Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/157/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcov: A/ Ing. T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. U. L.. XXX, B/ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., L. č. XX, obidvaja právne zastúpení JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom so sídlom T., V. č. XX, proti žalovanému: Okresný úrad v Žiline, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Žilina, Vysokoškolákov č. 8556/33B, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ PhDr. I. V., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., B. X. č. XXXX/X, právne zast.: Karkó s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žilina, Sad na Studničkách č. 1029/32, 2/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX, 3/ T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., V. č. XX, 4/ Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., Y. č. X, 5/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., M. J. č. XX, 6/ H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., A. T. č. X, 7/ MFpro s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Seberíniho č. 1, IČO: 46 969 098, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA-OVBP2-2018/001624/KLI zo dňa 04.04.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi, žalovanému a ďalším konania v rade 1/ - 7/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Obec Trebostovo rozhodnutím č.: SSÚ - 151/2017-UR+SP zo dňa 21.09.2017 o žiadosti PhDr. I. P. (ďalšej účastníčky v rade 1/) zo dňa 03.07.2017 v spojenom územnom a stavebnom konaní podľa a v spojení s ust. a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) rozhodol tak, že „rodinný dom - NOVOSTAVBA“ umiestnený na pozemku parc. č. KN-C 400/23 s napojením na rozvody inžinierskych sietí NN, VV, vlastnú kanalizáciu a žumpu na parc. č. KN-C 399/1, 400/7 a 400/23 v kat. úz. O. povoľuje. Podľa popisu stavby a podľa projektovej dokumentácie, ktorú stavebný úrad overil ako súčasť stavebného povolenia, jedná sa o nepodpivničený prízemný rodinný dom s terasou, ktorý obsahuje jednu bytovú jednotku. Rodinný dom sa umiestňuje na pozemku parc. č. KN-C 400/23 tak, že rodinný dom je vzdialený 2,0 m od hranice s pozemkom KN-C 400/8, 9,3 m od hranice s pozemkom KN-C 400/7 a 3,17 m od hranice s pozemkom KN-C 399/29. Výškové osadenie stavby rodinného domu je ± 0,0 - 460 m.n.m. podlaha domu je +0,30 m nad U.T. Celková výška stavby rodinného domu (najvyšší bod strechy) je + 5,03 m. Správny orgán prvého stupňa vo výroku rozhodnutia stanovil záväzné podmienky pre priestorové i výškové umiestnenie stavby a podmienky pre uskutočnenie stavby v zmysle záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Správny orgán prvého stupňa nevyhovel námietke žalobcov v rade A/, B/ (vlastníkov pozemku KN-C 399/50 a stavby súp. č. XXX), ktorí namietali, pokiaľ ide o umiestnenie posudzovanej novostavby, a to v zmysle ust.

vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len ), že vzdialenosť posudzovanej stavby od stavby súp. č. XXX je menej ako 7 m a súčasne v protiľahlej stene rodinného domu súp. č. XXX sú 2 okná obytných miestností, nie je preto možné umiestniť novostavbu na vzdialenosť menšiu ako 7 m od stavby súp. č. XXX, pričom nie sú ani splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ust. citovanej vyhlášky. Správny orgán prvého stupňa námietku žalobcov v rade A/, B/ zamietol, pretože vyhodnotil súlad navrhovanej stavby s územným plánom Obce Trebostovo. Podľa výkresu regulatív č. 3 je funkčné využitie pozemku, na ktorom sa stavba navrhuje určené na zastavanie individuálnou bytovou výstavbou. Prípustnosť zníženia odstupovej vzdialenosti na 6,09 m od susedného rodinného domu žalobcov rade A/, B/ bola preukázaná predloženým svetlotechnickým posudkom denného osvetlenia a preslnenia v zmysle STN 73 0580 - 1, Zmena 2 a STN 73 4301 zo dňa 19.07.2017 a Dodatku č. 1 zo dňa 08.08.2017 vypracovaného Ing. J. W. (ďalej len svetlotechnický posudok Ing. J. W.), v zmysle ktorého umiestnenie novostavby rodinného domu vo vzťahu k jestvujúcemu rodinnému domu súp. č. XXX na parc. č. KN-C 399/50 vo vlastníctve žalobcov v rade A/ a B/ neprekračuje pre osvetlenie a preslnenie denným svetlom požadované normové hodnoty a navrhovaný stav novostavby vyhovuje. Prípustnosť zníženia odstupovej vzdialenosti na 6,09 m od rodinného domu žalobcov A/, B/ potvrdzuje aj projekt riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby vypracovaný Ing. U. I. - špecialistkou požiarnej ochrany reg. č. 78/2012 (ďalej len projekt riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby Ing. U. I.), podľa ktorého odstupové vzdialenosti požiarne nebezpečného priestoru novostavby rodinného domu, kde maximálna odstupová vzdialenosť je 4,5 m pre priame sálanie a 5,1 m pre bočné sálanie juhozápadne na susedný pozemok parc.č. KN-C 399/29, čo pri vzdialenosti novostavby 6,09 m od rodinného domu súp. č. XXX neohrozuje susedné objekty. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že novostavba rodinného domu je vzdialená 3,17 m od hranice s pozemkom KN-C 399/29 (vo vlastníctve žalobcov A/, B/) a 2,0 m od hranice s pozemkom KN-C 400/9, čím je splnená podmienka minimálnej vzdialenosti 2 m od spoločných hraníc pozemku.

2. Voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v rade A/, B/, ktorý v odvolacích námietkach namietali, že stavebníčkou navrhované umiestnenie jej budúceho rodinného domu je v rozpore s ust. vyhlášky č. , nie je možné aplikovať ani ust. danej vyhlášky, nakoľko na ich rodinnom dome sú okná obytných miestností smerujúce k navrhovanej novostavbe a nie je možné aplikovať ani ust. vyhlášky, keďže by muselo ísť o celkom výnimočný prípad. Kuchynské okno, ktoré bude oproti ich oknu do obývačky, čo je okno do ich dennej zóny domu, bude narúšať ich súkromie a pohodu bývania. Stavebníčkou navrhované a projektované výškové umiestnenie budúcej stavby rodinného domu 0,000 % + 470 m.n.m. nezodpovedá realite a líši sa minimálne o 10 m.n.m. Údaj o výškovom umiestnení stavby je podstatný vzhľadom na budúce tienenie rodinného domu odvolateľov a tienenie ich okien obytných miestností.

3. Správny orgán prvého stupňa na podnet žalovaného opravil oznámením zo dňa 03.04.2018 Č.: SSÚ

- 151/2017-UR+SP-OZCH zrejmú chybu v písaní v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa tak, že údaj o výškovom osadení stavby rodinného domu z ±0,0 = 460 m.n.m. opravil na údaj ±0,0 = 470 m.n.m.

4. O odvolaní žalobcov rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: OU-ZA-OVBP2-2018/001624/KLI zo dňa 04.04.2018, ktorým podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcov v rade A/, B/ a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Po citácii ust. , , , až 6, až 4, , až 3, stavebného zákona a ust. až 5, Správneho poriadku, ako aj až 5 vyhlášky č. a čl. 4.2.1.1., čl. 4.2.1.2. písm. d), a čl. 5.2.1 STN 73 4301 (budovy na bývanie) a čl. 1.15, čl. 4.4 STN 73 0580-1 konštatoval, že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pričom žalovaný nezistil žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. Zosúladenie návrhu umiestnenia stavby s ustanoveniami vyhlášky č. bolo preukázané predloženým svetlotechnickým posudkom Ing. J. W., predmetom posúdenia ktorého bolo preukázanie splnenia požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie miestnosti obytných miestností - obývacej miestnosti a spálne cez osvetľovacie otvory označené v ňom ako O1 a O2 umiestnené na východnej obvodovej stene domu odvolateľov o rozmeroch cca -900 mm a obývacej izby aj cez osvetľovací otvor označený ako P1 umiestnený v južnej obvodovej stene na celú jej výšku. Podľa schématického rezu boli kontrolované body O1 a O2 spracovateľom zvolené

na horizontálnej rovine vynesenej zo stredu osvetľovacích otvorov vo výške 2,30 m /UT=-0,170m/ od priľahlého upraveného terénu. Ekvivalentné uhly tienenia pri oboch osvetľovacích otvoroch podľa pripojeného diagramu v prípade realizácie navrhovanej stavby by podľa spracovateľa boli ?eO1 - 13,9° a teda neprekračujúce STN 73 0580-1 Zmena 2 v čl. 4.4 max. uhol tienenia 30°, a preto podľa jeho záverov osvetlenie obytných miestností cez posudzované osvetľovacie otvory podľa tohto článku STN vyhovuje. Z hľadiska preslnenia obývacej miestnosti cez osvetľovací otvor umiestnený v južnej obvodovej stene, voči ktorému navrhovaná stavby netvorí bezprostredne protiľahlú tieniacu prekážku uviedol, že doba preslnenia preto aj po uskutočnení stavby bude naďalej v čase od 7 hod. 10 min. do 15 hod. 10 min. spolu v dĺžke 8 hodín a teda, že miestnosť aj po uskutočnení stavby bude dostatočne preslnená a bude spĺňať požiadavky na preslnenie podľa prvej vety čl. 4.2.1.2. písm. d) STN 73 4301. Žalovaný s prihliadnutím na závery spracovaného posúdenia, ktoré odvolatelia v priebehu správneho konania nespochybňovali a na čl. 5.2.1 STN 73 4301, čl. 4.4 STN 73 0580-1 Zmena 2 dospel k záveru, že navrhovanou vzdialenosťou stavby rodinného domu 6090 mm od stavby rodinného domu odvolateľov sa nezhoršia podmienky denného osvetlenia a oslnenia v jeho vnútorných obytných priestoroch a zhoršiť ani nemôžu, nakoľko výška obvodovej steny navrhovanej stavby 3600 mm bude menšia ako vzájomná vzdialenosť oboch stavieb 6090 mm, pričom aj ich pomer 1:1,7 vyhovuje odporučeniam v poznámke pod čiarou k čl. 5.2.1. STN 73 4301. Predložením projektu protipožiarnej bezpečnosti stavby Ing. U. I. rovnako bolo preukázané, že navrhované umiestnenie stavby neohrozuje žiadne susedné objekty a odstupová vzdialenosť od susednej stavby vyhovuje ustanoveniam príslušných STN. Pretože stavebníčka v stavebnom konaní v súlade s ust. a vyhlášky č. preukázala, že navrhovaným umiestnením stavby nebude zasiahnuté do užívacích práv odvolateľov, ich požiadavke na iné umiestnenie stavby stavebníčky, a to je posunom o 2,5 m, a to smerom k miestnej komunikácii, nemohol vyhovieť. K odvolacej námietke proti umiestneniu kuchynského okna v stene navrhovanej novostavby oproti oknu obývačky odvolateľov z dôvodu narušenia ich súkromia a pohody bývania, žalovaný poznamenal, že okná sa na stavbách návrhu za účelom oslnenia a presvetlenia obytných priestorov a nie z a účelom nahliadania na susedné pozemky a stavby. Okrem toho v právnom poriadku SR neexistuje žiaden právny predpis, ktorý by zakazoval výhľad na susedné pozemky a stavby. Obťažovanie pohľadom by v zmysle mohlo byť považované za tzv. imateriálne imisie. Aby však bolo možné obťažovanie pohľadom považovať za imisiu, muselo by ísť o mimoriadnu situáciu, pri ktorej by bolo sústavne a závažným spôsobom narušované súkromie a pohoda bývania. V tejto súvislosti však pre nariadenie úplného zákazu presvetľovacích otvorov na protiľahlej stene nepostačuje len subjektívny pocit odvolateľov, že ich realizáciou dôjde automaticky k rušeniu ich súkromia nahliadaním cez tento otvor vo zvýšenej miere. Žalovaný zdôraznil, že správnym orgánom neprináleží v konaní, v ktorom sa ešte len rozhoduje o povolení stavbu uskutočniť, posudzovať námietky, ktoré súvisia výlučne s bežným správaním sa vlastníka veci počas jej užívania po vydaní kolaudačného rozhodnutia. K námietke, v zmysle ktorej stavebníčkou navrhované a projektové výškové umiestnenie budúcej stavby rodinného domu nezodpovedá realite a líši sa minimálne o 10 m.n.m., žalovaný uviedol, že pri vypracovaní rozhodnutia došlo zo strany stavebného úradu k zrejmej chybe v písaní, ktorú stavebný úrad na podnet odvolacieho orgánu opravil. Údaj o výškovom osadení stavby rodinného domu z ± 0,0 = 460 m.n.m. opravil na údaj ±0,0 = 470 m.n.m., čím uviedol rozhodnutie o stavebnom povolení do súladu s projektovou dokumentáciou, ktorú úradne overil.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podali v zákonnej lehote žalobu žalobcovia v rade A/, B/ navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovia namietali nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko umiestnenie stavby stavebníčky nie je v súlade s územným plánom obce. Z priloženej časti územného plánu obce, a to z jeho záväznej časti (časť druhá - zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia na funkčné a priestorové homogénne jednotky, 1. Regulatívy priestorové) mimo iné vyplýva, že šírka parcely navrhovaných rodinných domov má byť 18-20-22 metrov a vhodné šírky parciel majú byť 16 m, menšie šírky nie sú vhodné pre výstavbu izolovaných rodinných domov (písm. h). Stavebníčkin pozemok má šírku len 14 m, a preto nespĺňa žiadnu z podmienok záväznej časti územného plánu obce. Ďalej žalobcovia namietajú, že územný plán obce, uložený na Obecnom úrade v Trebostove, nespĺňa náležitosti podľa stavebného zákona (nie je opatrený odtlačkom pečiatky a podpisom oprávnenej osoby). Žalobcovia ďalej namietajú, že umiestnenie budúceho rodinného domu stavebníčky je v rozpore s vyhlášky č. , rovnako nie je možné aplikovať ust. citovanej vyhlášky, nakoľko na rodinnom dome žalobcov sú okná obytných miestností smerujúce k navrhovanej stavbe stavebníčky a nie je možné ani aplikovať ust. vyhlášky, kde podľa stanoviska Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR z 02.04.2004 (ďalej len stanovisko

ministerstva z 02.04.2004) muselo by ísť o celkom výnimočný prípad napr. v stavebných medzerách radovej zástavby. Žalobcovia sú toho názoru, že vždy je najprv nutné skúmať možnosť iného umiestnenia navrhovanej stavby pred možnou aplikáciou § 6 ods. 5 vyhlášky. Žalobcovia ďalej namietajú citáciu nesprávnej časti STN 73 4301 (čl. 5.2.1.), ktorý sa však vzťahuje k obytným budovám a nie k rodinným domom, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 danej STN. Rovnako žalobcovia namietajú pomer výšky budov k vzájomnému odstupu ich priečelí s obytnými miestnosťami, ktorý bol žalovaným vypočítaný na 1:1,7 podľa odkazu k čl. 5.2.1. STN 73 4301, ktorý pomer však podľa názoru žalobcov A/, B/ nevyhovuje požiadavke daného článku STN, nakoľko pomer výšky budov k vzájomnému odstupu ich priečelí s obytnými miestnosťami má byť 1:2. Ďalej žalobcovia namietajú, že rozhodnutie žalovaného sa vôbec (okrem svetlotechnického posúdenia a protipožiarneho posúdenia) nezaoberá ostatnými faktormi v zmysle vyhlášky č. , ktoré vyžaduje posúdiť pri vzájomných odstupoch stavieb aj požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Tieto požiadavky však v konaní posudzované neboli. Žalobcovia ďalej namietajú, že skrátením vzdialenosti zo 7 m a umiestnením kuchynského okna stavebníčky oproti rodinného domu žalobcov a ich oknu do obývačky bude narušené ich súkromie a pohoda bývania (preto navrhovali stavebníčke okno zmenšiť tak, aby horná hrana okna bola v jednej rovine s vedľajším oknom, resp. aby celé toto okno bolo z mliečneho skla). Ďalej žalobcovia vznášajú žalobné námietky k svetlotechnickému posudku vrátane jeho Dodatku č. 1 s tým, že v tomto posudku absentuje výpočet meridiánovej konvergencie a preto jeho závery nie sú použiteľné a nemohli byť pokladom k stavebnému povoleniu. Ďalej uvádzajú, že Ing. J. W. v závere uvádza „V zmysle týchto záväzných predpisov zatienenie jestvujúceho rodinného domu č.s. XXX v kat. úz. O. od navrhovanej novostavby susedného rodinného domu na parc. CKN č. 400/7 neprekračuje pre osvetlenie a preslnenie denným svetlom požadované normové hodnoty a navrhovaný stav novostavby vyhovuje.“ K uvedenému žalobcovia udávajú, že ich rodinný dom ani parcela, na ktorej je dom postavený, nesusedí s parcelou CKN č. 400/7. Naostatok žalobcovia namietajú údaj o navrhovanom a projektovom výškovom umiestnení budúcej stavby rodinného domu 0,00 % + 470 m.n.m., ktorý podľa názoru žalobcov nezodpovedá realite a líši sa minimálne o 10 m.n.m. Podľa informácií žalobcov je skutočné výškové umiestnenie stavby 458,50 m.n.m. a teda aj svetlotechnické posúdenie vychádza z chybného výškového údaju. Žalobcovia navrhli vykonať dôkazy: Kópia katastrálnej mapy, STN 73 4301 - č.l. 5.2.1 vrátane poznámky pod čiarou a č.l. 6.2.1, Záväzná časť územného plánu Obce Trebostovo a Stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 02.04.2004.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.02.2019 obsiahol totožné skutkové a právne závery, aké obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí. Na dôvažok podotýka, že pozemok, na ktorom bude rodinný dom stavebníčky umiestnený, je vhodný pre stavbu tohto typu budovy. Lokalita Za Suchou pílou, kde sa pozemok nachádza, je územným plánom obce určená na rozvoj bytovej výstavby s počtom domov 32 (smerný nie záväzný počet). Aj napriek tomu, že priestorový regulatív VZN pod písm. h) určuje vhodnú šírku parciel od 16 m a menšie šírky parciel nepovažuje za vhodné, neznamená to, že umiestniť rodinný dom na užšej parcele je neprípustné. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby preskúmalo (poznámka súdu oznámenie MDaV SR č. 15675/2018/SV/55063 zo dňa 16.07.2018 - č.l. 102 - 105 súdneho spisu) rozhodnutie žalovaného mimo odvolacieho konania, pričom nezistilo v konaní a rozhodnutí žalovaného porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo postup podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku a preto napadnuté rozhodnutie ponechalo v platnosti.

7. Ďalšia účastníčka v rade 1/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.03.2019 uviedla, že umiestnenie rodinného domu je v súlade s ust. vyhlášky č. ako aj územným plánom Obce Trebostovo. K námietke žalobcov, ktorou namietajú správnosť záverov svetlotechnického posudku Ing. W. a jeho Dodatku, ďalšia účastníčka v rade 1/ poukazuje na koncentračnú zásadu s tým, že žalobcovia mohli namietať správnosť výpočtov Ing. W., prípadne mohli do konania priložiť vlastný svetlotechnický posudok, k čomu však nedošlo. Ďalšia účastníčka v rade 1/ zdôrazňuje, že v danom prípade sa viac ako vecné námietky, či stavebnotechnický problém jedná o zlé medziľudské vzťahy. Žalobcovia prakticky od počiatku sťažovali ďalšej účastníčke v rade 1/ výstavbu jej rodinného domu a vo svojom neštandardnom susedskom správaní pokračujú aj v súčasnosti. Na podklade právoplatného stavebného povolenia stavebníčka vynaložila nemalé finančné prostriedky na výstavbu rodinného domu, ktorý je t.č. právoplatne skolaudovaný a v ktorom žije so svojim niekoľkomesačným synom a manželom. Z

uvedeného dôvodu nerozumie postupu žalobcov a vzhľadom na formalistické nedostatky, ktoré vo svojej žalobe namietajú, je pre ňu vedenie súdneho konania skutočne nepochopiteľné.

8. Žalobcovia A/, B/ v replike zo dňa 19.03.2019 zotrvávajú na dôvodoch podanej žaloby. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe dôvodí tým, že aj susedný rodinný dom vo vlastníctve manželov Z. je postavený na pozemku užšom ako to stanovuje územný plán obce v jeho záväznej časti, k obrane žalobcovia udávajú, že ani susedný dom manželov Z. nie je v súlade s územným plánom obce a rovnako aj umiestnenie stavby stavebníčky - ďalšej účastníčky v rade 1/, k čomu žalobcovia A/, B/ priložili rozhodnutie Obce Trebostovo, Obecný úrad Trebostovo Č.: SSÚ - 130/2012-UR z 15.06.2012 týkajúce sa umiestnenia stavby manželov Z., z ktorého dovodzujú, že správny orgán ani v tomto rozhodnutí nerešpektoval územní plán obce, pričom žalobcovia A/, B/ navrhli správnemu súdu vykonať ako dôkaz toto rozhodnutie.

9. Žalovaný k replike žalobcov dupliku nepodal.

10. Žalobcovia v rade A/, B/ vyjadrenie k vyjadreniu ďalšej účastníčky v rade 1/ nepodali.

11. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 07. apríla 2020 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. (ďalej len ), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. , v medziach žalobných bodov ( a ) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

12. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,

c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie, e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.

Podľa , správne súdy nepreskúmavajú všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

Podľa § 36 Správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného t.j. ku dňu 25.04.2018 (ďalej len Stavebný zákon), ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnenie stavby, b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere.

Podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

Podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

Podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

Podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

Podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a) c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

Podľa § 62 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.

Podľa § 63 Stavebného zákona, dokumentáciu jednoduchých a drobných stavieb preskúma stavebný úrad aj z hľadiska záujmov, ktoré hája orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov, a to najmä vtedy, ak na posúdenie postačia všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vydané podľa tohto zákona, alebo iné predpisy. Stavebný úrad oznámi dotknutým orgánom začatie stavebného konania; tieto orgány si môžu posúdenie vyhradiť, sú však povinné oznámiť svoje stanovisko najneskoršie pri ústnom pojednávaní alebo v lehote určenej podľa § 61 ods. 3 a 5.

Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 66 ods. 3 Stavebného zákona, záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov,1k) h) povinnosť oznámiť začatie stavby.

Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného t.j. ku dňu 25.04.2018 (ďalej len ), vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Podľa vyhlášky č. , stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Podľa vyhlášky č. , ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

Podľa vyhlášky č. , v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3

Podľa vyhlášky č. , iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

Podľa článku 5 STN 73 4301 Bytové domy

5.1 Delenie bytových domov 5.1.1 Podľa riešenia domovej komunikácie sa rozoznávajú tri základné druhy bytových domov: a) schodišťové; b) pavlačové a chodbové; c) kombinované. 5.2 Funkčné a urbanisticko-architektonické požiadavky 5.2.1 Ak sú v niektorej z protiľahlých častí stien susedných budov na bývanie (s výnimkou stavieb umiestňovaných v stavebných prielukách existujúcej zástavby a v priamom kontakte s existujúcou zástavbou) okná obytných miestností, nesmie byť odstup bytových domov menší ako výška vyššej steny. Podobne sa určujú odstupy budov na bývanie od iných budov. POZNÁMKA. - Z hľadiska dostatočného denného osvetlenia, resp. preslnenia obytných miestností sa odporúča neprekračovať pomer výšky budov na bývanie k vzájomnému odstupu ich priečelí s obytnými miestnosťami 1:2.

Podľa článku 6 STN 73 4301 Rodinné Domy

6.1 Delenie rodinných domov Podľa spôsobu zástavby a uplatnenia v urbanistickej štruktúre sa rozoznávajú tieto základné druhy rodinných domov: a) izolované; b) dvojdomy; c) radové; d) átriové; e) terasové.

6.2 Funkčné a urbanisticko-architektonické požiadavky 6.2.1 Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi má byť 10 m, nesmie však byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinného domu od spoločnej hranice nesmie byť menšia ako 2 m. V mimoriadne stiesnených podmienkach môže stavebný úrad znížiť vzdialenosť medzi rodinnými domami až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých stien nie sú okná obytných miestností. V

tomto prípade sa nemusí dodržať ustanovenie o vzdialenostiach rodinných domov od spoločných hraníc pozemku. Budovu na bývanie možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Toto opatrenie sa netýka odstupových vzdialeností podľa STN 92 0201-4.

13. Správny súd žalobnú námietku, v zmysle ktorej je umiestnenie rodinného domu ďalšej účastníčky v rade 1/ v rozpore s platným územným plánom obce považoval za irelevantnú. Žalobcovia túto námietku neuplatnili v koncentračnej lehote v administratívnom konaní v zmysle citovaného ust. § 61 ods. 3 Stavebného zákona (uvedenú námietku neuviedli ani ako odvolaciu námietku proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa). Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená námietka nebola uplatnená v koncentračnej lehote, je právne bezvýznamnou a správny súd sa ňou nemôže zaoberať. Žalobcovia boli poučení v zmysle § 61 ods. 3 Stavebného zákona o povinnosti uplatniť svoje námietky najneskôr v správnym orgánom stanovenej lehote s tým, že pokiaľ budú uplatnené po tomto termíne, nebudú vzaté do úvahy.

14. Námietku žalobcov, v zmysle ktorej územný plán obce uložený na Obecnom úrade v Trebostove nie je opatrený odtlačkom pečiatky a podpisom oprávnenej osoby, správny súd vyhodnotil ako irelevantnú. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje v ust. jednotlivé predmety prieskumu v správnom súdnictve a spája s nimi odlišné procesné prostriedky právnej ochrany ( ). Žalobca je vždy povinný zvoliť žalobný typ vymedzený v a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom zamieňať alebo v žalobe spájať. Toto všetko je odôvodňované najmä skutočnosťou, že jednotlivým žalobným typom zodpovedajú v relatívne samostatné procesné úpravy, ktoré sa líšia čo do stanovenia počiatku lehôt k podaniu žaloby, ich náležitostí, úpravy aktívnej a pasívnej legitimácie, úpravy toho, k akému dátumu sa zisťuje skutkový a právny stav. V konaní o všeobecnej správnej žalobe o súdny prieskum zákonnosti individuálneho správneho aktu neprináleží správnemu súdu preskúmavať (ani predbežne posudzovať) zákonnosť všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedené plynie z citovaného ust. , v zmysle ktorého súdnemu prieskumu správnych súdov nepodliehajú všeobecne záväzné právne predpisy, pokiaľ správny súd poriadok neustanovuje inak. Je potrebné dodať, že upravuje aj súdny prieskum všeobecne záväzných právnych predpisov (v štvrtej časti, štvrtá hlava, piaty diel - konanie vo veciach územnej samosprávy - konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy), toto je však osobitným konaním v zmysle štvrtej časti spravujúcim sa osobitnou právnou úpravou, najmä čo do definície aktívnej a pasívnej legitimácie, náležitostí žaloby, atď.. Žalobcovia v žalobe o prieskum zákonnosti individuálneho správneho aktu namietajú aj zákonnosť územného plánu obce, správny súd by sa však v intenciách vyššie uvedeného mohol zaoberať všeobecne záväzným nariadením obce, ktorým bola schválená záväzná časť územného plánu len na základe špeciálnej žaloby prokurátora podľa a nasl. v nadväznosti na ust. .

15. Žalobnú námietku, v zmysle ktorej v danom prípade neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. , vyhlášky č. , vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V prejednávanej veci tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný neaplikovali na zistený skutkový stav dané predmetné odseky 3, 4 vyhlášky, ale ustanovenie ods. 5 vyhlášky.

16. Žalobcovia ďalej namietajú, že v prejednávanej veci nebolo možné aplikovať ust. vyhlášky č. , nakoľko predpokladom aplikácie daného ustanovenia je potreba skúmania inej možnosti riešenia umiestnenia stavby a danosť tzv. výnimočnej situácie ako je zrejmé zo stanoviska ministerstva. Správny súd k uvedenej námietke žalobcov v prvom rade udáva, že stanovisko ministerstva predložené žalobcami ako prílohu podanej žaloby nie je pre správny súd záväzné. Odhliadnuc od uvedeného ani obsah daného stanoviska ministerstva podľa názoru správneho súdu nenasvedčuje nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaným. „Výnimočnosť“ situácie môže byť totiž daná (ako aj v prejednávanej veci bola) nielen tvarom pozemku, ale aj nerovnocennými podmienkami pre umiestnenie stavby na susednom pozemku. Samotní žalobcovi majú na svojej parcele rodinný dom umiestnený len vo vzdialenosti 2.92 m od spoločnej hranice s ďalšou účastníčkou v rade 1). V prejednávanej veci nie je spravodlivé požadovať od ďalšej účastníčky v rade 1/ za daného skutkového stavu (jej pozemok parc. č. 400/6 má šírku len 14 m), aby mala umiestnený rodinný dom vo väčšej vzdialenosti od hraníc

pozemkov, než žalobcovia A/, B/. Tým, že dom ďalšej účastníčky v rade 1/ je umiestnený vo vzdialenosti 3,17 m od spoločnej hranice s pozemkom žalobcov (KN-C 399/29) s oknami z obytnej miestnosti a žalobcovia majú svoj rodinný dom umiestnený vo vzdialenosti 2,92 m od spoločnej hranice s pozemkom ďalšej účastníčky (6,09 - 3,17 m), na ktorom sú rovnako umiestnené okná z obytných miestností, budú podľa názoru správneho súdu naplnené rovnocenné podmienky pre umiestnenie stavby a naplnená tak zásada spravodlivosti. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť, že v ústavnoprávnej rovine podľa SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne aj trvalo garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (). Rovnako Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 v znení Dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca aj v v ust. a nasl., keď v právnej norme ustanovil, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu žalobcov v rade A/, B/ na nerušený výkon ich vlastníckeho práva je postavené právo stavebníčky na riadny výkon jej vlastníckeho práva spočívajúci aj vo využití pozemku pre stavbu rodinného domu s tým, že práva na oboch stranách vlastníkov susediacich nehnuteľností musia byť v rovnováhe, pričom zabezpečenie tejto rovnováhy spočíva na stavebnom úrade v konaní o povolení stavby. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp.zn. , v zmysle ktorého „V súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy, uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálnemu zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.“ Vzhľadom k uvedeným právno-teoretickým postulátom potom správny súd v posudzovanom prípade považoval postup správnych orgánov oboch stupňov za súladný s aplikovaným citovaným ust. vyhlášky č. v spojení s citovanými ust. , a Správneho poriadku v nadväznosti na citované ust. , keď v preskúmavanom konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie umiestnenia stavby ďalšej účastníčky v rade 1/, upriamili svoju pozornosť aj na hľadisko zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany k uplatňovaným právam a oprávnených záujmov účastníkov správneho konania tak v prípade stavebníka, ako aj žalobcov v rade A/, B/.

17. V danom prípade orgány verenej správy oboch stupňov správne - hľadajúc spravodlivú mieru obmedzenia vlastníckych, resp. užívacích práv žalobcov v rade A/, B/ - vychádzali z pomerov daných v mieste lokalizácie susediacich nehnuteľností dotknutých vlastníkov. Správne orgány postupovali v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a princípom spravodlivosti, pokiaľ povolili umiestnenie stavby stavebníčky s odstupom 3,17 m od spoločnej hranice s pozemkom žalobcov v rade A/, B/ (t.j. dokonca väčším odstupom než majú stavbu na svojom pozemku od hranice s pozemkom ďalšej účastníčky v rade 1/ umiestnenú žalobcovia v rade A/, B/) a povolil ďalšej účastníčke v rade 1/ umiestniť na novostavbe rodinného domu kuchynské okno oproti oknu z obývačky rodinného domu žalobcov v rade A/, B/. Nielen žalobcom v rade A/, B/ svedčí právo v rámci riadneho užívania predmetu svojho vlastníctva osadiť si na svojej nehnuteľnosti okná za účelom presvetlenia a oslnenia obytných priestorov. Rovnaké právo prináleží aj ďalšej účastníčke v rade 1/. Správny súd sa stotožňuje s posúdením veci žalovaným, v zmysle ktorého prioritne okná na stavbách nie sú navrhované za účelom nahliadania na susedné pozemky, či stavby, ale za účelom oslnenia a presvetlenia obytných priestorov stavby. V právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje žiaden všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by zakazoval výhľad na susedný pozemok, resp. stavbu. Vzájomný výhľad z okien na susedné stavby a pozemky sa bežne vyskytuje v mestách a obciach na celom území Slovenskej republiky a je spoločnosťou všeobecne tolerovaný. Za zisteného skutkového stavu je požiadavka žalobcov v rade A/, B/ na zmenšenie presvetľovacieho otvoru (okna) v stavbe stavebníčky, resp. obmedzenie výhľadu mliečnym sklon neprimeranou. Predovšetkým je nevyhnutné zdôrazniť, že vlastníkovi pozemku

nemožno (s výnimkou zákonom predvídaných situácií) zakázať zriadiť stavbu na svojom pozemku a tak prirodzeným spôsobom napĺňať obsah svojho vlastníckeho práva. Rovnako je potom neudržateľné obmedzovať vlastníka (nad rámec zákonom predvídaných situácií) zákazom vytvoriť na fasáde domu presvetľovacie otvory v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie účelného využitia stavby a dodržanie stavebno-hygienických noriem. Naviac za daného skutkového stavu - keď má pozemok vo vlastníctve stavebníčky výrazne pozdĺžny charakter, ktorá objektívna skutočnosť vlastníka zásadným spôsobom limituje v rozhodnutí, na akom mieste (z hľadiska svetových strán) fasády svojej stavby umiestni presvetľovacie otvory (okná).

18. Správny súd podotýka, že správnemu orgánu neprislúcha v administratívnom konaní o umiestnení a povolení stavby, posudzovať námietky, ktoré súvisia výlučne s bežným správaním sa vlastníka veci počas užívania veci, t.j. bežným správaním sa po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Podľa vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nadmieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Za imisiu v intenciách ust. ako tzv. imateriálnu imisiu možno za určitých okolností považovať aj žalobcami v rade A/, B/ namietané obťažovanie pohľadom. Aby však bolo možné obťažovanie pohľadom považovať za imisiu, muselo by ísť o mimoriadnu situáciu, pri ktorej by bolo sústavne a závažným spôsobom narušované súkromie a pohoda bývania. V tejto súvislosti, ako správne konštatoval žalovaný, však pre nariadenie zákazu, resp. obmedzenia presvetľovacích otvorov na protiľahlej stene nepostačuje len subjektívny pocit žalobcov A/, B/, že ich realizáciou dôjde automaticky k rušeniu ich súkromia nahliadaním ďalšej účastníčky v rade 1/ cez tento otvor do pozemku žalobcov v rade A/, B/, resp. okien ich stavby, a to vo zvýšenej miere akoby sa predpokladalo, keby sa realizovalo s menšími rozmermi okna, resp. sa nerealizovalo vôbec. Hlavným účelom okien v každej navrhovanej stavbe je v prvom rade najmä vytvorenie dostatočne presvetlených vnútorných priestorov, a to v závislosti od účelu ich využitia, ako aj z dôvodu zníženia energetickej spotreby a nie prvoradý vedomý úmysel stavebníka, prípadne užívateľa stavby nepretržite do budúcnosti obťažovať suseda pohľadom. Správny orgán v súlade so stavebným zákonom posudzoval predložený návrh výlučne z hľadísk ustanovených týmto zákonom a súvisiacimi predpismi (vykonávacou vyhláškou k stavebnému zákonu, resp. slovenskými technickými normami). Pokiaľ by hypotetické negatívne dôsledky nahliadaním do nehnuteľnosti žalobcov počas užívania stavby prekročili určitú primeranú hranicu, až potom sa môžu žalobcovia domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva, avšak v zmysle ust. prostredníctvom príslušného súdu v civilom sporovom konaní.

19. Námietku žalobcov, v zmysle ktorej ust. vyhlášky č. možno aplikovať iba v prípade, ak neexistuje iné vhodné riešenie pre umiestnenie stavby, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Takáto požiadavka z citovaného ust. vyhlášky č. neplynie, a preto nebolo povinnosťou správneho orgánu nachádzať iné „vhodné“ umiestnenie stavby. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje predovšetkým skutočnosť, že čo je iným vhodným riešením pre žalobcov v rade A/, B/, nemusí byť súčasne vhodným riešením pre stavebníka. Otázka vhodnosti riešenia umiestnenia stavby je relatívna.

20. Žalobcovia ďalej namietajú aplikáciu nesprávnej časti STN 73 4301, a to konkrétne čl. 5 (teda aj 5.2.1), ktorý ustanovuje požiadavky na bytové domy, pričom správne malo byť aplikované ust. čl. 6 tejto STN o rodinných domoch, nakoľko sa jedná o výstavbu novostavby rodinného domu. Pokiaľ by žalovaný správny orgán aplikoval správne ustanovenie tejto STN o rodinných domoch, musel by vychádzať z čl. 6.2.1, podľa ktorého „Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi má byť 10 m, nesmie však byť menšia ako 7 m.“ Správny súd v prvom rade považuje za potrebné poznamenať, že žalovaný skutočne citoval vo svojom rozhodnutí nesprávnu časť označenej STN 73 4301 dotýkajúcu sa bytových domov. Toto pochybenie však nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia, nakoľko v danej veci je podstatné, že žalovaný aplikoval citované ust. vyhlášky upravujúcej tzn. iné riešenia vzdialeností rodinných domov ako sú stanovené v odsekoch 3 a 4 citovanej vyhlášky č. . Úvaha správneho orgánu súvisiaca s aplikáciou čl. 5.2.1 STN je preto nadbytočná, ako aj v rozhodnutí obsiahnutý výpočet ohľadne vzájomného pomeru výšky stavieb a ich vzdialeností, na ktorý uvedený článok odkazuje. Pre aplikáciu citovaného ust. čl. 6.2.1 STN, pre ktorý sa domáhajú žalobcovia, nebol v prejednávanej veci s ohľadom na zistený skutkový stav priestor, nakoľko po svetlotechnickom a požiarnotechnickom posúdení, správny orgán aplikoval tzv. iné riešenia vzdialeností rodinných domov. Označený čl. 6.2.1 STN je len preklopením ustanovení , vyhlášky č. , ktoré v prejednávanej veci žalovaným aplikované neboli. Z uvedeného dôvodu je nedôvodná aj žalobná

námietka o nesprávnom výpočte pomery výšky budov na bývanie k vzájomnému odstupu ich priečelí s obytnými miestnosťami 1:2.

21. Žalobcovia ďalej namietajú, že sa rozhodnutie žalovaného vôbec (okrem stavebnotechnického a protipožiarneho posúdenia) nezaoberá ostatnými faktormi, ktoré je potrebné pri aplikácii citovaného ust. vyhlášky č. brať do úvahy a ktoré sú obsiahnuté v ust. danej vyhlášky. Správny súd podotýka, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal tak s požiadavkou požiarnej bezpečnosti, ako aj požiadavkou na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Vysporiadanie sa s požiadavkou na zachovanie pohody bývania plynie jednak z poukazu žalovaného na závery svetlotechnického posudku denného osvetlenia a preslnenia Ing. J. W. vrátane jeho Dodatku č. 1, kedy denné osvetlenie a preslnenie miestností je rovnako významnou veličinou k posúdeniu otázky zachovania pohody bývania a s uvedenou požiadavkou sa vysporiadal aj v kontexte posudzovania rovnocenných podmienok pre umiestnenie stavieb v súvislosti s účelom, aký majú okná ako presvetľovacie otvory obytných priestorov tvoriť. Pokiaľ ide o ostatné faktory, ktoré vymenováva citované ust. (napr. veterinárne, ochrany pamiatok, civilnej ochrany a podobne), správny súd podotýka, že posudzovanie okruhu faktorov, na ktoré musí vziať správny orgán zreteľ, závisí predovšetkým od okolností daného prípadu. Ust. rieši všeobecno-technické požiadavky stavieb ako takých. Z účelu tohto ustanovenia je zrejmé, že jednotlivé faktory (na podklade konkrétnych výpočtov a meraní) bude logicky potrebné skúmať tam, kde existencia týchto faktorov vzhľadom na druh a charakter povoľovanej stavby sa bude javiť relevantnou. Iné faktory budú relevantné pri stavbe čerpacej stanice, školského zariadenia a iné, pri povoľovaní stavby rodinného domu. V prejednávanom prípade oproti vzdialenosti stanovenej v ust. citovanej vyhlášky (7 m) bola povolená vzdialenosť rodinného domu ďalšej účastníčky v rade 1/ 6, m. Správny súd podotýka, že nielen z charakteru danej stavby (nepodpivničený jednopodlažný rodinný dom tvoriaci jednu bytovú jednotku), ale prihliadnuc na skutočnosť, že vzdialenosť je kratšia oproti „bežnému“ stavu len o 1 m, nemožno ani predpokladať, že toto zníženie vzdialenosti by si vyžadovalo osobité posúdenie faktorov prašnosti, elektromagnetického žiarenia, resp. hlučnosti pri takom druhu stavby, akým je jednoduchý rodinný dom. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že stiesnené pomery na pozemku stavebníčky - ďalej účastníčky v rade 1/ nespôsobuje len šírka pozemku stavebníčky (len 14 m), ale a to je vo veci podstatné, stiesnené pomery spôsobuje aj umiestnenie rodinného domu samotných žalobcov v rade A/, B/ dokonca vo vzdialenosti menšej ako 3 m od spoločnej hranice pozemkov a umiestnenie okien z dvoch obytných miestností smerom k pozemku stavebníčky - ďalšej účastníčky v rade 1/. Zachovanie pohody bývania bolo v danom prípade preukázané rovnocennými podmienkami pre umiestnenie stavby a bolo hodnotené v súlade so zachovaním princípu proporcionality pre oboch vlastníkov susedných nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

22. Žalobcovia ďalej v žalobe vznášajú námietky k svetlotechnickému posudku Ing. J. W. (absenciu výpočtu meridiánovej konvergencie, atď.). Pokiaľ ide o tento okruh námietok, správny súd konštatuje, že neboli uplatnené v koncentračnej lehote v zmysle § 61 ods. 3 Stavebného zákona. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na bod 13. tohto rozsudku s tým, že na žalobnú námietku neuplatnenú v koncentračnej lehote, hoci v nej mohla a mala byť uplatnená, správny súd nemôže prihliadnuť.

23. Žalobcovia napokon namietajú v žalobe údaj o výškovom osadení stavby, ktorý je podľa žalovaného ±0,0 = 470 m.n.m.. Podľa informácií žalobcov je však skutočné výškové umiestnenie 458,50 m.n.m. s tým, že z uvedeného dôvodu aj svetlotechnické posúdenie vychádzalo z chybného výškového údaju. Správny súd k uvedenej námietke udáva, že žalobcovia v administratívnom konaní nedoložili ani neoznačili žiaden dôkaz na preukázanie inej nadmorskej výšky stavby (než z ktorej vychádzal správny orgán). V administratívnom konaní dokonca ani len netvrdili, akú inú výšku by mala stavba dosahovať. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že samotní žalobcovia v žalobe „skutočnú“ nadmorskú výšku stavby uviedli slovami „podľa našich informácií“ bez označenia akéhokoľvek konkrétneho dôkazu preukazujúcich stanovenú výšku. Z uvedeného dôvodu sa správny súd vyhodnotil žalobnú námietku ako hypotetickú. Nič žalobcom v administratívnom konaní v súlade s ust. § 34 ods. 3 Správneho poriadku nebránilo navrhnúť správnemu orgánu na podporu svojich dôkazy na preukázanie inej výšky stavby.

24. Správny súd zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania vznesené v podanej žalobe a replike. V prvom rade je potrebné pripomenúť, že pre správny súd je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ). Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe nie je viazaný skutkovým stavom a môže sám vykonať dokazovanie, iba ak

to považuje za nevyhnutné vo veci ( ). V prejednávanej veci správny súd nedospel k záveru, že by doplnenie dokazovania bolo nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Okrem toho pokiaľ ide o doplnenie dokazovania obsahom záväznej časti územného plánu Obce Trebostovo, kópiou katastrálnej mapy, rozhodnutím Obce Trebostovo, Obecný úrad Trebostovo Č.: SSÚ - 130/2012-UR z 15.06.2012 týkajúceho sa umiestnenia stavby manželov Z., toto považuje správny súd za nadbytočné vzhľadom na vyhodnotenie námietok žalobcov vzťahujúcich sa k rozporu preskúmavaného rozhodnutia s územným plánom a námietok o nesprávnych údajoch vo svetlotechnickom posudku (chybu v označení parcely žalobcov a určení meridiánovej konvergencie) ako námietok neuplatnených v koncentračnej lehote (bod 13. a 22. tohto rozsudku). Rovnako doplnenie dokazovania STN 73 4301 - č.l. 5.2.1 vrátane poznámky pod čiarou a č.l. 6.2.1 vyhodnotil správny súd ako nie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci vzhľadom na absenciu potreby aplikácie označených STN v prejednávanej veci (bod 20. tohto rozsudku). Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania Stanoviskom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 02.04.2004, správny súd poukazuje na vyhodnotenie v bode 16. tohto rozsudku.

25. Z uvedených dôvodov správny súd všeobecnú správnu žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú s poukazom na ust. .

26. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcom podľa a contrario tak, že žalobcom, ktorí úspech v konaní nemali, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. a contrario. Nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania v rade 1/ - 7/ v zmysle a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Vyjadrenie sa ďalšej účastníčky v rade 1/ k žalobe prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu nebolo jej povinnosťou, ale právom, pričom správny súd mohol konať ďalej aj bez jej vyjadrenia. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ďalšej účastníčke v rade 1/, ktorá si uplatnila náhradu trov, mohol ich náhradu priznať a táto ani vo vyjadrení k žalobe žiadne dôvody hodné osobitého zreteľa neuviedla. Samotná skutočnosť, že sa jedná o stavebníčku, ktorá sa dala zastúpiť advokátom, čím jej vznikli náklady, nie je takýmto dôvodom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.