Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36CbZm/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobkyne: M.c, zastúpená splnomocnencom M.v proti žalovanému: E., o zaplatenie 7.519,75 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

1. Žaloba s a z a m i e t a .

2. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 2.8.2019 domáhala vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej istinu vo výške 7.519,75 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite žaloby ako aj náhradu trov konania a to titulom dlhu zo zmluvy o pôžičke. V žalobe uviedla, že dňa 27.5.2010 uzavrela so žalovaným Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla v hotovosti žalovanému peňažnú sumu 26.040 eur, ktorú žalovaný v deň podpisu zmluvy aj reálne prevzal. Súčasťou zmluvy bol aj splátkový kalendár, ktorí tvoril prílohu č. 1. V prílohe č. 2 bola ako zabezpečovací inštitút zahrnutá vlastná (bianko) zmenka, ktorú bez protestu podpísal žalovaný v rovnaký deň ako predmetnú zmluvu. Posledná splátka mala byt ku dňu 20.5.2020. Žalovaný do mesiaca jún 2017 splatil sumu 18.520,25 eur, čo znamená, že nesplatená časť k tomuto mesiacu predstavovala čiastku 7.519,75 eur. Odvtedy žalovaný prestal splácať. Dlh sa ustálil na tejto výške. Žalobkyňa dávala žalovanému ešte opakovane šance dlh splatiť, i keď v zmysle zmluvne dohodnutého mechanizmu (čl. II. ods. 2.3) sa dlh mal stať splatným do konca júla 2017. Pokúšala sa počas dvoch rokov rôznymi spôsobmi so žalovaným skontaktovať a primäť ho k riešeniu situácie s nedosplácaným dlhom. Žalovaný sa jej však nakoniec začal úplne vyhýbať a nekomunikoval. Dňa 1.6.2019 nakoniec žalobkyňa, po dvoch rokoch márneho úsilia, zosplatnila zvyšok dlhu (žalovaný už od júna 2017 nezaplatil vôbec nič) a v tomto zmysle odoslala žalovanému písomnú predžalobnú výzvu, ktorá mu bola dňa 11.6.2019 doručená. Ako posledný termín úhrady určila žalobkyňa deň 30.6.2019, a upozornila ho, že inak podnikne právne kroky smerujúce k právnemu zabezpečeniu jeho pohľadávky (zvyšku dlhu). Dňa 6.6.2019 bolo v Obchodnom vestníku 108/2019 uverejnené uznesenie OS Trnava sp. zn. zo dňa 31.5.2019, ktorým bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz. O tom bola žalobkyňa aj upovedomená konkurzným správcom. Žalovaný bol povinný v konaní o oddlžení konkurzom povinný uviesť všetkých známych veriteľov. To však, pokiaľ ide o prípad žalobkyne neurobil a návrh na oddlženie konkurzom bol konkurznému súdu doručený so zoznamom veriteľov, v ktorom žalobkyňa nefigurovala, a nefigurovala v ňom ešte ani vtedy, keď Okresný súd Trnava dňa 31.5.2019 vydával uznesenie sp. zn. -12 . Do zoznamu veriteľov ju žalovaný dopísal dodatočne ex post po vydaní uznesenia sp. zn. -12 Okresným súdom Trnava, a to konkrétne až na prvom stretnutí s jeho ustanoveným konkurzným správcom po tom, čo už mal vedomosť, že žalobca mu zosplatnil dlh pochádzajúci z jeho záväzku zo zmluvy o pôžičke, pretože dňa 11.6.2019 obdržal od neho predžalobnú výzvu zo dňa 1.6.2019. Je teda

zrejmé, že pohľadávka žalobkyne vznikla v mesiaci jún 2019 a v tomto istom mesiaci bol aj konkurz na jeho majetok právoplatne vyhlásený, t. j. aplikácia § 166a ods. 1 ZoKR je prakticky vylúčená.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.8.2019 (č.l. 22 spisu) uviedol, že žalobkyňa argumentuje tým, že účinky vyhláseného konkurzu na jeho majetok sa na ňou uplatnenú pohľadávky nevzťahujú, avšak jej skutkové a právne závery sú zjavne nedôvodné a nesprávne. Všeobecne totiž platí, že pohľadávka zo zmluvy o pôžičke vzniká kumulatívnym splnením dvoch podmienok a to uzavretím zmluvy a reálnym poskytnutím finančných prostriedkov predstavujúcich pôžičku. Ak by teda žalobkyňa preukázala vznik pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, táto by vznikla už dňom 27.5.2010. Z článku II. bod 2.3 zmluvy o pôžičke potom vyplýva, že celý dlžný zostatok sa stáva splatným posledným dňom nasledujúceho mesiaca po omeškaní, alebo neuhradení jednej splátky pôžičky. Z obsahu žaloby vyplýva, že poslednú splátku pôžičky mal žalovaný uhradiť v mesiaci máj 2017 čo má za následok, že automatické zosplatnenie dlžného zostatku pôžičky malo nastať dňom 31.7.2017. Z uvedeného tak vyplýva jednoznačný záver, že ku dňu vyhlásenia konkurzu (7.6.2019) by prípadná žalobkyňou uplatňovaná pohľadávka nielen existovala (od 27.5.2010), ale bol by už dávno zosplatnený aj celý jej dlžný zostatok (ku dňu 31.7.2017). Akékoľvek následné právne úkony zo strany žalobkyne v podobe „zosplatnenia" pôžičky ku dňu 30.6.2019 (ktoré fakticky žiadnym zosplatnením nie je) tak boli bez akéhokoľvek právneho významu a bez potenciálu vyvolať akékoľvek právne účinky. Na žalobkyňou uplatňovanú pohľadávku sa nesporne vzťahujú účinky vyhlásenia konkurzu, konkrétne ustanovenie , čo má za následok, že žalobou uplatnená pohľadávka môže byt' uspokojená len konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný za to, že súd mal titulom vyhlásenia konkurzu dňa 7.6.2019 v súlade s súdne konanie zastaviť.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 18.9.2019 (č.l. 27 spisu) uviedla, že argumentácia žalovaného proti mnou uplatnenému nároku na peňažné plnenie vlastne nesmeruje tým smerom, že by pohľadávku neuznal z toho dôvodu, že by vôbec nevznikla, ona smeruje proti záveru, že účinky vyhlásenia konkurzného konania sa na ňu nevzťahujú, pretože pohľadávka vznikla dňa 1 1.06.2019. Žalovaný tvrdí, že pohľadávka vznikla dňa 27.5.2010, resp. (v prípade riadneho nesplatenia čo i len jednej splátky, ktoré prvé riadne nesplatenie nastalo v máji 2017) dňa 31.7.2017, kedy bola v zmysle čl. II. bod 2.3. zosplatnená zvyšná časť pôžičky, čo jednoznačne indikuje jej vymožiteľnosť iba cestou konkurzu ( ), a teda nedôvodnosť žaloby. Poukazuje na to, že pohľadávka zo zmluvy o pôžičke vzniká kumulatívnym splnením dvoch podmienok, a to uzavretím zmluvy a poskytnutím finančných prostriedkov predstavujúcich pôžičku (k obom udalostiam došlo dňa 27.5.2010, teda v rovnaký deň). Spornou preto zostáva otázky vzniku pohľadávky. Celá problematika si najprv vyžaduje definovanie pohľadávky. V súkromnom práve je pohľadávka definovaná ako právo jednej osoby alebo viacerých osôb požadovať od inej osoby alebo iných osôb určité konanie (tj. buď danie alebo konanie v užšom zmysle) alebo nekonanie (tj. buď zdržanie sa alebo strpenie niečoho) v rámci záväzkového právneho vzťahu („v rámci záväzkového právneho vzťahu" znamená, že súčasne platí, že dlžník má povinnosť k tomuto konaniu či nekonaniu, a že celý vzťah je právny vzťah). Rozlišuje sa teda rovina právneho vzťah, ktorého založením vzniká medzi týmito subjektami synalagmatická povinnosť poskytnúť si plnenie, avšak nie v rovnakom okamihu; a rovina pohľadávky (možnosti dožadovať sa tohto poskytnutého plnenia, a to aj nútene, ak sa nerealizuje dobrovoľne zo strany dlžníka, resp. zaviazaného, v dohodnutej lehote, resp. časovom úseku). Na strane veriteľa je právo získať a požadovať späť poskytnuté plnenie podmienené až okamihom dovŕšenia dátumu splatnosti poskytnutého plnenia (resp. jednotlivých splátok, ak je dohodnuté plnenie v splátkach), až vtedy veriteľ môže od dlžníka požadovať vrátenie dlhu, teda vzniká pohľadávka. V danej veci pohľadávka vznikla až prijatím zosplatnenia zo dňa 7.6.20119 žalovaným, ku ktorému preukázateľnému prijatiu došlo dňa 11.6.2019. Toto zosplatnenie mu posielala bez vedomia o tom, že na seba vyhlasuje konkurz a navyše ma do zoznamu veriteľov v pokladoch pre oddlženie (ako sa neskôr ukázalo) neuviedol. Súd si môže preverením spisu sp.zn. a súčasne i spisu, ktorým sa vybavovala žiadosť žalovaného na oddlženie v Centre právnej pomoci, Kancelária Trnava overiť, či ku dňu 31.5.2019, keď oddlženie uznesením vyhlasoval zákonný sudca bola uvedená v zozname veriteľov alebo nebola. Jednoznačne nebola. Dopísaná bola až u konkurzného správcu a aj to len preto, že žalovaný ako dlžník si dňa 11.6.2019 prevzal jej list zo dňa 1.6.2019 (zosplatnenie), inak by sa tam neocitla pravdepodobne nikdy. Tým sa žalovaný dopustil nepoctivého zámeru [, ale aj podľa písm. c), príp. i písm. h) , čo by teoreticky zakladalo možnosť podať na neho osobitnú žalobu pre nepoctivý zámer podľa . Žalobkyňa tvrdí, že jej pohľadávky sa vyhlásený

konkurz nijako netýka a ani nemalo pre ňu význam ju do predmetného konkurzu prihlasovať, hoci k tomu bola formálne vyzvaná listom správcu zo dňa 19.6.2019.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 4.11.2019 (č.l. 35) uviedol, že je nesporné, že žalobkyňa si voči nemu uplatňuje nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom dlhu, ktorý vznikol zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 27.5.2010, pričom splatnosť celého dlžného zostatku pôžičky nastala v zmysle článku II. bod 2.3 zmluvy o pôžičke dňom 31.7.2017. Dňa 6.6.2019 bolo v Obchodnom vestníku 108/2019 uverejnené uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 31.5.2019, ktorým bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, pričom konkurz sa považoval za vyhlásený dňom 7.6.2019, o čom bola žalobkyňa osobitne upovedomená ustanoveným správcom a bola zapísaná do zoznamu veriteľov. Vyššie uvedeným uznesením bolo zároveň rozhodnuté o jeho oddlžení. Na žalobkyňou uplatňovanú pohľadávku sa v súlade s ustanovením vzťahovali účinky vyhlásenia konkurzu, čo má za následok, že žalobou uplatnená pohľadávka mohla byť uspokojená len konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konkurzného konania bolo rozhodnuté o oddlžení s tým, že žalobou uplatňovanú pohľadávku, ktorá vznikla dňom 31.7.2017 bolo možné uspokojiť len v konkurznom konaní, ktoré bolo skončené z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, predmetnú pohľadávku žalobkyne nie je možné priznať ani o nej rozhodnúť v prebiehajúcom súdnom konaní. Na základe uvedeného s poukazom na ustanovenie navrhoval, aby súd konanie zastavil a ak tak súd neučiní, alternatívne navrhol, aby súd žalobu zamietol.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, splnomocneného zástupcu žalobkyne, žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so zmluvou o pôžičke, výzvou, časťou Obchodného vestníka 108/2019, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

6. Žalobkyňa ako aj žalovaný v konaní v plnom rozsahu zotrvali na obsahu svojich písomných podaní zaslaných súdu.

7. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.5.2010 (č.l. 5 spisu) súd zistil, že žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili podľa písomnú zmluvu o pôžičke na základe ktorej žalobkyňa prenechala žalovanému pri podpise zmluvy peňažnú pôžičku vo výške 26.040 eur. Podľa čl. II. zmluvy bude pôžička splatná najneskôr k 20.5.2020 viď Splátkový kalendár Príloha č. 1. Pri omeškaní alebo neuhradení platby v aktuálnom mesiaci, sa zostatok pôžičky stáva splatným do konca nasledujúceho mesiaca.

8. Z predžalobnej výzvy zo dňa 1.6.2019 (č.l. 7 spisu) súd zistil, že žalobkyňa adresovala žalovanému písomnú výzvu na úhradu zostávajúcej dlžnej čiastky pôžičky vo výške 7.519,75 eur do 30.6.2019. Žalovaný prijal výzvu dňa 11.6.2019 (č.l. 10 spisu).

9. Z výpisu z Obchodného vestníka 108/2019 zo dňa 6.6.2019 (č.l. 11spisu) súd zistil, že v tento deň bolo v Obchodnom vestníku publikované uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 31.5.2019, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka E. za správcu ustanovil JUDr. Petra Ondreičku. Vo výroku III. uznesenia súd vyzval veriteľov dlžníka, aby v prihlasovacej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Vo výroku IV. uznesenia súd oddlžil dlžníka tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

10. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Podľa § 166a ods. 1 Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),

12. Podľa § 167e ods. 1 cit. zákona ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

13. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

14. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

16. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Podľa , prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

18. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

19. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.5.2010 mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili podľa písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa prenechala žalovanému pri podpise zmluvy peňažnú pôžičku vo výške 26.040 eur. Podľa čl. II. zmluvy bude pôžička splatná najneskôr k 20.5.2020 viď Splátkový kalendár Príloha č. 1. Pri omeškaní alebo neuhradení platby v aktuálnom mesiaci, sa zostatok pôžičky stáva splatným do konca nasledujúceho mesiaca. Ďalej nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný uhradil poslednú splátku v máji 2019.

20. V danom konaní je vzhľadom na právnu argumentáciu oboch strán rozhodujúce posúdiť okamih vzniku pohľadávky žalobkyne, ktorú si uplatňuje v súdnom konaní a to vzhľadom k tomu, že dňa 7.6.2019 bol vyhlásený konkurz na žalovaného a v zmysle ods 1. pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz môže byť uspokojená len v konkurze. Žalobkyňa v konaní tvrdí, že uvedené zákonné ustanovenie sa na jej pohľadávku nevzťahuje, nakoľko jej pohľadávky vznikla až dňa 11.6.2019 (deň prevzatia písomnej Výzvy zo dňa 1.6.2019 žalovaným), t.j. až po vyhlásení konkurzu. Žalovaný v konaní tvrdil, že pohľadávka žalobkyne vznikla dňa 27.5.2010, t.j. vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, nakoľko ide o pohľadávku z písomnej Zmluvy o pôžičke a tá bola riadne uzavretá dňa 27.5.2010.

21. Pri tejto argumentácii a právnom výklade každej zo strán je nutné ako prvé ozrejmiť právne pojmy „Právo (pohľadávka)“ a „Nárok“ a ich vznik, nakoľko nie je možné si tieto zamieňať, prípadne stotožňovať. V danom prípade je Pohľadávkou žalobkyne jej právo ako veriteľa na to, aby jej dlžník žalovaný vrátil požičané finančné prostriedky. Toto právo jej vzniklo uzavretím zmluvy o pôžičke a reálnym poskytnutím finančných prostriedkov predstavujúcich pôžičku (reálny kontrakt). Nie je sporné, že finančné prostriedky boli reálne poskytnuté pri podpise zmluvy, t.j. reálne žalobkyňa plnila žalovanému dňa 27.5.2010. Nárok na vrátenie pôžičky (poskytnutého peňažného plnenia) vznikol žalobkyni až splatnosťou. Vrátenie pôžičky bolo dohodnuté v jednotlivých splátkach v zmysle Splátkového kalendára. Celá pôžička mala byť podľa zmluvy splatná najneskôr až dňa 20.5.2020. V prípade ak by sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou jednotlivých splátok, alebo by ich prestal uhrádzať, tak zostatok pôžičky sa mal podľa dohody zmluvných strán stať splatným do konca nasledujúceho mesiaca. Žalovaný uhradil poslednú splátku v máji 2019, teda v júny už splátku neuhradil a na konci nasledujúceho mesiaca t.j. júla 2019 (31.7.2019)

sa stal splatným celý zvyšok dlhu. Aj napriek právnemu názoru súdu na vznik, určenie splatnosti pri posúdení daného sporu ( ) nie je rozhodujúci vznik splatnosti, vznik nároku, ale je dôležitý vznik pohľadávky (práva). Súd má za to, že pohľadávka žalobkyne vznikla dňa 27.5.2010 a kedy nastala jej splatnosť, či v zmysle Dohody dňa 31.7.2019 alebo neskôr ako tvrdí žalobkyňa až dňa 11.6.2019 nie je rozhodujúce. Nie je možné stotožňovať splatnosť dlhu s právom na jeho zaplatenie (pohľadávkou) a tvrdiť, že až jeho celkovou splatnosťou vznikla pohľadávka ako to tvrdí žalobkyňa. Rovnako tak potom nie je možné spájať so splatnosťou právne účinky, ktorí sa viažu na vznik pohľadávky (uspokojenie v konkurze). Na žalobkyňou uplatňovanú pohľadávku sa nesporne vzťahujú účinky vyhlásenia konkurzu, konkrétne ustanovenie , čo má za následok, že žalobou uplatnená pohľadávka môže byt' uspokojená len konkurzom alebo splátkovým kalendárom.

22. Len okrajom v tejto súvislosti súd uvádza, že je tiež otázne, či žalobkyňa vôbec bola oprávnená jednostranne zmeniť (oddialiť) dohodu zmluvných strán o splatnosti zvyšku pôžičky. Súd je názoru, že ak splatnosť bola určená právnym úkonom - vzájomnou dohodou strán obsiahnutou v písomnej zmluve o pôžičke, tak ak zmena splatnosti by mala byť opäť len realizovaná dohodou strán (teda aj súhlasom žalovaného) a nie jednostranným vyhlásením, určením jednej zo strán (žalobkyňou).

23. Na základe uvedeného má súd za to, že pohľadávka žalobkyne uplatnená v konaní vznikla ešte pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, preto je v zmysle nevymožiteľná, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, prípadne mohol konanie v zmysle zastaviť, nakoľko pohľadávka žalobkyne mohla, môže byť uspokojovaná iba v konkurze žalovaného a súd o nej nemôže v sporovom konaní konať (nedostatok procesnej podmienky). Podľa názoru súd si žalobkyňa mala svoju pohľadávku riadne prihlásiť v konkurze.

24. Žalobkyňa navrhla v konaní vykonať dokazovanie pripojením spisu tunajšieho súdu sp. zn. a súčasne i spisu, ktorým sa vybavovala žiadosť žalovaného na oddlženie v Centre právnej pomoci ako aj výsluch konkurzného správcu. Pri vyššie uvedenom názore súdu a dostatočne preukázanom skutkovom stave z dôkazov už pred súdom vykonaných je doplnenie a vykonanie ďalších navrhnutých dôkazov nadbytočné, neúčelné a nehospodárne, preto ich súd nevykonal.

25. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil žalobkyni povinnosť ich žalovanému zaplatiť. Treba však dodať, že žalovaný sa pred súdom vyjadril, že žiadnu náhradu trov konania si u žalobkyne uplatňovať nebude. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (, ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica ( ).“