Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-197-2023.pdf
PDF · 94.26 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/197/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudcom JUDr. Miroslavom Juričkom, v právnej veci maloletých detí: A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, bytom u matky, deti rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, F., a otec B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Zverujú sa mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok.
II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. výživné vo výške 50 Eur mesačne a na výživu mal. B. výživné vo výške 50 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 07.03.2024 opakovane do budúcna.
III. Styk otca s mal. A. a mal. B. súd neupravuje.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. A. C. D. sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 23.08.2023 domáhala zverenia maloletých detí B. a A. do jej starostlivosti, žiadala zaviazať otca na výživné 200 Eur splatné k 10. dňu v mesiaci.
2. Matka podaný návrh odôvodnila tým, že spoločne s otcom žili v Anglicku, po tom, ako sa rozišli sa matka vrátila na Slovensko, kde žije od augusta 2023.
3. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia rodinných, bytových a sociálnych pomerov v rodine maloletých detí zo dňa 06.10.2023 súd zistil tieto skutočnosti: matka, C. D., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom F., E. XXXX/X v mesiaci august 2023 spoločne s maloletými deťmi opustila územie Veľkej Británie a presťahovala sa na územie Slovenskej republiky. S deťmi býva v domácnosti svojich rodičov. Jedná sa o rodinný dom. Rodičia vypomáhajú matke po finančnej stránke, nakoľko toho času nemá žiaden príjem. Cestou tunajšieho úradu si vybavuje dávku v hmotnej núdzi a prídavok na dve deti. Maloletý A. je žiakom 1.triedy Základnej školy v Letanovciach. Maloletá B. sa nachádza v celodennej starostlivosti matky. Deti sú zdravé, prekonávajú bežné detské ochorenia. Pri pohovore matka uviedla, že vo Veľkej Británii nežili s otcom v spoločnej domácnosti. Matka s deťmi bývala pri svojej sestre a otec býval pri svojej matke. Opustila Veľkú Britániu z dôvodu, že otec si robil čo chcel. Nežil rodinným životom, užíval drogy. Matka má vedomosť, že otec žije pri svojej matke a nič nerobí. Je žobrákom, nepracuje. Na výžive a starostlivosti o deti sa nijakým spôsobom nepodieľa. Vzhľadom na výsledky sociálneho zisťovania kolízny opatrovník odporúča súdu návrhu vyhovieť, zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky
a otca zaviazať vyživovacou povinnosťou vo výške zodpovedajúcej odôvodneným potrebám maloletých detí.
4. Nakoľko sa súdu nepodarilo ani po opakovanom šetrení pobytu otca zistiť jeho skutočný pobyt ani miesto jeho pracoviska, súd mu doručil písomnosti podľa § 106 ods. 3 C.s.p. oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stráne tun. súdu.
5. Otec sa k podanému návrhu v súdom určenej lehote ani mimo nej nevyjadril, súdu nepredložil žiadne listiny, nemal návrhy na vykonanie dokazovania.
6. Matka na pojednávaní uviedla že býva v 3izbovom byte, spoločne s jej dvoma deťmi, jej matkou a jej sestrou s manželom, spolu 12 ľudí. Majú zavedenú vodu a elektrinu, účty hradí jej matka vo výške 216 Eur. Jej matka poberá dávky, otec pracuje. Nikde nepracovala od skončenia školy. Chce aby výživné za otca platil štát. Nepoberá prídavky na deti ani dávku v hmotnej núdzi, pôjde si to vybaviť. Živí ju matka, táto aj zakupuje ak treba niečo deťom zakúpiť. H. A. navštevuje 1. ročník ZŠ, dcéra B. je doma, má síce 5. rokov, avšak jej ešte neprišila žiadna pozvánka ani zo školy ani škôlky, aby nastúpila. Nikde sa ani nebola informovať. Deti sú zdravé, ak je to potrebné, chodí s nimi k lekárovi. Pre syna A. platí obedy 2 Eur na mesiac, do školy chodí autobusom, dobíja mu kredit 10 Eur mesačne. Oblečenie deťom zakupuje ak je to potrebné, naposledy to boli botasky v sume 10 Eur alebo zimné oblečenie. Otec sa vrátil z Anglicka, bol pozrieť aj deti, doniesol im aj veci, synovi zakúpil zlatý náhrdelník, dcére cukríky a čipsy. Tiež dal deťom 20 Eur. Od októbra 2022 do augusta 2023 žila v Anglicku, nakoľko však nemala status, nikde nepracovala ani nepoberala žiadne dávky. S otcom sa nestretávajú, nerozprávajú sa. Na návštevu prišiel bez ohlásenia, pozrel deti a odišiel.
7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
8. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
9. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
10. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
18. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 220/2023 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2023 suma alebo úhrn súm 122,77 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
19. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2023 predstavuje čiastku 36,80 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
26. Podľa § 111 CMP ,v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým,
27. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
28. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
29. Súd po vykonanom zveril maloletých A. a B. do starostlivosti matky, pretože mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletej toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloleté deti sú v súčasnej dobe v starostlivosti matky, ktorá sa o nich riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Súd dospel k záveru, že je v záujem maloletých A. a B. rozhodnúť o ich zverení matke, ktorá aj naďalej bude zabezpečovať ich starostlivosť.
30. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
31. Matka v danom konaní vlastné pravidelné náklady na obe deti prezentovala u mal. A. na stravné v škole 2 Eur a cestovné 10 Eur. Občasne zakupuje šaty a obuv. Ďalšie súčasné výdavky matka už nevyčíslila. Náklady na bývanie a stravu matka deklarovala že nemá žiadne.
32. Matka v súčasnej dobe nemá žiaden príjem, nikde nepracuje, nepoberá žiadne dávky, nežiadala ani o nich.
33. Príjem otca sa nepodarilo zistiť, rovnako sa nepodarilo zistiť jeho osobné a majetkové pomery, zdržiava sa pravdepodobne v zahraničí, kde aj keď to neuviedol, je vysoký predpoklad, že by mohol pracovať. Vzhľadom na to, že nebolo možné zistiť jeho aktuálny mesačný príjem, súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z výdavkov, ktoré matka uviedla na pojednávaní a ktoré boli uvedené adekvátne veku a potrebám maloletých detí. Súd určil vyživovaciu povinnosť zo strany otca primerane potrebám maloletých s tým, že na jeho výžive a výchove sa podieľa výlučne matka, preto výživné v sume 50,- Eur mesačne na mal. A. a 50 Eur na mal. B. považoval súd za také, dostatočne pokrývajú odôvodnené potreby maloletých detí a ktoré je schopný otec platiť.
34. Súd priznal výživné odo dňa vyhlásenia rozhodnutia, matka nepožadovala inú okolnosť pre určenie momentu hradenia výživného.
35. Čo sa styku otca s mal. A. a mal. B. týka, súd tento neupravil. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo že otec sa dlhodobo zdržiava v Anglicku, kde je údajne bezdomovec, pokiaľ je na Slovensku
deti navštívi, matka mu v tom nebráni. Preto súd styk otca s deťmi ani považoval za potrebný a dôvodný upravovať.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tejto zákon neustanovuje inak. Súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.