Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/38/2024

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. X., Q.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov - matky: J.. D. X. A., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Č. XX, U. a otca: Z.. J. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Č.P. XX, U., zastúpený advokátskou kanceláriou: AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom Nám. Mateja Korvína 1, Bratislava, IČO: 36 854 930, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletého dieťaťa: U. X., Q.. XX.XX.XXXX (ďalej len ,,maloletý'') sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.03.2024 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého od nedele nepárneho kalendárneho týždňa od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod. a otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého od nedele párneho kalendárneho týždňa od 18.00 do nasledujúcej nedele do 18.00 hod.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil otec tým, že s matkou maloletého sú manželmi. Matka maloletého podala dňa 21.06.2023 návrh na rozvod manželstva, ktorý je vedený na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. , pričom v konaní nebolo doposiaľ rozhodnuté. V ďalšom obsahu návrhu otec uviedol, že na starostlivosti sa od narodenia syn podieľal v rovnakom rozsahu ako matka. Maloletého vyzdvihoval zo školy (ráno viezli syna obaja rodičia spoločne) a vozieval ho niekoľkokrát do týždňa na krúžky. Cez víkendy maloletého brával na výlety, prípadne s ním robil rôzne pohybové aktivity vonku. Počas letných prázdnin bol maloletý v jeho starostlivosti viac ako polovicu času, 6 týždňov nepretržite, pretože z predchádzajúceho vzťahu má iného syna, ktorý žije s matkou v zahraničí a s ktorým sa stretáva najmä cez školské prázdniny, pričom otec uviedol, že sa snaží, aby obaja jeho synovia trávili čas spoločne a budovali si súrodenecký vzťah. Otec ďalej uviedol, že po tom, ako matka podala návrh na rozvod a opustila spoločnú domácnosť, sa následne rodičia v starostlivosti o syna striedali po týždni. Reálne maloletého však mal v starostlivosti viac ako polovicu času (viac- menej nepretržite od 01.07. do 10.08.) a ďalej zabezpečoval starostlivosť aj v období, keď bola matka nútená riešiť svoje zdravotné problémy. Počas vianočných prázdnin a sviatkov v roku 2023 bol maloletý v jeho starostlivosti cca 3 týždne nepretržite. Podľa názoru otca, sa kontakt maloletého s ním narušil až tesne pred pojednávaním vo veci, v januári 2024, keď mu matka odmietla vydávať syna podľa dovtedy realizovanej dohody, napríklad vyzdvihovala syna zo školy v dni, keď ho mal vyzdvihnúť on, pričom sa o tom, že syn nie je v škole, dozvedel až následne, buď až po príchode do školy alebo až po tom, ako kontaktoval matku s otázkou, či platí, že ide pre syna on. Keď sa mu podarilo matku presvedčiť, aby mu syna vydala, matka inštruovala maloletého, aby jej počas pobytu niekoľkokrát zatelefonoval a počas telefonátu maloletému oznámila, že pre neho príde. Tiež si neraz všimol, že matka po tom

ako mu odovzdala syna do starostlivosti a predstierala odchod, v skutočnosti neodišla, ale schovala sa na pozemku domu v bezprostrednej blízkosti a pokúšala sa nahrávať cez okno interakciu medzi synom a otcom. Matka sa podľa otca takto vyhotovenými nahrávkami ani netají, ale naopak, ukázala ich psychologičke, ktorú maloletý navštevuje a otcovi sa opakovane vyhráža, že ich použije na súde. Otec taktiež uviedol, že na pojednávaní vo veci dňa 24.01.2024 sa ho matka pokúšala presvedčiť, aby sa so synom niekoľko týždňov vôbec nestretával, čo však jednak odmietol a jednak sa aj zákonná sudkyňa vyjadrila, že niečo také nie je pre dieťa vhodné. Matka mu v reakcii na to odmietla maloletého dávať na stretnutia úplne. Keď chce maloletého vidieť, musí ísť za ním na krúžok, kde ho však môže len sledovať a následne odchádza domov. Matka si podľa otca dokonca plánuje aktivity aj na dni, keď má byť s maloletým on a vôbec nepočíta s tým, že maloletý u neho strávi čo i len víkend. Od pojednávania vo veci videl maloletého len niekoľko hodín, odvtedy mu matka nepovedala žiadny termín, kedy by mohol byť s maloletým. Jeho pokusy dohodnúť sa s matkou na stretnutí s maloletým matka zahovorí väčšinou tak, že ho obviní z úmyselného konania proti nej. Matka najnovšie napríklad tvrdí, že jej zariadil, aby ju v práci degradovali, čo je nezmysel, nakoľko on nie je nadriadený matky a ani nemá na jej nadriadeného taký vplyv. Situáciu po pojednávaní na súde otec opísal tak, že matka sa mu po neúspešnom pokuse na pojednávaní pokúsila opakovane podsunúť, že by sa so synom nemal stretávať. Predniesla tento názor na stretnutí u psychologičky v centre Calma, kde maloletý chodí, čo však on opakovane odmietol. Následne ho preto kontaktovala prostredníctvom právnych zástupcov s tvrdením, že bola takáto dohoda urobená a žiadala o jej formálne potvrdenie emailom. Žiadna takáto dohoda v skutočnosti nebola urobená, resp. vôbec niečo také nepovedal a ani stretnutie u psychologičky nebolo zorganizované kvôli takejto možnosti. Psychologička z centra Calma rieši maloletého a jeho prežívanie, jej úlohou nie je pracovať s rodičmi v zmysle dosiahnutia rodičovskej dohody. Otec taktiež uviedol, že matka tvrdí, že maloletý zrazu začal odmietať sa s ním stretávať, avšak v živote maloletého ani v živote rodičov sa podľa otca nestalo nič, čo by malo spôsobiť, že maloletý začne doslova zo dňa na deň s ním odmietať stretnutia. Maloletý je však podľa otca dieťa s diagnózou Aspergerov syndróm (diagnostika ešte oficiálne prebieha, ale podľa vyjadrenia psychologičky je to už možné brať ako fakt), nerozumie sociálnym interakciám ani sociálnemu kontextu komunikácie a je pomerne jednoduché mu čokoľvek nahovoriť. Hoci maloletý nerozumie prenesenému významu slov, zvykne opakovať čo počul. Maloletý sa tak, ako otec uviedol, viackrát vyjadril, že chce ísť do domácnosti matky, ale nevedel povedať prečo. Opakoval len to, čo počul. Súčasťou prejavov diagnózy maloletého sú aj občasné záchvaty zlosti, ak niečo nie je presne podľa predstáv maloletého. S týmto si však vie dobre poradiť, pretože má s takýmto správaním maloletého dlhoročné skúsenosti, teda vie, ako reagovať, aby buď k tomu vôbec nedošlo alebo aby sa maloletý čo najskôr upokojil. Matka však aktuálne začal zneužívať tieto úplne bežné prejavy správania maloletého proti nemu a snaží sa ho presvedčiť, že záchvaty zlosti sú spôsobené tým, že maloletý nechce s ním tráviť čas. V skutočnosti ale ide prejav poruchy autistického spektra (Aspergerovho syndrómu). Vo veci otec ďalej uviedol, že matka si tiež vyžiadala bez jeho vedomia psychologickú správu od centra Calma, ktoré robí diagnostiku a terapiu maloletého, avšak psychologičkám v centre zatajila, že správu chce použiť na súde. Matka však nerešpektuje ani závery tejto správy, ktoré odporúčajú, aby maloletému bola zachovaná stabilita výchovného prostredia a aby priestor, v ktorom sa maloletý pohybuje, bol predvídateľný, mal jednotnú štruktúru a túto treba dodržiavať zo strany oboch rodičov. V čase vystavenia správy (v novembri 2023) bola realizovaná striedavá starostlivosť o maloletého, ktorú matka v januári 2024 jednostranne zrušila. Matka tak podľa otca zo dňa na deň spôsobila, že maloletý prestal byť s ním v kontakte a nie je ochotná sa s ním dohodnúť na obnovení jeho kontaktu s maloletým. Vzhľadom na skutočnosť, že komunikácia s matkou je čoraz náročnejšia a matka sa ho snaží zo života maloletého vytesniť, podá aj návrh na konanie o výchovnom opatrení s cieľom zlepšiť komunikáciu rodičov a zlepšiť rodičovské kompetencie, najmä schopnosť akceptovať druhého rodiča v živote maloletého. Otec maloletého má za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery v rodine autoritatívnym rozhodnutím súdu, nakoľko za ostatných cca 5 týždňov maloletého videl len niekoľko hodín, pričom za ostatný mesiac s ním komunikoval len niekoľko minút a aj to len v dni, kedy maloletého vyhľadal na krúžku, ktorý maloletý navštevuje. Na obmedzenie, resp. úplné prerušenie stretávania sa s maloletým nie je podľa otca nijaký dôvod. Z konania matky ako aj zo skutočnosti, že matka začala postupne jeho kontakt s maloletým obmedzovať tesne pred pojednávaním vo veci je podľa otca zrejmé, že matka koná účelovo. Na pojednávaní dňa 24.01.2024 sa pritom ako rodičia dohodli, že do ďalšieho termínu pojednávania (do 22.04.2024) budú realizovať striedavú starostlivosť a matka prisľúbila, že bude maloletého otcovi odovzdávať. V skutočnosti ale matka zabraňuje akémukoľvek jeho kontaktu s maloletým. Predlžovaním času, kedy sa s maloletým nestretávajú sa podľa otca jednak významným spôsobom narušuje jeho vzťah s maloletým a jednak sa udržuje stav, kedy je výchovné prostredie maloletého nestabilné, čo je v rozpore s odporúčaniami psychologička z centra Calma, ktorá s maloletým

dlhodobo pracuje. Pre stabilizáciu psychického stavu maloletého je preto podľa otca potrebné čo najskôr obnoviť jeho kontakt s maloletým. Nakoľko maloletý bol zvyknutý počas trvania spoločnej domácnosti rodičov na jeho každodennú prítomnosť a po odsťahovaní sa matky zo spoločnej domácnosti bol zvyknutý na striedavú starostlivosť navrhuje, aby súd maloletého neodkladným opatrením zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

3. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu otca, k nemu pripojených listinných dôkazov, ako aj z obsahu súvisiaceho spisu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. , o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva a zistil nasledovné:

4. Z obsahu rodného listu maloletého: U. X., Q.. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku X/XXX, N. XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, súd zistil, že matkou maloletého je J.. D. A., N.. A., Q.. XX.XX.XXXX a otcom Z.. J. X., Q.. XX.XX.XXXX.

5. Z obsahu lekárskej správy - nálezu, vyhotoveného Calma - Centrum klinickej psychológie, Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, zo dňa 06.11.2023, súd zistil, že rodičia s maloletým absolvovali terapeutické stretnutie na ktorom bolo pozorované správanie maloletého, výsledkom ktorého bolo odporúčanie zabezpečiť maloletému stabilné miesto, ktoré bude v maloletom upevňovať pocit bezpečia, pričom pod stabilným miestom je potrebné chápať priestor s výraznou predvídateľnosťou a jednotnou štruktúrou, ktorá bude konzistentne dodržiavaná zo strán oboch rodičov.

6. Z obsahu lekárskej správy MUDr. Veroniky Marcinčákovej Husárovej, PhD., zo dňa 20.11.2023 súd zistil, že maloletý absolvoval psychiatrické vyšetrenie v rámci Špecializovaného vstupného obrazu na žiadosť rodičov pre podozrenie na poruchu autistického spektra. Zo správy vyplynulo, že maloletého bola diagnostikovaná: iná porucha emotivity v detskom veku, porucha aktivity a pozornosti a Aspergerov syndróm. Maloletému bola odporučená terapia za účelom ventilácie a spracovania emócií, kompenzačné pomôcky na svetloplachosť, doplnenie neurologického vyšetrenia, psychoedukácia (pravidelné konzultácie a podpora pre rodičov), doplnenie genetického vyšetrenia a pedopsychiatrická kontrola. 7. Na tunajšom súdu je vedené konanie pod sp. zn. o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: U. X., Q.. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva, a to na základe návrhu matky doručeného súdu dňa 10.07.2023 Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.

8. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

9. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa , (ďalej len „“), nariadiť na návrh pred začatím konania, po začatí konania alebo po jeho skončení.

11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má priznať ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti

15. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

16. Z citovaného ustanovenia (ods. 12), ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ustanovenie ).

17. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené za predpokladu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia spomenuté ohrozenie aj riadne osvedčí.

18. Názor súdu uvedený v odseku 17 vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu ( až 368 (ďalej len „“), ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.

19. Nadväzujúc na doposiaľ uvedené, možno uzavrieť, že účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia.

20. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré otec vo svojom návrhu uviedol, dospel súd k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v čase rozhodovania o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nemal otcom, ako navrhovateľom za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého vo forme nariadenia neodkladného opatrenia.

21. Pokiaľ ide odovzdanie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti matky a otca neodkladným opatrením, súd prijal záver, ako už uviedol v predchádzajúcom odseku, že zo strany otca maloletého nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého formou neodkladného opatrenia, nakoľko nebolo preukázané žiadne potenciálne ohrozenie maloletého, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo. Súd zastáva názor, že vzhľadom na protichodné tvrdenia matky a otca uvádzané v ich podaniach v súvisiacom konaní, označenom v odseku 7 a diagnostikovanú poruchu autistického spektra u maloletého, je nevyhnutné vykonať potrebné dokazovanie za účelom objektivizácie tvrdení rodičov a nastavenia najvhodnejšieho modelu starostlivosti o maloletého.

22. Súd záverom apeluje na oboch rodičov maloletého, aby si uvedomili, že sú to v prvom rade oni, ktorí zodpovedajú za spokojné a šťastné detstvo svojho dieťa a ich zodpovednosť voči dieťaťu, ktorá sa prejavuje ich každodenným správaním a postojom k dieťaťu nemôže nahradiť žiadne súdne rozhodnutie. Je preto potrebné, aby odstránili všetko, čo v čase rozpadu rodiny dieťa rozlaďuje a spôsobuje mu diskomfort a pokúsia sa maloletému situáciu uľahčiť a vytvoriť pre maloletého stabilné miesto.

23. Súd bude naďalej pokračovať v konaní , kde po zabezpečení dôkazov a ich vyhodnotení rozhodne vo veci samej. Súd dodáva, že ak do času, kedy bude rozhodnuté o rozvode o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, bude preukázaná bezodkladná potreba upraviť výkon rodičovských práv a povinností na ochranu maloletého dieťaťa, súd nariadenie neodkladného opatrenia pre takýto prípad nevylučuje, pričom o nariadení neodkladného opatrenia môže v prípade potreby ochrany záujmov maloletého rozhodnúť aj bez návrhu. V čase súčasného rozhodovania o návrhu otca však súd potrebu nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle návrhu otca nezistil, nakoľko nebola otcom dostatočne preukázaná.

24. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana (účastník poľa ), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.