Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoCsp/8/2020

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX,XXX XX F., právne zastúpený Sidor a partneri, s. r. o, IČO: 52 635 970, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 518,11 Eur s príslušenstvom a o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -102 zo dňa 11. 09. 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -102 zo dňa 11. 09. 2019 vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 518,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,11 Eur od 30. 04. 2018 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške (výrok III.). Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 518,11 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od tretieho dňa po doručení žaloby žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia a 300,- Eur, ktorého sa žalobca domáhal titulom primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie úveru, žalobca dňa 15. 04. 2013 v W. U. podpísal formulár žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere. Túto vyplnenú žiadosť (bod 5 formulára) súd posúdil ako návrh na uzavretie zmluvy v zmysle . V súlade s by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia návrhu žalobcu, avšak ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu, a toto sa považuje v súlade s za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý. Žalovaný v bode 6 žiadosti uviedol iné údaje oproti návrhu v bode 5, a to dňa 18.04.2013 v U., preto súd považoval konanie žalovaného nie za prijatie návrhu predloženého žalobcom, ale za nový návrh. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého dlžníkom, pretože toto obsahuje aj ďalšie údaje, ktoré neboli uvedené v žiadosti, a to

dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, periodicita splácania úveru. Súd tak dospel k záveru, že zmluva č. 8500024084 predložená v konaní nevznikla. Následne súd nárok žalobcu na zaplatene 518,11 Eur posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa Súd mal preukázané, že žalobca prijal od žalovaného plnenie vo výške 1 101,83 Eur a žalobca mu uhradil 1 670,39 Eur z toho 418,11 Eur bolo zrazených na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe toho posúdil súd nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 518,11 Eur za odôvodnený. Súd zároveň aj konštatoval, že v prípade, ak by aj nedospel k záveru o neexistencii zmluvy o spotrebiteľskom úvere, považoval by úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle , a Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu z titulu náhrady primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- Eur súd dospel k záveru že okolnosti prejednávaného sporu odôvodňujú vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie v uvedenej výške. Pri posudzovaní dôvodnosti a výšky tohto nároku súd vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , ktorý vyhodnotil rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku a zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn. 185/08/15 zo dňa 18. 05. 2016, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 1 380,70 Eur s príslušenstvom, to znamená, že žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práva ustanoveného zákona. Zároveň súd vychádzal aj zo žalobcom deklarovanej ujmy, ktorá súvisela so snahou žalovaného domôcť sa vymoženia dlžnej sumy na základe dohody o zrážkach zo mzdy prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu, a s neistotou, ktorá existovala u žalovaného v čase rozhodovania rozhodcovského súdu, v ktorom sa žalovaný domáhal voči nemu sumy 1 380,70 Eur s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej „“), a keďže žalobca bol v celom rozsahu úspešný, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov v rozsahu 100 %.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výroku II., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur a proti výroku III., ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, podal odvolanie žalovaný. Výrok I. rozsudku, ktorým súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 518,11 Eur spolu s príslušenstvom, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia odvolaním žalobca nenapadol. V podanom odvolaní žalovaný ako odvolací dôvod uviedol nepreskúmateľnosť rozsudku a jeho arbitrárnosť, čím súd porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Uviedol, že výrok o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia napáda v prvom rade z dôvodu, že z rozsudku nie sú zrejmé také skutočnosti, ktoré by zakladali nárok podľa Účelom uvedeného ustanovenia bolo priznať spotrebiteľovi, ktorému dodávateľ porušil alebo neuznal nejaké jeho spotrebiteľské práva (najmä v reklamačnom konaní), primerané zadosťučinenie na to, že tieto svoje práva musel spotrebiteľ následne účelne uplatňovať v súdnom konaní. Z rozsudku nie sú zrejmé základné súvislosti, na základe ktorých súd zrušenie rozhodcovského rozsudku spája s tým, že žalovaný porušil právo spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok žalovaný nevydal. Nie je preskúmateľné z rozsudku, aké okolnosti spojené sú s konaním a ako súd dospel k sume 300,- Eur ako finančné zadosťučinenie. Z rozsudku nevyplýva odôvodnenie, ktoré by jednoznačne určilo konkrétne skutkové okolnosti a následne konkrétne právne posúdenie. Namietal všeobecnosť a nekonkrétnosť záverov aj pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia. Rozsudok a jeho odôvodnenie sú v tomto smere formulované vo všeobecnej rovine, spôsobom vyjadrujúcim síce určitý subjektívny záver súdu, no bez toho, aby konkretizovali o aké dokázané skutkové okolnosti súd svoje závery opiera, ako ich vyhodnotil v kontexte ním priznanej sumy náhrady zadosťučinenia, a teda ako dospel k sume 300,- Eur. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napádanom rozsahu, žalobu v danej časti zamietol a žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal. V závere odvolania uviedol, že podáva žalovaný proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie podľa psím. b/, , a , pričom citoval jednotlivé ustanovenia .

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, dostatočne odôvodnený, sledujúci prevládajúcu názorovú líniu všeobecných súdov Slovenskej republiky. Žalovaný iba všeobecne popiera vznik nároku spotrebiteľa podľa ust. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplývajú všetky predpoklady, ktoré sú nevyhnutné pre vznik predmetného nároku. A) porušenie povinnosti dodávateľa - súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , ktorý rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku. Žalovaný teda využil nedovolené prostriedky, aby dosiahol ním sledovaný cieľ - získať finančné prostriedky, na ktoré v

konečnom dôsledku nemal nárok, pretože súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. B) úspešné uplatnenie práv spotrebiteľa - žalobca bol nielen v tomto konaní úspešný, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, o neexistencii zmluvy a pre prípad, že by existoval, vyslovil dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ale aj v konaní , v ktorom súd posudzoval rozhodcovskú zmluvu z hľadiska neprijateľnosti. Právo z tohto dôvodu (úspech v konaní ) žalobca primárne uplatňuje nárok na primerané zadosťučinenie. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučineniam, táto závisí od úvahy súdu, pričom ju nie je možné vypočítať, ako napríklad náhradu škody alebo bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie jasne uvádza, ktoré konkrétne okolnosti vzal do úvahy pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Išlo teda o okolnosti prejednávaného sporu, pričom vychádzal aj z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica vo veci , pričom žalovaný v pozícii žalobcu na rozhodcovskom súde (ktorého príslušnosť nebola daná, nakoľko rozhodcovská zmluva nebola platná pre jej neprijateľnosť) uplatnil sumu 1.380,70 Eur s príslušenstvom, avšak na túto sumu žalovaný nemal nárok, nakoľko zmluva medzi stranami sporu ani nevznikla a ak by vznikla, bolo by nutné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný vystavil žalobcu (najmä majetkovej) ujme v rozsahu 1.380,70 Eur, pričom táto suma žalovanému nepatrila. Ide preto o zásadnú okolnosť, kedy žalovaný na základe neexistujúcej zmluvy (eventuálne bezúročnej a bezpoplatkovej) žiadal od žalobcu zaplatenie sumy, na ktorú nemal nárok, čím vystavil žalobcu nielen majetkovému riziku, ale táto okolnosť mohla mať priamy dopad aj na samotný životný štandard žalobcu, keďže by musel vynakladať finančné prostriedky na splátky, ktoré žalovanému ani neopatrili. Súd prvej inštancie ešte poukázal na to, že žalovaný použil nedovolený prostriedok, ktorým siahol na majetok žalobcu, a to dohodu o zrážkach zo mzdy, z tohto dôvodu bol žalobca fakticky ako „neplatič“ označený minimálne pred svojím zamestnávateľom. Všetky vyššie uvedené okolnosti sú dostatočne závažné na to, aby súd výšku primeraného finančného zadosťučinenia 300,- Eur žalobcovi priznal. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedol, že žalobca v podanom vyjadrení neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktorými by preukazoval, že podané odvolanie nie je dôvodné, neuviedol žiadne nové právne relevantné skutočnosti, trvá na podanom odvolaní.

5. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu vo výroku II. a III. postupom podľa a potvrdil ako vecne správny.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu žalobe žalobcu vyhovel, keď vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 518,11 Eur spolu s príslušenstvom, ktorý výrok rozsudku súdu prvej inštancie odvolaním žalovaného napadnutý nebol. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur, ktoré rozhodnutie vo veci samej podrobil odvolací súd odvolaciemu prieskumu z dôvodu podaného odvolania žalovaným. Odvolací súd uvádza čo sa týka nároku žalobcu uplatneného žalobou, ktorou sa domáhal primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- Eur, že žalobca sa tohto nároku domáhal podľa o ochrane spotrebiteľa s tým, že hmotnoprávnym predpokladom na priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie je podľa neho úspech spotrebiteľa vo veci samej a nie je nevyhnutné, aby spotrebiteľ utrpel akúkoľvek ujmu, ale postačí ak správanie sa veriteľa bolo spôsobilé ujmu mu privodiť. Žalobca mal za to, že sú splnené všetky podmienky pre vznik tohto nároku, keďže ako spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil právo v konaní vedenom u Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. , v ktorom konaní sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu - Slovenský arbitrážny súd zriadený Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov sp. zn. 185/0815 zo dňa 18. 05. 2016, pričom súd v konaní tento rozsudok Slovenského arbitrážne súdu zrušil z dôvodu, že súd považoval rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku. Zároveň žalobca namietal, že žalovaný siahol na majetok žalobcu aj prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, pričom zrážky sa realizovali už v čase prebiehajúceho rozhodcovského konania, ako aj následne počas súdneho konania o zrušenie právoplatného rozhodcovského rozsudku, čím žalovaný obmedzoval žalobcu disponovaním s jeho príjmom na základe nejudikovaného titulu, ktorý tu v konečnom dôsledku ani neexistoval. Do februára 2018 žalovaný na základe dohody o zrážkach zo mzdy získal sumu 418,11 Eur. Zároveň zamestnávateľovi bolo oznámené, že si žalobca neplní svoje záväzky zo zmluvy a neuhrádza splátky

úveru, čo minimálne nepriamo malo vplyv na úsudok iných ľudí o osobe žalobcu, a rovnako negatívne zasahovalo do postavenia žalobcu, ktorý takýto neoprávnený zásah musel trpieť. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa namietal, že popiera dôvodnosť tohto nároku, keď podľa žalovaného žalobcovi takýto nárok nevznikol, neboli preukázané skutočnosti, na základe ktorých by takýto nárok mohol uplatňovať, nebola preukázaná žiadna okolnosť, v zmysle ktorej by bolo preukázané právo požadovať predmetný nárok v uvedenej výške, ani to, na základe akého výpočtu dospel k sume uplatneného nároku.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa veta tretia o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Na základe podaného odvolania žalovaného tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle a dôvodov podaného odvolania v zmysle po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania zistil a v odôvodnení rozhodnutia aj konštatoval skutkový stav veci správne, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. , rozhodnutie odôvodnil síce stručne, ale odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa . S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného a odvolacie dôvody žalovaného uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej (výrok II.) stotožňuje, pričom poukazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska opodstatnenosti žaloby žalobcu, ktorý sa domáhal finančného zadosťučinenia v zmysle veta prvá dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadom záveru, že okolnosti prejednávaného sporu odôvodňujú vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur, je správne. Pokiaľ žalovaný ako zásadnú odvolaciu námietku uviedol nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že táto námietka žalovaného dôvodná nie je. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie pri posudzovaní uplatneného nároku z titulu primeraného finančného zadosťučinenia, a to čo sa týka dôvodnosti tohto nároku, ako aj výšky tohto nároku, vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , ktorý vyhodnotil rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku a na základe žaloby žalobcu zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn. 185/08/15 zo dňa 18. 05. 2016, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 1.380,70 Eur s príslušenstvom, pričom súd správne konštatoval, že teda žalobca ako spotrebiteľ uplatnil úspešne porušenie práva ustanoveného zákona. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej nepochybne vyplýva, že súd vychádzal pri rozhodovaní o uplatnenom nároku z titulu náhrady primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- Eur aj so žalobcom deklarovanej ujmy, ktorá súvisela so snahou žalovaného domôcť sa vymoženia dlžnej sumy na základe dohody o zrážkach zo mzdy prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu a s neistotou, ktorá existovala u neho v čase rozhodovania rozhodcovského súdu, v ktorom sa žalovaný domáhal voči žalobcovi sumy 1.380,70 Eur s príslušenstvom. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie sú teda uvedené kritériá, pre priznanie a určenie výšky finančného zadosťučinenia, tak ako je to uvedené vyššie a práve s prihliadnutím na tieto kritériá pre priznanie a určenie výšky finančného zadosťučinenia považoval súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobcom za dôvodný. Odvolací súd naviac poukazuje na tú skutočnosť, že predmetom tohto súdneho konania bol aj nárok žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia čiastky 518,11 Eur s

príslušenstvom, pričom súd žalovanému priznal tento nárok vo výške 518,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 518,11 Eur od 30. 04. 2018 do zaplatenia (ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním žalovaného), pričom sa jednalo o nárok zo zmluvného vzťahu založeného medzi stranami sporu zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500024084 zo dňa 18. 04. 2013, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že táto zmluva medzi stranami sporu nevznikla, preto žalovanému vznikol nárok len na vydanie ním poskytnutej čiastky žalobcovi, ktorú čiastku poskytol žalovaný žalobcovi vo výške 1.101,80 Eur, pričom žalobca mu uhradil celkovo sumu 1.670,39 Eur, z toho 418,11 Eur bolo zrazených na základe dohody o zrážkach, preto žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil sumou vo výške 518,11 Eur, a preto aj súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 518,11 Eur spolu s príslušenstvom tak, ako to už bolo špecifikované vyššie. Berúc do úvahy aj rozhodnutie v časti vydania bezdôvodného obohatenia (výrok I.) je podľa názoru odvolacieho súdu výška finančného zadosťučinenia vo v sume 300,- Eur primeraná, pričom odvolací súd zdôrazňuje a poukazuje vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného proti primeranosti výšky priznaného finančného zadosťučinenia na to, že za nemajetkovú ujmu pre spotrebiteľa je možné považovať obmedzenie spotrebiteľovho komfortu vo všetkých oblastiach jeho života, najmä však vo finančnom obmedzení, ktoré žalobcovi neoprávnenými platbami v prospech dodávateľa vznikli. Pre priznanie tohto peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne podmienky, nemôže tu však ísť o svojvôľu súdu, pretože i takto priznaná náhrada musí byť odôvodnená čo do základu a výšky a táto voľná úvaha musí byť preskúmateľná. S prihliadnutím na odôvodnenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia nepochybne súd prvej inštancie vychádzal z konania vedeného u Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. , ktorým súd zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť sumu 1.380,70 Eur; s prihliadnutím aj na deklarovanú ujmu na strane žalobcu, ktorá súvisela so snahou žalovaného domôcť sa vymoženia dlžnej sumy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, a tiež súvisela s neistotou, ktorá existovala u žalovaného v čase rozhodovania rozhodcovského súdu, berúc na zreteľ tieto okolnosti odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil výšku priznaného finančného zadosťučinenia. Z týchto dôvodov preto odvolanie žalovaného odvolací súd nepovažuje za dôvodné, keď rozsudok súdu prvej inštancie netrpí vadou nepreskúmateľnosti, nejedná sa o arbitrárne rozhodnutie a súd prvej inštancie priznal žalobcovi primeranú výšku finančného zadosťučinenia. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní v závere poukázal aj na ďalšie ustanovenia zakotvujúce odvolacie dôvody (, , ), tieto v obsahu odvolania žalovaný žiadnym spôsobom konkrétne nešpecifikoval, preto sa nimi odvolací súd nad rozsahu skúmania plnenia procesných podmienok ( ) pri rozhodovaní o podanom odvolaní nezaoberal.

11. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správne potvrdil postupom v zmysle a .

12. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval o náhrade trov konania odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal správne právne posúdenie v zmysle v spojení s ust. a keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ust. a . Keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu v plnom rozsahu, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania postupom v zmysle .

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).