Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-164-2019.pdf
PDF · 92.71 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/164/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobcu Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanému: B. Š., V.. XX.XX.XXXX, P. Š. XXXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie 214,26 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 214,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 106,35 eur od 22.6.2018 do zaplatenia, zo sumy 89,02 eur od 21.8.2018 do zaplatenia, zo sumy 18,89 eur od 28.8.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.08.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 214,26 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania z dôvodu nezaplatenia ceny za dodávku vody (vodné) a odvádzanie odpadových vôd (stočné) k odbernému miestu: J. X. XXXX,080 01 Prešov.
2. V žalobe tvrdil, že žalobca uzatvoril dňa 27.11.2015 so žalovaným ako súkromný podnikateľom zmluvu č. XX-XXXXXXXXXPOXXXX o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. V zmysle tejto zmluvy žalobca poskytoval žalovanému služby k odbernému miestu na adrese Jána Hollého 5883, 080 01 Prešov a to až do dňa 01.05.2019. So žalovaným mal žalobca uzavretú aj Nájomnú zmluvu č. X/X/XXXX/ÚP zo dňa 11.02.2013, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07.09.2015 až do 31.07.2018, ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov v priestoroch vodojemu Táborisko súp č. XXXX, na parc. Č. KN-C XXXX, vedené na LV XX, k. ú. Prešov na účely prevádzkovania kancelárii pohrebnej služby a kvetinárstva. Žalobca eviduje voči žalovanému neuhradenú faktúru za výmenu poškodeného vodomeru zrealizovanú dňa 30.05.2018, ďalej neuhradenú faktúru za prenájom nebytových priestorov za mesiac júl 2018 ako aj faktúru za silovú elektrinu za obdobie od 01.07.2018 do 31.07.2018. Nakoľko do dňa podania žaloby tieto faktúry žalovaný neuhradil, uplatnil si žalobca svoj nárok súdnou cestou.
3. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu ako dôkaz faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 21.06.2018 s priloženou objednávkou/ preberacím protokolom zo dňa 30.05.2018, faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 20.08.2018 spolu s objednávkou/preberacím protokolom zo dňa 31.07.2018, faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 27.08.2018 spolu s objednávkou/preberacím protokolom za obdobie od 01.07.2018 do 31.07.2018, zmluvu č. XX-XXXXXXXXXPOXXXX, prílohu č. 1 k zmluve č. XX-XXXXXXXXXPOXXXX, Dohodu o ukončení zmluvy zo dňa 31.07.2018, Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve č. 7/., Nájomnú zmluvu zo dňa 11.02.2013 a výpis zo živnostenského registra žalovaného.
4. Súd vo veci vydal dňa 03.10.2019 platobný rozkaz č.k. 24Cb/164/2019-29. Platobný rozkaz súd doručoval na známu adresu, ale bezúspešne. Zásielku sa nepodarilo doručiť ani prostredníctvom Okresného riaditeľstva policajného zboru v Prešove. Zo správy OOPZ vyplýva, že menovaný sa na adrese dlhodobo nezdržiava ( už viac ako 6 rokov) a jeho suseda jeho súčasnú adresu nepozná. Nemožnosť doručenia platobného rozkazu malo za následok zrušenie platobného rozkazu v zmysle § 266 ods. 3 zákona ć. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
5. Následne súd pri doručovaní žaloby s prílohami žalovanému postupoval podľa § 116 ods. 2 CSP a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na svojej webovej stránke a úradnej tabuli súdu dňa 23.01.2020. Uplynutím 15 dní nastala fikcia doručenia žaloby žalovanému. Všetky písomností jej súd už doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP teda na adresu, ktorú má evidovanú v registri obyvateľov, čo vplýva z § 116 ods. 3 CSP.
6. Podľa § 177 odsek 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
7. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 214,26 eura, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 177 ods. 2 písm. a) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.06.2020 o 8.10 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu.
9. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
10. Žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzatvorili dňa 27.11.2015 zmluvu č. XX- XXXXXXXXXPOXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok) verejnou kanalizáciou, a to pre odberné miesto J. X. XXXX, 080 01 Prešov. Predmetom zmluvy bol podľa čl. II., bod 1 záväzok žalobcu ako dodávateľa pre žalovaného ako odberateľa opakovane uskutočňovať: dodávku vody z verejného vodovodu, odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, odvádzanie odpadových vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok) verejnou kanalizáciou. Podľa čl. II., bod 5.1 sa odberateľ zaviazal dodávateľovi za odobratú vodu z verejného vodou platiť dohodnuté vodné a za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou stočné. Podľa čl. II., bod 5.3, cena za výrobu a dodávku pitnej vody a odvedenie a čistenie odpadových vôd je určená rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa čl. II., bod 5.6, podkladom pre zaplatenie vodného a stočného je daňový doklad - faktúra. Kupujúci sa zaväzuje uhradiť faktúru v lehote splatnosti 14 dní odo dňa doručenia, kde sa má za to, že faktúra bola doručená kupujúcemu tretí deň po odoslaní. Za dodané služby, skutočnú spotrebu a za prerušenie dodávky vody žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX na sumu 18,89 eur, splatnú dňa 27.08.2018.
11. Dňa 11.02.2013 uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu č. X/X/XXXX/ÚP, na základe ktorej sa žalobca zaviazal v zmysle č. II. tejto zmluvy prenajímať nájomcovi nebytové priestory evidované v katastrálnom území Prešov, nachádzajúce sa v priestoroch vodojemu Táborisko - súp. č. XXXX, na parcele č. KN -C XXXX o celkovej výmere 99 m2 vedenej na LV č. XX a žalovaný sa zaviazal platiť prenajímateľovi dohodnuté nájomné. V zmysle dodatku č. 1 k nájomnej zmluve č. 7/. zmluvné strany upravili nájomnú zmluvu v označení zmluvnej strany nájomcu (z dôvodu zmeny označenia nájomcu).V zmysle dodatku o ukončení zmluvy zo dňa 31.07.2018 zmluvné strany nájomnej zmluvy ukončili platnosť a účinnosť nájomnej zmluvy a dodatku ku dňu 31.07.2018. Za prenájom nebytových priestorov v období „. žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX na sumu 89,02 eur, splatnú dňa 20.08.2018.
12. Žalobca navyše vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX, splatnú dňa 21.06.2018 za výmenu poškodeného vodomera, a škodu na meradle sumu 106,35 eura.
13. Podľa § 261 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 269 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
15. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
16. Podľa § 4 odsek 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej len „zákona o verejných vodovodoch), odberateľom vody (ďalej len „odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.
17. Podľa § 4 odsek 6 zákona o verejných vodovodoch, vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.
18. Podľa § 22 ods. 1 zákona o verejných vodovodoch, žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy o dodávke vody uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu, prípadne s prevádzkovateľom.
19. Podľa § 22 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch, nehnuteľnosť alebo objekt možno pripojiť na verejný vodovod jednou vodovodnou prípojkou. S písomným súhlasom prevádzkovateľa verejného vodovodu možno v odôvodnených prípadoch vybudovať jednu vodovodnú prípojku pre viac nehnuteľností, prípadne viac vodovodných prípojok pre jednu nehnuteľnosť alebo objekt.
20. Podľa § 26 ods.1 písm. e) zákona o verejných vodovodoch, Odberateľ a producent sú povinní dbať o to, aby nedošlo k poškodeniu meradla, k jeho odstráneniu alebo k inému neoprávnenému zásahu na meradle.
21. Podľa § 28 ods. 1 zákona o verejných vodovodoch, konečný spotrebiteľ vody je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody.
22. Podľa § 28 ods.3 zákona o verejných vodovodoch, za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.
23. Podľa § 30 ods.3 zákona o verejných vodovodoch, ak bola nefunkčnosť alebo poškodenie meradla spôsobená nedostatočnou ochranou meradla odberateľom alebo zásahom odberateľa, ktorý spôsobil poškodenie meradla, náhradu škody a náklady spojené s výmenou alebo opravou meradla hradí odberateľ.
24. Podľa § 28 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch, právo na vodné vzniká tokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká tokom vody do hlavného uzáveru pripojeného k pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového
stojana plniaceho miesta, alebo hadicového zariadenia. V takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody.
25. Podľa § 28 odsek 8 zákona o verejných vodovodoch, právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie.
26. Podľa § 28 odsek 9 zákona o verejných vodovodoch, vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu a množstva odobratej pitnej vody.
27. Podľa § 28 odsek 10 zákona o verejných vodovodoch, stočné je platba za odvedenú odpadovú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1m3 odvedenej odpadovej vody verejnou kanalizáciou a spravidla aj čistenej odpadovej vody podľa osobitného predpisu a množstva odvedenej odpadovej vody.
28. Podľa § 30 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch, ak bola nefunkčnosť alebo poškodenie meradla spôsobená nedostatočnou ochranou meradla odberateľom alebo zásahom odberateľa, ktorý spôsobil poškodenie meradla, náhradu škody a náklady spojené s výmenou alebo opravou meradla hradí odberateľ.
29. Podľa § 32 ods. 1 písm. m) zákona o verejných vodovodoch, prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu, alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v prípade nezaplatenia vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti.
30. Podľa § 32 odsek 8 zákona o verejných vodovodoch, v prípade, že bola prerušená alebo obmedzená dodávka vody alebo odvádzanie odpadových vôd z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. g) až n) a v odseku 6, hradí s tým spojené náklady odberateľ alebo producent.
31. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
32. Podľa § 671 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
33. Podľa § 676 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak
34. V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy č. XX-XXXXXXXXXPOXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok) verejnou kanalizáciou, a to pre odberné miesto J. X. XXXX, 080 01 Prešov, na základe ktorej bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby. Taktiež mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy č. X/X/XXXX/ÚP, na základe ktorej sa žalobca zaviazal prenajímať žalovanému nebytové priestory a žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi dohodnuté nájomné. Žalobca na základe predmetných zmlúv vystavil žalovanému faktúry, ktoré žalovaný neuhradil, v konaní bol pasívny, žalovaný nárok nerozporoval a ani nepreukázal, že žalovanú sumu (t.j. jednotlivé faktúry) žalobcovi uhradil. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
35. Podľa § 369 odsek 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
36. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
37. Žalobca si žalobou uplatnil aj úroky z omeškania. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období bola 0%, čo po zvýšení predstavuje 8%. Žalovaný sa nezaplatením jednotlivých faktúr dostal do omeškania dňom nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých faktúr, preto súd priznal žalobcovi aj požadovaný úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 106,35 eur od 22.6.2018 do zaplatenia, zo sumy 89,02 eur od 21.8.2018 do zaplatenia, zo sumy 18,89 eur od 28.8.2018 do zaplatenia.
38. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Prešove dňa 24.06.2020