Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-52-2019.pdf
PDF · 97.67 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/52/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu M. H., D.. XX.XX.XXXX, N. C. XX, zastúpeného JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Slovenská č. 69, proti žalovanému A. O., D.. XX.XX.XXXX, N. T. XX, XXX XX, A., zastúpenému Advokátskou kanceláriou BABIN, PETKO & partners s.r.o., o zaplatenie 30.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.01.2019 č. k. 12C/1/2017 - 351 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.070,- eur s prísl., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám nepriznal.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že v tomto konaní žalobca uplatňuje zľavu z kúpnej ceny nehnuteľnosti - rodinného domu, ktorý žalobca nadobudol na základe zámennej zmluvy uzatvorenej so žalovaným dňa 16.01.2015, keď následne po začatí užívania rodinného domu sa na tomto vyskytli viaceré vady. Súd prvej inštancie po vykonanom znaleckom dokazovaní zistil, že všetky vady vytknuté žalobcom sú odstrániteľné a neboli tak splnené podmienky pre platné odstúpenie od zmluvy. Dospel ďalej k záveru, že žalobca má v tejto súvislosti právo na primeranú zľavu. Uviedol, že žalovaný ako predávajúci upozornil kupujúceho na osadenie garážových dverí a na dokončenie zateplenia stropu a podláh v tomto rodinnom dome, čo medzi stranami nebolo sporné. Uviedol, že o skryté vady ide vtedy, ak tieto neboli zistiteľné pri prehliadke nehnuteľností a predávajúci na tieto vady kupujúceho neupozornil a predával vec bez vád. V prípade uplatnenia nárokov z vád predanej veci je rozhodujúce, či predmet kúpy v čase uzavretia kúpnej zmluvy vykazoval vadu, ktorú preukazuje žalobca bez ohľadu na to, či o nej predávajúci vedel alebo nie. Nárok žalobcu z vady č. 1 označenej ako nedostatočné zateplenie rodinného domu, keďže bol použitý polystyrén s hrúbkou 5 cm, aj keď norma určuje 10 cm, vyhodnotil ako nedôvodný. Uviedol, že podľa predloženej projektovej dokumentácie na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorú mal žalobca najneskôr v čase podpisu zmluvy k dispozícii je zrejmé, že hrúbka zateplenia bola projektovaná v rozsahu 5 cm a takéto zateplenie na nehnuteľnosti existuje. Podľa súdu išlo o skutočnosť, ktorá bola zistiteľná pri prehliadke nehnuteľnosti, a to či už fyzickej alebo v podobe dokumentárnej. Zateplenie rodinného domu teda bolo osadené v hrúbke podľa projektovej dokumentácie, žalobca mal k dispozícii informáciu, ktorej zrejme nevenoval pozornosť o použitom zateplení a jeho hrúbke. Z energetického certifikátu nehnuteľnosti navyše vyplýva, že nehnuteľnosť bola zaradená do triedy „C“ a nie do triedy „B“ a je v ňom uvedené aj odporúčanie pre doplnenie zateplenia na
hrúbku 10 cm. Nešlo o skrytú vadu, túto informáciu žalobca mal k dispozícii v technickej dokumentácii. Ak by bol venoval potrebnú, hoci laickú pozornosť predmetným údajom, mal možnosť dokonca vykonať kompletnú ohliadku nehnuteľnosti a mal aj dostatočný čas do podpisu zmluvy - od novembra 2014 do 16.01.2015 na odborné posúdenie. Nehnuteľnosť navyše je možné napriek tomu bežne užívať na určený účel, s dôsledkom zvýšených výdavkov na energie. Navyše nepodstatným nie je ani to, že tvrdenie žalobcu, že z uvedenej vady vznikajú plesne, súd preukázané nemal ani zo znaleckého posudku, keďže podľa znalca rodinný dom je podchladzovaný a nedostatočne zateplený v spodnej časti, keď poruchy spôsobené vlhkosťou a výskytom plesní nastávajú z oblasti spodnej časti domu a nie z obvodových múrov.
3. Súd prvej inštancie za dôvodne uplatnenú vadu, ktorú mal preukázanú aj znaleckým posudkom a uznanú žalovaným, uviedol vadu spočívajúcu v tom, že medzi základom a murivom nie je zateplenie dokončené, základ domu je kamenný a medzi základom a murivom nie je žiadna izolácia. V tejto súvislosti priznal žalobcovi vzhľadom na vykonané dokazovanie zľavu 6.120,- eur. Súd prvej inštancie taktiež uznal vadu spočívajúcu v nedostatočnom utesnení odkvapových rín a náklady na odstránenie tejto vady určil rozsahom 950,- eur. Pokiaľ ide o namietanú vadu - poškodené vodovodné rozvody a potrubie, podľa súdu prvej inštancie žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď samotné vyčíslenie rozsahu opráv nepredstavuje skutočnosť, že táto vada sa na nehnuteľnosti aj skutočne vyskytla. K námietke, že žalobca bol zo strany realitnej kancelárie informovaný o tom, že ide o novostavbu rodinného domu a nie o dom rekonštruovaný, súd prvej inštancie poukázal na samostatnú zodpovednosť realitnej kancelárie a v priebehu konania nebolo zistené, že by žalovaný úmyselne zatajoval skutočnosti o tom, že v prípade tejto nehnuteľnosti išlo o rekonštrukciu starého rodinného domu. Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom ďalších okolností, ktoré nastali po začatí užívania rodinného domu, najmä na to, že vlhkosť v dome má za následok vznik plesní, súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Odo/752/2002, podľa ktorého predávajúci nezodpovedá z titulu zodpovednosti za vady, ak dôjde k poškodeniu veci v dôsledku vady, ktorá existovala v čase plnenia, do úvahy tak prichádza zodpovednosť za škodu. Je teda potrebné rozlišovať vady veci, ktoré existovali v čase plnenia, za ktoré nesie predávajúci zodpovednosť a tiež vady, ktoré vznikli až po tomto čase. Príslušenstvo priznanej pohľadávky odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 517 ods. 2 OZ a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 257 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom II. a III., podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v tejto časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. So záverom súdu prvej inštancie ohľadom vady č. 1 sa žalobca nestotožňuje, pretože nezodpovedá výkladu ust. § 597 OZ, podľa ktorého, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny, zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady. Ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má právo tiež od zmluvy odstúpiť. Žalobca poukázal na vyhotovený znalecký posudok, v ktorom znalec uviedol, že v čase vypracovania projektu domu, platila norma z roku 2002. Projektantka mala navrhnúť hrúbku tepelnej izolácie tak, aby tepelný odpor R bol minimálne 3.0 m2 KW a pri rekonštruovaných domoch 2.0 m2 KW. V čase výstavby sa tepelno-technické požiadavky zmenili, platila následne norma z roku 2012 a podľa znalca stena síce bola zateplená, pod polystyrénom však vidieť duté miesta, ktoré znehodnocujú tepelno-technické parametre obvodovej steny, a ak by sa mala splniť norma z roku 2002, stena by mala byť zateplená polystyrénom alebo minerálnou vlnou na hrúbku 10 cm. Je teda nepochybné, že zateplenie domu v hrúbke 5 cm je v rozpore s technickou normou, a teda ide o faktickú vadu predanej veci. Naviac, zateplenie nie je realizované riadne a v tejto súvislosti ide o vadu skrytú, keďže ide o neexistenciu takej vlastnosti, ktorá sa pri veci určitého druhu, veku a ceny všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená. Judikatúra nevhodnú izoláciu domu považuje za skrytú vadu, a ak by sa aj pripustilo, že žalobca mal možnosť preštudovať si projektovú dokumentáciu pred podpisom zmluvy, musel by poznať príslušnú technickú normu a mať príslušné odborné znalosti. Žalobca však ako laik nemohol vedieť, že takéto zateplenie nie je v súlade s príslušnou normou. Až potom, čo začal v dome bývať a po zapnutí kúrenia, sa objavili na stenách plesne a začal zisťovať ich príčinu a po konzultácii so znalcom sa zistilo, že zateplenie jeho domu nie je v súlade s normou. V prípade § 597 OZ ide o objektívnu zodpovednosť, teda zodpovednosť za výsledok, ktorej sa predávajúci nemôže zbaviť, okrem prípadu, ak na vady existujúce v čase uzatvorenia zmluvy kupujúceho upozornil, pričom nie je rozhodujúce, či o vadách vedel alebo nie. Pozornosť vadám predanej veci musí venovať predovšetkým predávajúci, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za vady a je na ňom, s akou právnou istotou postupuje pri plnení si svojej zákonnej upozorňovacej povinnosti, aby
sa zbavil svoje zodpovednosti. Nemožno akceptovať ani argumentáciu, že z energetického certifikátu vyplýva odporúčanie pre doplnenie zateplenia na hrúbku 10 cm. Aj tento dôkaz sa musí posudzovať v súlade so zmyslom § 597 OZ a objektívnou zodpovednosťou žalovaného. Energetický certifikát mal k dispozícii aj žalovaný. Ak súd tvrdí, že žalobca mal z dokumentácie zistiť nedostatočné zateplenie domu, túto skutočnosť mohol zistiť aj žalovaný. Za spornú žalobca považuje tiež skutočnosť, kedy bola technická dokumentácia žalobcovi odovzdaná. Súd prvej inštancie teda v dôsledku nesprávneho výkladu § 596 a § 597 OZ prenáša zodpovednosť závady na kupujúceho a zaťažuje ho povinnosťami, ktoré mu z tejto právnej úpravy nevyplývajú. Na základe týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
5. Žalovaný navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Žalovaný poukazuje na to, že v celom priebehu konania deklaroval ochotu dohodnúť sa so žalobcom, mal záujem niektoré stavebné nedostatky odstrániť za pomoci stavebnej firmy jeho otca, po žalobcovom nesúhlase s týmto návrhom aj vyplatiť určitú sumu, ako kompenzáciu za niektoré nedostatky vyskytujúce sa na dome, ktorých existenciu nepopieral. Žalobca túto ochotu nemal, obviňoval žalovaného z podvodu, poukazoval na ďalšie nesúvisiace závady, svoje tvrdenia opieral len o posudok, ktorý si sám dal vyhotoviť a výpovede svojich dcér. Žalobca dokumentáciu rekonštrukcie domu prevzal skôr ako uzavrel zámennú zmluvu, o stave nehnuteľnosti vedel a skoršie prevzatie dokumentov potvrdil aj nestranný svedok - realitný maklér. Podstatné vo veci je to, že zateplenie domu bolo uskutočňované v súlade s projektovou dokumentáciou, bolo skolaudované, bol informovaný o tom, aké dokončovacie práce je potrebné vykonať a o hrúbke zateplenia domu žalobca musel vedieť jednak pri ohliadke, keďže v suteréne neboli osadené garážové dvere a v tejto súvislosti žalobca nie je laik, keďže určitý čas vykonával funkciu zástupcu vlastníkov bytov. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie správne uzavrel vec, že nárok žalobcu - nedostatočné zateplenie domu nie je zjavná ani skrytá vada a nárok je nedôvodný.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie opodstatnené nie je.
7. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvoinštančného súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
8. Ako je zrejmé z obsahu spisu, strany konania uzatvorili dňa 24.11.2014 podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, zmluvu o uzatvorení budúcej zámennej zmluvy, pričom táto zmluva sa týkala nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho manželky O. H., rod. A., byt č. XX, nachádzajúci sa v A. na ul. T. č. XX, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku (nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX, kat. úz. A.) a nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného (LV č. XXX, kat. úz. C.), stavba rodinného domu súp. č. XX a pozemky Y. XX/X, XX, XX a XX. V zmluve o uzavretí budúcej zámennej zmluvy žalobca spolu s manželkou deklaroval záujem nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. a rovnako žalovaný vyjadril záujem nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobcovi a jeho manželke, nachádzajúce sa v kat. úz. A.. V čl. II. bod 5 zmluvné strany potvrdili, že sú oboznámení s faktickým aj právnym stavom nehnuteľností špecifikovaných v čl. I. bod 1 zmluvy a nehnuteľností špecifikovaných v čl. I. bod 2 zmluvy a dohodli sa, že za účelom prevodu vlastníckych práv k daným nehnuteľnostiam v termíne do 31.01.2015, uzatvoria zámennú zmluvu. V tejto zmluve sa strany dohodli tiež na tom, že žalovaný ako budúci zamieňajúci č. 2 odovzdá žalobcovi a jeho manželke nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. do 31.12.2014, o čom bude vyhotovený písomný preberací protokol, žalovaný súhlasil s realizáciou stavebných úprav na tejto nehnuteľnosti vykonaných zo strany žalobcu a žalobca s manželkou sa zaviazali žalovanému odovzdať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. A. v deň podpisu zámennej zmluvy.
9. Dňa 16.01.2015 bola medzi stranami konania uzatvorená zámenná zmluva v nadväznosti na spomínanú zmluvu o budúcej zámennej zmluve, v ktorej v čl. I. bod 1 sú špecifikované nehnuteľnosti - byt č. XX s príslušenstvom a pozemkom, kat. úz. A., v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky a v čl. I. bod 2 sú špecifikované nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísané
na LV č. XXX, kat. úz. C. s konštatovaním (podobne ako v zmluve o uzatvorení budúcej zámennej zmluvy), že v prípade týchto nehnuteľností na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného obcou C. dňa 25.07.2008, č. H XXX/XXXX - Čj/XX a následne vydaného kolaudačného rozhodnutia zo dňa 09.09.2013, právoplatného dňa 13.09.2013, došlo k rekonštrukcii a nadstavbe rodinného domu súp. č. XX. Geometrickým plánom č. G1 - XX/XXXX z XX.XX.XXXX došlo tiež k porealizačnému zameraniu stavby - rodinný dom súp. č. XX a k novému stavu pozemku C KN XX a C KN XX/X.
10. V čl. I. bod 3 zmluvné strany vyhlásili, že na základe tejto zmluvy zamieňajú spomínané nehnuteľnosti, a to bezodplatne, dohodli sa, že navzájom si nebudú nič doplácať a nebudú mať voči sebe žiadne záväzky. V čl. II. bod 5 zmluvné strany potvrdili, že sú riadne oboznámení s faktickým, ako aj právnym stavom zamieňaných nehnuteľností.
11. Medzi stranami konania nebolo sporné, že rodinný dom spolu s pozemkami nachádzajúcimi sa v kat. úz. C., boli ponúkané prostredníctvom realitnej kancelárie na odpredaj v stave holodom, bez napojenia na rozvod plynu, v dôsledku čoho žalobca ešte pred uzatvorením zámennej zmluvy, v čase od novembra 2014 do 15.01.2015 vykonával na tejto nehnuteľnosti dokončovacie stavebné práce, v súvislosti s jej prípravou na bývanie.
12. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.
13. Podľa § 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny, zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim alebo, že nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
14. Zodpovednosť podľa citovaného ust. § 597 Občianskeho zákonníka je objektívna a jej dôsledky môže predávajúci vylúčiť tým, že upozorní kupujúceho na konkrétne vady veci. Zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje na vady, ktoré mala vec v čase plnenia, nie na vady, ktoré sa vyskytnú až po tomto plnení. Citované ustanovenie nemožno použiť, ak kupujúci o vadách vedel a rozhodol sa zmluvu o kúpe veci za dojednanú kúpnu cenu uzavrieť (R 9/2003).
15. Je potrebné konštatovať, že prvoinštančný súd správne, v závislosti od vykonaného dokazovania, posúdil neopodstatnenosť nároku žalobcu na žiadanú zľavu z ceny zamieňaného rodinného domu, v súvislosti s namietaným nedostatočným zateplením tejto nehnuteľnosti.
16. Podľa znalca prof. L.. W. G., Y.. (znalecký posudok XX/XXXX), na zateplenie domu bol použitý polystyrén s hrúbkou 5 cm, aj keď norma určuje jeho hrúbku v rozsahu 10 cm. Uviedol, že čo sa týka normy, táto nepredpisuje hrúbku tepelnej izolácie, ale tepelný odpor konštrukcie, prípade súčiniteľ prechodu tepla. Nepochybné je aj to, že rekonštrukciu a nadstavbu rodinného domu žalovaný realizoval na základe technickej správy (architektonicko-stavebné riešenie) z mája 2008, vypracovaného L.. M. B., v spojení so statickým posúdením tejto stavby pre účely stavebného povolenia L.. S. B., rovnako z mája 2008. Projektantka vonkajšiu stranu fasády v miestach uloženia monolitických železobetónových konštrukcií v obvodových múroch, navrhla zatepliť heraklitom hrúbky 50 mm a takáto tepelná izolácia podľa spomínaného projektu aj vykonaná bola. Na základe tohto postupu príslušný stavebný úrad k rekonštrukcii a nadstavbe rodinného domu súp. č. XX, kat. úz. C., vydal zhotoviteľovi stavby stavebné povolenie a následne aj kolaudačné rozhodnutie. Preto, ak má ísť o vadu nehnuteľnosti, súd prvej inštancie správne akcentoval, že táto nemôže byť skrytou vadou. O skutočnosti, že rodinný dom je zateplený polystyrénom v hrúbke 5 cm žalobca mal vedomosť najneskôr v čase podpisu zmluvy. Rozsah prevedeného zateplenia nehnuteľnosti bol zrejmý z vyššie uvádzanej projektovej dokumentácie a zistiteľný bol aj pri prehliadke nehnuteľnosti, v ktorej už od novembra 2014 boli žalobcom vykonávané príslušné dokončovacie stavebné úpravy a z jeho strany bolo tiež potvrdené, že technickú dokumentáciu k rodinnému domu od žalovaného skôr nepožadoval (č.l.205). Rovnako energetický certifikát nehnuteľnosti obsahuje informáciu o jej zaradení do triedy „C“ a odporúčanie pre doplnenie zateplenia v hrúbke 10 cm. Súd prvej inštancie tiež správne zdôraznil, že túto nehnuteľnosť možno bežne užívať na určený účel, s dôsledkom vyšších výdavkov na energie. Vznik namietaných plesní znalec v
predloženom znaleckom posudku konštatoval v dôsledku existujúcej vlhkosti v spodnej časti rodinného domu pre chýbajúcu hydroizoláciu, nie z obvodových múrov rodinného domu.
17. Odvolací súd ďalej konštatuje, že nezistil, aby postupom súdu prvej inštancie došlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, žeby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v závislosti od návrhov sporových strán a svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti odôvodnil. Požiadavka na riadne a úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, čo vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď.
18. So zreteľom na všetky vyššie uvádzané dôvody odvolací súd hodnotí napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, v dôsledku čoho rozsudok vo výrokoch II. a III., ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 CSP.
19. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. Aplikáciu tohto zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania použil aj súd prvej inštancie, ktorú okolnosť strany nerozporovali a aj odvolací súd zohľadnil dokumentované sociálne aspekty na stane žalobcu, ako aj okolnosti prejednávanej veci, v dôsledku čoho, rovnako ako prvoinštančný súd, žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov tohto štádia konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).