Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11CoP-58-2019.pdf
PDF · 109.44 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/58/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Romana Bolebrucha, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX Y., zastúpená advokátkou JUDr. Slavomírou Šlégerovou, Letná 4, 927 01 Šaľa a otec - Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. F. X/A, XXX XX W., zastúpený Advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/174/2016-440, zo dňa 17.10.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletú G. Z., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 04.08.2016 do 30.09.2017 vo výške 250 eur mesačne a od 01.10.2017 vo výške 300 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
Zročné výživné na maloletú G. Z., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 04.08.2016 do 30.06.2020 vo výške 1.443,18 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie rozsudkom, č.k. 25P/174/2016-440, zo dňa 17.10.2018, zveril maloletú G. Z., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej G. výživným vo výške 250 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk matky, počínajúc dňom 04.08.2016. Zročné výživné za obdobie od 04.08.2016 do 31.10.2018 vo výške 1.393,18 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 200 eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Otca oprávnil stretávať sa s maloletou G. každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 14.00 hod. s tým, že otec maloletú prevezme v mieste bydliska matky a matka maloletú po ukončení styku prevezme v mieste bydliska otca. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 veta prvá, Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od konca júla 2016, o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej sa nevedia dohodnúť, pričom matka od rozchodu rodičov zabezpečuje starostlivosť o maloletú a v priebehu konania dňa 01.07.2017 sa s maloletou odsťahovala do Y. bez súhlasu otca. Táto okolnosť výrazným spôsobom ovplyvnila aj kontaktovanie sa otca s maloletou a možnosť otca výchovne vplývať na dieťa a podieľať sa na starostlivosti, keď rodinná situácia musela byť z týchto dôvodov riešená
prostredníctvom neodkladných opatrení o úprave styku otca s maloletou. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matke prihliadol na súhlas otca s presťahovaním matky s maloletou (daný dodatočne) a so zverením dieťaťa do starostlivosti matke. Určil, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia, nakoľko nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by toto právo malo prináležať iba matke. Pri úprave styku otca s maloletou vychádzal z návrhu otca a styk upravil na každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 14.00 hod. s tým, že otec maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky a majúc za to, že aj matka by mala významným spôsobom participovať, a to aj finančne, na realizácii kontaktu otca s maloletou, rozhodol, že po ukončení styku matka maloletú prevezme v mieste bydliska otca. Takéto rozhodnutie považoval za spravodlivé a zohľadňujúce aktuálnu rodinnú situáciu, keď rodičia bývajú vo vzdialenosti niekoľko stoviek kilometrov od seba, nie sú schopní dohodnúť sa ani v úplne najbežnejších situáciách, pričom matka prakticky v otázke starostlivosti o maloletú doteraz rozhodovala sama. Výšku výživného na maloletú ustálil na sumu 250 eur mesačne, keďže mal preukázané, že otec je schopný zarobiť od 800 do 900 eur mesačne netto, a prihliadol na jeho odborné vedomosti a skúsenosti, ktoré mu umožňujú dosahovať aj vyšší príjem a platiť určené výživné. Zároveň prihliadol na zvýšené výdavky a nároky maloletej spojené s jej špecifickými potrebami a nevyhnutnosťou finančne nákladnej terapeutickej liečby. Určené výživné považoval za dostatočné a primerané, preto vo zvyšku návrhu matky nevyhovel. Výživné určil dňom podania návrhu, t.j. od 04.08.2016, a zročné výživné za obdobie od 04.08.2016 do 31.10.2018 vypočítal sumou 1.393,18 eur, po zohľadnení plateného výživného otcom na maloletú. Zročné výživné povolil otcovi splácať podľa § 232 ods. 3 CSP v mesačných splátkach po 200 spolu s bežným výživným, s prihliadnutím na aktuálnu nezamestnanosť otca (v čase vyhlásenia rozsudku). Konštatoval, že dlh na výživnom vznikol tak, že otec v rozhodnom období mal zaplatiť 6.725,68 eur (26 mesiacov x 250 eur a adekvátna časť za mesiac august 2016 vo výške 225,68 eur ) a zaplatil 5.332,50 eur, pričom túto sumu odsúhlasili obaja rodičia. Záverom poznamenal, že nositeľmi rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu sú obaja rodičia a toto by mala mať na zreteli predovšetkým matka. Maloletá G. je dieťaťom, ktoré vyžaduje zvýšenú starostlivosť a mimoriadne citlivý prístup, ktorý jej môžu poskytnúť obaja rodičia, to znamená aj otec a v najlepšom záujme maloletej je, aby sa aj otec podieľal aktívne na výchove maloletej a aby maloletá mohla tráviť s otcom čas plnohodnotne a to minimálne v určenom rozsahu. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP. 3. Proti výroku rozhodnutia o určení výživného a zročnom výživnom podala odvolanie matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Žiadala rozsudok v napadnutej časti zmeniť a otcovi určiť výživné na maloletú G. vo výške 480 eur mesačne s povinnosťou hradenia do 15 dňa v mesiaci počnúc dňom 04.08.2016. Zročné výživné za obdobie od 04.08.2016 do 31.10.2018 vo výške 7.261,06 eur žiadala zaviazať otca prispievať formou splátok po 200 eur mesačne spolu s bežným výživným. Namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala, že z rozhodnutia súdu nie je zrejmé ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a argumenty jej a otca, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti považovala za nepresvedčivé bez uvedenia dôvodu ustálenia výživného v sume 250 eur, bez uvedenia ako posúdil súd schopnosti a možnosti otca v porovnaní s potrebami maloletej a schopnosťami a možnosťami matky a bez vyhodnotenia, ktoré výdavky dieťaťa mal preukázané. Za pochybenie súdu považovala skutočnosť, že na základe vykonaného dokazovania a ňou preukázanej výšky výdavkov na odôvodnené potreby maloletej dospel k záveru o primeranosti určenej výšky výživného a nezaoberal sa potrebou zabezpečiť maloletej terapie a pokryť jej zvýšené výdavky oproti deťom v jej veku. V konaní preukázala, že náklady na maloletú činia 1.200 eur mesačne, z toho sú náklady na zdravotnú starostlivosť v sume 300 eur mesačne bez započítania výdavkov na dopravu v súvislosti so zabezpečením terapie dieťaťa. Uviedla, že maloletá absolvuje 2x do týždňa a každý druhý piatok terapie v centre Z. v S., ak sa nemôže dostaviť, matka má povinnosť uhradiť polovicu predpísanej platby. Jej ďalšími výdavkami sú náklady na liečbu u MUDr. Q. S., internistu a experta na mitochondriálnu a bioregulačnú medicínu, ktorého navštevuje v V., pričom jedno vyšetrenie stojí 25 eur a lieky na tri mesiace 75 eur. Cesta z V. do Y. činí 25 eur pri jednej návšteve, tieto absolvujú 3x a v liečbe je nutné pokračovať. Dala do pozornosti, že maloletá nastúpila aj liečbu auditívnou stimuláciou v Centre U. spočívajúcou v každodennom počúvaní terapie a potrebou zakúpenia cd nosičov v hodnote 43 eur na obdobie 6 mesiaci, pričom nemala možnosť zakúpiť ďalšie cd nosiče. Maloletej začala kupovať špeciálne prípravy s omega 3 a 6 mastnými kyselinami na odporúčanie lekára v hodnote 20 eur mesačne. Uviedla, že maloletú, z dôvodu jej zdravotného stavu, odmietajú zaradiť do celodennej starostlivosti a prijať do predškolského zariadenia, preto vykonáva prácu doma. Mala za to, že súd nevzal v úvahu platby za súkromné predškolské zariadenie v období od augusta 2016
do júna 2017, ktoré platila výlučne ona. Namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal v rozhodnutí ani ňou tvorenými úsporami pre maloletú. Poukázala na to, že pri zdravotnom stave maloletej je potrebné zabezpečiť jej funkcie mozgu a docieliť plnohodnotný život, za týmto účelom má snahu využiť všetky dostupné možnosti pre terapiu dieťaťa. Výšku určeného výživného považovala, vzhľadom na zdravotný stav maloletej, za nepostačujúcu. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že napriek tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške výživného nepovažoval za správne, keďže určená výška výživného nezodpovedá jeho aktuálnym majetkovým pomerov a v konaní nebolo preukázané, že objektívne nemôže dosahovať vyšší príjem, odvolanie voči nemu nepodal, nakoľko mal záujem stabilizovať vzájomné vzťahy. Odvolanie matky považoval za nedôvodné. Nesúhlasil s argumentmi matky ohľadne jeho možností v oblasti gastronómie. Poprel tvrdenia, že by disponoval špecifickými zručnosťami v danej oblasti a schopnosťami, ktoré by odôvodňovali jeho status špičkového odborníka. K článku v Hospodárskych novinách uviedol, že išlo o marketingový článok, ktorého cieľom bolo prezentovať čo najlepšie reštauračné služby. Uviedol, že v minulosti sa mu podarilo vďaka enormnému pracovnému zaťaženiu pracovať v známych sieťach reštaurácií, avšak toto pracovné tempo bolo pre neho dlhodobo neudržateľné a napokon viedlo u neho k syndrómu vyhorenia a nutnosti navštíviť lekára a zmeniť miesto pracovného pôsobenia, kde dosahuje príjem, ktorý v konaní preukázal. K výdavkom na maloletú uviedol, že G. začala podstupovať terapiu od januára 2018 v nadväznosti na diagnostikovanie nižšej formy autizmu v novembri 2017. Preto požadovanie zvýšeného výživného pred týmto časovým obdobím je neopodstatnené. Za nelogické považoval argumenty matky súvisiace s cestovaním s maloletou z Y. do miesta poskytovania liečebnej starostlivosti z dôvodu, že matka sa bez jeho vedomia presťahovala z O. do Y. dôvodiac nižšími nákladmi mimo O.. Vyslovil názor, že táto skutočnosť nemôže byť na jeho ťarchu. Svojvoľný odchod matky s maloletou má negatívny dopad aj na jeho finančnú situáciu v podobe zvýšených nákladov na cestu na miesto prevzatia maloletej na styk. Za neúčelné považoval náklady na súkromnú materskú škôlku a stavebné sporenie. Mal za to, že na umiestnenie maloletej do súkromnej škôlky nebol dôvod, matka tak spravila bez jeho vedomia. Pokiaľ ide o lieky pre maloletú, má vedomosť len o doplnku výživy, ktorý užíva na odporúčanie MUDr. S.. Matka mu pri odovzdávaní maloletej žiadne iné lieky alebo prípravky neodovzdáva, aby ich maloletej podával. Dal do pozornosti, že matka pracovala doma ešte pred materskou a rodičovskou dovolenkou a krátko po narodení maloletej sa rozhodla ísť do práce, hoci to od nej nepožadoval. Je si vedomý zdravotného stavu maloletej a má záujem na jeho zlepšení, je ochotný podľa potreby a svojich možností poskytnúť matke súčinnosť a adresne jej prispieť na konkrétne účelné náklady na terapie a lieky maloletej. Odmieta však hradiť zvýšené paušálne výživné, ktoré nezodpovedá preukázaným potrebám maloletej, pričom potreba intenzívnejšej terapie je časovo ohraničená, resp. krátkodobá.
5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že otec nepreukázal tvrdenia o jeho vyhoretí z dôvodu enormného pracovného vyťaženia, pričom napriek deklarovanému príjmu si zakúpil nákladnú nehnuteľnosť v W. a zaviazal sa na platenie vysokej hypotéky už v čase dosahovaného príjmu. Zdôraznila, že maloletá je dieťa s pretrvávajúcou vývinovou poruchou, ktorá ju sprevádza od začiatku života s diagnózou Detský autizmus. Tento typ choroby je definovaný abnormálny oneskoreným vývinom a abnormálnym fungovaním v oblastiach psychopatológie, v sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom stereotypnom správaní s nešpecifickými odchýlkami ako sú fóbie, poruchy spánku a stravovania, výbuchy zlosti a agresivita. Za scestné považovala požadovať výšku výživného od dátumu akejkoľvek diagnostiky. Uviedla, že svoje výdavky preukázala vyčerpávajúco. Zdôraznila, že umiestnenie maloletej do súkromnej škôlky bolo výslovne na požiadavku otca, pričom maloletá aktuálne nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie, keďže má možnosť pracovať z domu a starostlivosť o ňu zvláda. Maloletá má pri danej poruche rok na to, aby ju intenzívna starostlivosť maximálne dokázala zachrániť pre plnohodnotný život a pri možnostiach, ktoré existujú je šanca zabezpečiť jej správnu liečbu a špeciálnu starostlivosť. Zdôraznila, že ako matka urobí všetko pre to, aby maloletej pomohla a dokázala sa do budúcna začleniť do života a aspoň trochu pochopiť „náš“ svet. V marci 2019 maloletá dovŕši päť rokov a ešte nerozpráva, potrebuje intenzívnu intervenciu, ktorá nie je lacná, avšak nemá nárok na náhradu zo zdravotných poisťovní a je nútená zabezpečiť jej liečbu z vlastných finančných prostriedkov.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP) v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.
8. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..
9. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď pri rozhodovaní o výživnom na maloletú zohľadnil vek dieťaťa, jej potreby, príjmy a výdavky oboch rodičov, ich majetkové pomery a schopnosti a možnosti. Odvolací súd dospel k záveru, že určená výška výživného v sume 250 eur mesačne za obdobie od podania návrhu je primeraná veku, potrebám dieťaťa a schopnostiam a možnostiam otca, avšak s prihliadnutím na potrebu zabezpečenia finančne nákladných terapií pre maloletú v súvislosti s jej zdravotným stavom, ktoré matka preukázala, považoval za nevyhnutné danú skutočnosť zohľadniť vo výživnom a výšku výživného korigovať jej zvýšením od októbra 2017 na sumu 300 eur mesačne. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej G., tieto je možné na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie a matkou predloženého vyčíslenia nákladov na dieťa ustáliť ako mesačné náklady na stravu, ošatenie, zakúpenie hygienických potrieb, náklady na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Odvolací súd pri nákladoch na bežné potreby maloletého dieťaťa vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov s prihliadnutím na jeho vek. V danej veci je potrebné konštatovať, že v čase podania návrhu náklady maloletej predstavovali okrem stravy, ošatenia, hygienických potrieb aj platby za dojčenské mlieko (75 eur mesačne), plienky a doplatky na bežné lieky. Do nákladov na maloleté dieťa patrí rovnako i podiel pomerných nákladov na bývanie. Odvolací súd neprihliadal na skutočnosť, že maloletá od 07.01.2016 do presťahovania sa mimo O. navštevovala súkromné predškolské zariadenie s čím súviselo hradenie poplatkov vo výške 370 eur mesačne. Umiestnenie maloletej do predškolského zariadenia nebolo nevyhnutné, keďže matka bola toho času na rodičovskej dovolenke. Odvolací súd rovnako prihliadal na skutočnosť, že výber škôlky realizovala matka ako vyplýva z vyjadrenia otca. Významnou skutočnosťou pri posúdení výšky výživného na maloletú G. je otázka zabezpečenia potrieb v súvislosti s jej zdravotným stavom, najmä poskytovaním logopedických služieb a terapií, ktoré náklady sa navýšili od 06.10.2017, kedy začala navštevovať Detské centrum Z. v S.. Absolvovanie terapií, ktoré sa realizovali pred ukončením diagnostiky maloletej odvolací súd vyhodnotil ako pre ňu prospešné prihliadajúc na odporúčania lekárov pokračovať v terapiách začatých v roku 2017 (správy MUDr. J. S. zo dňa 13.11.2017, PhDr. P. zo dňa 16.03.2017, Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Inštitút detskej reči, MUDr. Y. Q., neurológ z marca 2018 a MUDr. Y. zo dňa 09.04.2018 - ukončenie diagnostiky so záverom ochorenia: detský autizmus, porucha reči a hyperkinetická porucha). Odvolací súd nespochybňuje, že náklady na maloletú sú oproti iným deťom v jej veku navýšené vzhľadom na jej zdravotný stav a výdavky s tým súvisiace, ktoré matka preukázala, t.j. úhradu platieb za poskytovanie služieb v Súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva v S. (platby za jedno sedenie 15 eur, absolvuje 4 sedenia mesačne, s odporúčaním zvýšiť frekvenciu sedení), do ktorého bola prijatá v septembri 2017, úhradu platieb v Detskom centre Z. v S., ktoré navštevuje od 06.10.2017 (do
mája 2018 platila za 8 hodín týždenne 224 eur mesačne a od apríla 2018 za 10 hodín týždenne v cene 7 eur za hodinu, spolu 280 eur mesačne) a jednorazové úhrady faktúr súvisiacich s liečbou maloletej. Je prirodzené, že matka vynakladá maximálnu snahu na zabezpečenie všetkých potrieb pre maloletú s cieľom pomôcť jej ku zlepšeniu jej vývinu. Odvolací súd rovnako nespochybňuje zvýšené náklady na maloletú, prezentované matkou, na liečbu u MUDr. Q. S. v V., kde hradí poplatok za jedno vyšetrenie 25 eur a lieky na tri mesiace 75 eur, liečbu auditívnou stimuláciou v Centre U., kúpu špeciálnych prípravkov s omega 3 a 6 mastnými kyselinami v hodnote 20 eur mesačne. Odvolací súd však neprihliadal na cestovné náklady spojené so zabezpečením zdravotnej starostlivosti maloletej z dôvodu, že matka zvolila maloletej miesto pobytu bez informovania a súhlasu otca, čím spôsobila stav, kedy musí na terapie dochádzať do iného mesta a zároveň sťažila kontakt otca s maloletou, ktorú okolnosť však súd prvej inštancie zohľadnil pri úprave styku otca s maloletou s určením miesta odovzdania maloletej po ukončení styku v O.. Odvolací súd udáva, že pri určení výšky výživného na maloleté dieťa je súd povinný zohľadniť nielen odôvodnené potreby dieťaťa, ale posúdiť a vyhodnotiť aj príjmy rodičov, ich pomery a schopnosti a možnosti. V konaní bolo preukázané, že matka do marca 2017 poberala rodičovský príspevok vo výške 203 eur mesačne, následne sa zamestnala s možnosťou vykonávať prácu v domácom prostredí, pričom jej príjem činil cca 850 eur mesačne, k čomu poberala i rodičovský príspevok. Otec v období roku 2016 dosahoval príjem vo výške 883 eur v priemere mesačne netto, v roku 2017 jeho príjem činil 751 eur netto, od januára 2018 jeho príjem činil 772 eur netto a od 01.06.2018 do 31.07.2018 bol nezamestnaný, pracovný pomer ukončil z dôvodu, že zamestnávateľ mu neumožňoval čerpať voľno 2x v mesiaci štvrtky a piatky. V období nezamestnanosti poberal otec podporu vo výške 540 eur mesačne, následne v júli 2018 uzatvoril pracovnú zmluvu s dohodnutou mzdou vo výške 1.030 eur brutto, od 01.10.2018 bol opäť nezamestnaný s tým, že pracovný pomer ukončil v skúšobnej dobe z identických dôvodov ako u predchádzajúceho zamestnávateľa. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý pri určení výživného na maloletú prihliadal na schopnosti a možnosti otca dospejúc k záveru, že je v možnostiach otca dosahovať príjem vo výške 800 až 900 eur mesačne s prihliadnutím na jeho vek, dosiahnuté vzdelanie a zdravotný stav, keď v konaní nepreukázal zdravotné obmedzenie vo výkone práce. Odvolací súd neprihliadal na námietku matky s poukazom na potrebu aplikovať ust. § 63 Zákona o rodine z dôvodu, že príjem otca bol v konaní riadne preukázaný potvrdením od zamestnávateľa alebo pracovnou zmluvou a rovnako tak bolo zohľadnené skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe na základe rozhodnutia otca, pričom v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie bola vyhodnotená okolnosť nezamestnanosti otca a súd prioritne vychádzal pri rozhodovaní z jeho schopností a možností. Skutočnosť, že potreby maloletej sú navýšené nemožno vyhodnotiť v neprospech otca určením výživného v takej výške, ktorá bude presahovať jeho možnosti a schopnosti vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie a uplatnenie sa na trhu práce. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru o nevyhnutnosti zohľadniť pri určení výšky výživného aktuálnu potrebu zabezpečenia úhrad poskytovaných terapií maloletej, ktoré sú nesporne finančne nákladné, avšak zároveň musel vziať do úvahy možnosti otca dosahovať príjem 900 eur mesačne, z ktorého považoval sumu výživného vo výške 300 eur za hraničnú, avšak primeranú s dôrazom na aktuálne potreby maloletej súvisiace s jej zdravotným stavom. Zároveň odvolací súd udáva, že pri určení výšky výživného na maloleté dieťa je povinnosťou súdu zohľadniť i majetkové pomery rodičov, t.j. preukázané vlastníctvo nehnuteľností na strane matky i otca, skutočnosť, že rodičia nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, podiel matky na zabezpečení výlučnej osobnej starostlivosti o maloletú a v danej veci podstatný fakt, že matka svojim konaním zamedzila otcovi podieľať sa na starostlivosti o maloletú intenzívnejšie. Pokiaľ matka poukazuje na realizované platby titulom úspor na maloletú, odvolací súd konštatuje, že v prvom rade je nevyhnutné zabezpečiť bežné potreby dieťaťa, pričom za situácie, že tieto sú vysoké, nevzniká priestor na sporenie maloletej. Odvolací súd na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že výška výživného na maloletú G. za obdobie od 04.08.2016 do 30.09.2017 v sume 250 eur mesačne a od 01.10.2017 v sume 300 mesačne zodpovedá zabezpečeniu aktuálnych odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a príjmu, majetkovým pomerom otca a najmä jeho možnostiam a schopnostiam. Na námietky matky vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia odvolací súd neprihliadal, keďže z rozhodnutia súdu prvej inštancie jednoznačne vyplývajú úvahy súdu a skutočnosť, že pri určení výšky výživného na maloletú prihliadol na odôvodnené potreby dieťaťa a vychádzal zo schopností a možností otca.
10. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o výživnom na maloletú G., vznikla potreba zmeny napadnutého rozhodnutia aj vo výroku o zročnom výživnom. Odvolací súd určil zročné výživné za obdobie od 04.08.2016 do 30.06.2020 vo výške 1.443,18 eur a otcovi uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zročné výživné ustálil odvolací
súd nasledovne: otec mal zaplatiť za obdobie od 04.08.2016 do 30.06.2020 sumu 13.375,68 eur (čo predstavuje alikvótnu časť výživného za mesiac august 2016 zo sumy 250 eur, t.j. sumu 225,68 eur, za obdobie od septembra 2016 do 30.09.2017 sumu po 250 eur mesačne, t.j. spolu 13 mesiacov x 250, čo činí 3.250 eur, od októbra 2017 do júna 2020, t.j. 33 mesiacov x 300 eur, t.j. spolu 9.900 eur. Z celkovej sumy 13.375,68 eur je potrebné odpočítať plnenia otca poskytované v konaní pred súdom prvej inštancie a odsúhlasené oboma rodičmi vo výške 5.332,50 eur a platby realizované v priebehu odvolacieho konania odsúhlasené matkou v celkovej výške 6.600 eur (úhrada určeného zročného výživného vo výške 1400 eur, platby za 19 mesiacov po 250 eur, príspevky na terapie 3x50 eur a výživné za november a október 2018 vo výške 150eur x 2 mesiace), spolu vo výške 11.932,50 eur, zostatok nedoplatku na výživnom predstavuje sumu 1.443,18 eur od podania návrhu do rozhodnutia odvolacieho súdu.
11. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku považujúc výšku výživného za obdobie od 04.08.2016 do 30.09.2017 v sume 250 eur mesačne a od 01.10.2017 v sume 300 za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa a zohľadňujúcu zvýšené náklady na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti dieťaťa. Odvolací súd zároveň zmenil i výrok o zročnom výživnom.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).