Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-12-2020.pdf
PDF · 82.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/12/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Jany Dudíkovej v exekučnej veci oprávneného: Salve Group, a.s., IČO: 35 823 101, so sídlom na Plynárenskej 7/A, Bratislava, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. Silvia Predná, s.r.o., so sídlom na Plynárenskej 7/A, Bratislava, IČO: 36859044, proti povinnému: T. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XX, X., zastúpený: JUDr. Martina Vnenčáková, advokátka Advokátskej kancelárie so sídlom Čučmianská dlhá 7, Rožňava, v konaní o vymoženie 159,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 10Er/533/2013-22 zo dňa 17.1.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením, ktoré bolo napadnuté odvolaním povinného, zamietol návrh povinného na odklad exekúcie a návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 13.5.2013 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na základe návrhu oprávneného. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - Platobný rozkaz Okresného súdu Rožňava č.k. 13Ro/32/2009 zo dňa 12.3.2009. Povinný dňa 19.7.2018 predložil súdu podanie označené ako návrh na zastavenie exekúcie, z dôvodu, že mu finančná situácia neumožňuje uhradiť pohľadávku, ktorá je voči nemu v predmetnom exekučnom konaní vymáhaná. Tiež uviedol, že nedisponuje majetkom, ktorý by pokryl náhradu trov exekúcie a preto žiadal zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a povoliť odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.
3. Súd prvej inštancie v uznesení napadnutom odvolaním citoval ustanovenia § 243b ods. 3, § 41 ods. 1, § 56 ods. 2, §57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 124 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a uviedol, že skúmal skutočnosti uvedené v návrhu povinného na zastavenie exekúcie a po preštudovaní príslušného spisového materiálu, predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade nie sú podmienky na zastavenie exekúcie splnené. Povinný svoj návrh odôvodnil zlou finančnou situáciou. Tvrdenú nemajetnosť však súdu nepreukázal a na podporu svojich tvrdení nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce nemajetnosť a skutočnosť, že táto je dlhodobého charakteru. Pritom zlá finančná situácia povinného vo všeobecnosti nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Podľa názoru súdu by muselo ísť o takú situáciu, keď majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade síce povinný splnil povinnosť tvrdenia, avšak na jeho preukázanie súdu nepredložil relevantné dôkazy, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Súd ďalej rozhodnutie odôvodnil aj tým, že nie je vylúčené, že povinný nadobudne v budúcnosti majetok, a teda zmenu jeho sociálnych a majetkových pomerov do budúcna nie
je možné s absolútnou istotou vylúčiť. Majetkové pomery povinného preskúmava súdny exekútor v rámci exekúcie a teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie, pokiaľ súdny exekútor dôsledne nepreskúma majetkové pomery povinného a nedospeje k záveru, že povinný je nemajetný. Exekučný súd činnosť súdneho exekútora nenahrádza. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že nie je predpoklad, ktorý by spĺňal podmienky ustanovené v § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade nemožno očakávať, že exekúcia bude v zmysle § 57 Exekučného poriadku zastavená. Vzhľadom na uvedené súd nemohol rozhodnúť inak, ako návrh povinného na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie zamietnuť.
4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu povinný odvolanie, a to proti druhému výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na zastavenie exekúcie. Povinný považuje rozhodnutie súdu v napadnutom výroku za nesprávne, nakoľko súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, výsledkom čoho bolo nesprávne posúdenie veci. Povinný je dlhodobo nezamestnaný, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, je voči jeho osobe vedených viacero exekučných konaní evidovaných na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn.: 12Er/549/2014 o vymoženie 3.327,78 eur s prísl., sp.zn.: 8Er/57/2015 o vymoženie 4.157,71 eur s prísl., sp.zn.: 9Er/897/2012 o vymoženie 95,16 eur s prísl. , sp. zn.: 9Er/596/2012 o vymoženie 519,24 eur s prísl. Pred cca 5 rokmi mu boli zablokované všetky bankové účty, ktorých je vlastníkom, vrátane účtu v Slovenskej sporiteľni a.s., odkiaľ mu boli zrazené tam uložené finančné prostriedky. Povinný má problémy so zamestnaním sa, z dôvodu vedených exekúcií. Stav nemajetnosti u neho pretrváva viac ako 6 rokov. S poukazom na uvedené povinný navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil uznesenie Okresného súdu Rožňava č.k. 10Er/533/2013-22 zo dňa 17.1.2019 tak, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovie.
5. Oprávnený sa k odvolaniu povinného vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 11.12.2019. V celom rozsahu sa stotožňuje s názorom exekučného súdu uvedeným v odôvodnení rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté odvolaním povinného. Oprávnený poukázal na vyjadrenia súdnej exekútorky, ktorá so zastavením exekúcie nesúhlasila. Oprávnený poukázal na to, že povinný ako odvolacie dôvody uvádza § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces z nesprávneho posúdenia veci a § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, avšak podľa oprávneného z odvolania povinného nie je možné určiť, čím odôvodňuje uvedené odvolacie dôvody. Oprávnený vzhľadom na uvedené považuje odvolanie povinného za nedôvodné.
6. Povinný sa k vyjadreniu oprávneného písomne vyjadril podaním zo dňa 4.2.2020. Vo vyjadrení uviedol, že na podanom odvolaní trvá. Uznesenie súdu považuje za nesprávne, vydané na základe nedostatočného a nesprávneho zistenia skutkového stavu. Povinný uviedol, že pre rozhodnutie súdu o návrhu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia, kedy je evidentné, že nedisponuje žiadnym hnuteľným, ani nehnuteľným majetkom a stav nemajetnosti u neho pretrváva značný čas. Exekučný súd podľa povinného nevychádzal z daného skutkového stavu, ale odvíjal sa od skutočností domnelých, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu do budúcna vyskytnúť. Povinný poukázal na to, že súhlas oprávneného k zastaveniu exekúcie nie je potrebný. Povinný navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a jeho návrhu vyhovel. Povinný k vyjadreniu pripojil čestné prehlásenie o jeho nemajetnosti.
7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v rozsahu napadnutom odvolaním, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné.
8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 19.4.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
9. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP).
10. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný.
15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Okresného súdu Rožňava- platobný rozkaz zo dňa 12.3.2009 č.k. 13Ro/32/2009-4, právoplatný a vykonateľný dňa 16.5.2009. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 13.5.2013 súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný podaním zo dňa 3.7.2018 podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zároveň žiadal v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku povoliť odklad predmetnej exekúcie. Súdny exekútor s týmto návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Súd prvej inštancie o návrhu povinného rozhodol tak, že návrh zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie podal povinný odvolanie.
16. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisového materiálu v posudzovanej veci a odvolaním napadnutého uznesenia dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, ktorý návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zastavenie exekúcie nie je v tomto prípade dôvodné a bolo by predčasné, keďže aj zo stanoviska súdneho exekútora, ktorý s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vyjadril nesúhlas, jednoznačne vyplýva, že nemajetnosť povinného nebola dostatočným spôsobom preukázaná. V prípade, ak súdny exekútor dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje, ani na úhradu trov exekúcie je povinný predložiť súdu podnet na zastavenie exekúcie, keďže úloha zisťovania majetku povinného prináleží súdnemu exekútorovi a nie exekučnému súdu.
17. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že povinným uvádzané okolnosti nie sú dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného nebola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania povinného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie. Povinný v odvolaní len vymenováva odvolacie dôvody, avšak z uvedeného odvolania nie je vôbec zrejmé, čím povinný tieto odvolacie dôvody odôvodňuje. Odvolací
súd sa nestotožňuje s tvrdením povinného, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého súd vydaným rozhodnutím nesprávne vec právne posúdil.
18. Na základe uvedeného odvolací súd považuje dôvody, pre ktoré súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie za dostatočné a spoľahlivo preukázané, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
19. K doručenému upovedomeniu súdneho exekútora o zastavení starej exekúcie vo veci 10Er/533/2013 dňa 25.5.2020, odvolací súd pre úplnosť dodáva, že v zmysle 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 1.1.2020, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie. Nakoľko v exekučnej veci sp. zn. 10Er/533/2013 súd rozhoduje o odvolaní voči uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, teda ku dňu keď sa má stará exekúcia zastaviť zo zákona, sa rozhoduje zastavení tejto exekúcie pred odvolacím súdom (sp.zn.: 7CoE/12/2020), dochádza k predĺženiu rozhodnej doby. Preto napriek tomu, že súdny exekútor zaslal súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie, k ukončeniu tohto exekučného konania v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. nedošlo, nakoľko nebola splnená podmienka na zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona, keďže nedošlo k uplynutiu rozhodnej doby na zastavenie exekúcie zo zákona.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP s poukazom na to, že oprávnený mal v odvolacom konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).