Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/83/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd F., v konaní pred sudcom N.. H. W., C.., vo veci starostlivosti o maloletého S. I., nar. XX. 1. XXXX, trvalé bydlisko F., D. B. č. XXXX/XX, občana G. republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - A. práce, sociálnych vecí a rodiny F., dieťa matky J. I., nar. XX. 5. XXXX, trvalé bydlisko F., D. B. č. XXXX/ XX, občianky G. republiky a otca G. D., nar. 1. 5. XXXX, trvalé bydlisko F., D. B. č. XXXX/X, prechodné bydlisko F., Ul. H. č. XX, t. č. na neznámom mieste, občana G. republiky, o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom a návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, na pojednávaní na Okresnom súde F. dňa XX. 6. XXXX, takto

rozhodol:

I. G. návrh otca G. D., nar. 1. 5. XXXX, s maloletým S. I., nar. XX. 1. XXXX, zo dňa XX. XX. XXXX,

z a m i e t a.

II. B. G. D., je p o v i n n ý platiť zvýšené výživné pre maloletého S. I. zo sumy XX EUR mesačne na sumu XXX EUR mesačne, od 1. 9. XXXX, vždy do XX. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

V.. N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletého S. I., za obdobie od 1. 9. XXXX do XX. 6. XXXX vo výške XXX EUR, je otec G. D. p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po XX EUR, spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.

IV. U. rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu F. zo dňa 3. 4. XXXX, sp. zn. 9P XXX/ XXXX, v časti určenej výšky výživného pre maloleté dieťa.

V. F. z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

X. Dňa XX. XX. XXXX otec maloletého dieťaťa priamo na pojednávaní podal návrh do zápisnice o pojednávaní, v ktorom žiadal upraviť styk s maloletým dieťaťom, a to každú párnu sobotu od XX.XX hod. do XX.XX hod. v prítomnosti matky dieťaťa.

X. Matka vo vyjadrení zo dňa XX. 4. XXXX, ktoré bolo doručené Okresnému súdu F. dňa XX. 4. XXXX k návrhu otca uviedla, že nesúhlasí s tým, aby sa otec stretával s maloletým dieťaťom. B. dieťaťa si neplní rodičovské povinnosti, neplní si riadne vyživovaciu povinnosť. Za X rokov zaplatil výživné XX EUR. T. s dieťaťom vybudovaný vzťah, dieťa ho považuje za cudzieho človeka, nechce sa s ním stretávať. Ak sa stretnú náhodou na ulici, otec dieťaťa je vždy pod vplyvom alkoholu a v spoločnosti neprispôsobivých ľudí. Má problémy s drogami. Je niekoľkokrát súdne trestaný. T. zázemie ani kde

bývať. M. nepracuje. G. otca s dieťaťom by malo negatívny vplyv na jeho zdravý psychický vývoj. V minulosti sa k nej otec dieťaťa správal násilne.

X. Matka návrhom zo dňa 1. 7. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu F. dňa 4. 7. XXXX podala návrh na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa.

X. Návrh odôvodnila tým že dieťa nastúpi od septembra XXXX do 1. ročníka základnej školy, čím dôjde k nárastu výdavkov.

X. Otec dieťaťa sa na pojednávanie konanom dňa XX. 6. XXXX nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný. O termíne pojednávania vedel, ako vyplýva zo správy zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 1. 6. A., ako aj z výpovede kolíznej opatrovníčky. T. neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Na pojednávanie sa načas nedostavil ani dňa 6. 9. XXXX. V M. B. má evidované trvalé bydlisko F., Ul. D. B. č. XXXX/X. G. doručoval otcovi predvolanie na pojednávanie na adresu trvalého aj prechodného bydliska, ak aj podľa § 106 ods. X X..

C. názoru súdu, nebolo by v záujme maloletého dieťaťa pojednávanie odročiť. H. nevyhnutné v čo najkratšom čase rozhodnúť o návrhoch otca a matky. B. mal možnosť sa pojednávania zúčastniť a túto možnosť nevyužil. B. sa k podanému návrhu vyjadril na pojednávaní konanom dňa 6. 9. XXXX. C. súd rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v jeho neprítomnosti.

X. Súd na pojednávaní konanom dňa XX. 6. XXXX spojil návrh otca a návrh matky do spoločného konania.

X. Otec maloletého dieťaťa vo výpovediach na pojednávaniach navrhol upraviť styk s maloletým dieťaťom každú párnu sobotu od XX.XX hod. do XX.XX hod. v prítomnosti matky dieťaťa. Na pojednávaní konanom dňa 3. 7. XXXX uviedol, že pracuje v Q. republike. T. zatiaľ vytvorené podmienky, aby si dieťa brával k sebe. Na G. nemá trvalé ani prechodné bydlisko.

Na pojednávaní konanom dňa 6. 9. XXXX uviedol, že matke bude prispievať na dieťa, koľko bude chcieť, ale chce sa s ním stretávať. T. videl dieťa v máji alebo júni XXXX v meste, dieťa plakalo a matka ho začala ťahať. T. vzťah so synom mal v roku XXXX až XXXX. C. sa s ním syn odmieta stretávať, navrhol, aby išli k psychológovi. Je zamestnaný ako zatepľovač, oficiálne zarobí XXX EUR mesačne. B. maloletého S. má ešte dve vyživovacie povinnosti.

X. Matka maloletého dieťaťa vo výpovediach na pojednávaniach uviedla, že s návrhom otca na úpravu styk nesúhlasí a navrhla zvýšiť výživné pre maloleté dieťa od 1. 9. XXXX na sumu XXX EUR mesačne.

Vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 6. 9. XXXX uviedla, že s otcom dieťaťa neboli manželia. V spoločnej domácnosti bývali pol roka alebo rok po narodení dieťaťa. B. sa o dieťa vôbec nezaujíma, doteraz poslal výživné asi X - krát. V minulosti bol aj odsúdený pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Y. si otec neplní vyživovaciu povinnosť, poberá náhradné výživné. B. neuhradil ani nedoplatok na výživnom v sume X XXX EUR, pričom táto povinnosť mu bola uložená v rozsudku Okresného súdu F. zo dňa 3. 4. XXXX, sp. zn. 9P XXX/XXXX. T., aby sa otec s dieťaťom stretával z dôvodu, čo v minulosti otec spáchal. H. viackrát odsúdený, kradne a berie drogy. G. nemá k otcovi vytvorený vzťah, bojí sa ho. T. by na dieťa dobrý vplyv.

Vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa XX. 6. XXXX matka navrhla návrh otca na úpravu styku otca s mal. dieťaťom zamietnuť. B. sa stretol s dieťaťom ešte keď bol syn malý, pred niekoľkými rokmi. G. ho, ale náhodne v meste. Y. ho stretnú, tak „po nich ziape“ a syn chce ísť od neho preč. G. sa jednoznačne vyjadril, že sa s otcom stretávať nechce. B. výživné neplatí. V XX/XXXX zaplatil XX EUR, inak výživné neplatí. S. nič nekupuje. C. náhradné výživné od začiatku roka XXXX. Na otca podala aj trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti. G. má z otca aj naďalej strach. T. si, že by mal otec na dieťa dobrý vplyv a otec by sa s dieťaťom vôbec nemal stretávať. B. dieťaťa nevyvíja ani reálnu snahu, aby sa s dieťaťom riadne stretol. T. dieťaťu nekupuje.

Od januára XXXX je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. C. dávky v nezamestnanosti mesačne XXX EUR, do konca tohto mesiaca. X. minulý rok XXXX bola práceneschopná. C. nemocenské dávky asi XXX EUR mesačne do XX. 1. XXXX. K tomuto dňu ukončila aj pracovný pomer formou dohody, kvôli zdravotným problémom. C. pracovala a nebola PN, tak jej čistý mesačný príjem bol cca v roku XXXX asi XXX EUR. V. príjem v tomto období nemala. Je stále vlastníčkou dvojizbového bytu, kde býva so synom. V. majetok nemá. S. je nemajetné. Má dlhodobé problémy s platničkami. T. invalidný dôchodok ani zníženú pracovnú schopnosť. V roku XXXX, keď sa určovalo výživné, platila za bývanie XXX EUR mesačne. D. na bývanie sa nezmenili. V tomto období pracovala ako pokladníčka s čistým mesačným príjmom cca XXX EUR. B. toho, že je v súčasnosti evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, k iným zmenám u nej od roku XXXX nedošlo - došlo iba k zníženiu príjmov oproti roku XXXX asi o XXX EUR. K zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa matka uviedla nasledovné skutočnosti: V roku XXXX syn navštevoval škôlku, do 1. triedy základnej školy nastúpil 1. 9. XXXX F. sa venovať tancu od X/XXXX za čo platí mesačne XX EUR. Má ešte krúžky v škole, ale za tie neplatí. V roku XXXX, pokiaľ bol syn v škôlke, tam platila poplatok za škôlku XX EUR. U. poplatok zanikol, strava škôlke bola XX - XX EUR mesačne, aj tento poplatok zanikol. V. výdavky so synom nezanikli. G. cestovné do školy nemá. Y. mesiac má výdavky na stravu v škole asi X EUR, strava doma sa zvýšila asi o XX EUR mesačne, výdavky na oblečenie sa zvýšili asi o XX - XX EUR. C. výdavky v škole priemerne mesačne XX EUR, výdavky na voľno časové aktivity vzrástli asi o XX EUR. Y. chodil syn do škôlky, tam platila za krúžky XX - XX EUR. U. výdavky zanikli, ale zasa platí od X/XXXX tanečný krúžok XX EUR. X. výdavky pre syna vzrástli od apríla XXXX nástupom na základnú školu asi o XXX EUR. K iným zmenám u mal. dieťaťa nedošlo. X. Maloleté dieťa vo výpovedi na pojednávaní uviedlo, že sa nechce stretávať s otcom. T. ho otec. T. ho otec v meste ani nespozná. Y. ho stretne v meste, keď ide s mamou, tak na nich kričí. B. sa nebojí. S otcom sa stretávať nechce, lebo sa stretáva s cigánmi a niekedy je aj opitý. N. otcom je I., to je mamin priateľ. U. je na neho dobrý.

XX. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. T. zvýšiť výživné pre maloleté dieťa na sumu XXX EUR mesačne od 1. 9. XXXX a návrh otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom zamietnuť.

XX. Na poslednom pojednávaní navrhla upraviť styk otca s maloletým dieťaťom tak, ako sa rodičia dohodli a zvýšiť výživné podľa návrhu matky na XXX EUR mesačne.

XX. G. na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Súd sa dôsledne oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu F. sp. zn. 9P XXX/XXXX, ako aj s rozsudkom Okresného súdu F. zo dňa 3. 4. XXXX, sp. zn. 9P XXX/XXXX. U. rozhodnutie je dôležité najmä z toho dôvodu, aby súd mohol porovnať pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného a úpravy styku otca s dieťaťom (rok XXXX) a prípadnú zmenu pomerov, na ktorú poukazovali účastníci konania. Z uvedeného rozhodnutia vyplývajú nasledovné podstatné skutočnosti:

- súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a určil výživné XX EUR mesačne, styk otca s dieťaťom na základe dohody rodičov neupravil,

- matka bývala v dvojizbovom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve aj s dieťaťom, inú vyživovaciu povinnosť nemala, pracovala ako pokladníčka s čistým mesačným príjmom asi XXX EUR mesačne,

- dieťa navštevovalo škôlku, výdavky v roku XXXX predstavovali sumu cca XXX EUR,

- otec opätovne vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť, bol zaradený do práce, jeho zdravotný stav bol dobrý, je vyučený maliar natierač, mal dve vyživovacie povinnosti voči maloletej D. a G. (8X EUR a XX EUR mesačne.

Z listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom a návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa boli vykonané nasledovné listinné dôkazy:

Zo správy zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 9. 8. XXXX a 1. 6. XXXX mal súd preukázané, že matka býva s dieťaťom v dvojizbovom byte, kde má maloletý S. svoju vlastnú detskú izbu. V starostlivosti o dieťa neboli zistené nedostatky. S. sa pri zisťovaní jeho názoru vyjadrilo tak, že sa s otcom stretávať nechce. B. v tom čase uviedol, že nemá stabilné bývanie, má záujem stretávať sa s dieťaťom len v meste v prítomnosti matky. B. uviedol, že aktuálne pracuje mimo F., nemá možnosť dostaviť sa na A. F.. C. je v F., prespáva u svojich známych. G. požiadal A. práce, soc. vecí a rodiny F., referát poradensko - psychologických služieb, aby vykonal pohovor (poradensko - psychologický proces) s rodičmi a mal. dieťaťom, najmä so zameraním na navrhovanú úpravu styku otca s mal. dieťaťom (najmä vzťah dieťaťa k matke, otcovi prípadný rodičovský konflikt, vhodná zmena úpravy styku s otcom). Zo správy A. F., M. vyplýva, že otec sa viackrát nedostavil na dohodnutý termín konzultácii. I. nemá záujem podporiť stretávanie sa dieťaťa s otcom. C. prítomnosť sociálno - psychologických javov u otca (alkohol, trestná činnosť). B. uviedol, že sa s dieťaťom chce stretávať, podľa jeho názoru matka dieťa manipuluje. B. pripustil, že nadviazanie vzťahu s S. je ťažké, veľmi sa nepoznajú. S. popiera, že navrhovateľ je jeho otcom, jeho postoj k otcovi je silne odmietavý. G. s ním odmieta. I. otcom a dieťaťom nie je vytvorený vzťah, dieťa má k otcovi negativistický vzťah. Y. medzi matkou a otcom je nefunkčná, ich vzťah je konfliktný. D. vzťahu s otcom vníma psychológ ako veľmi náročné, samé si vzťah k otcovi nedokáže vytvoriť. G. otca s dieťaťom v navrhovanej forme by nemusel byť funkčný a pre dieťa prospešný. C. odporučil znalecké dokazovanie a prípadné zváženie psychoterapeutickej starostlivosti. Z lustrácii v G. C. mal súd preukázané že matka bola zamestnaná v pracovnom pomere I. G., s.r.o., so sídlom v C. od 1. 3. XXXX, otec bol zamestnaný počas výkonu trestu odňatia slobody od XX. 9. XXXX do XX. XX. XXXX, od 5. XX. XXXX do XX. XX. XXXX, od 9. 1. XXXX do XX. 4. XXXX a na slobode na základe dohody o vykonaní práce od XX. 7. XXXX do XX. 9. XXXX, od XX. XX. XXXX a v pracovnom pomere od 1. XX. XXXX do XX. XX. XXXX. C. otca od XX. 7. XXXX do XX. 9. XXXX, od XX. XX. XXXX na základe dohody o pracovnej činnosti sa pohyboval od XX,XX EUR do XX.XX EUR. Zo správy od zamestnávateľa matky mal súd preukázané, že jej príjem bol v októbri XXXX v sume XXX EUR, v novembri XXXX v sume XXX EUR a v decembri XXXX v sume XXX,XX EUR. Od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX poberala ošetrovné a od 7. 1. XXXX bola práceneschopná. C. pomer trval do XX. 1. XXXX. Z správy G. C. mal súd preukázané, že matka poberala od decembra XXXX ošetrovné a od januára XXXX do septembra XXXX nemocenské od XXX,XX EUR do XXX, XX EUR mesačne. Zo správy G. C. mal súd preukázané, že matka poberá od XX. 1. XXXX dávku v nezamestnanosti od XXX,XX EUR do XXX, XX EUR mesačne. Zo správ A. F. vyplýva, že:

- matka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od XX. 1. XXXX, poberá náhradné výživné v sume XX EUR v roku XXXX a XXXX,

- náhradné výživné poberá aj matka detí I. (ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca).

- otec dieťaťa nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi ani štátne sociálne dávky Zo správy z A. na výkon trestu odňatia slobody v M. mal súd preukázané, že otec dieťaťa bol vo výkone trestu od XX. 1. XXXX do XX. 5. XXXX, kde bol aj pracovne zaradený. G. sa oboznámil aj s listinami, ktorými matka preukázala niektoré výdavky pre maloleté dieťa. Y. o návrhu otca na zníženie výživného vedeného na Okresnom úrade F. bolo uznesením zo dňa XX. XX. XXXX zastavené. B. vzal návrh na zníženie výživného v sume XX EUR na sumu XX EUR od podania návrhu, a to z dôvodu, že je vo výkone trestu odňatia slobody v celom rozsahu späť. V roku XXXX bol otec vo výkone trestu odňatia slobody a bol pracovne zradený s nepatrnou odmenou. V tomto konaní otec vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletej D. v sume XX EUR, maloletej G. XX EUR a maloletému S. XX EUR. H. vo výkone trestu pre úmyselnú trestnú činnosť

- trestný čin krádeže a trestný čin zanedbania povinnej výživy. Vo výkone trestu odňatia slobody bol aj v roku XXXX. I. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že otec výživné XX EUR pre maloletého S. neplatí, dieťaťu nič nekupuje. V M. XXXX bol jej príjem cca XXX EUR a v roku XXXX cca XXX EUR mesačne. XX. Podľa § X8 ods. 2 F. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. XX/XXXX Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len F. o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. C. ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

C. § 62 ods. X F. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

C. § 6X ods. 2 F. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. S. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. C. § 62 ods. X F. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. C. § 62 ods. X F. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. C. skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. C. § 75 odsek X F. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. C. § 76 ods. X F. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. C. § 77 ods. X F. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. I. ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. D. pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu X rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. C. § 78 ods. X F. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. B. výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. C. § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. X. mimosporový poriadok (ďalej len X.), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia X. sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. C. § X ods. 2 X., na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. C. § 395 ods. X X., ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. C. § X85 ods. X X. sporového poriadku - zákon č. XXX/XXXX Z. z. (ďalej len X.), súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. C. § 185 ods. 1 X., súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. C. § 185 ods. X X., súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. C. § X87 ods. X X., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. C. § 187 ods. 1 X., dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. C. § X91 ods. 1 X., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. C. § 191 ods. X X., vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. C. § 35 X. je súd povinný zistiť skutočný stav veci. C. § 36 X. je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. C. § 37 X., súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním. C. ustanovenia § 121 X., rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práva povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. XX. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom otca, matky, maloletého dieťaťa a kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

XX. Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného v apríli XXXX, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. V rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky a maloletého dieťaťa, a to od predchádzajúcej úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu otca na zmenu úpravy styku s

dieťaťom a návrhu matky na zvýšenie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec výšky výživného pre maloleté deti opätovne prejednať.

XX. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť podstatná. Na druhej strane, musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia. M. je dôležitá aj kvalifikovaná zmena pomerov pri skúmaní dôvodnosti návrhu na zmenu styku otca s dieťaťom.

XX. Pri posudzovaní zmeny pomerov (v súvislosti s návrhom matky na zvýšenie výživného) súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania), najmä nárast odôvodnených výdavkov na strane maloletého dieťaťa.

XX. Na strane otca došlo (oproti obdobiu, keď bola naposledy určená výška výživného na maloleté dieťa) k nasledovným zmenám pomerov:

B. je aktuálne na slobode od XX. 5. XXXX, v apríli XXXX bol vo výkone trestu odňatia slobody, s nepatrným príjmom (odmenou), keďže bol pracovne zaradený. N. zdravotný stav je dobrý, je vyučený ako maliar natierač. C. si zabezpečuje krátkodobými prácami, najmä na základe dohôd o vykonaní práce. C. jeho vyjadrenia mal príjem ako stavebný robotník oficiálne XXX EUR. B. dieťaťa nič nebráni, aby sa riadne zamestnal a poberal aspoň minimálnu mzdu (v roku XXXX v sume XXX EUR, v roku XXXX XXX EUR). Y. otec dieťaťa mení často zamestnávateľa a podľa jeho názoru sa nesnaží nájsť si stabilné zamestnanie zodpovedajúce jeho vzdelaniu, praxi a zdravotnému stavu, súd vychádzal pri posudzovaní návrhu matky na zvýšenie výživného z potencionálneho príjmu, ktorý otec môže dosahovať (je v jeho schopnostiach a možnostiach), a to z minimálnej mzdy. B. tým, že je aktuálne na slobode, zásadne sa mu zlepšili možnosti a podmienky zadovažovať si príjem pre tri maloleté deti. U. možnosť zatiaľ v zásade nevyužil. T. to byť však na ťarchu maloletých detí, v konkrétnom prípade maloletého S. I.. K iným zásadnejším zmenám pomerov u otca nedošlo.

I. je od januára XXXX nezamestnaná, poberá dávku v nezamestnanosti. V roku XXXX bola zamestnaná v pracovnom pomere s čistým mesačným príjmom cca XXX EUR. V roku XXXX bola dlhodobo práceneschopná, poberala nemocenské cca XXX - XXX EUR.

K zásadnejším zmenám pomerov došlo na strane maloletého dieťaťa. V roku XXXX dieťa navštevovalo škôlku, od 1. 9. XXXX nastúpilo do 1. ročníka základnej školy. Od určenia výživného v apríli XXXX uplynulo viac ako tri roky, dieťa fyzicky a psychicky vyspelo a logicky jeho výdavky vzrástli, nielen v dôsledku nástupu do základnej školy. T. aj životné náklady, najmä nárast cien potravín.

T. výdavky zanikli: poplatok v škôlke XX EUR, strava v škôlke XX - XX EUR, výdavky na krúžky XX- XX EUR - spolu cca XX EUR až XX EUR.

C. výdavok na tanečný krúžok od februára XXXX v sume XX EUR, výdavky v škole XX EUR, strava v škole X EUR, výdavky na stravu sa zvýšili o cca XX EUR, oblečenie o XX EUR, hygienické a iné základné výdavky XX EUR, výdavky na voľnočasové aktivity o XX EUR - spolu o XXX EUR. Po odpočítaní zaniknutých výdavkov sa celkové mesačné výdavky od nástupu maloletého dieťaťa do základnej školy zvýšili o cca XX EUR mesačne.

G. poukazuje na to, že matka sa o dieťa osobne stará, zabezpečuje mu bývanie a iné potreby, naopak otec si neplní vyživovaciu povinnosť, matke so starostlivosťou o dieťa nepomáha a neposkytuje mu ani naturálne plnenia. C. sa otec musí podieľať na zvýšených výdavkoch pre maloleté dieťa vyšším podielom vo forme finančného plnenia - výživného.

C. názoru súdu, je v schopnostiach a možnostiach otca, uspokojovať zvýšené výdavky maloletého dieťaťa (podieľať sa na nich) aspoň sumou XX EUR mesačne, a to od 1. 9. XXXX. G. pri zvýšení výživného zobral do úvahy aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca v celkovej výške XXX EUR mesačne. Z. tieto vyživovacie povinnosti si neplní.

T. styku otca s dieťaťom, nemá zásadnejší vplyv na otázku výšky výživného otca. D. príjmu "druhého" rodiča (spravidla rodiča, ktorý má maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti) ovplyvňuje výšku vyživovacej povinnosti výživou povinnej osoby (v tomto prípade otca) len veľmi okrajovo (rozhodnutie Krajského súdu v F. XX. 4. XXXX, sp. zn. XXCoP/XX/XXXX).

XX. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca, bral v prvom rade do úvahy najlepší záujem maloletého dieťaťa. C. vyvíjajúceho sa dieťaťa totiž prirodzene a neustále rastú. M. aj životné náklady. Je prvoradou povinnosťou povinného rodiča, aby zabezpečil potreby dieťaťa v potrebnom rozsahu.

XX. Keďže súd zvýšil výživné otca od 1. 9. XXXX o XX EUR, vznikol mu dlh na výživnom za obdobie od 1. 9. XXXX do XX. 6. XXXX - t. j. za XX mesiacov v sume XXX EUR (XX EUR krát XX mesiacov).

XX. G. povolil otcovi splácať dlžné výživné v sume XXX EUR po XX EUR mesačne, spolu s bežným výživným. Ak si otec nebude plniť takto určenú vyživovaciu povinnosť, stratí výhodu splátok dlžného výživného. Súd povolenie splátok odôvodňuje úpravou výživného, výškou priznaného nedoplatku na zameškanom výživnom a platobnou schopnosťou otca a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. B. si musel byť vedomý toho, že výživné bude zvýšené, a preto sa na takúto situáciu mal v predstihu pripraviť. B. vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo F. o rodine. B. je povinný uspokojiť predovšetkým potreby svojho dieťaťa a až následne, svoje potreby.

XX. Otec žiadal upraviť styk s maloletým dieťaťom v prítomnosti matky, a to ešte v čase, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody. V roku XXXX rodičia nepožiadali súd, aby upravil styk otca s maloletým dieťaťom. C. zmenou, ktorú súd konštatoval oproti aprílu XXXX je, že otec je aktuálne na slobode a má možnosť stretávať sa s maloletým dieťaťom.

G. mal preukázané, že dieťa k otcovi nemá v zásade žiaden vzťah, aj keď sa ho nebojí (matka uvádza opak). Za svojho otca považuje priateľa matky. Je to logické vyústenie do odcudzenia otca a dieťaťa, keď otec bol opakovane dlhodobo vo výkone trestu odňatia slobody a s dieťaťom sa objektívne nemohol stretávať. C. názoru súdu otec sa ani reálne nesnaží obnoviť stratenú dôveru dieťaťa a nadviazať s ním prirodzený vzťah. F. si neplní ani zákonnú vyživovaciu povinnosť. V. možno uviesť že sa ani nedostavil na pojednávanie, hoci o ňom vedel. T. vytvorené zázemie, trvalé ani prechodné bydlisko na území G. republiky, stabilné zamestnanie. Na stretnutia s psychológom sa riadne nedostavoval a sám konštatoval, že nadviazanie vzťahu s S. je ťažké, veľmi sa nepoznajú. M. majú medzi sebou negatívny vzťah. C. psychológa medzi otcom a dieťaťom nie je vytvorený vzťah, dieťa má k otcovi negativistický vzťah. G. otca s dieťaťom v navrhovanej forme by nemusel byť funkčný a pre dieťa prospešný.

Ak má otec reálny záujem obnoviť vzťah k dieťaťom, musí si začať riadne a včas plniť aspoň týmto rozhodnutím zákonnú vyživovaciu povinnosť a aj v spolupráci s odborníkmi (navrhovaná psychoterapia), obnoviť normálnu komunikáciu s matkou dieťaťa a dieťa si získať. U. reálny záujem otca však súd nekonštatoval: otec si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť, o dieťa sa reálne nezaujíma, na stretnutie s psychológom sa riadne nedostavoval a podmieňuje platenie výživného stykom s dieťaťom. B. musí byť iniciatívnejší a neprenášať všetku zodpovednosť na štátne inštitúcie (vrátane platenia náhradného výživného).

S. sa dlhodobo a opakovane vyjadruje tak, že sa s otcom nechce stretávať, bolo svedkom toho, že otec bol pod vplyvom alkoholu, slovne bol agresívny a v prítomnosti jedincov nežijúcich sociálne konformným spôsobom života.

Na tento názor dieťaťa súd prihliadol. T. dieťaťa je významný, avšak nemožno ho prijať so zreteľom na jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť nekriticky. G. ho posúdil v kontexte komplexného zistenia skutkového stavu veci. Na druhej strane súd apeluje na matku, že ak sa správanie otca zmení, je

povinná (keďže jej dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti) urobiť všetko preto, aby sa vzťah otca so synom znormalizoval. V tomto období súd nepovažoval za potrebné pribrať do konania znalca, pretože vzťahová situácia medzi rodičmi a dieťaťom je v zásade jednoznačná. D. otca k dieťaťu (aj keď v minulosti) ilustruje aj to, že matka bola nútená podať na súd návrh na určenie otcovstva (konanie vedená na Okresnom súde F. pod sp. zn. XXC XX/XXXX).

S. je viazané postojmi vzťahovo významnej osoby a tým je jeho matka. C. isté názory a postoje zo strany matky. S. otca nezaraďuje do rodinného systému. C. vzťahovú väzbu s otcom.

I. styk syna s otcom odmieta, najmä s poukázaním na doterajší asociálny spôsob života otca dieťaťa. S. je v citlivom veku (nástup do školy) a prípadné vynucovanie jeho styku s otcom (napríklad prostredníctvom výkonu rozhodnutia, v ktorom by bol formálne upravený styk otca s dieťaťom), by mohlo byť kontraproduktívne a posilniť odmietavé tendencie dieťaťa. C. rodičia nezmenia svoj postoj, podľa názoru súdu akákoľvek úprava styku otca s dieťaťom je bezpredmetná. Ak by aj nejaká úprava styku bola určená, aj tak by sa s veľkou pravdepodobnosťou nerealizovala. Z. východisko vidí súd v odbornom poradenstve pre rodičov a dieťa na dobrovoľnej báze, s cieľom upraviť vzťah rodičov otázke kooperácie pri starostlivosti o maloletého S. a následne sa zamerať na obnovu vzťahu dieťaťa s otcom. T. dieťa do styku len rozhodnutím súdu, bez sanácie rodičovského vzťahu, nie je vhodné a účelné. G. poukazuje v tejto súvislosti na nález A. súdu Q. republiky zo dňa XX. 3. XXXX sp. zn. II ÚS XXXX/ XX vo veci styku otca so synom: „B. povinnosti jedného z rodičov aktívne pôsobiť na neplnoletého k tomu, aby proti svojej vôli udržiaval styk s druhým rodičom, resp. možnosť toto aktívne pôsobenie vynucovať prostredníctvom právnych nástrojov v rámci výkonu rozhodnutia, je vo všeobecnej rovine ... neriešiteľná, keď je potrebné vychádzať čisto z individuálneho rozmeru každého jednotlivého prípadu. M. vzťahy sú totiž primárne založené na iných než normatívnych systémoch, a preto právo, aj keď má a musí do týchto vzťahov vstupovať, musí byť interpretované a aplikované nie mechanicky, formalisticky, ale citlivo, s výlučným ohľadom na jeho účel.“ C. stýkať sa s rodičom a udržiavať osobný kontakt nemožno pretransformovať do roviny povinnosti stýkať sa s druhým rodičom, a to najmä v prípade, že dieťa je už vo veku, kedy je schopné rozumovo chápať dôsledky svojho rozhodnutia a svoj názor adekvátne svojmu veku vyjadriť. V konkrétnom prípade súd (osobným výsluchom) zistil, že maloleté dieťa je už natoľko rozumovo a mravne vyspelé, aby formulovovalo svoj názor na styk s otcom. T. je účelom tohto konania formálne styk upraviť (aj keď takýto výrok býva pravidelným výrokom v obdobných konaniach), pričom je takmer isté, že k jeho realizácii by nedošlo. T. prípadný výkon rozhodnutia by celú rodinnú situáciu mohlo ešte viac zhoršiť v neprospech dieťaťa. T. je vylúčené, že dieťa, tak, ako sa bude rozširovať predmet jeho poznania, samo zmení postoj k otcovi (bez prispenia matky). C. bude potrebný určitý čas na sanáciu vzťahu otca a syna. Z. styk otca s dieťaťom upravený súdom nie je. C. nálezu A. súdu Q. republiky zo dňa XX. 8. XXXXI. ÚS XXXXX/XX: „M. všeobecných súdov, ktorým styk otca s neplnoletým dieťaťom neupravili, neznamená, že by styk otca s deťmi zakázal či obmedzil. ... záleží najmä na sťažovateľovi, či si vlastnou iniciatívou vytvorí vhodné podmienky k budovaniu vzťahu s neplnoletými tak, aby do budúcnosti mohol styk prebiehať na báze dobrovoľnosti a bol pre obidve strany prínosom, nie záťažou. ... U. záver je možné ... považovať za ústave konformný a akceptovateľný.“ G. v závere odôvodnenia tohto výroku rozhodnutia konštatuje, že realizácia o styku otca s dieťaťom bude od určitého veku dieťaťa závislá nielen od vôle rodičov, ale aj od maloletého dieťaťa. V týchto prípadoch tak súd len vytvára, prípadne zabezpečuje vhodné predpoklady na realizáciu rozhodnutia, nemá však vo svojej moci dosiahnuť to, aby jeho pôsobenie vždy viedlo k výkonu rozhodnutia (IV. ÚS XXX/XXXX). Aj podľa judikatúry J. súdu pre ľudské práva, mal by štát v zásade konať tak, aby umožnil rozvoj tohto vzťahu rodičov a detí a mal by pritom prijať vhodné opatrenia k naviazaniu styku medzi rodičom a dieťaťom (Y. proti T., č. XXXXX/XX, bod XX, J. XXXX-I).

C. štátnych orgánov prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, nie je absolútna. C. a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý faktor. D. orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť využívať donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená. I. brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a hlavne na najvyšší záujem dieťaťa a jeho práva.

M. je zistiť, či štátne orgány prijali na účely uľahčenia styku všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré od nich bolo možné v danom prípade rozumne očakávať (T. proti Q., č. XXXXX/XX, bod XXX, J. XXXX-VIII). G. totiž nie sú všemocné, najmä ak sa v záležitostiach v oblasti rodinného života dostávajú do stretu s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nehľadia pritom na záujmy vlastného dieťaťa (C. proti Q. republike, č. XXXXX/XX, body XXX, XXX, XX. 7. XXXX).

So zreteľom na uvedené skutočnosti a zistený skutkový stav veci preto návrh otca na úpravu styku otca s dieťaťom súd zamietol. G. opakuje, že toto rozhodnutie nebráni styku otca s dieťaťom na základe dohody rodičov, zohľadňujúc aj názor dieťaťa.

XX. Keďže sa zmenili podstatne pomery tak, ako ich súd konštatoval v predchádzajúcej časti tohto rozsudku, súd potom zmenil rozsudok Okresného súdu F. zo dňa 3. 4. XXXX, sp. zn. 9P XXX/ XXXX, v časti určenej výšky výživného pre maloleté dieťa.

XX. C. § 49 ods. X X., účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. C. X., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak X. neustanovuje inak. C. X., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

M. o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní. V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov konania. A. konania napokon ani priznanie nároku na náhradu trov konania nežiadali. C. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, v súlade s ustanovením § 52 X.. XX. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 X.).

C. vykonateľný je výrok nielen o zvýšení výživného (o bežnom výživnom), ako aj výrok o nedoplatku na výživnom, ktorý vznikol v dôsledku zvýšenia výživného pre maloleté dieťa, a to bez obmedzenia. B. je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa podľa tohto rozhodnutia, aj keď by proti nemu prípadne podal odvolanie. 26. Podľa lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.