Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Marekom Filom, v trestnej veci obžalovaného T. K., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na hlavnom pojednávaní dňa 23.06.2020

rozhodol:

Obžalovaný:

T. K., nar. XX.XX.XXXX vo J., trvale bytom A., I. XXX/X,

sa uznáva za vinného, že

v období od mesiaca december 2018 až doposiaľ v Smoleniciach ani na iných miestach na území Slovenskej republiky úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svojich synov Y. K., nar. XX.XX.XXXX a O. K., nar. XX.XXXXXX, obaja bytom u matky J. K. v A., ul. Z. XXX/XX, i keď mu vyživovacia povinnosť vyplývala priamo zo Zákona o rodine a výška výživného bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 15.1.2009, sp. zn. -35, právoplatným dňa 14.02.2009 a to tak, že je povinný prispievať na výživu syna Filipa K. sumou 5.000,- Sk (165,97€) mesačne a na výživu syna O. K. sumou 500,- Sk (165,97€) mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Zuzany K., pričom vyživovacia povinnosť na maloletého syna Y. K. bola obvinenému rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.03.2019, sp .zn. -107, právoplatným dňa 11.11.2019 zvýšená na sumu 190,-€ mesačne, a hoci si bol obvinený Ivan K. vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči svojim deťom Y. K. a O. K., nevyvinul dostatočné úsilie, aby si našiel a udržal stále zamestnanie a zabezpečil si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého by mohol výživné uhrádzať, ani nepožiadal o sprostredkovanie zamestnania úrad práce, pričom na výživu synom Y. a O. Búranových prispel len dňa XX.XX.XXXX sumou 300,-€, dňa 01.04.2019 sumou 100,- € dňa 22.07.2019 sumou 300,-€ a dňa 18.12.2019 sumou 100,-€, v mesiaci marec 2020 sumu 200,-€, a v mesiaci apríl 2020 sumu 200,-€, čím mu za obdobie od mesiaca december 2018 do dnešného dňa vznikol dlh na výživnom vo výške 5299,10-€

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

za to sa

odsudzuje

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne ukladá a určuje mu skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. súd v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody obžalovanému ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil zameškané výživné vo výške 5299,10-€.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania za splnenia zákonných podmienok podľa , vypočul svedkov J. K. a O. K. a postupom podľa sa súd oboznámil s rodnými listami O. a Y. Búrana, s poručenskými rozsudkami Okresného súdu Trnava a Krajského súdu Trnava, ktoré sa týkali vyživovacej povinnosti obžalovaného, s potvrdeniami o návšteve školy synov obžalovaného, so správami ÚPSVaR a so správami na obžalovaného.

Hlavné pojednávanie súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného za splnenia všetkých zákonných podmienok podľa a . Hlavného pojednávania konaného dňa 19.05.2020 sa obžalovaný nezúčastnil bez ospravedlnenia, hoci bol riadne a včas predvolaný. Rovnako sa obžalovaný nedostavil ani na termín pojednávania konaný dňa 23.06.2020. Následne až dňa 25.06.2020 bolo súdu doručené ospravedlnenie z pojednávania z dôvodu dlhotrvajúcej práceneschopnosti, pričom podľa podacej pečiatky pošty bolo toto na poštovú prepravu podané až dňa 24.06.2020 (tzn. po pojednávaní). Okrem toho je nutné dodať, že obžalovaný bol v predvolaní poučený o náležitostiach ospravedlnenia v intenciách , pričom jeho ospravedlnenie zákonné náležitosti nespĺňalo. Samotný doklad o práceneschopnosti súd bez ďalšieho vyjadrenia lekára neakceptuje ako riadne ospravedlnenie.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku, tento napĺňa všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa Tr. zák. a dopustil sa ho obžalovaný T. K., ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt.

Rodnými listami O. K., nar. XX.XX.XXXX a Y. K., nar. XX.XX.XXXX bolo preukázané, že ich biologickým otcom je obžalovaný T. K.. Ten ako otec bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 15.01.2019, sp. zn. zaviazaný prispievať na výživu svojich synov Filipa a Patrika sumou 165,97 Eur mesačne (na každého zvlášť), vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Zuzany Búranovej, pričom vyživovacia povinnosť na syna Filipa mu bola následne rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.03.2019, sp .zn. , právoplatným dňa 11.11.2019, zvýšená na sumu 190 Eur mesačne.

Z výpovede svedkyne J. K. a O. K. a z potvrdení o návšteve školy vyplynulo, že obžalovaný o svojich dvoch synov neprejavuje v podstate žiaden záujem, keďže ich nenavštevuje, nekontaktuje a nezaujíma sa o nich. Mladší syn Y. od narodenia trpí zdravotným postihnutím, ktoré si vyžaduje zvýšenú starostlivosť, pričom navštevuje Špeciálnu internátnu základnú školu. Starší syn O. je denným študentom na Pedagogickej fakulte v Trnave. Zamestnaný popri škole nie je, občasne vypomáha v nákupnom centre v detskom kútiku. Inak pomáha matke so starostlivosťou o domácnosť a hlavne o mladšieho brata. Od mesiaca december 2018 (vrátane) do dňa vyhlásenia tohto rozsudku na výživnom pre oboch synov obžalovaný uhradil dňa 14.03.2019 sumu 300 Eur, dňa 01.04.2019 sumu 100 Eur, dňa 22.07.2019 sumu 300 Eur, dňa 18.12.2019 sumu 100 Eur, v mesiaci marec 2020 sumu 200 Eur a v mesiaci apríl 2020 sumu 200 Eur, čím mu čím mu za obdobie od mesiaca december 2018 do vyhlásenia tohto rozsudku vznikol dlh na výživnom vo výške 5299,10 Eur.

Obžalovaný nepoprel, že je otcom Filipa a O. K. a nepoprel ani to, že výživné v rozsahu, aký mu bol určený súdom, neplní. Bránil sa jedine tvrdením, že výživné neplatí pre vlastnú nepriaznivú finančnú situáciu, keď z aktuálneho príjmu 500 Eur nevie jednoducho sám vyžiť. Poukázal na to, že výška vyživovacej povinnosti mu bola určená v roku 2009, keď ešte podnikal. Aktuálne sa mu finančná situácia veľmi zhoršila, čo súd pre neho z nepochopiteľných dôvodov neakceptoval pri jeho žiadosti o zníženie výživného.

Z lustrácii na obžalovaného a pracovných posudkov je zrejmé, že obžalovaný bol od 01.12.2013 až do 08.03.2019 zamestnancom spoločnosti BRANDAL, s.r.o. (v ktorej bol konateľom a zároveň jediným spoločníkom podľa výpisu z ORSR). Od 29.05.2019 do 22.07.2019 bola zamestnaný v spoločnosti DR- STAVMONT s.r.o. s mesačným príjmom 700 Eur (v hrubom) pričom pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe. Následne bol zamestnaný od 19.08.2019 do 22.08.2019 na dohodu v spoločnosti BKP Trans s.r.o. na pozícii vodič kamiónu. Pre zamestnávateľa vykonal iba jednu pracovnú cestu, pričom mu bola vyplatená mzda 201,57 Eur. Ani v prípade zamestnávateľa DR-STAVMONT s.r.o. ani v prípade BKP Trans s.r.o. si vyživovaciu povinnosť ani exekúcie nenahlásil. V databáze ÚPSVaR Trnava nebol od roku 2000 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberá ani žiadne dávky.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.03.2020, sp. zn. bolo mimo iné zamietnutý návrh obžalovaného na zníženie určené výživného.

Argumentáciu obžalovaného, že výživné platil podľa svojich schopností a možností neobstojí. Súd považuje za vhodné obžalovanému zdôrazniť, že nie je jeho oprávnením si svojou vlastnou úvahou upravovať výšku vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola určená právoplatným súdnym rozhodnutím bez toho, že by existovali objektívne skutočnosti nezávislé na jeho vôli, ktoré mu výživné v stanovenej výške neumožňujú plniť. V žiadnom prípade však trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného nezbavuje jeho nepriaznivá finančná situácia bez toho, aby existovala objektívna skutočnosť, ktorá by obžalovanému objektívne bránila nájsť si prácu (a udržať si ju) a teda si potrebný príjem zabezpečiť. Z dokazovania vykonaného správami na obžalovaného je zrejmé, že obžalovaný v žalovanom období neplnenia si vyživovacej povinnosti vystriedal viacero zamestnaní, v ktorých vydržal pracovať iba veľmi krátko. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný skutočne nevyvinul dostatočné úsilie sa trvalo zamestnať a zabezpečiť si riadny a stály zdroj príjmu, ktorý by mu výživné umožnil platiť. O laxnom prístupe obžalovaného svedčí už napríklad len fakt, že napriek problému si nájsť zamestnanie nepožiadal o pomoc pri sprostredkovaní zamestnania Úrad práce. Je treba naviac dodať, že ak sa obžalovaný bránil v prípravnom konaní tvrdením, že jednoducho nebol schopný si adekvátnu prácu nájsť, tak potom v tomto smere pred súdom neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o existencii objektívnych skutočností brániacich mu potrebný príjem si zabezpečiť, keď sa hlavného pojednávania nezúčastnil, hoci mu v tom nebránili žiadne podstatné a akceptovateľné prekážky.

Výsledky procesu dokazovania preto dávajú súdu bezpečný záver na skonštatovanie, že obžalovaný ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt s individuálne určenou povinnosťou tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. tak po stránke objektívnej ako i subjektívnej. Z hľadiska zavinenia súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako nepriamy úmysel, pretože obžalovaný vedel, že svojim konaním, resp. opomenutím konania, na ktoré bol povinný, môže spôsobiť porušenie objektu chráneného a pre tento prípad s tým bol aj uzrozumený.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu, pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to predpokladá ustanovenie Tr. zák., prihliadol súd na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného nesúceho znaky ľahostajnosti voči vlastným deťom, následok konania obžalovaného v podobe porušenia druhového objektu chráneného , zavinenie vo forme nepriameho úmyslu ( Tr. zák.), pohnútku, absenciu poľahčujúcich okolností podľa Tr. zák. a tiež absenciu priťažujúcich okolností podľa Tr. zák., pričom prihliadol i na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy s tým, že v tomto smere majú nepochybný význam najmä údaje o posledných zamestnaniach obžalovaného rozvedené už vyššie a tiež i údaje vyplývajúce z odpisu jeho registra trestov, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ už 7-krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, i keď v súvislosti s týmito záznamami sa dnes na neho hľadí ako keby odsúdený nebol. Vychádzajúc z trestnej sadzby ustanovenej v Tr. zák. súd nadobudol presvedčenie, že na obžalovaného, ktorý si zjavne vôbec neuvedomuje spoločenskú závažnosť svojho ľahostajného prístupu k rodičovským povinnostiam, je potrebné na dosiahnutie účelu trestu - najmä nápravy obžalovaného, pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov, za súčasného uloženia povinnosti dlžné výživné v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatiť.

Súd dodáva, že vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti v tejto veci nebránil tzv. materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., keďže s poukazom na spôsob spáchania činu a jeho následok je stupeň závažnosti činu vyšší ako nepatrný.

Skutkovú vetu tohto rozsudku súd čo do výšky zameškaného výživného upravil v zmysle § 122 ods. 13 Tr. zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. V Trnave, dňa 23. júna 2020