Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-3-2019.pdf
PDF · 134.36 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: 1. S.. V. I. , narodený dňa X.X.XXXX, trvale bytom K., X. N. č. XXXX/XX, 2. A. I. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom K., X. N. č. XXXX/XX, 3. S.. N. I. narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom K., X. N. č. XXXX/XX, proti žalovanej: Slovenská republika - Okresný súd Poprad, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Račianska č. 71, o určenie nesprávneho úradného postupu, na odvolanie žalobcov v 1., 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. júna 2017, č.k. 37 C 257/2014-225, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. júna 2017, č.k. 37 C 257/2014-225, vo výroku, ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. júna 2017, č.k. 37 C 257/2014-225 vo výroku, ktorým priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, na ktorom nároku sa každý zo žalobcov bude podieľať v rozsahu 1/3.
III. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, na ktorom nároku sa každý zo žalobcov bude podieľať v rozsahu 1/3.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 14.6.2017, č.k. 37 C 257/2014-225, zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že Slovenská republika sa postupom Okresného súdu Poprad v konaní sp.zn. 3 D 1406/01 (vydaním právoplatného dedičského osvedčenia 3D XXXX/XX O. XX/XX zo dňa 4.11.2002 exekútorskému úradu JUDr. Andrej Dembický) dopustila nesprávneho úradného postupu a určenia, že Slovenská republika nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Poprad v konaní sp.zn. 3 D XXXX/XX (vydaním právoplatného dedičského osvedčenia 3D XXXX/XX O. XX/XX zo dňa 4.11.2002 exekútorskému úradu JUDr. Andrej Dembický) navodila rozsiahly a dlhodobý protiprávny stav a stav právnej neistoty, ktorý spôsobil závažný a dlhodobo trvajúci zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcov. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania. 1.2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 137 písm. d) C.s.p., § 34 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia v konaní tvrdili, že nesprávnym úradným postupom (resp. nezákonným postupom) Slovenskej republiky - Okresného súdu Poprad z prelomu septembra a októbra 2004 došlo k vybudovaniu rozsiahleho a dlhodobo udržiavaného protiprávneho stavu, ktorým sú poškodení (a dlhodobo poškodzovaní) na svojich právach. Poukázali na to, že v dedičskom konaní po poručiteľovi U. I., zomrelom dňa X.XX.XXXX, vedenom na Okresnom súde Poprad, bolo vydané dedičské osvedčenie
3 D XXXX/XX O. XX/XX. Uvedené dedičské osvedčenie Okresný súd Poprad poskytol exekútorskému úradu JUDr. Andrej Dembický, pričom tento nebol účastníkom dedičského konania a pohľadávku po poručiteľovi (ktorá by mala vyplývať z listiny - z údajného rozhodnutia Krajského súdu Košice sp.zn. 12 Cb 1602/95-183) do dedičského konania neprihlásil. Vydaním právoplatného dedičského osvedčenia 3D XXXX/XX O. XX/XX zo dňa 4.11.2002 v rovnopise tretím osobám (ktoré neboli účastníkom dedičského konania) došlo zo strany Okresného súdu Poprad k nesprávnemu úradnému postupu. Exekútorský úrad sa tak dostal k osobným údajom právoplatných dedičov po poručiteľovi a na základe toho začal od 12.2.2007 viesť exekučné konanie pod spisovou značkou Ex XXX/XXXX priamo proti dedičom po poručiteľovi. Protiprávny stav viedol k vydieraniu poškodených osôb, k nátlaku na poškodené osoby a tiež ku konkrétnym fyzickým útokom proti súkromnému majetku a proti rodine. Aj v prípade, že by postupom Okresného súdu Poprad nevznikli právne následky, išlo by o nelegálne nakladanie s osobnými údajmi právoplatných dedičov po poručiteľovi, ktoré sú chránené podľa zákona č. 428/2002 Z.z., (od 1.7.2013 zákona č. 122/2013 Z.z), ktorý upravuje ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní ich osobných údajov, a tiež práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Poprad z jesene 2004 bolo popreté práve ono „nestranne", keďže subjekt, ktorý nebol účastníkom konania, sa oficiálnou cestou dostal ku finálnemu písomnému výstupu z dedičského konania. 1.3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov na vydaní nimi požadovaného žalobného petitu na určenie, ako aj z dôvodu nepreukázania žalobcami tvrdeného nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci. Dôvodila, že naliehavý právny záujem na určení je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Úlohou určovacej žaloby je teda potvrdenie, alebo vyvrátenie, žalobcovho tvrdenia v žalobnom petite
- určovacia žaloba má za cieľ predchádzať sporom, pretože pomáha predchádzať takej situácii, kedy by došlo k porušeniu práva žalobcu. Žalovaná poukázala aj na judikatúru najvyšších súdnych autorít. Dôvodila, že žalobcami formulovaný žalobný petit nepredstavuje prostriedok pre dosiahnutie takého usporiadania právnych vzťahov žalobcov, ktoré by mohlo viesť k odstráneniu stavu ich právnej neistoty, alebo k zamedzeniu ohrozenia/ohrozovania ich práv. Prípadné konštatovanie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Poprad v tomto konaní nemá žiadny vplyv na doterajší, ako ani na budúci, priebeh exekučného konania vedeného na exekútorskom úrade JUDr. Andreja Dembického pod sp.zn. EX XXX/XXXX, ako ani na postavenie žalobcov v akýchkoľvek iných konaniach, resp. právnych vzťahoch. Nápravu domnelého nezákonného alebo nesprávneho výkonu exekúcie je možné dosiahnuť len v rámci predmetného exekučného konania, napr. v prípade žalobcov návrhom na zastavenie exekúcie, o ktorom rozhoduje príslušný exekučný súd podľa § 45 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Podľa žalovanej konštatovanie nesprávneho úradného postupu ako také by zakladalo len existenciu jedného z predpokladov pre uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik zodpovednosti za škodu podľa citovaného zákona je potrebné kumulatívne splnenie troch zákonom predpokladaných podmienok - aby nastala udalosť, ktorá môže mať, resp. má, za následok vznik škody, vznik samotnej škody/ujmy a, predovšetkým, príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda, a škodou. Podľa citovaného zákona nesprávny úradný postup je jednou zo skutočností, ktoré je možné označiť za zakladajúce právo na náhradu škody. Samotné preukázanie nesprávneho úradného postupu však na úspešné uplatnenie práva na náhradu škody nepostačuje. Poškodený musí preukázať i vznik samotnej škody, a predovšetkým to, že k vzniku tejto škody by nedošlo, ak by nedošlo k ním namietanému nesprávnemu úradnému postupu. Určenie tejto skutočnosti v samostatnom konaní je však v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti civilného sporového konania. Podľa žalovanej na strane žalobcov nie je preukázaný (a ani daný) naliehavý právny záujem na vydaní nimi požadovaného určovacieho žalobného petitu. K samotnému postupu Okresného súdu Poprad pri vydaní osvedčenia o dedičstve vo veci sp.zn. 3 D XXXX/XXXX O. XX/XX exekútorskému úradu JUDr. Andreja Dembického poukázala žalovaná na ustanovenie § 34 ods. 1 Exekučného poriadku platného a účinného v čase podania žiadosti JUDr. Dembického súdu o zaslanie informácie o stave dedičského konania po poručiteľovi U. I., v zmysle ktorého súdy, iné štátne orgány, obce a notári sú povinní oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie exekúcie. Podľa tvrdení žalobcov JUDr. Dembický viedol pod sp.zn. EX XXX/XXXX exekučné konanie proti povinnému U.
I., právnemu predchodcovi žalobcov, pričom počas trvania exekúcie došlo k úmrtiu povinného. Samotná skutočnosť smrti povinného v exekúcii nemá za následok zastavenie exekučného konania, nakoľko v zmysle § 470 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Pokiaľ teda bola proti právnemu predchodcovi žalobcov vedená exekúcia, po nadobudnutí vedomosti o smrti povinného bolo povinnosťou súdneho exekútora zisťovať stav dedičského konania, a v ďalšom priebehu exekúcie vychádzať z jeho záverov, s ktorými sa mohol oboznámiť jedine z rozhodnutia, ktorým sa konanie o dedičstve končí. Zaslanie osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi, na ktorého bola vedená exekúcia, exekútorskému úradu vykonávajúcemu túto exekúciu teda nie je možné označiť za nesprávny alebo nezákonný postup súdu, na ktorom konanie o dedičstve prebiehalo, naopak ide o konanie v súlade s Exekučným poriadkom. 1.4. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že poručiteľ, U. I., zomrel dňa X.XX.XXXX, za svojho života viedol súdny spor s D. G. (ďalej len „oprávnený“), ktorý sa skončil rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 12 Cb 1602/1995-183 zo dňa 29.11.2000. Týmto rozsudkom súd uložil žalovanému
- poručiteľovi povinnosť zaplatiť žalobcovi - oprávnenému sumu vo výške 559.070,- Sk, konanie v časti o zaplatenie 50.000,- Sk zastavil, v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy vo výške 100.000,- Sk žalobu zamietol a žalovanému uložil nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 15.920,- Sk; rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 12 Cb 1602/1995-183 nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2001. Keďže poručiteľ nesplnil povinnosť uloženú mu právoplatným rozsudkom dobrovoľne, podal oprávnený dňa 5.10.2001 návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd Poprad na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Andreja Dembického vydal v exekučnom konaní vedenom na súde pod sp.zn. Er /XXXX/XXXX dňa 22.10.2001 poverenie na vykonanie exekúcie. Dedičské konanie po poručiteľovi sa začalo viesť na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 3 D XXXX/XXXX na základe úmrtného listu poručiteľa doručeného súdu dňa 10.12.2001. Dňa 8.4.2002 doručil súdny exekútor JUDr. Andrej Dembický Okresnému súdu Poprad prihlášku, v ktorej do dedičského konania po poručiteľovi prihlásil pohľadávku oprávneného D. G. na vymoženie peňažnej pohľadávky 559.070,- Sk s príslušenstvom a trov exekúcie. Exekútor do dedičského konania po poručiteľovi prihlásil pohľadávku v celkovej výške 727.730,- Sk (istinu 559.070,- Sk, trovy súdneho konania 15.920,- Sk, za overenie rozsudkov 80,- Sk, trovy oprávneného 500,- Sk, odmenu exekútora 141.450,- Sk, hotové výdaje 9.480,- Sk, náhradu za stratu času 1.230,- Sk). Exekútor žiadal prihlášku pripojiť poverenému notárovi a konečné rozhodnutie o dedičskom konaní žiadal zaslať na exekútorsky úrad k spisovej značke Ex XXX/XX. Dňa 15.4.2002 vydal sudca Okresného súdu Poprad Mgr. Peter Kuruc pod č.k. 3 D XXXX/XXXX-XX poverenie pre notára JUDr. Igora Čabru, aby ako súdny komisár vykonal potrebné úkony pre prejednanie dedičstva po poručiteľovi. Povolaní dedičia (manželka a deti poručiteľa) po poučení o možnosti odmietnuť dedičstvo a o právnych následkoch tohto úkonu vyhlásili, že dedičstvo neodmietajú. Dňa 4.11.2002 vydal notár JUDr. Igor Čabra za prítomnosti manželky poručiteľa a opatrovníka maloletej dedičky osvedčenie o dedičstve sp.zn. 3 D XXXX/XXXX, O. XX/ XX. Listom doručeným Okresnému súdu Poprad dňa 26.2.2004 požiadal JUDr. Andrej Dembický o zaslanie rozhodnutia z dedičského konania po poručiteľovi. Okresný súd Poprad dňa 8.10.2004 doručil právoplatné dedičské osvedčenie sp.zn. 3 D XXXX/XXXX O. XX/XXXX zo dňa 4.11.2002 v rovnopise exekútorskému úradu JUDr. Andreja Dembického. 1.5.1. Súd prvej inštancie, reagujúc na námietku žalobcu v 1. rade o nesplnení procesných podmienok v konaní, konštatoval, že tieto boli splnené. Uviedol, že podľa súčasnej slovenskej právnej doktríny: „Vecnými procesnými podmienkami sú existencia návrhu na začatie konania a splnenie poplatkovej povinnosti.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 608). Poukázal na to, že pokiaľ aj žaloba doručená súdu dňa 30. septembra 2014 trpela nedostatkami, keďže nebola podpísaná všetkými subjektmi vystupujúcimi na strane žalobcu, išlo o odstrániteľný nedostatok vecnej procesnej podmienky, ktorý sa žalobcom na základe uznesenia súdu aj podarilo odstrániť, a to dňa 3. marca 2016 - doručením obsahovo identických doplnení žaloby podpísaných všetkými subjektmi vystupujúcimi na strane žalobcu. Ďalej konštatoval, že súdny poplatok za návrh žalobcom nevyruboval, keďže mal za to, že konanie je vecne oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 30. júna 2016. Podľa súdu prvej inštancie tak vecné procesné podmienky na to, aby mohol o žalobe autoritatívne rozhodnúť, boli splnené. 1.5.2. Existenciu ostatných procesných podmienok súd skúmal na začiatku konania ako i v priebehu konania. Konštatoval, že právomoc súdu vo veci konať a rozhodnúť bola daná ustanovením § 7 O.s.p. a je daná i ustanovením § 3 C.s.p. Vecná príslušnosť súdu bola daná ustanovením § 9 O.s.p. a je daná i ustanovením § 12 C.s.p. Funkčná príslušnosť súdu bola daná ustanoveniami § 10, § 10a O.s.p. a je
daná i ustanoveniami § 34, § 35 C.s.p. V konaní nešlo o taký spor, kde by bola po 1. júli 2016 daná kauzálna príslušnosť iného súdu podľa ustanovení § 24 až § 33 C.s.p., a keby aj áno, v zmysle § 36 ods. 2 C.s.p. príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. V spore nebola daná výlučná osobitná miestna príslušnosť iného súdu podľa ustanovenia § 88 O.s.p. a nie je daná ani podľa ustanovenia § 20 C.s.p., čo mutatis mutandis platí i o osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber. Jediným nedostatkom na strane konajúceho súdu tak v čase začatia konania bol nedostatok všeobecnej miestnej príslušnosti, keďže na strane žalovanej vystupoval štát, ktorého všeobecným súdom bol v zmysle ustanovenia § 85 ods. 3 O.s.p. súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo, čo by nasvedčovalo miestnej príslušnosti Okresného súdu Poprad. Nedostatok svojej miestnej príslušnosti však konajúci súd neskúmal ani podľa O.s.p., ani podľa C.s.p., keďže žalovaná vo svojom prvom procesnom úkone nenamietla miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že dňa 25. júla 2016, kedy sa žalovaná k žalobe písomne vyjadrila, boli splnené všetky procesné podmienky na strane konajúceho súdu. 1.5.3. Pokiaľ išlo o procesné podmienky na strane strán sporu, súd prvej inštancie uviedol, že na oboch stranách bola daná tak procesná subjektivita, ako aj procesná spôsobilosť, v konaní nešlo o taký typ sporu, v ktorom by sa vyžadovalo obligatórne zastúpenie strany advokátom a zástupcovia oboch strán sa preukázali procesným plnomocenstvom, teda aj procesné podmienky na strane strán sporu boli všetky splnené. 1.5.4. Pokiaľ išlo o negatívne procesné podmienky (prekážka rei iudicatae, prekážka litispendencie), súd prvej inštancie konštatoval, že tieto skúmal v priebehu celého konania. Uviedol, že z listinných dôkazov zabezpečených súdom vyplynulo, že v doposiaľ neskončenom súdnom konaní vedenom od 15. novembra 2013 na Okresnom súde Liptovský Mikuláš žalujú totožné subjekty na strane žalobcu, inter alia, aj totožný subjekt na strane žalovaného, predmetom konania je takisto určenie, že sa žalovaný dopustil nesprávneho úradného postupu, avšak žalobcovia žiadajú určiť nesprávny úradný postup Okresného úradu Poprad v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. Ex XXX/XXXX. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že jeho rozhodnutiu nebráni prekážka skôr začatej veci. V čase začatia súdneho konania súdu prvej inštancie, ani v priebehu konania, nezistil, že by prejednaniu a rozhodnutiu sporu bránilo to, že by sa už v totožnej veci právoplatne rozhodlo, konštatoval, že strany sporu to ani netvrdili. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak nebránila prekážka rozhodnutej veci. 1.6. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal, vzhľadom na vyjadrenie žalovanej, tým, aký typ procesného nároku bol v zmysle znenia doplnenej žaloby žalobcami uplatnený. Konštatoval, že je nepochybné, že v doplnenej žalobe žalobcovia uplatnili procesný nárok podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a pokiaľ by k rozhodnutiu súdu o tomto nároku prišlo do 30. júna 2016, žaloba by musela byť v zmysle konštantnej judikatúry zamietnutá, ako správne poukázala žalovaná, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na nimi požadovanom určení. Keďže nová právna úprava v § 137 písm. d/ C.s.p. pripúšťa i žalobu na určenie právnej skutočnosti, súd prvej inštancie viazaný obsahom žalobcami vymedzeného petitu doplnenej žaloby dospel k záveru, že po 1. júli 2017 je ich žalobu potrebné považovať nie za klasickú určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c/ C.s.p. (žalobcovia nežiadajú určiť existenciu, či neexistenciu práva), ale za žalobu na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ C.s.p., keďže žalobcovia žiadajú určiť, že určité skutočnosti vonkajšieho sveta (konkrétny postup Okresného súdu Poprad v konkrétnom dedičskom konaní) majú mať právny význam. Za toho stavu sa súd prvej inštancie námietkami žalovanej o nedostatku naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení nezaoberal. 1.7. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že právna úprava § 137 písm. d/ C.s.p. pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného predpisu (najmä hmotného práva). V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktorej je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Takýmito žalobami sú napríklad žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov), či žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné pouvažovať za vadný, čo má v konečnom dôsledku procesný následok v podobe odmietnutia, či zamietnutia žaloby. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že mu nie je známe žiadne ustanovenie osobitného predpisu, ktoré by umožňovalo žalobcom žiadať a súdu rozhodnúť o určení tých právnych skutočností, ktoré sú predmetom žalobcami uplatňovaného žalobného nároku, obsahovo vymedzeného v petite ich doplnenej žaloby.
1.8. Napriek tomu, z opatrnosti, súd prvej inštancie podrobil žalobcami uplatňovaný procesný nárok i meritórnemu prieskumu. Aplikujúc § 34 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdy, iné štátne orgány, obce a notári sú povinní oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie exekúcie, na skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním, dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Pokiaľ bola proti právnemu predchodcovi žalobcov vedená exekúcia, bolo po nadobudnutí vedomosti o smrti povinného poručiteľa povinnosťou súdneho exekútora zisťovať stav dedičského konania a v ďalšom priebehu exekúcie vychádzať z jeho záverov, s ktorými sa mohol oboznámiť jedine z rozhodnutia, ktorým sa konanie o dedičstve končí. Zaslanie osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi, na ktorého bola vedená exekúcia, exekútorskému úradu vykonávajúcemu túto exekúciu, teda nie je možné označiť za nesprávny alebo nezákonný postup súdu, na ktorom konanie o dedičstve prebiehalo, práve naopak, ide o konanie v súlade s Exekučným poriadkom. 1.9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala v spore úspech, priznal nárok na náhradu trov konania. Dôvodil, že o konkrétnej výške náhrady trov konania nebude po právoplatnosti tohto rozsudku nutné rozhodovať samostatným uznesením, keďže z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli.
2.1. Proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1., 2. a 3. rade. Žalobkyňa v 2. rade poukázala na to, že v ich prípade sa jedná o právoplatne ukončené dedičské konanie. Uviedla, že osobu Z. Z. H. nepozná. Ďalej poukázala na to, že jej manžel, U. I. ako fyzická osoba nikdy nebol v súdnom spore s D. G., išlo o obchodný spor štyroch firiem. Pokiaľ ide o dedičské konanie, boli vytýčené tri pojednávania a to 10.7.2002, 30.9.2002 a 4.11.2002. Prvého pojednávania sa zúčastnili všetci žalobcovia ako dedičia, maloletá žalobkyňa v 3. rade zastúpená opatrovníkom, boli oboznámení so všetkými aktívami a pasívami dedičstva, žalobcovia v 1. a 3. rade sa ďalších pojednávaní v dedičskom konaní nezúčastnili, splnomocnili žalobkyňu v 2. rade zastupovaním tak, ako je uvedené na str. 4 Osvedčenia o dedičstve. Nie je pravdou, že žalobkyňa v 2. rade neuznala pasíva a žiadala zastaviť exekúciu. V priebehu dedičského konania dedičia neboli informovaní o žiadnom exekučnom konaní. Poukázala na to, že exekútor vystavil upovedomenie o začatí exekúcie dva a pol mesiaca po smrti jej manžela. Uviedla, že z dostupnej odbornej literatúry má vedomosť, že účastníkom dedičského konania sa stáva ten, koho prihlášku do dedičského konania prejedná súdny komisár, čo sa v prípade spomínaných subjektov nestalo. Poukázala na to, že Sociálna poisťovňa nebola účastníkom dedičského konania. Súdny komisár ju nezaviazal žiadnou povinnosťou voči Sociálnej poisťovni. Pokiaľ ide o pohľadávku daňového úradu, táto bola ošetrená záložným právom v liste vlastníctva. Odvolateľka odmietla vyjadrenie súdu v bode 21, podľa ktorého exekútorovi bolo odoslané osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi, na majetok ktorého je vedená exekúcia, toto tvrdenie vyvracia dokumentácia z konania sp.zn. 19 C 181/2004. Poukázala na to, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky potvrdilo pochybenie exekútora, porušenie zákonov a Ústavy Slovenskej republiky a legislatívy Slovenskej republiky. 2.2. Žalobkyňa v 3. rade v odvolaní poukázala na chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Namietala, že pani A. I. v priebehu dedičského konania nekonala za pani O. G., v spise sa nenachádza žiadne splnomocnenie spísané O. G., na túto osobu neprešli v dedičskom konaní žiadne aktíva. Vytýkala súdu prvej inštancie, že rozpísaním majetku, ktorý sa stal predmetom dedičského konania, v odôvodnení rozhodnutia, vznikol faktografický chaos, odôvodnenie rozsudku mohlo byť stručnejšie ale presnejšie. Poukázala na to, že k odmietnutiu pohľadávky údajného oprávneného došlo na prvom pojednávaní v dedičskej veci (10.7.2002), urobili ho všetci plnoletí dedičia osobne a samostatne, dňa 10.7.2002 spornú pohľadávku odmietol aj kolízny opatrovník neplnoletého dediča. Teda nedošlo k takej situácii, aby žalobkyňa v 2. rade odmietla akúkoľvek pohľadávku za niekoho. Odvolateľka poukázala na to, že na treťom dedičskom pojednávaní neboli dedičia poučení o možnosti odmietnuť dedičstvo a ani nevyhlásili, že dedičstvo neodmietajú. K takému postupu došlo výhradne na prvom pojednávaní dňa 10.7.2017 (odvolateľka mala zrejme na mysli 10.7.2002). Odvolateľka ďalej uviedla, že na žiadnom z pojednávaní v dedičskej veci dedičia nepožiadali o zastavenie exekúcie. Falzifikovaná zápisnica v spise, deklarovaná ako oficiálna zápisnica z pojednávania zo dňa 4.11.2002 takýto akt preukazuje, avšak reálne sa táto skutočnosť nikdy nestala. Exekučný súd sa takouto požiadavkou nikdy nezaoberal a nikdy o nej nerozhodoval. Ide o situáciu, na ktorú poškodení dedičia poukázali už v roku 2007, snažili sa tak zabrániť krádeži osobného majetku súkromných osôb, dedičov. Odvolateľka ďalej poukázala na to, že žalobcovia na pojednávaní dňa 14.6.2017 argumentovali, že nie sú splnené vecné procesné podmienky na to, aby súd meritórne rozhodol, výhradu formulovali všeobecne, nekonkretizovali ju vychádzajúc z princípu iura novit curia. Súd sa na pojednávaní obmedzil na tvrdenie o splnení procesných podmienok, pričom nekonkretizoval, ktoré
má na mysli, uvedené spresnil až v písomnom vyhotovení rozsudku. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd skúmal vecné procesné podmienky konania podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, § 4 ods. 1 písm. i/, podľa ktorého od poplatku je oslobodené súdne konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa odvolateľky predmetom konania je nezákonnosť, ktorá vznikla prekročením kompetencií orgánu verejnej moci. Odvolateľka poukázala na tvrdenie súdu, že podľa súčasnej právnej doktríny vecnými procesnými podmienkami konania sú existencia návrhu na začatie konania a splnenie poplatkovej povinnosti. Podľa odvolateľky súd nepoužil správnu právnu úpravu, aby sa dopracoval k záverom, že dňa 14.6.2017 môže o veci rozhodovať. Podľa odvolateľky žalobcovia majú za to, že vzhľadom na uvedené dňa 14.6.2017 neboli splnené vecné procesné podmienky na to, aby sa vo veci dalo pojednávať. Nespochybňujú vecnú ani funkčnú príslušnosť súdu, ani skúmanie tzv. negatívnych procesných podmienok. Podľa odvolateľky rozsudok neobsahuje poučenie v správnom znení. Veta „Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona“ sa dostala do písomného vyhotovenia rozsudku pravdepodobne nedôsledným spracovaním písomnej elektronickej „mustry“ rozsudku, ktorú sudca pri vyhotovení rozsudku použil. Odvolateľka navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil ako predčasne vydaný a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 2.3. Odvolanie žalobcu v 1. rade je obsahovo totožné s odvolaním žalobkyne v 3. rade. 2.4. Na č.l. 268 až 271 sa nachádza ďalšie odvolanie žalobkyne v 2. rade, podané včas, ktoré je obsahovo totožné s odvolaniami žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 3. rade.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov v 1., 2. a 3. rade nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov v 1., 2. a 3. rade nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. júna 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, ako vecne správny potvrdil a keďže sa pridržiava dôvodov tam uvedených, správnych, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Na zdôraznenie vecnej a právnej správnosti napadnutého rozsudku považuje ale za potrebné uviesť ešte nasledovné.
5. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 a nasl. C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. l C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). V postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho neboli zistené žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, na ktoré by musel odvolací súd prihliadať aj bez namietania stranou sporu (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
6. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali určenia, že Slovenská republika sa postupom Okresného súdu Poprad v konaní sp.zn. 3 D XXXX/XX, spočívajúcom v tom, že exekútorskému úradu JUDr. Andrej Dembický zaslala právoplatné dedičské osvedčenie sp.zn. 3 D XXXX/XX Dnot 61/02 zo dňa 4.11.2002, dopustila nesprávneho úradného postupu a určenia, že Slovenská republika týmto nesprávnym úradným postupom navodila rozsiahly a dlhodobý protiprávny stav a stav právnej neistoty, ktorý spôsobil závažný a dlhodobo trvajúci zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcov. Žalovaný namietal, že žalobcovia na takomto určení nemajú naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p.
7.1. Žaloba žalobcov bola podaná za účinnosti predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy, Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. mohli žalobcovia návrhom na začatie konania uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak by preukázali, či na takomto určení majú naliehavý právny záujem. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že pokiaľ by v predmetnej
veci rozhodoval o nároku žalobcov do 30. júna 2016, žaloba by musela byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže by nebola prostriedkom na dosiahnutie takého usporiadania právnych vzťahov žalobcov, ktoré by mohlo viesť k odstráneniu stavu ich právnej neistoty. 7.2. Rovnako správne postupoval súd prvej inštancie, keď rozhodujúc vo veci za účinnosti nového procesného predpisu, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinného od 1. júla 2017, skúmal, či sú v prejednávanej veci naplnené podmienky pre rozhodnutie podľa § 137 písm. d/ C.s.p., teda či existuje ustanovenie osobitného predpisu umožňujúce žalobcom žiadať, aby súd rozhodol o určení tých právnych skutočností, ktoré označili v petite svojej žaloby. Podľa § 137 písm. d/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že mu nie je známe žiadne také ustanovenie osobitného predpisu, ktoré by umožňovalo žalobcom žiadať a súdu rozhodnúť o určení nimi, v petite žaloby označených, právnych skutočností, s ktorým záverom sa stotožňuje aj odvolací súd. Zároveň, z opatrnosti, sa súd prvej inštancie zaoberal aj vecou samou a skúmal, či postup Okresného súdu Poprad, v rámci ktorého exekútorskému úradu JUDr. Andrej Dembický zaslal právoplatné dedičské osvedčenie sp.zn. 3 D XXXX/ XX O. XX/XX zo dňa 4.11.2002, napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu. Podľa ustálenej súdnej praxe možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý, či už súvisí s rozhodovacou činnosťou alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2004, podľa ktorého súdy, iné štátne orgány, obce a notári sú povinní oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie exekúcie, správne konštatoval, že v prípade smrti povinného poručiteľa bolo povinnosťou exekútora skúmať stav dedičského konania a zároveň bolo povinnosťou súdu reagovať na žiadosť exekútora a poskytnúť mu všetky údaje potrebné na vykonanie exekúcie. Postup súdu tak bol celkom v súlade so zákonom a nemožno ho považovať za nesprávny úradný postup.
8. Pokiaľ odvolatelia v odvolaní namietali chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že tieto nemajú vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia a sú odstrániteľné postupom podľa § 224 C.s.p.
9. Pokiaľ odvolatelia, v súvislosti s vecnými procesnými podmienkami a ich splnením, namietali, že súd prvej inštancie nepoužil správnu právnu úpravu, aby sa dopracoval k záverom, že dňa 14.6.2017 môže o veci rozhodovať, odvolací súd uvádza nasledovné. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že vecnými procesnými podmienkami konania sú existencia návrhu na začatie konania, resp. žaloby a splnenie poplatkovej povinnosti. Súd prvej inštancie podrobne vysvetlil, prečo považoval vecné procesné podmienky v prejednávanom prípade za naplnené, umožňujúce konať vo veci samej. Splnenie uvedených podmienok posúdil podľa správneho právneho predpisu, návrh na začatie konania posúdil podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, vyzvúc žalobcov, postupoval aj pri odstránení vád návrhu. Pokiaľ ide o splnenie poplatkovej povinnosti, postupoval súd prvej inštancie podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) a dospel k záveru, že predmetné konanie je oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. i) spomínaného zákona. Odvolací súd sa nestotožňuje s uvedeným záverom súdu prvej inštancie. V prejednávanom prípade ide o určovaciu žalobu a podľa Poznámky k položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. (v znení účinnom ku dňu podania žaloby) sa z návrhu na začatie konania o určenie, či tu právo je, alebo nie je, vyberie poplatok podľa písmena b) tejto položky, to znamená 99,50 €. Podľa § 10 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. pre nezaplatenie súdneho poplatku súd konanie nezastaví, ak už začal konať vo veci samej. V prejednávanom prípade súd začal konať vo veci samej, konanie preto nemohol zastaviť pre nezaplatenie súdneho poplatku. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu právnemu záveru, že vecné procesné podmienky konania v prejednávanom prípade boli splnené.
10. Odvolací súd sa rovnako nestotožňuje s odvolacou námietkou odvolateľov, podľa ktorej je poučenie o možnosti podať riadny opravný prostriedok v rozhodnutí súdu prvej inštancie nesprávne, pričom poukazovali na znenie poučenia v časti „Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.“ Predmetná časť poučenia vychádza z ustanovenia § 220 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého
sa v písomnom vyhotovení rozsudku po slovách „V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia. Poučenie o možnosti exekúcie je tak zákonnou náležitosťou poučenia o možnosti podať riadny opravný prostriedok.
11. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že obsah odvolania žalobcov vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku predmetného rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v nich uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol, postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p., ako vecne správny potvrdil.
12. Odvolací súd, postupom podľa § 379 písm. a/, § 388 C.s.p. zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie, keďže tento bol neurčitý pokiaľ ide o výšku nároku žalovaného na náhradu trov konania ako aj rozsah, akým sa jednotliví žalobcovia majú na náhrade trov konania podieľať. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého mala žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie plný úspech, preto má voči žalobcom, v súlade s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Keďže žalobcovia sú traja a mali v konaní postavenie samostatných spoločníkov podľa § 76 C.s.p., bolo potrebné rozhodnúť aj o rozsahu ich povinnosti podieľať sa na náhrade trov konania, preto odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, na ktorom nároku sa každý zo žalobcov bude podieľať v rozsahu 1/3.
13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, na ktorom nároku sa každý zo žalobcov bude podieľať v rozsahu 1/3. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).