Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/12/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v exekučnej veci v prospech oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, rozpočtová organizácia, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 886, proti povinnému: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, pre vymoženie 33,19 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Chladný Stacho, Exekútorský úrad so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, pod č.k. EX 2873/2010 MA, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -7, zo dňa 9.4.2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ust. Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „EP“) v znení účinnom do 31.3.2017, ako i ust. . Na odôvodnenie uviedol, že v danom prípade povinný zomrel a jeho procesná spôsobilosť zanikla dňom smrti, pričom vymáhaná povinnosť s poukazom na ust. neprešla na dedičov, súd preto exekúciu ex offo zastavil s poukazom na ust. . Vzhľadom k osobitným okolnostiam prípadu, súd mal za to, že v danej veci nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je dôvodné.

2. Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku II. o náhrade trov exekúcie, podal dňa 1.5.2019 odvolanie súdny exekútor s návrhom na jeho zrušenie pre nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že súd pri rozhodovaní o výroku II. vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko tento sa vo výroku II. opiera o výrok I., ktorým bola exekúcia zastavená, pričom odôvodnenie týkajúce sa zastavenia exekúcie neobsahuje ani jeden z dôvodov podľa ustanovenia § 57 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017, a teda súd v odôvodnení neuviedol v zmysle akého ustanovenia exekúciu zastavil. Súdny exekútor uvádza, že v prípade ak by bola exekúcia zo strany súdu zastavená v zmysle ustanovenia 57 ods. 1 písm. h) EP, súd by pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora vychádzal z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, a teda by v takomto prípade nevyhnutné trovy exekúcie znášal účastník konania na strane oprávneného, nakoľko v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 EP by príslušný exekučný súd uložil túto povinnosť (t.j. uhradenie náhrady trov exekúcie súdneho exekútora) práve oprávnenému. Súdny exekútor tiež uvádza, že II. výrok predmetného uznesenia je výrokom o nároku na náhradu trov exekúcie, čo potvrdzuje aj odôvodnenie uznesenia, kedy sa súd odvolal na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, ktorý však hovorí o tom, že súd môže rozhodnúť, že „...súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov...“, teda ak súd výrok II. uznesenia opiera o ustanovenie Exekučného poriadku, ide o rozhodovanie o nároku na náhradu trov, voči ktorému je podľa ustanovenia 357 písm. m) s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku prípustné odvolanie. Predmetné exekučné konanie má byť rozhodnutím súdu zastavené poukazujúc na ustanovenie EP, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v zmysle ustanovenia

§ 203 ods. 2 EP má byť rozhodnuté o nároku na náhradu trov exekúcie tak, že súdny exekútor má nárok na ich náhradu. Súdny exekútor navrhuje výrok o náhrade trov exekúcie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne zmeniť druhý výrok napadnutého uznesenia v rozsahu, že súd súdnemu exekútorovi prizná nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa ustanovenia (s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku).

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval naplnenie formálnych podmienok pre podanie odvolania, medzi nimi, či odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - účastníkom či stranou, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, či podané odvolanie má zákonné náležitosti. Odvolací súd postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario) pritom dospel k záveru, že odvolanie smerujúce proti výroku o trovách exekúcie je potrebné podľa odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa.

4. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

5. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Podľa (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 prvá veta, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

10. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013 do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

12. Citované ustanovenie , stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je.

13. V predmetnej veci súd prvej inštancie svojím uznesením rozhodol o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutie vydal sudca súdu prvej inštancie. Súdny exekútor podal dňa 1.5.2019 proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie.

14. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal súdny exekútor odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to

znamená už v znení zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 1.11.2013 novelizované aj ustanovenie Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 1.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa Exekučného poriadku výslovne nestanovuje.

15. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa Exekučného poriadku výslovne neustanovuje ( Exekučného poriadku v spojení ), odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.

16. V súvislosti s námietkou súdneho exekútora, že v zmysle v spojení s EP odvolanie proti výroku o trovách exekúcie je prípustné, sa žiada dodať, že nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie . V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, inak povedané, ide o inštitút odlišný od trov konania ako takých. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku ( Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie ( druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - ) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (pretože na rozdiel o trov konania v sporovom konaní nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora - ). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s ) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani primerane alebo tiež analogicky subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa .

17. Pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety "Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie" do Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

18. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie , ako sa nesprávne domnieva súdny exekútor. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku v spojení s ).

19. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie súdneho exekútora smeruje proti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie zákon nepripúšťa. Preto odvolací súd odvolanie proti uzneseniu podľa odmietol.

20. Naostatok odvolací súd upriamuje pozornosť na o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2020 a ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní (starých exekúcií) začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, podľa ktorého v danej veci v zmysle došlo k predĺženiu rozhodnej doby (resp. neprišlo k uplynutiu rozhodnej doby), v kontexte čoho odvolací súd ďalej konal a o podanom odvolaní rozhodol.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).