Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-173-2019.pdf
PDF · 129.86 KB
No categories available
23Cb/173/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: ProComm, s.r.o., Hodská 373, Galanta, IČO: 35 974 095, zastúpeného Mgr. Petrom Magdálikom, advokátom, Vajanského 1520, Galanta, proti žalovanému: Kanalizácia M & M, s.r.o., Bratislavská 96, Most pri Bratislave, IČO: 35 776 498, zastúpeného CONSULTS s.r.o., Vysoká 14, Bratislava, IČO: 47 245 859, o zaplatenie 6 400,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5 800,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne takto:
- zo sumy 1 450,- eur od 13. 04. 2018 až do zaplatenia,
- zo sumy 1 450,- eur od 13. 04. 2018 až do zaplatenia,
- zo sumy 1 450,- eur od 13. 04. 2018 až do zaplatenia,
- zo sumy 1 450,- eur od 13. 04. 2018 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 81,26 %, pričom o výške trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 06. 08. 2019 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 6 400,- eur s príslušenstvom s odôvodnením, že žalobca žalovanému dňa 12. 04. 2018 v štyroch platbách po 1 600,- eur zaplatil spolu sumu 6 400,- eur, a to na základe faktúr vystavených žalovaným, pričom fakturácia a platby prebehli nasledovne:
- faktúrou č. XXVFXXXXX zo dňa 12. 04. 2018, splatnou dňa 19. 04. 2018 na sumu 1 600,- eur s DPH žalovaný fakturoval žalobcovi poplatok za posúdenie projektovej dokumentácie v sume 150,- eur s DPH, poplatok za vydanie súhlasu k stavebnému povoleniu v sume 450,- eur s DPH a poplatok za zabezpečenie technických podmienok pripojenia rodinného domu č. 32/9 v sume 1 000,- eur s DPH, pričom žalobca túto faktúru žalovanému uhradil dňa 12. 04. 2018,
- faktúrou č. XXVFXXXXX zo dňa 12. 04. 2018, splatnou dňa 19. 04. 2018 na sumu 1 600,- eur s DPH žalovaný fakturoval žalobcovi poplatok za posúdenie projektovej dokumentácie v sume 150,- eur s DPH, poplatok za vydanie súhlasu k stavebnému povoleniu v sume 450,- eur s DPH a zabezpečenie technických podmienok pripojenia rodinného domu č. 32/10 v sume 1 000,- eur s DPH, pričom žalobca túto faktúru žalovanému uhradil dňa 12. 04. 2018,
- faktúrou č. XXVFXXXXX zo dňa 12. 04. 2018, splatnou dňa 19. 04. 2018 na sumu 1 600,- eur s DPH žalovaný fakturoval žalobcovi poplatok za posúdenie projektovej dokumentácie v sume 150,- eur s DPH, poplatok za vydanie súhlasu k stavebnému povoleniu v sume 450,- eur s DPH a zabezpečenie technických podmienok pripojenia rodinného domu č. 32/11 v sume 1 000,- eur s DPH, pričom žalobca túto faktúru žalovanému uhradil dňa 12. 04. 2018,
- faktúrou č. XXVFXXXXX zo dňa 12. 04. 2018, splatnou dňa 19. 04. 2018 na sumu 1 600,- eur s DPH žalovaný fakturoval žalobcovi poplatok za posúdenie projektovej dokumentácie v sume 150,- eur s DPH, poplatok za vydanie súhlasu k stavebnému povoleniu v sume 450,- eur s DPH a zabezpečenie technických podmienok pripojenia rodinného domu č. 1606/1920201 v sume 1 000,- eur s DPH, pričom žalobca túto faktúru žalovanému uhradil dňa 12. 04. 2018. Spolu uhradená suma zo strany žalobcu žalovanému predstavovala sumu 6 400,- eur. Na úhradu vyššie uvedených faktúr, resp. na úhradu nimi fakturovaný poplatok nemal žalovaný podľa názoru žalobcu žiadny právny nárok ako ani právny dôvod, preto žalobca žalovaného písomnou výzvou na vrátenie neoprávnene prijatých platieb zo dňa 25. 03. 2019, doručenou dňa 03. 04. 2019, vyzval na zaplatenie (vrátenie) sumy 6 400,- eur. Avšak žalovaný žalobcovi predmetnú sumu nezaplatil do dnešného dňa. Žalobca ďalej predžalobnou výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 6 400,- eur s príslušenstvom zo dňa 21. 06. 2019 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 6 400,- eur s príslušenstvom. Predžalobná výzva bola žalovanému doručená dňa 01. 07. 2019, avšak žalovaný ani napriek doručeniu predžalobnej výzvy neposkytol žalobcovi žiadne plnenie, t.j. nevydal mu predmet bezdôvodného obohatenia ani do dnešného dňa, a to ani čiastočne. Žalovaný sa so svojim záväzkom vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 6400 eur dostal do omeškania dňa 13. 04. 2019, nakoľko už v deň zaplatenia 4 platieb v sume po 1 600,- eur (spolu 6 400,- eur) vzhľadom na predmet svojej činnosti vedel, že fakturované poplatky nebol oprávnený účtovať žalobcovi, a to v súlade s príslušnými, nižšie citovanými ustanoveniami právnych predpisov (ust. § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, ust. § 4 ods. 1 a § 4 ods. 5 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 21/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou).
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že služby, ktorých sa predmetné faktúry týkali, boli žalobcovi riadne poskytnuté, a boli mu tiež riadne vyúčtované v zmysle vtedy platného cenníka žalovaného, s ktorým žalobca ako obchodný partner žalovaného prejavil výslovný a informovaný súhlas. Žalovaný mal za to, že faktúry boli vystavené dôvodne a nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, čoho dôkazom bola aj skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti žalobcu boli riadne pripojené na verejnú kanalizáciu. Žalovaný taktiež nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že žalovaný nebol oprávnený poplatky uvedené v predmetných faktúrach žalobcovi účtovať, keďže ich účtovanie malo byť v rozpore s ustanoveniami zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových a vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 21/2017 Z. z. (ust. § 4 ods. 1 a ods. 5 písm. a/), keď žalobcovi fakturoval poplatky, ktoré neboli ekonomicky oprávnenými nákladmi podľa vyhlášky č. 21/2017. Podľa názoru žalovaného taxatívny výpočet ekonomicky oprávnených nákladov bol vyhláškou č. 21/2017 Z. z. stanovený výhradne pre účel cenového konania a určenia výšky regulovanej ceny za odvádzanie a čistenie odpadovej vody, tzv. stočného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Kategória ekonomicky oprávnených nákladov sa nijako netýkala a nemala význam vo vzťahu k neregulovanej činnosti vodárenských spoločností spočívajúcej v poskytovaní služieb a výkonov súvisiacich s odvádzaním a čistením odpadovej vody, ako je napríklad poskytovanie vodohospodárskych vyjadrení, vykonávanie montážnych a iných prác na stokových sieťach a podobne. Cena za tieto výkony regulovaná nebola. Vodárenské spoločnosti boli oprávnené fakturovať svojim zákazníkom poplatky za služby a výkony, ktoré im poskytujú nad rámec regulovanej činnosti a za týmto účelom si obvykle aj vytvárali cenníky takýchto služieb a výkonov. Žalovaný teda rozhodne nekonal v rozpore s právnymi predpismi, keď žalobcovi vyfakturoval v zmysle svojho cenníka výkony a služby, ktoré mu poskytol nad rámec regulovanej činnosti. V presnom protiklade k tomu, čo tvrdil žalobca, by žalovaný porušil zákon práve vtedy, ak by žalobcovi vyúčtoval poplatky za také výkony a služby, ktoré boli súčasťou oprávnených nákladov na regulovanú činnosť a boli tak zahrnuté v cene za odvádzanie a čistenie odpadovej vody. K tomu však nedošlo. Bola síce pravda, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo svojom rozhodnutí č. XXXX/XXXX/V- SD zo dňa 26. 06. 2018 rozporoval súlad niektorých položiek vtedy platného cenníka žalovaného s právnymi predpismi, nespochybnil však zákonnosť všetkých poplatkov, ktoré boli vyúčtované žalobcovi a hoci predmetné rozhodnutie žalovaný rešpektoval, s jeho odôvodnením sa žalovaný nestotožnil. Ustanovenie ust. § 18, ods. 2, písm. i) zákona č. 442/2020 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách totiž explicitne umožňovalo prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie požadovať odplatu za vyjadrenie k projektovej dokumentácii z hľadiska požiadaviek na čistenie a odvádzanie odpadovej vody. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, berúc do úvahy predmetné ustanovenie, síce nijako nenamietol rozpor účtovania poplatku za posúdenie projektovej dokumentácie so zákonom, namietol však zákonnosť poplatku za vydanie súhlasu ku stavebnému povoleniu, ktorý bol však svojou podstatou tiež vodohospodárskym vyjadrením týkajúcim sa posúdenia projektovej dokumentácie, v tomto prípade projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, a preto bolo jeho účtovanie podľa žalovaného v plnom súlade s právnymi predpismi. Rovnako žalovaný nesúhlasil ani s právnou klasifikáciou niektorých ďalších položiek cenníka žalovaného vyjadrenou v uvedenom rozhodnutí. Vzhľadom na to, že služby, ktorých sa predmetné faktúry týkali, boli žalobcovi riadne poskytnuté a boli mu tiež riadne vyúčtované v zmysle platného cenníka žalovaného a v súlade s platnými právnymi predpismi, titulom zaplatenia týchto faktúr nemohlo dôjsť a ani nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žalobca preto podľa názoru žalovaného nemal nárok na zaplatenie sumy 6 400,- eur s príslušenstvom, ktorej sa domáhal.
3. Žalobca k veci ešte uviedol, že žalovaný nijako nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v podanej žalobe. To znamenalo, že žalovaný nespochybnil vystavenie faktúr, výšku fakturovanej sumy, zaplatenie faktúr zo strany žalobcu ako ani výšku úhrady zo strany žalobcu. V danom smere bol teda skutkový stav medzi stranami konania nesporný. Na druhej strane žalovaný spochybnil iba právne otázky - t.j. vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane na úkor žalobcu. To znamenalo, že v tomto štádiu konania, bolo medzi stranami konania sporné výlučne právne posúdenie veci, t.j. či došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu alebo nie. Medzi stranami sporu potom nebola sporná ani otázka výšky pohľadávky žalobcu, keďže ani výšku sumy, ktorá bola predmetom bezdôvodného obohatenia, žalovaný nerozporoval. Žalobca opätovne poukázal na to, že ekonomicky oprávnené náklady boli v rámci ust. § 4 ods. 1 vyhlášky č. 21/2017 Z.z. vymedzené taxatívne, a teda túto kategóriu nákladov nebolo možné nijak rozširovať ako ani zužovať na základe vôle dotknutých subjektov. V súlade s ust. § 2 písm. c) bod 7 zákona č. 250/2012 Z.z. predstavovalo sporné poskytnutie služieb zo strany žalovaného žalobcovi regulovanú činnosť a v súlade s ust. § 2 písm. d), e) a f) vyhlášky č. 21/2017 Z.z. sa na túto činnosť žalovaného vzťahovala cenová regulácia vo vodnom hospodárstve. Faktúrami - č. XXVFXXXXX zo dňa 12. 04. 2018, č. XXVFXXXXX zo dňa 12. 04. 2018, č. XXVFXXXXX zo dňa 12. 04. 2018 a č. XXVFXXXXX zo dňa 12. 04. 2018 fakturoval žalovaný žalobcovi 4 x obdobné položky, ktoré činnosti jednoznačne spadali pod pojem regulovaných činností podľa zákona č. 250/2012 Z.z. a vzťahovala sa na ne aj cenová regulácia podľa vyhlášky č. 21/2017 Z.z., čo vo svojom právoplatnom rozhodnutí číslo: XXXX/XXXX/V-SD, číslo spisu: XXX- XXXX-BA zo dňa 26. 06. 2018 potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a uložil žalovanému za účtovanie obdobných položiek pokutu v sume 15 000,- eur. V danom smere žalovaný nebol oprávnený žalobcovi účtovať a fakturovať tieto položky a prijatím úhrady za ne došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to prijatím plnenia bez právneho dôvodu, pričom toto plnenie bol žalovaný v súlade s ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 456 Občianskeho zákonníka povinný vydať žalobcovi. Na druhej strane žalovaný argumentoval tým, že tieto služby boli žalobcovi riadne poskytnuté, a to v podstate nad rámec služieb, ktoré spadajú pod regulované činnosti. V tomto smere žalobca poukázal na to, že si nebol vedomý toho, že by mu žalovaný poskytol akékoľvek služby, ktoré by zo strany žalovaného nepredstavovali predmet regulovaných činností. Uvedené preukázal aj vymedzenie týchto služieb v dotknutých faktúrach, z ktorých znenia je zrejmé, že sa jednalo o služby spadajúce pod regulované činnosti. Iné vymedzenie (špecifikácia) týchto služieb (ako v dotknutých faktúrach) zo strany žalovaného žalobcovi poskytnuté nebolo (napr. prostredníctvom dodacieho listu alebo inej špecifikácie týchto služieb).
4. Žalobca vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že žalovaným účtovné položky boli rovnaké, ako boli uvádzané v rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým tento Úrad vyrubil žalovanému pokutu a konštatoval, že tieto položky boli súčasťou ceny za verejné čistenie kanalizácie, a že teda žalovaný nemal právo tieto položky účtovať klientom. Z uvedeného bolo zrejmé, že tieto položky neboli samostatnými ekonomickými nákladmi, a preto ich žalovaný nemal právo účtovať, čím sa voči žalobcovi bezdôvodne obohatil a žalobca toto bezdôvodné obohatenie žiadal žalobou vydať.
5. Žalovaný vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nespochybňovalo všetky poplatky žalovaného, ale iba č. 2 a č. 3, čo znamenalo, že poplatky za služby týkajúce sa vyjadrení neboli týmto rozhodnutím dotknuté a právo na ne vyplývalo zo zákona. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že služby neregulované Úradom neboli žalobcovi poskytnuté.
Zabezpečenie splnenia technických podmienok bolo nad rámec verejných služieb, a preto v zmysle zákona bolo možné takéto zabezpečenie spoplatniť.
6. Strany sporu nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 27. 05. 2020 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, a preto podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 24. 06. 2020.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: faktúrou č. XXVFOXXXX, faktúrou č. XXVFOXXXX, faktúrou č. XXVFOXXXX, faktúrou č. XXVFOXXXX, výpisom z bankového účtu, výzvou na vrátenie neoprávnených prijatých platieb, rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, vykonal všetky stranami sporu navrhované dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení skutkového stavu.
8. Z faktúry č. XXVFOXXXX vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 12. 04. 2018 s dátumom splatnosti dňa 19. 04. 2018 s tým, že žalovaný ňou fakturoval žalobcovi poplatok za posúdenie projektovej dokumentácie v sume 150,- eur, poplatok za vydanie súhlasu k stavebnému povoleniu v sume 450,- eur a poplatok za zabezpečenie splnenia technických podmienok pripojenia rodinného domu v sume 1 000,- eur, spolu k úhrade 1 600,- eur.
9. Z faktúry č. XXVFOXXXX vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 12. 04. 2018 s dátumom splatnosti dňa 19. 04. 2018 s tým, že žalovaný ňou fakturoval žalobcovi poplatok za posúdenie projektovej dokumentácie v sume 150,- eur, poplatok za vydanie súhlasu k stavebnému povoleniu v sume 450,- eur a poplatok za zabezpečenie splnenia technických podmienok pripojenia rodinného domu v sume 1 000,- eur, spolu k úhrade 1 600,- eur.
10. Z faktúry č. XXVFOXXXX vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 12. 04. 2018 s dátumom splatnosti dňa 19. 04. 2018 s tým, že žalovaný ňou fakturoval žalobcovi poplatok za posúdenie projektovej dokumentácie v sume 150,- eur, poplatok za vydanie súhlasu k stavebnému povoleniu v sume 450,- eur a poplatok za zabezpečenie splnenia technických podmienok pripojenia rodinného domu v sume 1 000,- eur, spolu k úhrade 1 600,- eur.
11. Z faktúry č. XXVFOXXXX vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 12. 04. 2018 s dátumom splatnosti dňa 19. 04. 2018 s tým, že žalovaný ňou fakturoval žalobcovi poplatok za posúdenie projektovej dokumentácie v sume 150,- eur, poplatok za vydanie súhlasu k stavebnému povoleniu v sume 450,- eur a poplatok za zabezpečenie splnenia technických podmienok pripojenia rodinného domu v sume 1 000,- eur, spolu k úhrade 1 600,- eur.
12. Z výpisu z bankového účtu vyplývalo, že žalobca uhradil na účet žalovaného dňa 12. 04. 2018 sumu 6 400,- eur.
13. Z výzvy na vrátenie neoprávnene prijatých platieb zo dňa 25. 03. 2019 vyplývalo, že žalobca vyzýval žalovaného na vrátenie sumy 6 400,- eur za poplatky za posúdenie projektovej dokumentácie, za vydanie súhlasu k stavebnému povoleniu a za zabezpečenie splnenia technických podmienok pripojenia rodinného domu, nakoľko dňa 26. 06. 2018 vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutie č. XXXX/XXXX/V-SD, ktorým žalovanému uložil pokutu v sume 15 000,- eur za zavedenie poplatkov, ktoré nie sú umožnené právnymi predpismi vzťahujúcimi sa k regulovanej činnosti.
14. Z rozhodnutie č. XXXX/XXXX/V-SD. vyplývalo, že ním Úrad pre reguláciu sieťových odvetví uložil žalovanému pokutu vo výške 15 000,- eur a to tým, že porušil povinnosť ustanovenú v ust. § 29 ods. 1 písm.b) zákona č. 250/20132 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, pretože nedodržal cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým je vyhláška úradu č. 21/2017 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou. Podľa cenníka služieb a výkonov, poskytnutého Úradu regulovaným subjektom a zverejneného na webovom sídle regulovaného subjektu, požadoval regulovaný subjekt úhrady takých výkonov a služieb, ktoré sú súčasťou oprávnených nákladov na regulovanú činnosť a sú zahrnuté v cene za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou určenej úradom pre regulovaný subjekt. Konkrétne ide o nasledovné položky: poplatok za kontrolu splnenia podmienok pripojenia vo výške 450,- eur, vydanie súhlasu k stavebnému povoleniu vo výške 450 eur, zabezpečenie splnenia technických podmienok pripojenia rodinného domu vo výške 1000,- eur atď. Úrad ďalej skonštatoval, že kontrola splnenia technických podmienok pripojenie prípojky na verejnú kanalizáciu, vydanie súhlasu k stavebnému povoleniu sú bežnou súčasťou prevádzkovania verejnej kanalizácie a náklady spojené s touto činnosťou sa zahŕňajú do ekonomicky oprávnených nákladov. Zabezpečenie technických podmienok pripojenia rodinného domu je tiež ekonomicky oprávneným nákladom pre výpočet ceny za odvádzanie a čistenie odpadových vôd. V žiadnom prípade nemožno od producenta odpadovej vody, ktorý je vlastníkom kanalizačnej prípojky, alebo sa chce pripojiť na verejnú kanalizáciu žiadateľa, aby hradil zabezpečenie technických podmienok pripojenia, ktoré nie sú súčasťou kanalizačnej prípojky, ale sú súčasťou verejnej kanalizácie. Iné zabezpečenie technických podmienok pripojenia okrem úpravy verejnej kanalizácie alebo osadenia technického zariadenia umožňujúceho pripojenie prípojky neexistuje. Ďalej úrad uviedol, že povinnosťou vlastníkov rodinných domov a bytových domov je pripojiť sa na verejnú kanalizáciu, ktorá vyplýva zo zákona č. 442/2002 Z.z. a prevádzkovateľ alebo vlastník kanalizácie je povinný im toto umožniť bez akýchkoľvek poplatkov. Zavedením poplatkov, ktoré neumožňujú právne predpisy vzťahujúce sa k regulovanej činnosti- odvádzaniu a čisteniu odpadových vôd, marí regulovaný subjekt účel regulácie. Zároveň zavedením poplatkov za zabezpečenie splnenia technických podmienok pripojenia rodinného domu v sume 1 000,- eur pri zákonnej povinnosti producenta odpadových vôd pripojiť sa na verejnú kanalizáciu do 31. 12. 2021 vzniká tlak na producenta zaplatiť tieto poplatky. Správny orgán zohľadnil aj čas trvania zisteného protiprávneho stavu, ktorý trvá odo dňa 01. 11. 2017, kedy bol zavedený a zverejnený cenník služieb a výkonov dodávateľa Kanalizácia M & M, s.r.o. s ničím nepodloženými poplatkami.
15. Z predžalobnej výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 6 400,- eur s príslušenstvom vyplývalo, že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 6 400,- eur s príslušenstvom, nakoľko žalovaný fakturoval žalobcovi poplatky, ktoré neboli ekonomicky oprávnenými nákladmi, a teda žalovaný fakturoval tieto poplatky bez právneho dôvodu, čo v danom prípade zakladalo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu.
16. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
17. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
18. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
19. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
21. Podľa ust. § 5 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach oprávnenie prevádzkovať verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu má len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií. Podmienkou na udelenie živnostenského oprávnenia je splnenie požiadaviek na odbornú spôsobilosť.
22. Podľa ust. § 15 ods. 7 písm. a/,b/ zákona č. 442/2002 Z.z. vlastník verejného vodovodu je ďalej povinný po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa umožniť pripojenie na verejný vodovod, ak sa pripájaný objekt alebo nehnuteľnosť nachádza na území s vodovodnou sieťou a ak je pripojenie technicky možné; uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa a pre jeho prípadného právneho nástupcu.
23. Podľa ust. § 16 ods. 7 písm. a/,b/ zákona č. 442/2002 Z.z. vlastník verejnej kanalizácie je ďalej povinný po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa umožniť pripojenie na verejnú kanalizáciu, ak sa pripájaný objekt alebo nehnuteľnosť nachádza na území s kanalizačnou sieťou a ak je to technicky možné; uzatvoriť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú kanalizáciu; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej kanalizácie a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa a pre jeho prípadného právneho nástupcu.
24. Podľa ust. § 2 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 21/2017 Z.Z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou cenová regulácia vo vodnom hospodárstve podľa tejto vyhlášky sa vzťahuje na: a) výrobu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom, b) výrobu a distribúciu pitnej vody verejným vodovodom, c) dodávku pitnej vody verejným vodovodom, d) odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou, e) odvádzanie odpadovej vody verejnou kanalizáciou, f)čistenie odpadovej vody privádzanej do čistiarne odpadových vôd verejnou kanalizáciou
25. Podľa ust. § 4 ods. 1 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 21/2017 Z.Z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou ekonomicky oprávnenými nákladmi sú: a)náklady na obstaranie vody z podzemných, povrchových vodárenských zdrojov alebo nákupom; za ekonomicky oprávnené náklady sa považujú platby a poplatky za odbery a nákup vody vo výške množstva dodanej pitnej vody pre všetkých odberateľov´ a za množstvo vody na technologické účely, vlastnú spotrebu a straty vody vo výške maximálne 25 % z množstva dodanej pitnej vody rovnomerne rozdelené vo všetkých prípadoch obstarania, b) primerané technologické náklady, c) osobné náklady, a to priemerné osobné náklady na jedného zamestnanca na rok t zohľadňujúce najviac výšku dosiahnutej priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v roku t-2 zverejnenej na webovom sídle Štatistického úradu Slovenskej republiky, d)náklady na plnenie povinností podľa osobitných predpisov e) odpisy hmotného majetku, okrem odpisov hmotného majetku podľa písmen f) a g), najviac vo výške ustanovenej osobitným predpisom z jeho obstarávacej ceny a odpisy nehmotného majetku, okrem odpisov nehmotného majetku podľa písmen f) a g), vo výške 25 % z obstarávacej ceny nehmotného majetku zahrnutého v účtovníctve, f)odpisy hmotného a nehmotného majetku, ktorý bol obstaraný z prostriedkov Európskej únie, zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu obce alebo nadobudnutý bezodplatným prevodom podľa osobitného predpisu, zaradeného do účtovníctva po 1. januári 2011, najviac vo výške 2 % jeho obstarávacej ceny, g) odpisy nadobudnutého už prevádzkovaného hmotného a nehmotného majetku, zaradeného do účtovníctva regulovaného subjektu po 1. júli 2009, vo výške rovnomerných odpisov z kúpnej ceny maximálne do výšky rovnomerných odpisov zo všeobecnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku stanovenej znaleckým posudkom, h)nájomné za prenájom hmotného a nehmotného majetku, o ktorom účtuje vlastník a ktorý sa používa výhradne na regulovanú činnosť, preukázateľné zmluvou uzatvorenou medzi vlastníkom majetku a jeho nájomcom, najviac do preukázanej výšky odpisov podľa písmen e) až g); ak prenajatý hmotný majetok podlieha dani z nehnuteľností, najviac vo výške súčtu odpisov podľa písmen e) až g) a dane z nehnuteľností, i) náklady na opravy a údržbu majetku využívaného na zabezpečenie regulovanej činnosti v rozsahu zabezpečujúcom výkon regulovanej činnosti v primeranej výške, okrem nákladov na technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa osobitného predpisu, j)úrok z úveru poskytnutého bankou alebo pobočkou zahraničnej banky na obstaranie hmotného majetku alebo nehmotného majetku, ktorý sa používa výhradne na regulovanú činnosť.
26. Podľa ust. § 29 ods. 1 písm. b) z.č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach regulovaný subjekt je okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný vykonávať regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu a dodržiavať cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom,
27. Podľa ust. § 18 ods. 2 písm. f) zákon č. 442/2002 z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách prevádzkovateľ verejnej kanalizácie je ďalej povinný bezodplatne stanoviť technické podmienky pripojenia alebo odpojenia nehnuteľnosti na verejnú kanalizáciu,
28. Podľa ust. § 18 ods. 2 písm. i) zákon č. 442/2002 z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách prevádzkovateľ verejnej kanalizácie je ďalej povinný vyjadrovať sa za odplatu k projektovej dokumentácii týkajúcej sa výstavby rodinných domov, sídelných celkov alebo inej investičnej činnosti, ako aj k zmenám vo výrobnom procese fyzických osôb alebo právnických osôb z hľadiska požiadaviek na odvádzanie a čistenie odpadových vôd do 30 dní odo dňa vyžiadania.
29. Podľa ust. § 23 ods. 1 písm. i) zákon č. 442/2002 z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejnej kanalizácie podľa § 4 ods. 3. Vlastník verejnej kanalizácie alebo vlastník časti verejnej kanalizácie, ktorý žiada o pripojenie na inú verejnú kanalizáciu, ktorej nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejnú kanalizáciu prevádzkovo súvisiacu len na základe písomnej zmluvy podľa § 16 ods. 5.
30. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
31. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
32. Podľa ust. § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
33. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
34. Súd na margo zisteného skutkového stavu a zhodných tvrdení strán sporu konštatoval, že uzatvoreniu zmluvy o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou medzi žalobcom ako producentom odpadových vôd a žalovaným ako prevádzkovateľom kanalizácie predchádzalo podanie žiadosti žalobcu o stavebné povolenie kanalizačnej prípojky. V zmysle uvedeného žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. XXVFXXXXX zo dňa 12. 04. 2018, splatnú dňa 19. 04. 2018 na sumu 1 600,- eur s DPH, faktúru č. XXVFXXXXX zo dňa 12. 04. 2018, splatnú dňa 19. 04. 2018 na sumu 1 600,- eur s DPH, faktúru č. XXVFXXXXX zo dňa 12. 04. 2018, splatnú dňa 19. 04. 2018 na sumu 1 600,- eur s DPH a faktúru č. XXVFXXXXX zo dňa 12. 04. 2018, splatnú dňa 19. 04. 2018 na sumu 1600,- eur s DPH. Žalobca predmetné faktúry uhradil dňa 12. 04. 2018, avšak dňa 25. 03. 2019 žiadal o vrátenie predmetných platieb z dôvodu, že žalovaným fakturované poplatky žalobcovi predmetnými faktúrami bol účtované v rozpore so znením zákonov a vyhlášok týkajúcich sa danej problematiky. Žalovanému na tieto platby nevznikol žiaden právny nárok ako ani právny dôvod, čo v danom prípade podľa názoru žalobcu zakladalo bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Žalobou uplatnený nárok teda predstavoval žalobcov nárok na zaplatenie sumy 6 400,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, a to plnením bez právneho dôvodu.
35. Súd mal za to, že medzi stranami sporu bola spornou len otázka či vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Posúdenie, či medzi stranami sporu išlo o vzťah z vydania bezdôvodného obohatenia, záviselo od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t. j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.
36. Súd bol toho názoru, že žaloba je v časti dôvodná. Žalobca ako žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa mohol pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd uzatvorenej s vlastníkom kanalizácie, prípadne s prevádzkovateľom. Uzatvoreniu predmetnej zmluvy predchádzalo podanie žiadosti žalobcu o stavebné povolenie kanalizačnej prípojky. Na základe uvedeného žalovaný vystavil žalobcovi faktúry za poplatok za posúdenie projektovej dokumentácie, za poplatok za vydanie súhlasu ku stavebnému povoleniu a poplatok za zabezpečenie technických podmienok pripojenia rodinného domu, ktoré žalobca uhradil. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že poplatok za posúdenie projektovej dokumentácie bol poplatkom dôvodným, nakoľko predmetný poplatok vyplýval z ust. § 18 ods. 2 písm. i) zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Žalovaný bol oprávnený predmetný poplatok fakturovať, nakoľko zriadenie kanalizačnej prípojky muselo byť v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou. Žalovaný ako prevádzkovateľ kanalizácie, taktiež ako zriaďovateľ kanalizačnej prípojky rozhoduje o technickom riešení, umiestnení a parametroch kanalizačnej prípojky, a to na základe predloženej projektovej dokumentácie, preto sa súdu javilo ako potrebné, aby žalovaný predmetnú projektovú dokumentáciou posúdil v zmysle stanovených technických podmienok a následne ju pripojil na verejnú kanalizáciu.
37. Zároveň sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že poplatok za vydanie súhlasu ku stavebnému povoleniu v sume 450,- eur a poplatok za zabezpečenie technických podmienok pripojenia rodinného domu v sume 1 000,- eur boli poplatkami, ktoré boli fakturované neoprávnene, čo vyplývalo aj z rozhodnutia č. XXXX/XXXX/V-SD Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, sekcie cenovej regulácie. Žalovaný nemal nárok na zaplatenie poplatku za súhlas k stavebnému povoleniu, pretože predmetný poplatok bol už zahrnutý v cene za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou určenej Úradom pre žalovaného, a jeho opätovné zaplatenie predstavovalo navýšenie nákladov žalobcu oproti cene schválenej Úradom za regulovanú činnosť. Žalobca ako producent odpadovej vody, ktorý sa pripojil na verejnú kanalizáciu takisto nemal povinnosť hradiť zabezpečenie technických podmienok pripojenia, ktoré neboli súčasťou kanalizačnej prípojky, ale boli súčasťou verejnej kanalizácie. Uvedené vyplývalo aj z ust. § 18 ods. 2 písm. f) zákona č. 442/2002 Z.z., v ktorom bol žalovaný ako prevádzkovateľ verejnej kanalizácie povinný bezodplatne stanoviť technické podmienky pripojenia alebo odpojenia nehnuteľností na verejnú kanalizáciu. Takisto z ust. § 18 ods. 2 g) toho istého zákona vyplývalo, že prevádzkovateľ verejnej kanalizácie bol povinný bezodplatne stanoviť technické podmienky zriaďovania alebo odstraňovania kanalizačnej prípojky. Súd sa ďalej nestotožnil s názorom žalovaného, že predmetné faktúry boli vystavené dôvodne, čoho dôkazom bola aj skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti žalobcu boli riadne pripojené na verejnú kanalizáciu. Žalovaný súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že zaplatenie poplatkov za vydanie súhlasu k stavebnému povoleniu v sume 450,- eur a za zabezpečenie technických podmienok pripojenia rodinného domu v sume 1 000,- eur bolo podmienené pripojením sa na verejnú kanalizáciu, taktiež žalovaný v konaní nepredložil dokument, v ktorom by žalovaný vyjadril výslovný súhlas k stavebnému povoleniu, respektíve by ako zriaďovateľ kanalizačnej prípojky skonštatoval zabezpečenie technických podmienok pripojenia k rodinnému domu. Z vyššie uvedeného vyplývalo, že žalovaný súdu žiadnym spôsobom nepreukázal ich vykonanie, resp. žalovaný predmetné služby bližšie nešpecifikoval. Na záver dal súd do pozornosti, že v aktuálnom cenníku žalovaného zverejnenom na jeho webovej stránke sa dva predmetné poplatky už nenachádzajú, čiže ich zaplatenie už žalovaný ďalej nepožaduje.
34. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že žaloba žalobcu bola v časti istiny 5 800,- eur dôvodná. Žalobca súdu preukázal, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, a to prijatím plnenia od žalobcu spočívajúceho vo fakturovaných poplatkov žalovaným, ktoré boli neopodstatnené, čo znamenalo, že žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu. Žalobcovi vznikla za toto plnenie majetková ujma spočívajúca v duplicitnej úhrade poplatkov, ktoré už boli zahrnuté do v cene za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou určenej úradom pre žalovaného a preto, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5 800,- eur s príslušenstvom.
35. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
36. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
37. Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 21/2013 Z.z.“) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
38. Podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 21/2013 Z.z.“) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
39. Nakoľko strany sporu nemali úrok z omeškania zmluvne dohodnutý, omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vzniklo žalobcovi podľa ust. § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z.
40. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 13. 04. 2018 doposiaľ vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom, t.j. ku dňu 13. 04. 2018 bola 9 % ročne.
41. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9 % a to až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovaným žalobcovi.
42. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu ttrov konania nárok.
44. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,26 %, čo korešpondovalo s jeho pomerom úspechu v konaní, ktorý súd vypočítal tak, že žalobcov neúspech, ktorý predstavoval 9,37 %, odpočítal od úspechu žalobcu, ktorý predstavoval 90,63 %, pričom o samotnej výške tohto nároku žalobcu rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.