Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-215-2019.pdf
PDF · 92.02 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/215/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobcu: N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. nad A. XXX, XXX XX J. nad A., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie neplatnosti zmluvy, o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 32Csp/15/2019-90 zo dňa 18. apríla 2019, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi sa n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.09.2012 je neplatná. Výrokom II. určil, že úver poskytnutý žalobcom na základe zmluvy č. 8100048773 je bezúročný a bez poplatkov. Výrokom III. žalovanému uložil povinnosť v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur ako primerané finančné zadosťučinenie. Výrokom IV. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom V. žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.
1. 1. Vecne odôvodnil rozhodnutie tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená („spoločnosť bude mať - má voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne“), opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Takáto dohoda je neurčitá a teda neplatná. Súd dospel aj k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatnou z dôvodu jej neprijateľnosti, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie v ďalšom posudzoval platnosť zmluvy o úvere, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pričom zistil, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 28.09.2012 uzavreli Zmluvu o úvere č. 8100048773, na základe ktorej bola žalobcovi vyplatená titulom revolvingového úveru celkom suma 1.284,25 eura a žalobca zaplatil žalovanému celkom sumu minimálne 1.800 eur Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (v ďalšom texte „zákon o spotrebiteľských úveroch“), pretože v zmluve chýbajú výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, ročná percentuálna miera nákladov, uvedenie predpokladov pre výpočet RPMN, ako aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k platnosti zmluvy o úvere, súd prvej inštancie konštatoval, že napriek množstvu chýbajúcich náležitostí, neplatnosti dojednania časti zmluvy o odplate, posúdil súd úverovú zmluvu ako platnú, nakoľko bola uzatvorená písomne, hoc s chýbajúcimi náležitosťami. Chýbajúce náležitosti, resp. niektoré nesprávne uvedené (ktoré súd posúdil ako chýbajúce) viedli k posúdeniu zmluvy ako bezúročnej a bezpoplatkov. Súd preto žalobu čo do neplatnosti zmluvy o úvere ako nedôvodnú zamietol. V časti žaloby o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia mal súd za to, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov a dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Je tak možné konštatovať, že žalobca úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva na súde. Súd prvej inštancie poukázal na znenie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte „zákon o ochrane spotrebiteľa“ účinného od 10.06.2013, podľa ktorého sa primerané finančné zadosťučinenie poskytuje spotrebiteľovi aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti bolo spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. V prejednávanej veci je však možné konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi, spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru, a teda v strate finančných prostriedkov v nespornej výške 515,75 eura. Súd výšku primeraného finančného zadosťučinenia požadovanú žalobcom považoval za primeranú okolnostiam prípadu (najmä vo vzťahu k preplatku na úvere), a preto jej vyhovel.
1. 2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 11 ods. 1, písm. a), ods. 4, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), h), i), § 9 ods. 2 písm. f), j), k), § 19 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 497, § 551 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.
1. 3. Nárok na náhradu trov konania má žalobca ako úspešnejší v konaní, žalobcovi však v konaní trovy nevznikli, preto súd v súlade so zásadou hospodárnosti a účelnosti rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal s poukazom na čl. 4 a čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“).
2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku III. a súvisiacemu výroku V. podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C. s. p. a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v napadnutej časti zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Dôvodil, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné čo do výšky priznaného nároku aj jeho základu. Napadnutý rozsudok neobsahuje označenie žiadnej preukázanej skutočnosti vyplývajúcej z vykonaného dokazovania, ktorá by odôvodňovala výšku priznaného finančného zadosťučinenia. Nie je zrejmé, aké skutočnosti súd posudzoval vo vzťahu k priznanej sume 300 eur. Rozsudok obsahuje len všeobecný záver, že súd považuje uvedenú sumu za primeranú. Z rozsudku nie je ani zrejmé, ktoré právo spotrebiteľa bolo porušené a v zmysle akého ustanovenia.
3. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.
5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur. Nebolo pritom sporným, že medzi stranami sporu ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý sa spravuje aj právnymi normami na ochranu spotrebiteľa.
6. Žalovaný v odvolaní namietal dôvodnosť priznania primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi vo výške 300 eur podľa § 3 ods. 5 zákona na ochranu spotrebiteľa, keď tvrdil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmý základ priznaného zadosťučinenia ani myšlienkový postup súdu, ktorým dospel k priznanej výške zadosťučinenia.
7. Podľa § 3 ods. 5 veta tretia zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
8. Citované zákonné ustanovenie priamo zakotvuje, že ten spotrebiteľ, ktorý bol na súde úspešný za porušenie práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi, má nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Osobitným predpisom je aj zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý zakotvuje vo svojich ustanoveniach povinnosti dodávateľa - veriteľa, porušenie ktorých má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa odvodzuje vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie len s úspešnosťou spotrebiteľa na súde pri uplatnení práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi.
9. Z obsahu preskúmavaného spisu - z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že žalobca sa v predmetnej právnej veci úspešne domohol určenia úveru, ktorý mu žalovaný poskytol, za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi sporovými stranami nespĺňala náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Voči žalovanému si teda žalobca úspešne uplatnil porušenie povinnosti žalovaným stanovenej zákonom o spotrebiteľských úveroch, čím mu vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.
10. S poukazom na uvedenú argumentáciu neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že mu nie je zrejmé, aký bol základ priznania finančného zadosťučinenia žalobcovi, porušenie akej povinnosti žalovaným mal súd ako predpoklad na postup podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa za preukázané. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, najmä v ods. 48 dostatočným spôsobom vysvetlil jednak právny základ nároku, jednak primeranosť výšky priznaného finančného zadosťučinenia. Nedôvodná je preto aj odvolacia námietka žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
11. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu. Na správne zistený skutkový stav súd prvej inštancie správne zvolil a aplikoval príslušné právne normy. Z obsahu preskúmavaného spisu nevyplynul nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého by bolo možné konštatovať porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pričom svoje rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením § 220 C. s. p. odôvodnil. Odvolacie námietky žalovaného sú tak nedôvodné.
14. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté rozhodnutie postupom podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
15. Žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, patril by mu preto voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Žalobca si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy v konaní vznikli. Odvolací súd preto použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C. s. p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).