo spáchania

priestupku. PS: Z akého? Sv. Nosenia chladných zbraní na verejnosti a to teleskopického obušku. PS: Vy ste mu povedali, že je podozrivý z takéhoto priestupku? Sv. Áno, povedali. PS: Keď ste mu to povedali, poučili ste ho nejak, že riešite priestupok? Sv. Áno, osobu sme poučili, že je podozrivá zo spáchania priestupku. PS: Či, a ako ste ho poučili, keďže ste začali riešiť jeho priestupok? Sv. Vysvetlili sme mu dôvod kontroly. PS: Ako ste ho poučili, keďže ste riešili jeho priestupok, predtým, než Vám čokoľvek povedal? Sv. Nespomínam si, ako som ho poučil osobne, možno ho poučil kolega. PS: Poučil ste ho vôbec? Sv. Áno, dokonca máme aj vo vozidle príručku o poučovaní. PS: Tak keď máte príručku, tak mi povedzte vo všeobecnosti ako poučujte osobu podozrivú zo spáchania priestupku. Sv. Poučím ho, čoho sa dopustil. Nespomínam si, aké poučenie sme mu dali. PS: Ako ste vyriešili priestupok nosenia chladnej zbrane priestupcu X.? Sv. Napomenutím. PS: Tým pádom riešenie toho priestupku skončilo. Sv. Áno. PS: No tak ste ho mali pozdraviť a odísť, čo ste potom s ním ešte riešili? Sv. Osoba počas zákroku bola zjavne pod vplyvom omamných látok, čo aj sám uviedol, že užil omamnú látku. PS: Čo a prečo ste s ním ďalej riešili? Sv. Keďže nám osoba sama dobrovoľne uviedla, že má u seba omamné látky, bola podozrivá z trestného činu, ktorý má vyšší záujem ako priestupok. PS: Ja teraz verejne vyhlasujem, že som zavraždil F. K.. Konajte. Sv. Ste kompetentnejší ako ja. PS: Prečo nič nerobíte? Sv. Nerobím nič. PS: Takže porušujte zákon o policajnom zbore, práve ste sa hodnoverne dozvedel, že som niekoho zavraždil. Sv. Položte mi ďalšiu otázku. Ja to stále beriem ako vtip. PS: A prečo mňa beriete ako vtip a X. ste zbalili až do jeho trestného stíhania? Sv. Plnil som si svoju povinnosť. PS: Akú povinnosť ste si plnil? Ja, ktorý som sa priznal k vražde necháte tak a človek, s ktorým ste práve doriešili jeho priestupok a tým mala byť Vaša vzájomná komunikácia skončená, Vám potom začal sám od seba rozprávať, ako má u seba drogy, aby tým dosiahol, že bude trestne stíhaný a dostane možno 10 rokov, čo by musel byť šialenec. Sv. Nemusel nám to povedať, ale urobil tak. Asi preto, že bol pod vplyvom omamných látok. PS: Bol prečítaný úradný záznam č. l. 84 s otázkou, čo od 14,55 hod. od času zákroku do 16,30 hod. do odovzdania X. na Policajnom oddelení, s ním 1 a pol hodiny robili? Sv. Spisovali sme všetky potrebné tlačivá a úradný záznam na oddelení. PS: Bola prečítaná výpoveď svedka z prípravné konania zo dňa 16.12.2016 č. l. 36,m kde mesiac po skutku si nespomínal dôvod kontroly X. a dnes, po ďalších 4 mesiacoch si spomína na detaily? Sv. Bolo to tu dnes prečítané OP. PS: Vy ste vnímal, že by OP niečo čítal o nejakom obušku? Sv. Ja som si spomenul, lebo to čítal OP. PS: Ako ste ho to teda poučili ako podozrivého z priestupku? Sv. Nespomínam si. Výsluch svedka vykoná obhajca: Obh. Správala sa tá osoba voči Vám tá osoba nejakým spôsobom agresívne? Sv. Nie. Obh. Kde skončila tá teleskopická zbraň? Sv. S jeho osobnými vedcami, odovzdanými na polícii. Bola mu odňatá pri eskorte. Otázka PS: a prečo? Sv. Lebo v zmysle zákona nemôže mať pri sebe zbraň v služobnom aute. Otázka PS: Vy ste ten obušok ani nevideli? Sv. Videli. Otázka PS: A ako? Sv. Trčal mu z vačku. Otázka PS: Vy ste videl celý ten obušok? Sv. Áno, obžalovaný ho vytiahol. Otázka PS: Vytiahol ho na základe čoho? Sv. Lebo sme ho požiadali. Otázka PS: Vy ste vyriešili priestupok napomenutím a on si ten obušok vložil späť do vačku? Sv. Nespomínam si. Pri eskorte bol odňatí od osoby. Otázka PS: Z akého dôvodu bol odňatý ten obušok? Sv. Na základe eskorty, nespomínam si na slová, aké som mu povedal. Otázka PS: Keď ste vypovedal 16.12.2016 na otázku, či mal obvinený pri kontrole u seba vo vrecku nohavíc teleskopický obušok ste odpovedal „nespomínam si“. Sv. Bolo mi to tu ozrejmené. Otázka PS: Zápisnica o dobrovoľnom vydaní veci, bola spísaná kde? Sv. Na mieste. Neviem či pri vozidle, alebo vo vozidle. Otázka PS: Máte v aute kameru? Sv. Áno. Otázka PS. Prečo ste tento zákrok nenahrávali? Sv. Kamera zasahuje len do prednej časti vozidla. Otázka PS: Tak ste ho mali postaviť pred predná časť vozidla a nahrať zákrok tam? Sv. Nie je nariadenie, aby sme každý trestný čin prejednávali pred kamerou. Je možné že zo špecifických dôvodov bola zápisnica spísaná pri, alebo vo vozidle. Otázka PS: Zápisnicu ste písali na mieste, čo ste potom robili s obvineným hodinu a pol, keďže Vám odpadol najzávažnejší administratívny úkon. Sv. Dva krát nám to podpíše na mieste, potom sme na oddelení písali všetky potrebné dokumenty a to úradný záznam, opis o vydaní veci. Bola prečítaná zápisnica o vydaní veci č. l. 82, svedok po nahliadnutí do spisu uvádza: Áno, je to táto zápisnica. Otázka: Keď je v zápisnice uvedené , že bol vyzvaný na vydanie veci, ktorá je tam konkrétne popísaná, ako ste mohli vedieť, že konkrétne túto vec má. Sv. Uviedol, že má u seba omamnú látku, vytiahol ju a ukázal nám ju. Otázka PS: Nielen, že Vám to povedal, vytiahol to z vrecka a povedal, koľko aj toho je? Sv. Áno. Otázka PS: To Vám ukázal aj rozmery vrecúška 4x3? Sv. Nie, tam sa píše cca. Výsluch svedka vykoná obhajca: Obh. Vy ste mu ten obušok vytiahol, alebo on Vám ho podal? Opustil ten obušok jeho ruku? Sv. Nespomínam si. Obh. Vy ste použili výraz „chladná zbraň“? Čo to je? Sv. Útočná zbraň, boxer, nôž, všetko čo je na viditeľnom mieste? Obh. To znamená že každá osoba je postihnuteľná za priestupok, ak nosí chladnú zbraň na verejnosti? Sv. Áno, ak ju má na viditeľnom mieste. Otázka PS: Keď niekto bude mať v ruke pred sebou nôž, alebo mačetu, tak sa nebudem riešiť, že to budete riešiť ako priestupok, ale keď niekomu trčí rukoväť obušku z vačku, čo ste na tom riešili ako priestupok. Sv. Keď niekto bude chodiť s nožom v ruke, tak to budem kvalifikovať

ako výtržnosť. Nespomínam si čo mu a kde trčalo, a kde som to položil. Obh. Vy tvrdíte že môj klient páchal priestupok, lebo mu trčal z vačku obušok? Vy ste mu ten obušok zaistili? Sv. Nie, nezaistili, bol mu vrátený. Otázka PS: Slovenčina znamená, že keď ste mu ho vrátili, tak ste mu ho predtým museli zobrať. Sv. Nespomínam si. Výsluch svedka vykoná obžalovaný: Obž. Čo sa dialo potom, keď som Vám ja, podľa Vás dobrovoľne vydal drogy, čo sa dialo ďalej s drogami? Sv. Boli vložené do obálky, rukavicami. Obž. Nemáte pri takých príležitostiach zavolal technikov, čo keby som Vám dal antrax? Mali by to zaistiť profesionáli na mieste činu? Sv. Nerobí sa to tak. Obž. Keď som Vám to dal a Vy ste to dal do obálky, videl som ja vlastne ešte tú obálku? Sv. Odovzdali sme ju. To X. nevidel, to nemá možnosť vidieť. Otázka PS: Prečo ste to neurobili pred ním verejne a on mal zápisnične sa vyjadriť k tomu, že je to tá obálka, ktorej obsah Vám v aute, alebo pri aute vydal? Sv. Keby chcel niekto zameniť tú obálku, môže to urobiť v priebehu procesu od stálej služby až po experta, ktorí robí rozbor tej látky, teda x ľudí. Obž. Nebolo manipulované s drogami? Sv. Nebolo. PS konštatuje, že obžalovaný vo svojej výpovedi uvádza, že mu policajti prehľadávali vačky. Čo Vy na to p. svedok? Sv. Nie, bolo mu vykonávané oprávnenie v zmysle § 22 zákona o policajnom zbore. Otázka PS Kedy mu bolo vykonané to oprávnenie? Sv. Pred eskortou. Bola prečítaná konfrontácia č. l. 52-54. Svedok k prečítanému: Pravdepodobne áno. Obž. Koľko trvala tá prehliadka, ten zákrok na ulici? Sv. Neviem presne, cca 15-20 minút. Obž. Keď ste ma Vy zastavil, môžete povedať, koľko som bol od Vás? Kam som ja vlastne akým smerom išiel? Sv. Nespomínam si, pár metrov. Otázka PS: Po ktorej strane vozidla ste mali obžalovaného? Sv. Po pravej. Otázka PS: V ktorom vačku mal ten obušok? Sv. Myslím, že v ľavom. Neviem presne. Otázka PS: Vy ste s ním komunikovali z auta, alebo ste vystúpil? Sv. Hneď som vystúpil. Opätovne bol prečítaný úradný záznam č. l. 84, z ktorého vyplýva, že X. trčal teleskopický obušok z pravého vrecka nohavíc. PS svedkovi predviedol situáciu, kde vložil do svojho pravého vrecka puzdro okuliarov obhajcu, ktoré trčalo z jeho pravého vrecka s otázku, ako to mohli vidieť policajti, ktorí išli po ľavej strane X.? Sv. Vozidlo aj osoba boli v pohybe. Pri prikročeniu k služobného zákroku sa môžu pozície aj meniť. Otázka PS: Aký služobný zákrok ste išli vykonávať voči X., občanovi kráčajúcemu po pravej strane Vášho vozidla, keď ste nemohli vidieť, čo má v pravom vačku? Sv. Videli sme teleskopický obušok. PS konštatuje, že nemá zmysel robiť vyšetrovací pokus. Všetko bolo už svedkom zodpovedané. OP namieta, že po obhajcovi si zobral slovo na výsluch PS. PS skonštatoval, že námietka OP je irelevantná, zákon to umožňuje a jednoznačne to vyplýva zo zápisnice. OP namieta, že mu nebolo možné klásť otázky skôr, ako bol prečítaný výsluch svedka z prípravného konania, zápisnica o vydaní, a konfrontácia. PS konštatuje, že námietka je irelevantná, OP nemôže diktovať PS či môže, alebo nemôže vykonať výsluch svedka a OP mal celé prípravné konanie, aby tieto dôkazy zabezpečil čo neučili. Vrátane toho, že nezabezpečil konfrontáciu obžalovaného s druhým príslušníkom PZ s Mgr. B.. Otázka OP: Nebolo protokolované všetko, čo tu odoznelo. PS: To hovoríte po hodine a pol výsluchu svedka? Prečo ste to nenamietal hneď? OP: Pretože som nechcel vstupovať do výsluchu PS. Otázka OP: Vy konkrétne ste nejakým spôsobom prehľadával vrecká, alebo odevné zvršky p. obžalovaného, mimo bezpečnostnej prehliadky? Sv. Nie. Otázka OP: Videl ste, že by prehľadával obžalovaného kolega B.? Sv. Nie. Otázka OP: Vy osobne ste vykonával nejaký test na drogy nejakým testerom, alebo videl ste, že by to vykonával kolega B.? Sv. Nie. Takéto testery ani nemáme. Otázka OP: V čom spočívala bezpečnostná prehliadka? Sv. Hmatom sme sa presvedčili, či nemá osoba u seba zbraň. Otázka OP: Obušok, ktorý mal obžalovaný, kde sa nachádzal pri eskorte? Sv. Vo vozidlo, na takom mieste, aby ho nevedel dočiahnuť. Otázka OP: To, že má u seba obžalovaný omamné látky, Vám uviedol, že ešte predtým, než ste ho Vy riešili pohovorom? Sv. Áno. Otázka PS: Takže keď Vám to rozprával ešte predtým, ako ste vyriešili jeho priestupok, ako bol vôbec poučený vôbec o tom, že k čomu sa má , alebo nemá možnosť, právo, alebo povinnosť vyjadriť? Svedok: Nechápem tejto otázke. Otázka PS: Jednoduchá otázka. Sv. Sám od seba uviedol, že má u seba drogy. To, že nemá povinnosť rozprávať, to sme ho nepoučovali. Američania, majú aspoň podľa filmov povinnosť, že prvý policajt, ktorý komunikuje s občanom, je povinný ho poučiť, že ten občan od toho momentu, nech čokoľvek povie, môže byť použité proti nemu. Náš zákon niečo podobné buď nepozná, alebo nič obdobné nie je aplikované. Ani PZ pri prvotných zákrokoch. Vy ste práve povedal, že ste ho nepoučili o tom, že Vám nemusí nič povedať. Ak ste ho nepoučili o tom, že nemusí nič povedať, znamená to, že každý nasledujúci dôkaz, ktorý ste zabezpečili, nie je zabezpečený v súlade so zákonom, buď o priestupkoch, PZ, alebo s , alebo akýmkoľvek iným zákonom, upravujúcim priestupkové alebo trestné konanie. Sama osoba povedala, že má u seba drogy. Otázka: Ak ste túto osobu mimo poučenia kontaktovali, tak ste nevykonávali voči nemu služobný zákrok. Ak ste nevykonávali služobný zákrok, nemohli ste v konečnom dôsledku po ňom žiadať podpísania hoci aj dobrovoľného nejakej veci a nemohli ste obmedziť jeho osobnú slobodu a na to nadväzujúce všetky úkonu a ž po momentálny jeho stav väzobného trestného stíhania. Sv. Osoba pred služobným zákrokom bola poučená, neviem či mnou, alebo p. B.. Obh. Uviedli ste, že za účelom eskorty, ste vykonali bezpečnostnú kontrolu, či má, alebo

nemá u seba zbraň. Mal, alebo nemal? Sv. Nie, už ďalšiu nie. Mal pri sebe teleskopický obušok. OP: Bez otázok.

Svedok Mgr. T. B. vypovedal, že si na predmetný služobný zákrok voči obžalovanému nepamätá. V prípravnom konaní vypovedal, že kontrolovali (ako policajná hliadka) obžalovaného, ktorému trčal z vrecka obušok. Pri kontrole po poučení osoba vydala omamné látky. Na mieste podpísal zápisnicu o vydaní veci. Bol poučený, o obmedzení na osobnej slobode. Na otázku vyšetrovateľa, v čom spočívalo poučenie F. X., svedok odpovedal, „osoba bola pred vydaním veci poučená, bolo jej prečítané poučenie zo zápisnice o vydaní veci, taktiež sme osobu poučili ak by si vydaním veci spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania. Osoba uviedla, že poučenia porozumela. Pred obmedzením osobnej slobody bola osoba poučená tak, že jej bolo prečítané poučenie zo služobnej pomôcky - príručky na poučovanie osôb“ svedok tiež uviedol, že myslí, že osobu kontrolovali kvôli tomu teleskopickému obušku. Ani po prečítaní výpovede z prípravného konania - 16.12.2016, ktorej podpísanie zápisnice svedok verifikoval, s svedok na nič nerozpamätal.

Svedok T. A. vypovedal, že sa mal stretnúť s F. X., čakal na neho pri zastávke, videl ako boli policajti pri ňom a „osahávali ho“. Jeden policajt mu niečo vytiahol z vrecka, potom X. vyťahoval veci sám a dávali to na auto. Zákrok trval 20-30 minút. Nikto tam nič nepísal, nespisoval, nepodpisoval. Počas zákroku sa pri nich zastavil J. A., ktorého poslali preč.

Svedok J. A. vypovedal, že videl časť zákroku policajtov voči F. X. ale k ničomu podstatnému sa nevyjadril.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedka K. L. je zrejmé, že poprel, že by obžalovanému nejakú látku odovzdal.

Zo znaleckého posudku znalkyne psychiatričky MUDr. Klaudie Stanislavovej je zrejmá drogová kariéra obžalovaného, neporušenie jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností.

Z prečítaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZSR je zrejmé, že na steroch z rúk F. X. boli zistené stopy amfetamínu. V skúmanom plastovom vrecku sa nachádzalo 28 183 mg s priemernou koncentráciou 6,7 % hmotnostných amfetamínu s prímesou kofeínu.

Z prečítanej konfrontácie z prípravného konania medzi obžalovaným F. X. a svedkom P. A. vyplýva, že svedok si pri konfrontácii 02.02.2017 nepamätal dôvod, prečo kontrolovali obžalovaného.

Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že F. X. bol dňa 05.11.2016 o 14:50 hod. podľa vyzvaný na vydanie „jeden ks. čierny plátený obal s obsahom: 1 ks priehľadné PVC vrecko a obsahom bielo-hnedej kryštalickej látky o rozmeroch cca 4x3 cm“.

Z úradného záznamu policajnej hliadky je zrejmé, že F. X. kontrolovali, lebo mu trčal z pravého vrecka nohavíc teleskopický obušok, policajti F. X. oznámili dôvod kontroly, pričom si bol vedomí, že sa dopustil priestupku, vec vyriešili napomenutím. „Pri kontrole sa menovaný triasol, javil známky požitia omamných látok, mal rozšírené očné zrenice a sčervenané očné bielka. Menovaný uviedol pri kontrole, že užil látku, ktorú má pri sebe a nič mi z nej nie je. Jeho gestikulácia ako aj správanie preukazovali, že je pod vplyvom omamných látok, uviedol, že látku, ktorú ma pri sebe, si pichol a ukázal nám ju, pričom ďalej uviedol, že mu z nej nič nie je. Ihneď bol nami menovaný poučený a vyzvaný v zmysle zákona číslo o vydaní veci, aby vec dobrovoľne vydal. Taktiež bola osoba nami poučená, že vec nemusí vydať, ak by si vydaním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania. Menovaná osoba F. X. vydal na mieste vec: 1Ks čierny plátený obal s obsahom : 1ks. PVC vrecko s obsahom bielo-hnedej kryštalickej látky o rozmeroch cca 4x3 cm. Na mieste podpísal zápisnicu o vydaní veci. Na základe všetkých uvedených skutočností bola osoba F. X. našou hliadkou Finiš 500 na ulici Beňadická v čase o 14:55 hod. obmedzený na osobnej slobode v zmysle /1 nakoľko je menovaný podozrivý z prečinu v zmysle /1 zákona a v rovnakom čase aj nami poučený v zmysle zákona podľa príručky na poučovanie osôb“.

Z odpovede riaditeľa KRPZ PMJ vyplýva, že 05.11.2016 hliadka PMJ P. A.. Mgr. T. B. mala pridelené vozidlo Golf, hliadka nedisponuje testerom na zisťovanie anabolík, resp. drog a kamerový záznam zo zákroku nie je k dispozícii.

Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov dospel súd k týmto záverom:

Podľa „ za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona“. Treba podotknúť, že možno použiť iba dôkaz vykonaný zákonným spôsobom.

Úlohy policajného zboru sú vymedzené v o policajnom zbore v znení neskorších predpisov tak, že mimo iné podľa ods. 1 písm. b) policajný zbor odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov a podľa ods. 1 písm. k) odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov.

Podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona „policajt je pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej zo zásahom do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu ihneď, ako je to možné, poučiť o jeho právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise“.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona „ policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin, alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania“.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona „ policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrené na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti.

Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupku proti verejnému poriadku sa dopustí ten, kto nosí na miestach prístupných verejnosti chladné zbrane........ ak možno z okolností prípadu alebo správania sa osoby usudzovať, že sa majú použiť na násilie, alebo hrozbu násilím.

V konkrétnej posudzovanej veci je nepochybné, že F. X. išiel po chodníku a bol voči nemu vykonaný služobný zákrok policajtov. Tí požadovali od neho preukaz totožnosti, hoci na to nemali zákonný dôvod. Ako už bolo citované, podľa § 18 ods. 1 zákona o policajnom zbore tak môžu učiniť iba v súvislosti s plnením úloh policajného zboru. Voči po chodníku bežne idúcemu občanovi nebol akýkoľvek dôvod na plnenie služobných povinností policajta. Podľa úradného záznamu hliadky (čl. 84) osobu išli policajti kontrolovať, lebo jej trčal z pravého vrecka nohavíc teleskopický obušok. Jediným dôvodom na kontrolu F. X. tak mohlo byť podozrenie zo spáchania priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch, ako to uviedol svedok P. A. (čl. 150) - nosenie chladných zbraní na verejnosti. Ak za chladnú zbraň možno považovať teleskopický obušok, priestupku sa podľa § 47 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch môže dopustiť len ten, kto takú zbraň na mieste prístupnom verejnosti nosí a z okolností prípadu, alebo správania sa osoby, možno usudzovať, že sa má použiť na násilie alebo hrozbu násilím. Z kráčania F. X. po chodníku, ktorý mal obušok vo vrecku, nemožno usudzovať, že boli naplnené znaky skutkovej podstaty citovaného priestupku, teda že voči nemu mali policajti vykonať služobný zákrok a zisťovať jeho totožnosť, teda, že vôbec mali s F. X. prísť do kontaktu. Koniec koncov nasvedčuje tomu i správanie sa policajtov, ktorí takýto domnelý priestupok „vyriešili“ napomenutím. Ak nemali policajti dôvod kontaktovať F. X., nemali dôvod bez iného poznania riešiť jeho drogy. Súd ale neuveril týmto tvrdeniam policajnej hliadky, pretože tak ako popisovali dôvod ich zákroku voči F. X., že idúc autom po jeho ľavom boku, nemohli vidieť trčiacu časť obuška, ktorý malo v pravom vrecku - viď úradný záznam čl. 84. Logicky teda išlo o typický prípad policajnej svojvôle, skontrolovať totožnosť občana, o ktorom aj tak dôvodne predpokladajú, že takéto detaily právo policajtov a priestupkového zákona nepozná, a odôvodní to následne zistením, že obušok má (hoci to vôbec nie je priestupok) na zakrytie nezákonnosti zákroku voči nemu. Ak by tento zákrok nepokračoval až do trestného stíhania F. X., kedy už museli nájsť zámienku na kontakt s ním, nikomu by nevysvetľovali nezákonné zisťovanie totožnosti občana F. X. a ten by sa pre takúto vec ani nikde nesťažoval (neurobil by tak pre stratu času asi žiaden občan). Ak aj boli policajti presvedčený, že oprávnene vykonávajú služobný zákrok voči občanovi X. (opak viď predchádzajúci text odôvodnenia tohto rozsudku - bol vysvetlený) pre (údajný) jeho priestupok, mali ho ako podozrivého ihneď poučiť o jeho právach - § 8 ods. 2 zákona o policajnom zbore. Evidentne tak svedkovia P. A. - Mgr. T. B. neučinili, čím porušili zákon´. V úradnom zázname čl. 84 je zmienka

o prvom poučení F. X. a to podľa až v súvislosti s riešením vydania veci (to už nebolo riešenie údajného priestupku) resp. až pri predvádzaní pre drogový trestný čin podľa akejsi príručky na poučovanie osôb, pričom obsah poučenia svedok P. A. konkretizovať nevedel (viď jeho výpoveď citovanú v odôvodnení tohto rozsudku), podľa neho poučenie spočívalo vo vysvetlení dôvodu kontroly!, tvrdil, že ho možno poučil kolega. Tým kolegom je svedok, Mgr. T. B., ktorý na rozdiel od svedka A., ktorý si pri výsluchu 16.12.2016 (čl. 36) nepamätal dôvod kontroly F. X., nepamätal si to ani pri konfrontácii 02.02.2017 (čl. 54) ale pamätal si to na hlavnom pojednávaní 30.03.2017 lebo to údajne čítal prokurátor (čl. 151), (takže to nebolo poznanie svedka vlastným vnímaním deja skutku, ale prenesená informácia) sa radšej na nič nepamätal, (Mgr. T. B.) použijúc taktiku „mŕtveho chrobáka“ potom čo vedel, že sa na hlavnom pojednávaní deje niečo neštandardné, keďže výsluch jeho kolegu trval veľmi dlho a zámienky svedka na možný rozhovor s už vypočutým svedkom P. A. mu boli predsedom senátu znemožnené (viď zápisnica o hlavnom pojednávaní) pričom z výpovede svedka Mgr. T. B. z prípravného konania čl. 39, že F. X. bol poučený až v súvislosti s vydaním veci, keďže už aj vyšetrovateľovi bolo podozrivé, aké poučenie policajti v súvislosti s riešením údajného priestupku F. X. dali, keďže sa na to svedka pýtal. Jednoznačná odpoveď je - žiadne poučenie. Vyplýva to z úradného záznamu a zo zahmlievajúcich výpovedí policajtov, ktorí na konkrétny obsah takého poučenia nevedeli odpovedať. Súd síce nepozná nejakú policajnú príručku na poučovanie osôb, svedkami - policajtmi spomínanú, je však vôbec problematické aké znenie má mať poučenie osoby podozrivej zo spáchania priestupku a osoby podozrivej zo spáchania trestného činu. Zákon o policajnom zbore v hovorí len o časovo urgentnom poučení o právach podozrivého priestupcu, bez textu tohto poučenia a pri trestných činoch používa pojem „podozrivý“ a to v (zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby) a v o obvinenom avšak bez konkretizácie, kto podozrivý, či podozrivá osoba je - absentuje výklad pojmov, takže možno použiť iba gramatický výklad, že sa jedná o osobu, o ktorej možno predpokladať, že sa mala dopustiť trestného činu, pričom v absentuje text poučenia osoby v takomto inak procesnom postavení, čo je hrubá chyba zákonodarcu, a prax to prekleňuje analógiou textov poučenia pre obvineného, čo už konkretizuje. Je to však v kontexte výsluchu podozrivého v trestnom konaní, čo nie je totožné s prvotným úkonom policajta voči podozrivému v teréne, kde opäť analógiou všeobecných práv údajného (podozrivého) priestupcu či páchateľa trestného činu treba ihneď na začiatku zákroku či už podľa zákona o policajnom zbore alebo - osobu poučiť minimálne v tom zmysle, že má právo čo i len sa ne/vyjadriť či ne/komunikovať s policajtom a to po tom, čo mu je oznámené podozrenie zo spáchania priestupku

- služobný zákrok policajtov podľa zákona o policajnom zbore alebo zo spáchania trestného činu - služobný zákrok policajtov podľa a že všetko čo od toho momentu povie môže byť použité voči nemu - teda informáciu získanú od podozrivého priestupcu či páchateľa trestného činu môže policajt použiť ako obsahový podklad, pre úradný záznam, či jeho budúcu výpoveď svedka (čo je len iná forma prezentácie dôkazu). Ak minimálne takto podozrivý priestupca či podozrivý páchateľ trestného činu poučený policajtom nie je, obsah získanej informácie od podozrivého nemôže tvoriť zákonom získaný dôkaz v priestupkovom či trestnom konaní a plod otráveného stromu činí takýto dôkaz nezákonným, nepoužiteľným proti priestupcovi či páchateľovi trestného činu. Inak povedané, ak policajti P. A. a Mgr. T. B. - hoci vôbec nemali zákonný dôvod na komunikáciu s F. X. (nedôvodnosť zisťovania jeho totožnosti a riešenie jeho údajného priestupku - viď predchádzajúci text odôvodnenia tohto rozsudku) - získali akúkoľvek informáciu od F. X. v rozpore s vedením služobného zákroku (ktorý naviac služobným zákrokom zákonne nebol-neplnili povinnosti policajného zboru), nemôže táto informácia slúžiť ako zákonný podklad pre priestupkový či trestnoprávny postih F. X., pretože bola získaná, nie zákonným spôsobom voči reprezentantovi policajného zboru pri plnení policajných úloh.

Vrátiac sa k počiatku zákroku policajnej hliadky, ak zistili, že vôbec nemali voči F. X. zakročovať (čo títo policajti nechápu zjavne dodnes, alebo ak chápu, tak vedia, že hrubo porušili zákon, čo je ešte horšie) resp. „vyriešili“ údajný „priestupok“ F. X., od tohto moment nemali už absolútny dôvod (a nemali ho relatívne ani pred tým) s F. X. ako policajti komunikovať. Nemali tak zákonný dôvod riešiť nejaké drogy F. X., pretože nesmeli voči nemu riešiť nič. Mohli tak maximálne odzdraviť občana X., prípadne sa mu ospravedlniť za to, že nezákonne zasiahli do jeho práv a slobôd. A tu nastáva ďalšia fáza nedôvodnosti policajného zákroku voči občanovi F. X..

Podľa § 9 ods. 1 zákona o policajnom zbore policajt je povinný vykonať služobný zákrok ak je páchaný trestný čin alebo je dôvodné podozrenie z jeho páchania. Ak mal F. X. pri sebe látku o ktorej bolo neskôr zistené, že je to „droga“ mohli voči nemu policajti zakročiť, ale na základe dôvodného podozrenia, ktoré muselo mať iný zdroj (napríklad poznatok, že bol videný drogu kupovať) ako nezákonný kontakt

s ním pre údajný priestupok. Ak policajt rieši takýto trestný čin - schovaná droga v púzdre vo vrecku, nie je evidentné páchanie trestného činu, resp. podozrenie zo spáchanie trestného činu, musí mať na to relevantný dôvod - podozrenie blížiace sa dôkazu, že osoba mala spáchať trestný čin, musí toto podozrenie osobe oznámiť a náležite (viď predchádzajúci text odôvodnenia rozsudku) osobu poučiť ako podozrivého zo spáchania trestného činu (obsahovo ako obvineného resp. o jeho základných právach čo i len nevypovedať, resp. čokoľvek policajtom povedať). Ak sa tam nestalo, čo je i konkrétny prípad - a dôvodné podozrenie nemohlo byť založené práve na predchádzajúcej nezákonne komunikácii s F. X. pre riešenie domnelého priestupku - dôkaz (informácia) získaná od občana bez patričného poučenia, je obsahovo plodom otráveného stromu, teda procesne nepoužiteľná. I keď až do takýchto dôsledkov si policajti vedomí svojho ďalšieho postupu neboli, tušili, že sa pohybujú na hrane - súd vysvetľuje že za hranou - zákonnosti ich konania a preto situáciu vydania „drog“ F. X. opísali, ako dobrovoľné vydanie drog (látky) F. X.. Tu nastupuje niekoľko dôvodov, prečo súd takémuto „dobrovoľnému“ vydaniu drog obžalovaným neuveril.

Obžalovaný ako sám priznáva, už v minulosti pri trestných činoch nevedel o svojich právach na zákonné poučenie ihneď pri zákroku - konštatujúc, že zákroky voči nemu boli v štýle hodenia o stenu a kontroly. I keď je podľa znaleckého posudku závislý na drogách (sám priznáva odoznenie tohto stavu) súd nezistil, že je duševne chorý v smere samozničenia, že by sa dobrovoľne priznával k drogovej trestnej činnosti a nechal si dobrovoľne pri uznaní viny uložiť tvrdý trest odňatia slobody. Sám to jednoznačne prezentoval v záverečnej reči „ ja keby som mal u seba drogy, tak im utečiem, pretože 120 kg policajti ma nemajú šancu dobehnúť. Určite, keby som si bol vedomí, že mám u seba drogy, tak im ich dobrovoľne nevydám“. Tvrdenie svedkov policajtov o dobrovoľnom vydaní drog F. X. je nelogické i v tom, že ak by obžalovaný trpel pudom sebazničenia, mohol po celý deň, čo mal drogy pri sebe ísť na ktorékoľvek policajné oddelenie sa „dobrovoľne“ priznať, resp, učiniť tak hneď na začiatku spontánne ako ho policajti oslovili a nečakať na vyriešenie jeho domnelého priestupku. Ak tak neučinil (teoreticky) v tejto fáze, nemal na to dôvod vo fáze, keď bol „voľný“ po vyriešení jeho údajného priestupku napomenutím. Naviac ak by za nelogických okolnosti bola pravda o dobrovoľnom vydaní veci F. X., absentuje zo strany policajtov poučenie, že bol podozrivý zo spáchanie konkrétneho trestného činu, čo je zbraň dvojsečná. Podozrenie musí byť dôvodné, pretože ak sa preukáže jeho pravdivosť a opodstatnenosť (pravda zákonnými dôkazmi) znamená to trestný postih podozrivého, ak sa však podozrenie rozptýli, znamená to nedôvodný zásah do práv takej osoby, s následným postihom štátu (hoci len vo forme žaloby a satisfakcie).

Ak F. X. čierny plátený obal (nepriehľadný obal) dobrovoľne vzdal (ako tvrdia policajti) potom nebol dôvod na postup podľa Tr. por, pretože tento postup na vydanie veci je možný len na vyzvanie policajta (prokurátora, súdu), nie ak (by) vec vydal spontánne dobrovoľne. Ak postupovali policajti podľa , je jasné, že F. X. vec spontánne neodovzdal, čo ak by urobil, mali zavolať technika a nakladať s vecou ako s dôkazom zabezpečením jeho rozboru. Ak je v zápisnici o vydaní veci (čl. 82) uvedené že F. X. bol podľa vyzvaný na vydanie veci s konkretizáciou jeho obsahu (v nepriehľadnom plátenom čiernom obale) tak v čase výzvy na vydanie veci už policajti poznali jeho obsah, čo opäť napovedá tomu, že nebol dôvod na vydanie veci, údajne už spontánne vydanej.

Ďalšou absurdnosťou znevieryhodňujúcou výpovede policajtov, je ich úradný záznam (čl. 84) kde mimo iné mal F. X. o 14:55 hod vydať dobrovoľne (ale inak podľa ) vec , pričom sa všetko na mieste zákroku malo odohrať za 10 minút (medzi 14:45 a 14:55 hod.) - riešenie a vyriešenie domnelého priestupku, poučovanie (výsledok viď predchádzajúci text), tzv. dobrovoľné (spontánne, samozničujúce) vydanie veci, spísanie o tom zápisnice na mieste zákroku, avšak F. X. bol odovzdaný na policajné oddelenie až o 16:30 hod., teda o viac ako o 1 a pol hodinu neskôr, čo taktiež nepresviedča o hodnovernosti výpovede policajtov, ale navráva obhajobe obžalovaného o spisovaní záznamu o vydaní veci až na oddelení. Naviac je tu faktor kamerového záznamu, kedy v 21. Storočí v krajine Európskej únie sa nahrávajú pojednávania súdu (ktoré sú inak verejné) ale nenahrávajú sa zákroky polície, zo súdu neznámych dôvodov pri absolútne cenovo nízkych nákladoch na túto techniku, naviac ak služobné vozidlo hliadky kameru nainštalovanú malo (výpoveď svedka P. A.) takže nič nebránilo dobrovoľné vydanie veci obžalovaným nahrať a zabezpečiť tak najjednoznačnejší dôkaz o pravdivosti inak absolútne nepresvedčivých výpovedí policajtov. Treba k tomu podotknúť, že výpoveďou svedok T. A. bolo preukázané, že celý zákrok policajtov voči F. X. sledoval, na mieste nikto nič nepísal, nespisoval či nepodpisoval, čo opäť potvrdzuje verziu obhajoby obžalovaného a vyvracia výpovede policajtov, a

naviac svedok videl, ako policajti obžalovaného „ošahávali“, čo zjednoznačňuje verziu obžalovaného a vyvracia už aj tak absolútne nepresvedčivé tvrdenia policajtov o dobrovoľnom vydaní veci obžalovaným.

Sumarizujúc uvedené súd konštatuje, že z nezákonnosti (plod otráveného stromu) postupu policajtov ako následných nositeľov dôkazu nemôže vzniknúť zákonnosť uznania viny obžalovaného F. X. pre konkrétny trestný čin. Nezákonne získaný dôkaz je neexistujúci dôkaz a je nepoužiteľný v trestnom konaní. Nemajúc preto za dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa

Rozhodujúc o odvolaní podanom prokurátorom Krajský súd v Bratislave uznesením z 10.10.2017 rozhodol:

Podľa z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe vec sa v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V odôvodnení rozhodnutia konštatoval:

Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie , avšak tieto dôkazy nesprávne, jednostranne, zaujato a výlučne v prospech obžalovaného jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle vyhodnotil.

Čo sa týka jednotlivých vykonaných dôkazov pred rozhodnutím súdu I. stupňa, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že priebeh skutku možno rozdeliť do dvoch odlišných fáz:

Prvá fáza: Z týchto vykonaných dôkazov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obžalovaný bol dňa 05.11.2016 v čase asi o 14.45 hod. v Bratislave na Beňadickej ulici zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru a to z dôvodu, že mu trčal z vrecka nohavíc teleskopický obušok.

Čo sa týka argumentácie súdu I. stupňa ohľadom údajnej nezákonnosti prejednania priestupku zo strany príslušníkov Policajnej hliadky, odvolací súd konštatuje, že postup polície bol v tomto bode plne v súlade so zákonom, a to konkrétne so o Policajnom zbore, ako aj so o priestupkoch), pričom v podrobnostiach poukazuje na rozbor a citáciu príslušných ustanovení zákona k tejto časti, ktoré uviedla odvolateľka v písomných dôvodoch svojho odvolania, bez potreby tieto mechanicky opakovať. Úvahy súdu I. stupňa k tomuto bodu považuje aj odvolací súd za bezpredmetné a právne bezvýznamné.

Druhá fáza: V rámci svojho zákonného postupu ohľadom zistenia a prejednania priestupku zo strany obžalovaného hliadka polície vizuálne zistila, že obžalovaný javí známky požitia omamných látok a sám uviedol, že takúto látku užil a že túto má pri sebe.

Na základe tohto teda nemali príslušníci PZ SR na výber, či budú postupovať podľa zákona o PZ SR alebo podľa , ale výlučne mali aplikovať pri svojom postupu len ustanovenia .

V tomto smere sťažnostný súd poukazuje na skutočnosť, že ak pri relevantných poznatkoch o podozrení zo spáchania alebo aktuálneho páchania trestného činu, ktorými polícia disponuje v dostatočnom časovom predstihu, vzniká povinnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní podľa a nie podľa zákona o Policajnom zbore. (R 47/2013-I).

Preto aj v ďalšom hliadka polície postupovala plne v súlade so zákonom, keď po zistení, že obžalovaný má pri sebe takéto látky, zvolila postup výlučne podľa a to podľa ustanovenia

Obvinený bol v súlade s ustanovením najskôr poučený o tom, že takúto vec nemusí vydať, ak by si tým privodil trestné stíhanie. Po tomto poučení obžalovaný uviedol, že tomuto porozumel a predmetnú kryštalickú látku dobrovoľne vydáva na účely trestného konania, čo potvrdzuje zápisnica o vydaní veci, ako aj úradný záznam hliadky polície z č.l. 82-83.

Obžalovaný teda dobrovoľne vydal 1 ks. čierneho pláteného obalu, v ktorom sa nachádzalo 1 ks plastové vrecko s obsahom bielo hnedej kryštalickej látky, pričom následným znaleckým skúmaním z odvetvia kriminalistickej toxikológie bolo zistené, že v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom sa nachádzal bielohnedý zhrudkovatený práškový materiál s hmotnosťou 28183 mg s priemernou koncentráciou 6,7% hmotnostných amfetamínu s prímesou kofeínu, obsahujúci 1888 mg absolútneho amfetamínu, čo KEÚ PZ považuje za 94 - 189 bežných jednotlivých dávok drogy a je po aplikovaní spôsobilé ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom amfetamínje v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax a judikatúru, z ktorej vyplýva, že za danej situácie musí byť takáto osoba poučená o tom, že nemusí vydať vec, ak by si tým privodila trestné stíhanie. Právo neprispievať k vlastnému obvineniu alebo usvedčeniu spočíva v rešpektovaní práva mlčať a v zákaze akéhokoľvek donucovania k aktívnemu konaniu, ktoré by priamo alebo nepriamo viedlo k vlastnému obvineniu alebo usvedčeniu. Právo neprispievať k vlastnému obvineniu alebo usvedčeniu spočíva v rešpektovaní práva mlčať a v zákaze akéhokoľvek donucovania k aktívnemu konaniu, ktoré by priamo alebo nepriamo viedlo k vlastnému obvineniu alebo usvedčeniu. Následne má byť vyzvaná na vydanie veci (ZSP 38/2015-II).

Tento vyššie popísaný postup príslušníkov polície bol teda v plnom rozsahu zákonný a v súlade s ustanovením , pretože správne v tomto prípade nepostupovali podľa zákona o Policajnom zbore, ale podľa .

Vyššie uvedené mimoriadne závažné skutočnosti nevyplývajú len z listinných dôkazov, či výpovedí svedkov príslušníkov polície z prípravného konania, či konania pred súdom I. stupňa, ale tieto v plnom rozsahu potvrdil aj samotný obžalovaný vo svojej výpovedi zo dňa 06.11.2016 na č.l. 21-25, ako aj vo svojej výpovedi pred sudcom pre prípravné konanie dňa 07.11.2016 pri rozhodovaní o vzatí do väzby. Ani v jednej z týchto výpovedí obžalovaný absolútne neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali zákrok príslušníkov polície.

Takáto zmena sa objavila až v jeho ďalšej výpovedi zo dňa 02.12.2016 na č.l. 27-32, kde sa zameral na popis policajného zákroku v rozpore s obsahom úradného záznamu na č.l. 83, ako aj zápisnici o vydaní veci na č.l. 82. Túto zmenu vyhodnocuje aj odvolací súd za účelovú, so snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

Správne taktiež odvolateľka poukazovala na ďalšiu podstatnú skutočnosť a to, že až pri zázname o preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 28.02.2017, t.j. až na konci celého vyšetrovania, obžalovaný označil dvoch údajných svedkov a to T. A. a J. A., ktorí mali byť údajne prítomní pri policajnom zákroku.

V konaní pred súdom obaja príslušníci policajnej hliadky zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania, ktoré boli navyše súladné s listinnými dôkazmi a to najmä s úradným záznamom. Okrem toho uviedli ďalšiu podstatnú vec a to, že pri zákroku neboli prítomné žiadne ďalšie osoby.

Výpovede týchto oboch svedkov členov hliadky polície boli od samého počiatku dôveryhodné, logické, súladné a najmä korešpondovali s prvými dvomi výpoveďami obžalovaného, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi. Správne poukazovala odvolateľka, že i napriek mimoriadne podrobnému výsluchu na hlavnom pojednávaní, títo svedkovia zotrvali na svojich tvrdeniach.

Čo sa týka výpovedí svedkov uvedených obžalovaným, tieto sú rozporné a nesúladné. V tomto smere odvolací súd poukazuje napríklad na tvrdenie svedka T. A. z hlavného pojednávania dňa 30.03.2017 na č. l. 158, kde na otázku odvolateľky aké mali vozidlo policajti, tento svedok uviedol, že služobné asi Škoda Felícia s označením Polícia. Zo správy KR PZ SR Bratislava na č.l. 162 však vyplýva, že hliadka polície mala v deň spáchania skutku pridelené vozidlo zn. VW Golf B..

Toto nie je jediný rozpor. Svedok T. A. vyslovene uviedol, že obžalovanému „ten silnejší vyberal nasilu veci“. Výrazne silnejší je však policajt svedok A.. V rozpore s tým však obžalovaný tak v prípravnom konaní pred obhajcom, ako i na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho prehľadával a drogy mu zobral policajt B. a toto uviedol i pri konfrontácii so svedkom A..

Ďalší rozpor vo výpovedi svedka T. A. spočíva v tvrdení o vykonávaní akéhosi údajného testu na drogy v kufri služobného vozidla polície jedným z členov hliadky. Z už spomínanej správy KR PZ SR Bratislava na č.l. 162 taktiež vyplýva, že hliadka PMJ PZ Bratislava OPP KR PZ v Bratislave nedisponuje s testerom na zisťovanie anabolík, resp. drog.

Skutočnosť o tom, že jeden z členov polície mal niečo robiť v kufri, kde mal mať položenú nejakú tašku, uvádzal aj svedok J. A., čo je taktiež v rozpore s už citovanou správou na č.l. 162.

Z uvedených rozporov vyplýva, že vierohodnosť oboch svedkov je výrazným spôsobom spochybnená, pričom ich výpovede nie sú súladné ani s výpoveďou členov hliadky polície, ako ani s listinnými dôkazmi, ale v určitých, vyššie podrobne špecifikovaných častiach ani s výpoveďou samotného obžalovaného.

Odvolací súd teda celú problematiku uzatvára konštatovaním, že zákrok príslušníkov hliadky polície bol plne v súlade so zákonom ako v prvej fáze, t.j. riešenia priestupku, tak aj v druhej fáze, t.j. zistenia a postupu pri vydaní psychotropnej látky zo strany obžalovaného. Preto aj takto zákonným spôsobom zaistenú psychotropnú látku možno teda v trestnom konaní použiť ako dôkaz získaný zákonným spôsobom.

Na existenciu zákonnosti postupu hliadky polície nemá absolútne žiaden vplyv skutočnosť, kedy bol obžalovaný odovzdaný na policajné oddelenie a v akom časovom odstupe, ako mylne argumentoval súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Spomínané odôvodnenie napadnutého rozhodnutia trpí však aj ďalšími nedostatkami. Prevažnú časť odôvodnenia tvorí mechanické kopírovanie zápisníc z hlavných pojednávaní, pričom v ostatnej časti ak vôbec súd I. stupňa hodnotil vykonané dôkazy, tak len výlučne jednostranne a v prospech obžalovaného. Rozpory vo výpovediach obžalovaného, ako aj svedkov T. A. a J. A. však absolútne neriešil, dá sa povedať, že tieto odignoroval. Napokon, ako správne poukazovala odvolateľka, ako zápisnica z hlavných pojednávaní, tak aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje tvrdenia, ktoré by tam podľa správnosti vôbec byť nemali.

Odvolací súd záverom konštatuje, že z vyššie uvedených skutočností jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že sa podarilo preukázať, že obžalovaný si neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku v množstve a kvalite uvedenom v skutkovej vete podanej obžaloby, ako aj napadnutého rozhodnutia súdu I. stupňa.

Predmetný skutok sa teda stal a zároveň vykazuje všetky zákonné formálne znaky žalovaného zločinu a preto súd I. stupňa postupoval procesne nesprávne, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa , t.j. že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Z rozhodnutia odvolacieho súdu bez toho, aby ho súd prvého stupňa hodnotil, vyplýva právny názor na základe vykonaného dokazovania, ktorým je súd prvého stupňa podľa viazaný.

Pri novom prejednaní veci súdom prvého stupňa došlo k zmene senátu v osobe prísediacej, na čo reagoval obžalovaný nesúhlasom v pokračovaní hlavného pojednávania v novom zložení senátu ( ), čo malo za následok nové vykonanie hlavného pojednávania.

V kontexte uvedeného s ust. vyplýva, že v novom konaní súd nie je ex lege (zo zákona) viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, je však zrejmé, že pri konzistentnosti právnych názorov odvolacieho súdu možno dôvodne očakávať, že odvolací súd, ak by došlo k jeho rozhodovacej intervencii vo veci, bude držať pôvodný právny názor už publikovaný.

Na novom hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného F. X., svedkov Mgr. T. B., T. A., P. A., J. A., K. L. z prípravného konania, znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenskej republiky, znalkyne MUDr. Klaudie Stanislavovej, prečítaním a oboznámením spisového materiálu.

Obžalovaný F. X. zotrval na svojej pôvodnej obhajobe, že drogy našli u neho policajti, ktorí ho začali vačkovať, konali voči nemu nátlakovo, vybrali mu kapsičku a zisťovali jej obsah. Neodôvodnili mu, z čoho je podozrivý, ani ho žiadnym spôsobom nepoučili o jeho právach.

Svedok Mgr. T. B. - zakročujúci policajt sa na hlavnom pojednávaní na skutok nepamätal, dôkazná situácia tak jeho výpoveďou zostáva rovnaká, ale na základe jeho výpovede z prípravného konania bola v pôvodnom súdnom konaní pred rozhodnutím odvolacieho súdu podrobne citovaná v úvodných častiach odôvodnenia tohto rozsudku.

Rovnaká situácia bola i pri výsluchu druhého člena zakročujúcej hliadky - svedka P. A., kde taktiež súd poukazuje na jeho čítanú výpoveď z prípravného konania, citovanú v úvode odôvodnenia tohto rozsudku.

Svedok T. A. vypovedal, že potom čo policajti zadržali F. X., komunikoval s policajtmi, obžalovaný potom začal vykladať veci na kapotu, kričali po sebe. Rozpory vo výpovediach, kedy v prípravnom konaní svedok vypovedal, že obžalovaného policajti ošahávali, jeden z nich mu niečo vytiahol z vrecka a potom si obžalovaný začal vyťahovať veci sám a dávali to na auto, a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nevie, či došlo k nejakému fyzickému kontaktu medzi policajtom a obžalovaným, svedok odôvodnil tým, že si to už nepamätá.

Svedok J. A. vypovedal, že nevidel fyzický kontakt medzi policajtom a obžalovaným, popísal osobnú skúsenosť obdobného charakteru s konkrétnou policajnou hliadkou.

Z prečítanej výpovede svedka K. L. vyplýva, že pred skutkom odovzdával obžalovanému nejaké drogy.

Znalkyňa MUDr. Klaudia Stanislavová popísala vplyv drog na obžalovaného F. X., v konečnom dôsledku nezotrvala na návrhu na uloženie liečenia obžalovanému nemajúc objektivizované, že mal drogy pre vlastné použitie.

Množstvo, druh, koncentrácia látky uvedenej v skutkovej vete obžaloby sú zrejmé z prečítaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenskej republiky.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k týmto záverom:

I keď po zrušení pôvodného rozsudku prvostupňového súdu odvolacím súdom bolo potrebné vykonať hlavné pojednávanie znovu pre zmenu člena senátu, právne síce nie je prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu - , fakticky však áno, i keď bolo hlavné pojednávanie vykonané znovu v novom zložení senátu. Súd to konštatuje z dvoch dôvodov. Prvým je skutočnosť, že dôkazná situácia je po vykonanom dokazovaní totožná s pôvodným súdnym konaním - pre nepamätanie si skutku svedkami Mgr. T. B., P. A., alebo pre účelové nepamätanie si skutku týmito svedkami, súd musí vychádzať z ich pôvodných výpovedí z prípravného konania, resp. u svedka P. A. vecne aj z hlavného pojednávania v pôvodnom konaní, a druhým je skutočnosť, že pri rozličnom náhľade na zákonnosť zákroku policajtmi a vecnosť dôkazov a ich obsahovej stránky z pohľadu obhajoby a obžaloby, je evidentné, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou jedna z procesných strán podá odvolanie a možno dôvodne očakávať nezmenený názor odvolacieho súdu, čím tu došlo fakticky k „nadbytočnému kolu“ konania a rozhodovania súdov oboch stupňov s výsledkom hraničiacim s istotou, že by ďalšie rozhodnutie odvolacieho súdu bolo z pohľadu jeho právneho názoru totožné s pôvodným ( z 10.10.2017), kde by viazanosť súdu názorom odvolacieho súdu v zmysle bola nepochybná. Za tejto situácie prvostupňový súd pragmaticky konštatuje, že je v konečnom dôsledku viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a nemá tak, de facto, zmysel zaujímať k tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu stanovisko a prezentovať odlišný názor, pretože tou mu z pohľadu dikcie zákona pri nezmenenej dôkaznej situácii nezmenil stav nepriestrelnosti názoru odvolacieho súdu.

Za uvedenej situácie tak súd prvého stupňa síce nevyjadrujúc svoj súhlas so závermi odvolacieho súdu, plne na tieto závery odkazuje, keďže náš (trestno) právny poriadok neumožňuje pri oslobodení súdom prvého stupňa uznať vinu súdom druhého stupňa a nové rozhodnutie prvostupňového súdu iné než uvedené súdom v odvolacom konaní by znamenalo len ďalšie kolo rozhodnutí, poťažmo s príkazom na rozhodovanie v prvom stupni iným senátom, v konečnom dôsledku však stále s rovnakým efektom, že právny názor súdu vyššieho stupňa pri nezmenenej dôkaznej situácii, čo je i konkrétny prípad, nemožno prelomiť (pokiaľ by odvolací súd svoj názor nezmenil). Prvostupňový súd tak plne poukazuje na závery odvolacieho súdu prezentované v odôvodnení uznesenia z 10.10.2017, na základe ktorých je vina obžalovaného F. X. pre žalovaný zločin na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, ustálená.

Pri rozhodovaní o treste vzal súd do úvahy dve priťažujúce okolnosti - § 37 písm. h) Tr. zák. - spáchanie viacerých trestných činov, čo má dopad na pravidlá ukladania úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. (súbeh zločinu a prečinu) pri ukladaní súhrnného trestu (§ 42 ods. 1 Tr. zák.) čím sa zvyšuje horná hranica prísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov - zločinu podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. so základnou trestnou sadzbou trestu odňatia slobody 3 - 10 rokov o jednu tretinu na 13 rokov 4 mesiace, a § 37 písm. m) Tr. zák. bol už za trestný čin odsúdený, čo pri predchádzajúcom odsúdení za zločin

- odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava V v spojení sa uznesením Krajského súdu v Bratislave za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a iné na trest odňatia slobody 10 rokov, zvyšuje v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. novo vzniknutú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody 3 roky až 13 rokov 4 mesiace; o jej dolnej hranice o jednu polovicu (rozdielu trestných sadzieb) na 8 rokov 2 mesiace až 13 rokov 4 mesiace a v tomto rozpätí trestnej sadzby súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici takto vzniknutej trestnej sadzby 8 rokov a 2 mesiace so zaradením obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II z 28.11.2017, ako aj všetkých rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci - čiernej taštičky patriacej obžalovanému, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, ktorej vlastníkom sa stáva štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava V k sp. zn. .