Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-275-2017.pdf
PDF · 72.51 KB
Case nature
Subarea
4Er/275/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, proti povinnému: D. H., H.. XX. XX. XXXX, T.. XX. XX. XXXX, H. R. S. U. XXXX/X, C. C., na vymoženie pohľadávky vo výške 10.191,95 Eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Eleonóra Nosková, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 35/17
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 60,61 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie začalo dňa 30. 01. 2017, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Súd poverením č. 5601200090 zo dňa 10. 02. 2017 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Eleonóru Noskovú.
2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný v priebehu exekúcie zomrel. Predložil aj súhlas oprávneného so zastavením exekúcie proti zomrelému povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd z uznesenia vydaného notárom JUDr. Jozefom Oceľom ako súdnym komisárom č. k. 25D/506/2019-140, Dnot 166/2019 zo dňa 05. 11. 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 12. 2019, mal preukázané, že povinný dňa XX. XX. XXXX zomrel a v čase smrti vlastnil len majetok nepatrnej hodnoty. Súd konanie o dedičstve po povinnom ako poručiteľovi zastavil v zmysle § 188 ods. 1 CMP.
7. Povinný v priebehu exekúcie zomrel, čím došlo k strate spôsobilosti povinného mať práva a povinnosti a zároveň k strate jeho procesnej subjektivity, čo je dôvodom neprípustnosti exekúcie v zmysle § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017). V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017). Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného? z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Súd vzhľadom na uvedené v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastavil ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).
8. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017). Exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, preto súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
9. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 73,02 Eur, pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 27,66 Eur a 20% DPH vo výške 12,17 Eur. Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur (§ 30 vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z. z., § 14 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017). Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov (podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z.) spolu vo výške 17,32 Eur, z toho poštovné vo výške 11,60 Eur, poplatky za elektronické súčinnosti vo výške 0,89 Eur, cestovné náhrady (zisťovanie reálneho bydliska povinného dňa 19. 08. 2017) vo výške 4,83 Eur.
10. Náhradu výdavkov na kancelárske potreby (obálky s doručenkou doporučene, obálky s doručenkou do vlastných rúk, spisový obal, euroobal, kancelársky papier, toner) vo výške 10,34 Eur súd súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko sú v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora ako náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného. Bežný kancelársky materiál (vrátane nákladov na tlač a kopírovanie) nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Takýto výklad ustanovení vyhlášky Ústavný súd Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. 04. 2008) považoval za súladný s Ústavou Slovenskej republiky.
11. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 Eur a náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie vo výške 17,32 Eur. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal 20% DPH z odmeny aj z náhrady hotových výdavkov vo výške 10,10 Eur.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.