Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-110-2018.pdf
PDF · 150.5 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/110/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: KVETY JANKA s.r.o., so sídlom Hliník nad Váhom 243, Bytča, právne zast.: Advokátska kancelária STEHURA & partners, v.o.s., pracovisko: Dolný val 574/7, Žilina, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/4544, O-326/2018 zo dňa 28.06.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce, Košice č. PO/ BEZ/2018/4544 , O-326/2018 zo dňa 28.06.2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím žalovaný Národný inšpektorát práce, Košice podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „Správny poriadok ") zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. 130/2018-IZA-1.2/pok/R, IPZA/KHIP/ROZ/2018/806 zo dňa 24.04.2018 potvrdil. Predmetným prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z. ") uložená pokuta vo výške 5 000 € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z. ") za to, že:
- právnická osoba, KVETY JANKA s.r.o., Hliník nad Váhom 243, 014 01 Bytča 014 01, IČO: 47 083 352, porušila zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa 05.04.2017 o 11:05 hod., pri výkone inšpekcie práce na stavenisku - výstavba stánku KVETY JANKA na ulici Romualda Zaymusa, Žilina, využívala závislú prácu fyzických osôb P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. I., ktorý vykonával odvoz sutín, Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. mesto a J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, I., ktorý vykonávali pomocné práce
- nakladanie hliny na multikáru ŠPZ ZA 086 AM a nemala s menovanými založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov), čo podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je nelegálne zamestnávanie.
2. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne a nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom
spise, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a žalovaný neprihliadal na základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku . Namietal, že jedným zo základných znakov nelegálneho zamestnávania je v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. využívanie závislej práce fyzickej osoby. Pojem závislá práca je definovaný v § 1 ods. 2 Zákonníka práce , ako práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Uvedené podmienky výkonu závislej práce musia byť splnené kumulatívne. Za samostatný znak definície treba považovať už prvú časť definície, ktorá hovorí o tom, že práca „je vykonávaná". Nielen z tohto gramatického vyjadrenia ale hlavne z účelu definície závislej práce je potrebné dôjsť k záveru, že jedným zo znakov závislej práce je jej sústavnosť. Na túto sústavnosť bezprostredne nadväzuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Kontrolované osoby P. Q., Q.K. a J. E. nikdy neboli a ani nie sú zamestnancami žalobcu. V čase kontroly nevykonávali pre žalobcu žiadnu závislú prácu. Konateľ spoločnosti s týmito osobami nedohodol žiaden výkon prác pre jeho spoločnosť, nebol im daný žiaden pokyn na výkon prác pre jeho spoločnosť, kontrolovaným osobám neboli poskytnuté žiadne pracovné prostriedky a ani náradie, nebol s nimi dohodnutý žiadny pracovný čas a prácu nevykonávali v jeho mene. Z tohto dôvodu nedošlo k naplneniu znakov závislej práce, tak ako to definuje Zákonník práce , a preto nemohlo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. . Poukázal na to, že jednou zo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, ktorá je upravená najmä v ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku a ďalej konkretizovaná v ďalších ustanoveniach Správneho poriadku (§ 32 a § 46 Správneho poriadku). Zásadu materiálnej pravdy treba aplikovať spolu so zásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku), ktoré sú vlastne jej základom. Táto zásada vyslovuje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, teda subsumuje aj požiadavku zistiť úplný a presný stav veci. Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Stav veci sa musí zistiť presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Namietal, že správny orgán žalobcovi uložil pokutu za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania len na základe zápisníc spísaných s kontrolovanými osobami. Z uvedených zápisníc však žiadnym spôsobom nevyplýva to, že kontrolované osoby pracujú pre žalobcu, nakoľko predmetné zápisnice sú tak neurčité, že z nich nemožno dospieť k jednoznačnému záveru. To, že v predmetných zápisniciach je v predtlačených otázkach uvedené slovo „práca", neznamená, že osoby, ktorým je takáto otázka položená, poznajú právnu terminológiu a automaticky slovo „práca" chápu ako závislá práca v zmysle ustanovení Zákonníka práce . Žalobca od počiatku tvrdí, že v danom prípade išlo o súkromnú akciu pána Q., ktorý oslovil konateľa žalobcu pána Randu, že by si chcel odviesť zeminu do svojej záhradky. Následne prišiel na svojom vozidle a za pomoci svojich dvoch kamarátov si predmetnú zeminu aj naložil. Z uvedeného vyplýva, že v čase kontroly predmetné osoby nevykonávali pre žalobcu žiadnu závislú prácu. Z toho dôvodu žalobca navrhol vypočuť P. Q. a B. J.. Tým, že správny orgán nevypočul uvedené osoby, bol porušený princíp materiálnej pravdy a nebol náležite zistený skutočný stav veci. Správny orgán teda vôbec nevykonal dokazovanie v zmysle príslušných ustanovení Správneho poriadku za účelom zistenia úplného a presného stavu veci, čo predstavuje základný predpoklad zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Ďalej namietal, že postup správneho orgánu je v rozpore so základnými zásadami uplatňovanými vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov ukladajúcich sankciu osobám za ich protiprávne správanie. Poukázal pritom na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"), pričom platí, že aj pri postihu fyzických a právnických osôb za správne delikty je potrebné vychádzať z princípov zakotvených v tomto článku medzinárodnej zmluvy. Jedným z týchto základných princípov je princíp povinnosti dokazovania, ktorý spočíva na správnom orgáne. Princíp prezumpcie neviny vyjadruje nevyhnutnosť, aby bola vina obvineného plne a nepochybne preukázaná, pričom obvinený nie je povinný dokazovať nielen žiadnu skutočnosť svedčiacu v jeho neprospech, ale ani v jeho prospech. Ak sa vyskytnú po vykonaní všetkých dôkazov dôvodné pochybnosti o otázke viny obvineného, je potrebné rozhodnúť v jeho prospech (tzv. pravidlo in dubio pro reo). Správny orgán na preukázanie skutočnosti, že kontrolované osoby mali pre žalobcu vykonávať závislú prácu, nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie. V tomto smere žalobca navrhol vykonanie výsluchu svedkov, čo správny orgán úplne odignoroval. V tej súvislosti žalobca poukázal na tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Tvrdenie správneho orgánu, že zápisnice spísané s kontrolovanými osobami majú preukázať skutočnosť, že tieto pre žalobcu vykonávali závislú prácu, považuje len za účelové tvrdenie správneho orgánu, ktoré nevychádza z administratívneho spisu s cieľom uložiť pokutu žalobcovi za každú cenu. V predmetnej veci bolo potrebné vykonať výsluch minimálne P. Q., pretože skutočný stav veci nebol dostatočne zistený vykonanou inšpekciou práce a nebol ani dostatočne zachytený v protokole. Za takýchto okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu podľa žalobcu nevykonanie výsluchu svedkov v administratívnom konaní spôsobilo ujmu požiadavkám uvedeným v čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k spravodlivosti konania, nakoľko skutkové okolnosti boli sporné. Žalobca považuje za absurdné, aby rozhodnutie, ktorým bola jeho spoločnosť obvinená zo spáchania správneho deliktu, bolo založené len na zápisnici o podaní informácie kontrolovaných osôb, pričom predmetné zápisnice sú tak neurčité, že z nich nemožno dospieť k jednoznačnému záveru. Zdôraznil, že správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len po tom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkami a argumentmi ohľadom tej skutočnosti, že žiaden z vykonaných dôkazov nepreukazuje tú skutočnosť, že kontrolované osoby mali pre spoločnosť žalobcu vykonávať závislú prácu a nevykonaním navrhnutého dokazovania porušil princíp spravodlivého konania. Navrhol, aby správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) , d) , e) , f) , g) v spojení s § 195 písm. a) , c) c) , d) d) a § 191 ods. 3 Správneho súdneho poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 24.04.2018 a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.01.2019. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí. Okrem iného uviedol, že pokuta vo výške 5 000 € bola žalobcovi uložená podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce za správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania upraveného v ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. . Uvedené porušenie dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania bolo zistené pri výkone inšpekcie práce dňa 05.04.2017 osobnou kontrolou fyzických osôb nachádzajúcich sa na stavenisku - výstavba stánku KVETY JANKA na ulici Romualda Zaymusa, Žilina, kedy inšpektori práce legitimovali tri fyzické osoby a osobu konateľa žalobcu, ktoré sa nachádzali na uvedenom pracovisku, o čom svedčí zoznam kontrolovaných osôb vyhotovený v rozhodujúcom čase dňa 05.04.2017 o 11:05 hod.. Poukázal na zápisnice o podaní informácie za účelom zistenia dôvodu prítomnosti P. Q., Q.K. a J. E. na stavenisku, ako aj zápisnicu spísanú s konateľom žalobcu pánom Bohumírom Random. Z tej vyplynulo, že uviedol a následne potvrdil svojim podpisom, že P. Q. vykonáva odvoz, Q. V. a J. E. vykonávajú nakladanie sute - multikára, na práci sa dohodli s Randa Bohumír - KVETY JANKA, prácu vykonávajú 05.04.2017 od 09:00 hod., majú uzatvorenú priateľskú dohodu. Žiadna z prítomných osôb v rozhodujúcom čase neuviedla, že má ísť o súkromnú akciu pána Q., ktorý oslovil konateľa spoločnosti pána Randu s požiadavkou, že by si chcel odviezť zeminu do svojej záhradky tak, ako to žalobca uvádza v žalobnom návrhu. Inšpektorát práce Žilina zistený nedostatok spočívajúci v porušení povinnosti stanovenej právnymi predpismi upravujúcimi zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania bližšie špecifikoval v Protokole č.: IZA-066-38-1.2/P-A24, 28-17 118 zo dňa 07.04.2017 v časti Nelegálne zamestnávanie bod B) 1. Na základe výsledkov inšpekcie práce začal inšpektorát práce správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt oznámením o začatí správneho konania, doručeným žalobcovi dňa 29.03.2018. Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom doručeným na inšpektorát práce dňa 19.04.2018, v ktorom namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, nakoľko trval na tom, že išlo o súkromnú akciu pána Q., ktorý oslovil konateľa žalobcu pána Randu, že by si chcel odviesť zeminu do svojej záhradky. Následne mal tento pán prísť na svojom vozidle a za pomoci svojich dvoch kamarátov si mal predmetnú zeminu naložiť. Žalobca uviedol, že v čase kontroly osoby prítomné na pracovisku nemohli vykonávať závislú prácu pre žalobcu, nakoľko neboli naplnené znaky závislej práce a žiadal, aby bolo správne konanie zastavené. Voči vydanému prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca odvolal, pričom v odvolaní dôvodil totožnými argumentmi ako neskôr v predmetnom žalobnom návrhu. Žalovaný sa ako odvolací správny orgán po vyhodnotení obstaraného dôkazového materiálu stotožnil so závermi inšpektorátu práce, nakoľko je evidentné, že prítomné fyzické osoby na uvedenom pracovisku skutočne vykonávali v rozhodujúcom čase závislú prácu pre žalobcu spočívajúcu v odvoze sutín a v nakladaní hliny na multikáru ŠPZ ZA 086 AM, a táto skutočnosť nebola z obstaraných dôkazov sporná. Podľa žalovaného vysvetlenia prítomných fyzických osôb o dôvode ich prítomnosti na stavenisku u žalobu
zachytené v predmetných zápisniciach sú jedinečným dôkazom, nakoľko ich tieto fyzické osoby vyslovili bezprostredne na mieste, kde sa výkon inšpekcie práce uskutočňoval, z čoho možno predpokladať, že tieto informácie nemohli byť ovplyvnené tretími osobami alebo vopred pripravené s vedomým, že žalobcovi hrozí uloženie sankcie, a taktiež prítomné fyzické osoby boli poučené o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce. Obsah zápisníc na znak ich pravdivosti a hodnovernosti potvrdili svojimi podpismi. Žalovaný sa na základe vyhodnotenia obstaraných dôkazov stotožnil s odôvodnením prvostupňového správneho rozhodnutia, v ktorom inšpektorát práce dôvodil, že ani jeden z prítomných neuviedol, že zeminu odvážajú na súkromné účely pre P. Q., alebo že by sa na práci dohodli s P. Q.. Všetci zhodne uviedli, že pracujú pre Bohumíra Randu, ktorý im prácu aj nariadil, aj ju im zadal, čo potvrdil aj samotný konateľ žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že prítomné fyzické osoby vykonávali závislú prácu v zmysle ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce , ktorá môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Podľa žalovaného inšpektorát práce zistil úplne a presne skutočný stav veci v zmysle § 32 Správneho poriadku a naďalej považuje skutkový stav oboch správnych orgánov za spoľahlivo zistený v súlade s ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku a aj správne právne posúdený. Podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa a tiež žalovaný sa náležite vysporiadali s predloženými tvrdeniami žalobcu a dôkazným materiálom, hodnotili jednotlivé dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov upravenou v ust. § 34 ods. 5 Správneho poriadku, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Správnu úvahu, ktorou boli vedení pri hodnotení dôkazného materiálu, náležite odôvodnil žalovaný a aj inšpektorát práce v odôvodneniach oboch napadnutých individuálnych správnych aktov v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K námietke žalobcu, že nebol vykonaný výsluch navrhovaných osôb, uviedol, že inšpektorát práce postupoval v zmysle právnej úpravy Správneho poriadku, v ktorom ustanovení § 21 ustanovuje fakultatívne nariadiť ústne pojednávanie len za splnenia podmienky, že si to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Vzhľadom na skutočnosť, že inšpektorát práce si zaobstaral všetky potrebné dôkazy, na základe ktorých presne a úplne zistil skutočný stav veci, povaha veci podľa žalovaného si nevyžadovala nariadiť ústne pojednávanie. Žalovaný zastáva názor, že tak inšpektorát práce, ako i žalovaný po náležitom vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov (výpis z obchodného registra, zoznam kontrolovaných osôb, Zápisnice o podaní informácie zo dňa 05.04.2017 spísanými s fyzickými osobami identifikovanými ako P. Q., Q.K., J. E. a Bohumír Randa, ďalej prerokovaný protokol a vyjadrenia žalobcu k predmetnej veci) spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázali spáchanie správneho deliktu žalobcom, právne kvalifikovaného ako porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci. Žalovaný má tiež za to, že prvostupňový správny orgán pri určovaní pokuty v rozsahu ustanovenom v ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce po zohľadnení jej preventívneho pôsobenia prihliadal zároveň na všetky kritériá v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a uložil žalobcovi sankciu za nelegálne zamestnávanie troch fyzických osôb len vo výške 5 000 €, čo je sama spodná hranica zákonnej sadzby (od 5 000 €) ustanovená pre nelegálne zamestnávanie už dvoch fyzických osôb súčasne. Uloženú sankciu vo výške 5 000 € žalovaný považuje za zákonnú, dôvodnú, riadne odôvodnenú, primeranú a minimálnu. Žalovaný, pokiaľ ide o žalobné dôvody, nevidí dôvod na to, aby bolo jeho rozhodnutie a prípadne aj prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušené. S poukazom na uvedené navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol.
4. Žalobca v replike zo dňa 27.02.2019 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 02.01.2019 uviedol, že sa nedá súhlasiť s tvrdením žalovaného, že výsluch navrhnutých svedkov by žiadnym spôsobom neprispel k objasneniu predmetnej veci, nakoľko zistené nedostatky prvostupňový orgán dostatočne preukázal na základe materiálov obsiahnutých v spise, nakoľko v danom prípade nebol zistený skutočný stav veci. Žalovaný vyššie uvedené tvrdenie opätovne vyvodzuje len zo zápisníc o podaní informácie kontrolovaných osôb. Inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu, ktorý podľa zistených záverov následne eventuálne vedie k začatiu správneho konania. Ak v priebehu správneho konania účastník konania vznesie výhrady týkajúce sa výsledkov kontrolných zistení, nemôže správny orgán odkázať iba na zistenia učinené v rámci kontroly a je jeho povinnosťou sa s námietkami účastníka vysporiadať v súlade so zásadou materiálnej pravdy a skutočnosti spochybňované účastníkom konania riadne objasniť. Pri rozhodovaní o vyvodení sankčnej zodpovednosti voči zodpovednému subjektu sa správny orgán nemôže bez ďalšieho uspokojiť len s kontrolným zistením učineným v rámci inšpekcie, ale je jeho povinnosťou, v súlade s ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku vychádzať pri rozhodovaní zo skutočného stavu veci a za tým účelom vykonať riadne dokazovanie. Tým, že správny orgán nevypočul uvedené osoby, žalobca je toho názoru,
že bol porušený princíp materiálnej pravdy a že nebol náležite zistený skutočný stav veci. Správny orgán teda vôbec nevykonal dokazovanie v zmysle príslušných ustanovení Správneho poriadku za účelom zistenia úplného a presného stavu veci, čo predstavuje základný predpoklad zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Toto žalobca považuje za flagrantné porušenie povinností správneho orgánu v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán sa podľa neho predsa nemôže uspokojiť s tvrdením akejkoľvek osoby, ktorá sa zdržiava na mieste, kde prebieha inšpekcia práce. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR treba pri zisťovaní správneho deliktu, rozhodovaní o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladaní sankcie zaň na základe analógie legis postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle právnej úpravy v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo Trestného zákona . Kategória správnych deliktov je kategóriou trestného práva v širšom slova zmysle a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva k výkladu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd správne delikty radí medzi „trestné obvinenie". Uvedený záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 3Stn 68/2004 , 3St 85/2007 , 8Sto 28/2007 , 8Sto 147/2008 , 6Sžo/51/2011 ), ktorá je jednotná v tom, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému. Poukázal tiež na ust. § 3 ods. 4 a opätovne na ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku s tým, že zotrváva na podanej správnej žalobe a žiada, aby jej správny súd vyhovel v celom rozsahu.
5. Žalovaný v duplike zo dňa 23.04.2019 k replike žalobcu zo dňa 27.02.2019 opätovne poukázal na zápisnice o podaní informácie spísané inšpektormi práce s prítomnými fyzickými osobami pri osobnej kontrole a zdôraznil, že žiadna z prítomných osôb v rozhodujúcom čase neuviedla, že má ísť o súkromnú akciu pána Q., ktorý oslovil konateľa spoločnosti pána Randu s požiadavkou, že by si chcel odviesť zeminu do svojej záhradky tak, ako to žalobca uvádza v žalobnom návrhu. Podľa žalovaného je evidentné, že prítomné fyzické osoby na uvedenom pracovisku skutočne vykonávali v rozhodujúcom čase závislú prácu pre žalobcu spočívajúcu v odvoze sutín a v nakladaní hliny na multikáru ŠPZ ZA 086 AM, a táto skutočnosť nebola z obstaraných dôkazov sporná. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že zápisnice z výkonu inšpekcie práce nemožno v správnom konaní použiť ako dôkaz, a to predovšetkým na analógiu v trestnom práve, ale len ako podklad pre to, či osoba, ktorá podala vysvetlenia, bude v ďalšom konaní vypočutá ako svedok, žalovaný poukázal na to, že aj z aplikačnej praxe súdov vyplýva, že vysvetlenia fyzických osôb prítomných na pracoviskách kontrolovaných inšpektorátmi práce zachytené v zápisniciach o dôvode ich prítomnosti na pracovisku sú jedinečným dôkazom, nakoľko ich tieto fyzické osoby podávajú bezprostredne na mieste, kde sa výkon inšpekcie práce uskutočňuje, z čoho možno predpokladať, že tieto informácie nemôžu byť ovplyvnené tretími osobami alebo vopred pripravené s vedomím, že kontrolovanému subjektu (zamestnávateľovi) hrozí uloženie sankcie, a taktiež prítomné fyzické osoby sú poučené o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce. Ustanovenie § 21 ods. 1 Správneho poriadku dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť (ak osobitný zákon neustanovuje povinnosť nariadiť ústne pojednávanie), či k prejednaniu veci s ohľadom na jej povahu je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne pojednávanie sa preto vo všeobecnosti v správnom konaní na rozdiel od súdneho konania nevyžaduje. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ako osobitný predpis povinnosť nariadiť ústne pojednávanie správnemu orgánu v konaní o uložení pokuty za iný správny delikt neustanovuje. Súdy poukazujú aj na to, že povinnosťou správneho orgánu v konaní o administratívnom delikte a uložení sankcie pre nedostatok špeciálnej úpravy administratívneho trestania je postupovať „analogiae legis" podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu, a teda poskytnúť subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť, záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku obvinenému z trestného činu. Hoci to neznamená, že povinnosťou správneho orgánu v konaní o administratívnom delikte je postupovať striktne podľa ustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona , čo je povinnosťou len orgánov činných v trestnom konaní, pokiaľ Správny poriadok upravuje ústne pojednávanie (§ 21 ), nie je dôvod na postup v zmysle „analogiae legis" podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu. K uvedenému možno poukázať aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie z 25. apríla 2002, č. sťažnosti 64336/01). Žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa
sa nemohli stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že na základe podkladov zaobstaraných v čase a na mieste inšpekcie práce nebol skutkový stav veci spoľahlivo zistený, nakoľko argumentácia žalobcu, ktorú predkladal v správnom konaní, že malo ísť o súkromnú akciu pána Q., ktorý oslovil konateľa spoločnosti pána Randu, že by si chcel odviesť zeminu do svojej záhradky, nekorešponduje s informáciami, ktoré podali prítomné osoby počas inšpekcie práce. Žalovaný sa preto na základe vyhodnotenia obstaraných dôkazov stotožnil s odôvodnením prvostupňového správneho rozhodnutia, v ktorom inšpektorát práce dôvodil, že ani jeden z prítomných neuviedol, že zeminu odvážajú na súkromné účely pre P. Q., alebo že by sa na práci dohodli s P. Q.. Všetci zhodne uviedli, že pracujú pre Bohumíra Randu, ktorý im prácu nariadil, aj ju im zadal, čo potvrdil aj samotný konateľ žalobcu. Vzhľadom na preukázaný výkon závislej práce menovaných zamestnancov bez založenia pracovnoprávneho vzťahu žalobca naplnil skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania tak, ako to predpokladá ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci. Žalovaný navrhol, aby súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania vydal rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietne.
6. Žalobca podaním zo dňa 12.05.2020 vyjadril súhlas s prejednaním veci bez pojednávania z dôvodu súčasnej pandémie koronavírusu.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP ") a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP . O verejnom vyhlásení rozsudku bola spísaná zápisnica.
8. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, podľa § 177 a nasl. SSP v spojení s § 194 a nasl. SSP , pričom nezistil dôvodnosť aplikácie § 195 SSP , inak viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 , § 183 SSP . Zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP z nasledovných dôvodov:
9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 05.04.2017 právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3 . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3 .
Podľa § 2 ods. 2 písm. a) citovaného zákona nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2). 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník . 2) Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zákon č. 400/2009 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonáva inšpektorát práce.
Podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona právnická osoba a fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností podľa osobitného predpisu; 10a) ak ide o právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinná predložiť kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu. 8) 10a) § 12 písm. a d) a § 13 ods. 1 písm. e) piaty bod zákona č. 5/2004 Z.z. v znení zákona č. 223/2011 Z.z. § 7 ods. 3 písm. s) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a) preukázať totožnosť, b) predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, 11) c) odôvodniť prítomnosť na pracovisku. 11) § 235 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 43/2004 Z.z.
Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 . zákona č. 125/2006 Z.z. o nelegálnej práci a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. k 02.07.2018 inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
Podľa § 19 ods. 6 citovaného zákona inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 12 ods. 1 písm. a) citovaného zákona inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie.
Podľa § 12 ods. 1 písm. f) citovaného zákona inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy 7). 7) Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 638/2005 Z.z.
Podľa § 12 ods. 1 písm. g) citovaného zákona inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.
Podľa § 21 ods. 3 citovaného zákona na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 20 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 26) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Správny poriadok ") správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 citovaného zákona podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce ) závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
10. Z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že Inšpektorát práce Žilina vykonal v dňoch 05.04.2017 na stavenisku - výstavba stánku KVETY JANKA na ulici Romualda Zaymusa, Žilina a dňa 07.04.2017 na Inšpektoráte práce Žilina inšpekciu práce, ktorá bola zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. a na dodržiavanie § 1 ods. 3 Zákonníka práce .
11. Výsledkom inšpekcie práce bol Protokol č. IZA-066-38-1.2/P-A24, 28-17 118 zo dňa 07.04.2017. V bode B označenom ako Novozistené nedostatky je uvedené, že dňa 05.04.2017 o 11:05 hod., pri výkone inšpekcie práce na stavenisku - výstavba stánku KVETY JANKA na ulici Romualda Zaymusa, Žilina, vykonávali závislú prácu P. Q., nar. XX.XX.XXXX., bytom F. XXX/XX, I. odvoz sutín, Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. mesto a J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, I. pomocné práce - nakladanie hliny na multikáru ŠPZ ZA 086 AM. Právnická osoba KVETY JANKA s.r.o., Hliník nad Váhom 243, Bytča 014 01 nemal s menovanými založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. ), čo podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. je nelegálne zamestnávanie, čo je v rozpore s § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. .
12. Následne na to prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 . zákona č. 125/2006 Z.z. uložená pokuta vo výške 5 000 € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. na skutkovom základe, uvedenom vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Druhostupňový správny orgán toto rozhodnutie potvrdil.
13. Žalobca v žalobe namietal, že správny orgán založil svoje rozhodnutie o tom, že došlo k nelegálnemu zamestnávaniu podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. len na základe zápisníc spísaných s kontrolovanými osobami. Z uvedených zápisníc však žiadnym spôsobom nevyplýva to, že kontrolované osoby pracujú pre spoločnosť žalobcu, nakoľko predmetné zápisnice sú tak neurčité, že z nich nemožno dospieť k jednoznačnému záveru. To, že v predmetných zápisniciach je v predtlačených otázkach uvedené slovo „práca", neznamená, že osoby, ktorým je takáto otázka položená, poznajú právnu terminológiu a automaticky slovo „práca" chápu ako závislá práca v zmysle ustanovení Zákonníka práce . Od počiatku tvrdí, že v danom prípade išlo o súkromnú akciu pána Q., ktorý oslovil konateľa
žalobcu pána Randu, že by si chcel odviezť zeminu do svojej záhradky. Následne tento prišiel na svojom vozidle a za pomoci svojich dvoch kamarátov si predmetnú zeminu aj naložil. V čase kontroly predmetné osoby nevykonávali pre spoločnosť žalobcu žiadnu závislú prácu, z ktorého dôvodu navrhol žalobca vypočuť P. Q. a Bohumíra Randu. Tým, že správny orgán nevypočul uvedené osoby, bol porušený princíp materiálnej pravdy a nebol náležite zistený skutočný stav veci. Správny orgán teda vôbec nevykonal dokazovanie v zmysle príslušných ustanovení Správneho poriadku za účelom zistenia úplného a presného stavu veci, čo predstavuje základný predpoklad zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. V čase kontroly uvedené fyzické osoby nevykonávali pre žalobcu žiadnu závislú prácu. Konateľ žalobcu s týmito osobami nedohodol žiaden výkon prác pre spoločnosť žalobcu, nebol im daný žiaden pokyn na výkon prác pre žalobcu, kontrolovaným osobám neboli poskytnuté žiadne pracovné prostriedky a ani náradie, nebol s nimi dohodnutý žiadny pracovný čas a prácu nevykonávali v mene žalobcu. Z toho dôvodu nedošlo k naplneniu znakov závislej práce, tak ako to definuje Zákonník práce , a preto nemohlo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
14. Správny súd konštatuje, že sa stotožnil so žalobným bodom, podľa ktorého v danom prípade nebol riadne zistený skutkový stav veci. Správny orgán má podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci, čo je vyjadrením zásady uvedenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Nemá ísť pritom o dosiahnutie absolútnej pravdy, ale pravdy, ktorá správnemu orgánu objektívne umožňuje vo veci riadne, objektívne a spravodlivo rozhodnúť. Správny orgán v rámci objasňovania skutočností relevantných pre rozhodnutie nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, čo znamená, že ich návrhom nie je povinný vyhovieť a súčasne to, že môže vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhnú. Napriek tomu správny orgán by mal vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhujú účastníci konania, ak je to hospodárne z ekonomickej a časovej stránky, ak dôkazný prostriedok nie je zjavne neúčelný a vykonanie takého dôkazu by nemal pripustiť len v prípadoch, keď je dôkaz nepotrebný, neopodstatnený, prípadne existuje hrubý rozpor v pomere toho, čo by sa ním malo dokázať (najmä skutočnosť neopodstatnená pre rozhodnutie vo veci samej) a procesom obstaraní a vykonaní tohto dôkazu. Správne orgány sa týmto ustanovením v posudzovanej veci dôsledne neriadili.
15. Správny súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že konateľ žalobcu Bohumír Randa už vo vyjadrení k Protokolu č. IZA-066-38-1.2/P-A24, 28-17 118 zo dňa 07.04.2017 uviedol, že dňa 04.04.2017 ho oslovil pán Q., či by si nemohol odviezť zeminu na svoju záhradu do Bytčice, po ústnej dohode sa dohodli, že 05.04.2017 si príde odviezť zeminu na svojej súkromnej multikáre. Priviezol so sebou dvoch kamarátov - nakladačov, s ktorými nemal žiadny vzťah, bola to jeho čisto súkromná akcia po vzájomnej dohode. Inšpektor práce k tomuto vyjadreniu podľa Protokolu o inšpekcii práce zo dňa 07.04.2017 zaujal stanovisko, že kontrolované fyzické osoby boli poučené, aby sa do zápisníc o poskytnutí informácií vyjadrili pravdivo dôvod prítomnosti na kontrolovanom stavenisku, ktoré patrí firme KVETY JANKA s.r.o.. Kontrolované fyzické osoby P. Q., J. E. a Q.K. napísali, že prácu vykonávajú pre konateľa Bohumíra Randu firmy KVETY JANKA s.r.o.. Podľa správneho súdu však skutočnosť, že prácu vykonávajú pre konateľa firmy KVETY JANKA s.r.o. Bohumíra Randu, v Zápisniciach o podaní informácie zo dňa 05.04.2017, spísaných s kontrolovanými osobami P. Q., Q.K. a J. E., uvedená nie je. P. Q. na otázku, akú prácu vykonáva, do zápisnice zo dňa 05.04.2017 uviedol „odvoz sutiny", Q.K. a J. E. uviedli zhodne „pomocné práce - nahadzovanie hliny na multikáru ŠPZ: ZA 086 AM". Na otázku s kým ste sa na práci dohodli, P. Q. uviedol „p. Randa Bohumír", Q. V. a J. E. zhodne „Bohumír Randa - konateľ". Na otázku kto vám prácu nariadil P. Q. uviedol „p. Randa", Q. V. uviedol „Bohumír Randa" a J. E. uviedol „Randa". Všetky kontrolované osoby zhodne uviedli, že na práci sa dohodli ústne. Po vyjadrení konateľa žalobcu Bohumíra Randu k Protokolu zo dňa 07.04.2017 inšpektor práce žiadne ďalšie zisťovanie nevykonal a nevykonal ho ani dňa 05.04.2017 priamo na stavenisku, uspokojil sa so Zápisnicami o podaní informácie zo dňa 05.04.2017 napriek tomu, že P. Q. uvádzal, že vykonáva odvoz sutiny a Q. V. a J. E., že nahadzujú hlinu na multikáru, na uvedený rozpor žiadnym spôsobom nereagoval a nezisťoval, čo konkrétne a kam teda P. Q. zo staveniska odvážal. Až dňa 17.04.2018 po vydaní Oznámenia o začatí konania o uložení pokuty č. 130/2018-IZA-1.2/pok/oz zo dňa 28.03.2018 bližšie nezistený inšpektor práce podľa č. l. 15 administratívneho spisu na dopravnom inšpektoráte overil, že multikára ŠPZ ZA 086 AM skutočne patrí P. Q., nar. XX.XX.XXXX. a zabezpečil výpis z listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého vyplýva, že P. Q. je na základe darovacej zmluvy vlastníkom pozemku parc. č. 306/4 v katastrálnom území B. v zastavanom území obce so spôsobom využívania pozemku na pestovanie zeleniny, ovocia, okrasnej zelene a iných poľnohospodárskych plodín. Napriek tomu, že žalobca aj vo vyjadrení k začatiu správneho konania zo dňa 18.04.2018 a potom neskôr aj v odvolaní zo dňa
15.05.2018 proti prvostupňovému rozhodnutiu zhodne tvrdil, že v danom prípade išlo o súkromnú akciu pána Q., ktorý oslovil konateľa spoločnosti Bohumíra Randu, že by si chcel odviezť zeminu do svojej záhradky, následne prišiel na svojom vozidle a za pomoci svojich dvoch kamarátov si predmetnú zeminu aj naložil a žiadal k týmto skutočnostiam vypočuť P. Q. a Bohumíra Randu, uvedené osoby nevypočul ani nevykonal žiadne iné dôkazy, hoci jeho povinnosťou bolo presne a úplne zistiť skutočný stav veci, ktorá povinnosť vyplýva pre správny orgán z ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny súd potom musí nevyhnutne konštatovať nedostatky v skutkových zisteniach, pričom inšpektor práce nevykonal žiadne úkony, ktoré by viedli k ich odstráneniu. Už zo samotných zápisníc o podaní informácie je zrejmé, že keď Q. V. a J. E. nakladali na multikáru hlinu, nemohol v tom istom čase P. Q. odvážať na nej sutinu, čo teda konkrétne na stavenisku robili a aké práce tam vykonávali, zostalo neobjasnené. Správny súd potom musel vyhodnotiť ako dôvodnú námietku žalobcu, že tým, že správny orgán nevypočul navrhnuté osoby, bol porušený princíp materiálnej pravdy a nebol náležite zistený skutočný stav veci, pretože správny orgán vôbec nevykonal dokazovanie v zmysle príslušných ustanovení Správneho poriadku za účelom zistenia úplného a presného stavu veci, čo predstavuje základný predpoklad zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu a tiež že rozhodnutie o spáchaní správneho deliktu a uložení pokuty nemôže byť založené len na zápisnici o podaní informácie kontrolovaných osôb, ktoré sú tak neurčité, že z nich nemožno dospieť k jednoznačnému záveru. Správny súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného v duplike zo dňa 23.04.2019 v tom smere, že vysvetlenia fyzických osôb prítomných na pracoviskách kontrolovaných inšpektorátmi práce zachytené v zápisniciach o dôvode ich prítomnosti na pracovisku sú jedinečným dôkazom, nakoľko tieto fyzické osoby ich podávajú bezprostredne na mieste, kde sa výkon inšpekcie práce uskutočňuje, z čoho možno predpokladať, že tieto informácie nemôžu byť ovplyvnené tretími osobami alebo vopred pripravené s vedomím, že kontrolovanému subjektu (zamestnávateľovi) hrozí uloženie sankcie a taktiež prítomné fyzické osoby sú poučené o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce, ale za predpokladu, že zápisnice o podaných vysvetleniach sú dostatočné, vyplýva z nich riadne zistený skutkový stav, poskytujú všetky potrebné informácie, z ktorých možno vyvodiť záver o nelegálnom zamestnávaní, sú úplné a nie sú medzi nimi rozpory. Správny orgán nie je povinný s odkazom na § 21 ods. 1 Správneho poriadku nariaďovať ústne pojednávanie v konaní o inom správnom delikte, je však povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci, čo sa v posudzovanej veci nestalo (obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/1/2013 zo dňa 24.09.2014 a 8Sžo/66/2013 zo dňa 20.11.2014).
16. Pokiaľ ide o závislú prácu, tento pojem predstavuje jeden z kľúčových termínov problematiky nelegálneho zamestnávania, výpomoci či alternatívnych zmluvných typov. Pri posudzovaní, v akom vzťahu sa osoba vykonávajúca určitú prácu nachádza voči zadávateľovi práce, je rozhodujúce, či sú naplnené znaky závislej práce, a to bez ohľadu na to, či medzi nimi bola uzavretá zmluva alebo nie. V zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce sú pre závislú prácu charakteristické tieto znaky: vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa vyznačuje nadriadenosťou na strane zamestnávateľa a podriadenosťou na strane zamestnanca; zamestnanec prácu vykonáva samostatne (t. j. bez toho, aby ňou poveril inú osobu); zamestnanec prácu vykonáva podľa pokynov zamestnávateľa; zamestnanec prácu vykonáva v mene zamestnávateľa; zamestnanec prácu vykonáva na mieste a v čase určenom zamestnávateľom. Mzda alebo odmena za výkon práce pri skúmaní naplnenia znakov závislej práce bola vypustená z definície závislej práce novelou Zákonníka práce účinnou od 01. marca 2015. Správne orgány bez toho, aby vyhodnotili, či mala práca vykonávaná P. Q., Q.K. a J. E. dňa 05.04.2017 na stavenisku - výstavbe stánku KVETY JANKA na ulici Romualda Zaymusa, Žilina črty závislej práce a na základe akých skutočností k takému záveru dospeli, vo svojich rozhodnutiach len skonštatovali, že išlo o výkon závislej práce. Od kedy a do kedy mali prácu vykonávať, aký mali stanovený pracovný čas, či ju vykonávali pre s.r.o. KVETY JANKA a v mene tejto spoločnosti inšpektor práce rovnako nezisťoval, a tieto skutočnosti tak isto nevyplývajú ani zo zápisníc o podaní informácií kontrolovanými osobami. Pokiaľ žalobca tvrdil, že konateľ spoločnosti s kontrolovanými osobami nedohodol žiaden výkon prác pre žalobcu, nebol im daný žiaden pokyn na výkon prác pre žalobcu, kontrolovaným osobám neboli poskytnuté žiadne pracovné prostriedky a ani náradie, nebol s nimi dohodnutý žiadny pracovný čas a prácu nevykonávali v jeho mene, z ktorého dôvodu nedošlo k naplneniu znakov závislej práce, tak ako to definuje Zákonník práce , a preto nemohlo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. , správny súd musí konštatovať, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s poukazom na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku s touto odvolacou námietkou žalobcu riadne nevysporiadal. Pokiaľ potom žalobca v žalobe namietal, že preukázanie skutočnosti, že kontrolované osoby mali pre žalobcu vykonávať závislú prácu, bolo
povinnosťou správneho orgánu a správny orgán na preukázanie uvedenej skutočnosti nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, musel správny súd aj túto žalobnú námietku vyhodnotiť ako opodstatnenú.
17. S poukazom na dôvody vyššie uvedené bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PO/ BEZ/2018-4544, O-326/2018 zo dňa 28.06.2018 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a to podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP , nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V priebehu ďalšieho konania žalovaný doplní dokazovanie naznačeným smerom a vysporiada sa riadne s námietkami žalobcu, ktoré uplatnil už v jeho odvolaní zo dňa 15.05.2018 proti prvostupňovému rozhodnutiu.
18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný, správny súd priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.