Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/142/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému K. H., nar. XX.XX.XXXX v X. L., trvale bytom Y. č. XXX, t.č. vo výkone trestu v ÚVTOS Ilava, stíhaného pre zločin podvodu podľa , , o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.06.2019, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.06.2020 v Trenčíne, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.06.2019, sp. zn. , bol obžalovaný K. H. podľa oslobodený spod skutku obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi sp. zn. - 7 zo dňa 03.12.2015, podanej na Okresný súd v Prievidzi dňa 07.12.2015, kvalifikovaného obžalobou ako zločin podvodu podľa , , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 08.09.2006 v presne nezistenom čase, na presne nezistenom mieste, pravdepodobne v J. predal E. L. osobné motorové vozidlo zn. Nissan Navara, v tom čase evidenčné číslo L. XXX S., následne evidenčné číslo J. XXX M. za sumu 1 450 000,- Sk (48 131,18 eur), o ktorom deklaroval, že sa jedná o tzv. ,, demo" vozidlo predvádzacie, s málo najazdenými kilometrami, pričom kupujúci užíval toto vozidlo do 20.05.2009, kedy mu bolo toto vozidlo zaistené v zmysle zákona o policajnom zbore a následnou expertízou KEÚ PZ Bratislava bolo zistené, že vozidlo má prerážané VIN číslo a s pôvodným VIN číslom bolo odcudzené, čím spôsobil E. L. škodu vo výške 1 450 000,- Sk (48 131,18 eur), pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa bol poškodený E. L., nar. X.X.XXXX, bytom J., Y. XXX/XX/X s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý odvolaním prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi v neprospech obžalovaného. V odôvodnení odvolania poukázal na napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie, pričom s takýmto rozhodnutím sa prokurátor nestotožňuje. Naopak je toho názoru, že vina obžalovaného bola preukázaná tak, ako je to uvedené v skutku obžaloby. V prvom rade treba uviesť, že obžalovaný trestnú činnosť tak v priebehu prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní popieral. Zo skutku uvedenom v obžalobe, bol usvedčený výpoveďou poškodeného E. L.. Tento podrobne popísal celý priebeh udalosti o kúpe motorového vozidla od obžalovaného. Jednoznačne uviedol, že uvedené vozidlo mu predal obžalovaný. Toto motorové vozidlo mu policajti po troch rokoch odňali, nakoľko bolo podozrenie, že bolo ukradnuté. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že uvedené vozidlo bolo skutočne ukradnuté. Uvedené motorové vozidlo bolo prihlasované v L. na meno H. a malo bratislavské značky. Bolo mu deklarované,

že uvedené vozidlo bolo dovezené ako „demo" vozidlo a malo najazdené málo kilometrov. Toto vozidlo videl v dedine pri B. H., jednalo sa o bydlisko svedka P.. Následne bolo vozidlo odhlásené, bolo mu privezené do J., kde si ho prihlásil na prievidzské značky. Toto vozidlo vyplatil niekedy v septembri 2006 v hotovosti, priamo obžalovanému v cukrárni C. v J. na základe príjmového dokladu, ktorý podpísal obžalovaný. Vtedy tam bol prítomný aj svedok P.. Jednalo sa o sumu 1 450 000,- slovenských korún tak, ako je uvedené v príjmovom doklade. Uvedené vozidlo mu ponúkol obžalovaný ešte predtým ako došlo k obchodu. Nevie si vysvetliť, prečo svedok P. uvádza k tomu tie skutočnosti, ktoré uvádza. S týmto svedkom sa zoznámil prostredníctvom obžalovaného. Obžalovaného pozná od roku 1997. Vtedy pracoval ako colník v J.. Boli dobrí kamaráti. Veril obžalovanému, že vozidlo je v poriadku a preto ho nedával lustrovať. Myslel si, že keď vozidlo prešlo STK, že je to všetko v poriadku. V čase odovzdania finančných prostriedkov za vozidlo bolo toto vozidlo už prihlásené na jeho meno. Nevie, prečo obžalovaný vypísal doklad vlastnou rukou na inú osobu. Podľa jeho názoru asi preto, lebo motorové vozidlo bolo prihlásené na H.. Pokiaľ sa jedná o obžalovaného nemá pocit, že by obžalovaný v čase skutku bol v nejakej finančnej tiesni. Podľa jeho názoru žil pomerne dobre, podnikal a mal stavebnú firmu. Ďalej uviedol, že v uvedenom období v roku 2006 sa obžalovaný živil aj tým, že dovážal vozidlá z cudziny. Nevie uviesť, či uvedené vozidlo z K. doviezol obžalovaný. Svedok P. uviedol, že v prípravnom konaní bol vypočutý viac krát, kde si podrobnejšie pamätal priebeh udalostí. Pri výsluchu na Okresnom súde v Prievidzi uviedol, že vzhľadom na odstup času si už moc uvedenú udalosť nespomína. Obžalovaného pozná asi 20 rokov. V tej dobe vlastnil autobazár a bol colníkom. Chodieval vtedy preclievať autá, tak sa spoznali. Poškodeného L. pozná, nie sú však v pravidelnom styku. Je pravdou, že spoločne s obžalovaným dovážal motorové vozidlá z cudziny. Tento dovoz motorových vozidiel bol na firmu obžalovaného. Pokiaľ sa jedná o dovoz vozidla Nissan Navara, k tomuto sa nevie bližšie vyjadriť. Nevie sa vyjadriť, akým spôsobom bolo toto vozidlo kúpené, nevie uviesť, či bol prítomný pri kúpe vozidla. Svedok H. vo svojej výpovedi uviedol, že presný dátum si už nepamätá vzhľadom na odstup času, ale vie, že to bolo niekedy keď išiel do J., zbieral káble na meď. Vtedy stretol jedného pána, ktorý venčil psa. Tento sa ho spýtal, či si nechce zarobiť 10 000,- Sk. Tento pán mu povedal, že kamarát má auto, že potrebuje nejakého ručiteľa. Potom tohto pána stretol ešte jeden krát, pričom sa ho spýtal, či si to rozmyslel. Súhlasil s tým, ale stále však nevedel, o čo sa jedná. Následne išiel s týmto mužom pod R. most pri kolotoče, kde sa stretli s takým mladým chlapcom a dohodli sa, aby ich počkal na X., okolo devätnástej hodiny. Potom išli autobusom z tých X. do X.. V X. prespali v jednom motoreste. Ráno mu tento muž ukázal nejaký papier. Potom išli na čerpaciu stanicu v X.. Tu tento chlap telefonoval asi 20 minút. Potom prišiel za tým chlapom kamarát s červeným autom, určite boli dohodnutí, požadovali po ňom rodné číslo jeho matky a údaje z jeho občianskeho preukazu. Údaje svojej matky im nadiktoval a jeho údaje si opísali z jeho občianskeho preukazu. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o rozpory v jeho výpovediach na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, v prípravnom konaní si to lepšie pamätal, vtedy mal aj lepší zrak a zdravotný stav. Čiže pridržiava sa výpovedí z prípravného konania. Ďalej treba uviesť, že v prípravnom konaní obžalovaný popieral aj tú skutočnosť, že by bol vypisoval a podpisoval príjmový pokladničný doklad. Na základe znaleckého posudku z odboru grafológie však bolo preukázané, že príjmový pokladničný doklad vypisoval a aj podpísal obžalovaný K. H.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že i napriek tomu, že sa obžalovaný k trestnej činnosti nedoznáva a trestnú činnosť popieraj, táto trestná činnosť mu bola preukázaná výpoveďou poškodeného E. L.. Vierohodnosť výpovede poškodeného L. potvrdil v časti aj znalecký posudok z odboru grafólogie a to v tom smere, že i napriek tomu, že obžalovaný popieral skutočnosť, že by bol vypisoval a podpisoval príjmový pokladničný blok, znaleckým posudkom z odboru grafológie bolo preukázané, že obžalovaný vypisoval príjmový pokladničný blok a tento aj podpísal. Pokiaľ sa jedná o vierohodnosť výpovede svedka P., tu treba uviesť, že tento spolu s obžalovaným dlhodobo podnikal a sú medzi ním a obžalovaným určité záväzky. Svedok H. uviedol, že vzhľadom na jeho zdravotný stav a odstup času si nespomína presne na niektoré skutočnosti a preto sa pridržiava výpovede z prípravného konania. Súd pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie a pri hodnotení vierohodnosti výpovede u obžalovaného mal vziať do úvahy aj jeho osobu, doterajší život (jeho odsúdenia za podobnú trestnú činnosť). Taktiež pokiaľ sú určité rozpory vo výpovedi poškodeného a svedkov pri výsluchoch na hlavnom pojednávaní a z prípravného konania, treba uviesť, že sa jedná o skutok z roku 2006 a výsluchy, ktoré boli vykonané v priebehu prípravného konania mali poškodený ako aj svedkovia čerstvo v pamäti, čo konštatuje vo svojom odôvodnení rozhodnutia aj okresný súd. Preto prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa písmeno b) a zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. z 19.06.2019 a trestnú vec vrátil na nové rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu, pričom uviedol, že podľa neho okresný súd správne vyhodnotil dôkaznú situáciu a skutkový stav v uvedenej veci, keď ho oslobodil spod obžaloby z dôvodov uvedených v . Okresný prokurátor v uvedenom odvolaní zdôvodnil, že hlavným usvedčujúcim dôkazom je svedecká výpoveď samotného poškodeného L., ktorý podrobne popísal celý skutok ako sa udial. Obžalovaný však poukázal na to, že výpovede L. od samého začiatku (nakoľko bol viackrát vypočutý v prípravnom konaní, konfrontovaný a vypočutý aj na hlavnom pojednávaní) vykazujú značné rozpory. Sám svedok uvádzal, že podnikal od roku 1991, v roku 2006 odkupoval predmetné motorové vozidlo Nissan Navara a to od obžalovaného. Tvrdil, že auto videl prvýkrát v nejakej dedinke v B. H. a zároveň uviedol, že si robil lustráciu motorového vozidla s tým, že chcel vedieť, aká je jeho reálna hodnota. Tvrdil, že peniaze vo výške 1.450 000,- Sk odovzdal jemu v reštaurácii C. a to v hotovosti a pri odovzdávaní peňazí bol prítomný aj svedok P.. Svedok P. od samého začiatku popieral, že by bol účastný takéhoto obchodu a že by bol svedkom toho, ako mu poškodený L. odovzdával peniaze. Svedok L. sa na otázky, ktoré mu boli položené na hlavnom pojednávaní, odmietol vyjadriť, odkiaľ disponoval takouto hotovosťou a odôvodnil to tým, že podniká od roku 1991. Už zo samotného faktu, že podniká od roku 1991 a z jeho výpovede vyplynulo, že nešlo o prvé motorové vozidlo, ktoré vlastnil, dokonca si v minulosti sám doviezol dve motorové vozidlá z cudziny, z čoho vyplýva, že celá obchodná transakcia ním popisovaná sa javí ako nereálna. Na položené otázky na hlavnom pojednávaní ku kontrole VIN čísla uviedol, že si sám skontroloval VIN číslo a že toto bolo v poriadku a rozhodne nevyzeralo tak, ako je odfotené v spise, kde vykazovalo jednoznačne známky manipulácie. Následne na položené otázky reagoval tak, že keď auto prihlasoval, nevedeli ani s príslušníkom PZ na aute nájsť uvedené VIN číslo a kvôli tomu volal P.. Už tu je nelogické, aby poškodený v tejto veci volal P. a nie jemu, ako osobe, ktorá mu mala údajne vozidlo odpredať. Na otázky, prečo súhlasil, aby bol príjmový doklad vypísaný na meno Y. H. síce uviedol, že mu to vadilo, ale keďže to tak chcel obžalovaný, tak s tým súhlasil. V rámci konfrontácie v prípravnom konaní uviedol, že dal dokonca splnomocnenie na odhlásenie vozidla zo Y. H. a prihlásenie na jeho meno jemu, aby to urobil v L.. Na hlavnom pojednávaní sa však k tejto otázke, prípadne k udeleniu plnej moci, už nevedel vyjadriť s tým, že nevie kto v L. auto odhlasoval a prihlasoval na jeho meno. Obžalovaný je preto toho názoru, že dôkaz, o ktorý opiera svoje odvolanie okresný prokurátor, nie je dôkazom dostatočným a vierohodným na to, aby na základe neho bol uznaný vinným. Poukázal na to, že vo svojej výpovedi aj zdôvodnil, prečo poprel vypísanie príjmového dokladu na meno Y. H. znejúceho na sumu 1.450 000,- Sk a až následne po grafologickom dokazovaní tento doklad uznal. Dôvod bol prozaický. V období, kedy došlo k vypísaniu uvedeného dokladu doslova trpel núdzou, nemal finančné prostriedky a keď mu ponúkol poškodený 2.000,- Sk za vypísanie takéhoto dokladu, tak to urobil. V uvedenom období nedokázal splácať úver, ktorý mal poskytnutý u Prvej stavebnej sporiteľni. Zostatok úveru bol viac ako 400.000,- Sk. Tento sa mu nepodarilo splatiť a nakoniec bola nariadená exekúcia na základe zmenkového rozkazu, ktorý exekúcii predchádzal. Ak by teda bol v takej situácii, že by mal k dispozícii sumu 1.450.000,- Sk, prioritne by som riešil otázku splatenia uvedeného úveru a zachránenia si strechy nad hlavou. Vo veci bol vypočutý svedok P., ktorý v rámci svojich výpovedí jasne uviedol, že nebol nikdy v mojej prítomnosti a prítomnosti poškodeného, keď sa preberala nejaká finančná hotovosť a taktiež nevedel, že by vozidlo mal kupovať poškodený, nevedel, či bol niekedy v cukrárni v J. v prítomnosti jeho (obžalovaného) a poškodeného, nemal žiadnu vedomosť o tom, že by sa o vozidle Nissan Navara hovorilo v B. nad P. a napokon uviedol, že v prítomnosti obžalovaného už nebol niekoľko rokov. Svedecká výpoveď svedka H. taktiež v ničom nepotvrdzuje jeho konanie voči poškodenému, t.j. že by na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že niekoho uviedol do omylu. Súd správne vyhodnotil všetky tieto dôkazy, vrátane ďalších dôkazov, ktoré boli doložené do spisu a správne konštatoval, že vykonané dôkazy netvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by ho usvedčovali zo spáchania trestnej činnosti a správne v tomto prípade postupoval, že ho v zmysle zásady in dubio pro reo spod obžaloby oslobodil podľa V dôvodoch odvolania, ktoré podal okresný prokurátor, nie sú žiadne významné argumenty, ktoré by takýto postup okresného súdu spochybnili. Tvrdenie, že mal súd pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie brať do úvahy skutočnosť, že už bol v minulosti odsúdený za majetkovú trestnú činnosť, nič nemení na skutočnostiach uvedených vyššie a nemá význam z hľadiska preukazovania samotného skutku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti obžalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie okresného prokurátora zamietol ako nedôvodné v zmysle

Na verejnom zasadnutí krajského súdu o odvolaní, konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že sa pridržiava písomných

dôvodov odvolania a navrhol, aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a s poukazom na dôvody písomného vyjadrenia k odvolaniu, navrhol odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry zamietnuť podľa

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na podklade podaného odvolania zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Z obsahu odvolania je zrejmé, že prokurátor vytýka súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, resp. ustálenie skutkového stavu, poukazujúc na vykonané dôkazy, ktoré podľa názoru prokurátora preukazujú, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný. K tomu odvolací súd uvádza, že v zásade nemožno vytýkať súdu prvého stupňa nezákonnosť napadnutého rozsudku len preto, že odvolateľ dospel na základe vlastného hodnotenia dôkazov vo významnej časti k iným skutkovým a právnym záverom, než súd prvého stupňa, ktorý vykonal všetky navrhnuté a potrebné dôkazy a vyhodnotil ich tak, ako to predpokladá ustanovenie . V danom prípade súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne konštatoval jednotlivé výpovede, znalecký posudok a listinné dôkazy a na základe ich vyhodnotenia tak jednotlivo, ako aj v súhrne dospel aj podľa názoru odvolacieho súdu k správnemu záveru, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, pričom okresný súd svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia Krajský súd v súvislosti s odvolacími námietkami prokurátora považuje za nutné zvýrazniť najmä skutočnosť, že v zmysle je súd povinný všetky dôkazy hodnotiť tak jednotlivo ako aj v súhrne s ostatnými dôkazmi a to podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. V súlade s tým potom pre uznanie viny musí na základe vykonaného dokazovania dospieť k nespochybniteľnému záveru, že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný a tento skutok je trestným činom. V prejednávanom prípade dôkazy, na ktoré poukazuje prokurátor v odvolaní síce nasvedčujú tomu, že skutok sa mohol stať, no pri hodnotení dôkazov jednotlivo i navzájom a uvážení okolností prípadu i krajský súd je názoru, že na podklade vykonaného dokazovania nie je možné urobiť nepochybný záver o vine obžalovaného. Je potrebné poukázať na to, že obžaloba prokurátora je v zásade postavená na výpovedi poškodeného L., ktorá má byť podporená výpoveďami svedkov P. a H. a ďalšími listinnými dôkazmi. Odvolací súd však v považuje za potrebné poukázať na značné rozpory vo výpovedi samotného poškodeného, ale i rozpory s jeho výpovede s ďalšími zadováženými a vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďami svedkov P. a H., týkajúcich sa okolností predaja a prepisu predmetného motorového vozidla, tak ako na ne podrobne poukázal už okresný súd, ktoré vyvolávajú značné pochybnosti o vierohodnosti výpovedí poškodeného. Nad rámec úvah okresného súdu uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, krajský súd poukazuje na to, že poškodený tvrdil, že nevedel, že vozidlo bolo predtým písané na svedka H. a dozvedel sa to až pri vyplácaní peňazí z technického preukazu, teda v čase, keď už motorové vozidlo bolo prepísané na poškodeného. Takéto tvrdenie sa javí ako nelogické vzhľadom k tomu, že sám poškodený vozidlo prihlasoval na polícii. Rovnako nelogické a nevierohodné sa v kontexte ostatných dôkazov javia i tvrdenia poškodeného ohľadom okolností vyplácania tak značnej sumy bez akejkoľvek písomnej zmluvy o kúpe vozidla, pričom sa poškodený odmietol tiež vyjadriť k pôvodu týchto peňazí. Pochybnosti o spáchaní skutku a tvrdeniach poškodeného vyplývajú i z výpovedí svedkov H. a P., tak ako na ne obsahovo poukázal okresný súd. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov nemožno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru o vine obžalovaného zo spáchania skutku tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby. Správne súd prvého stupňa uviedol, že pre uznanie viny musí mať bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa skutočne stal a že tento spáchal obžalovaný. Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú uzavretú sústavu dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, z ktorých možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť iný. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver urobiť nemožno, nakoľko nemožno vylúčiť napríklad ani takú alternatívu spáchania skutku, kedy hlavné zainteresované osoby

mohli konať po vzájomnej dohode s úmyslom prihlásiť odcudzené motorové vozidlo. V takom prípade by však nemohlo ísť o trestný čin podvodu.

Na základe vykonaných dôkazov, s poukazom na rozpory vo výpovediach poškodeného a svedkov a okolností celého prípadu, tak ako na ne v podrobne poukázal už prvostupňový súd, nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností urobiť záver o tom, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný K. H.. Preto v zmysle zásady in dubio pro reo, okresný súd správne obžalovaného v zmysle spod obžaloby oslobodil. S ďalším podrobnejším odôvodnením potom odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnej miere stotožnil a tento v celom rozsahu považuje za správny a zákonný.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.