Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Fincentrum a.s., so sídlom Mlynské Nivy 49/II. 16920, 821 09 Bratislava, IČO: 36 752 606, zastúpeného zástupcom AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanej: Mgr. W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. N. XXX, XXX XX O. N., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 1.876,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -161 zo dňa 30. júla 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -161 zo dňa 30. júla 2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.876,71 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 30.10.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom II. tak, že žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. , , , až c) o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o znení a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , 369 ods. 2 v spojení s ust. , Nariadenia vlády č. , mal za to, že žaloba žalobcu bola dôvodná, tejto vyhovel.

3. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil a medzi stranami nebolo sporným, že dňa 04.12.2013 bola uzavretá Zmluva o spolupráci, na základe ktorej žalovaná ako sprostredkovateľ vyvíjala činnosť, výsledkom ktorej bolo uzavretie zmlúv podľa pokynov žalobcu a v zmysle jeho interných predpisov. Okolnosti, že žalovaná sprostredkovala pre žalobcu ako záujemcu zmluvy s tretími osobami svedčil zoznam poistných zmlúv - spolu 227 (č.l. 43 - 56 spisu), či už pre životné alebo neživotné poistenie alebo iné produkty finančného poradenstva. K ukončeniu zmluvného vzťahu žalobcu so žalovanou došlo s odkazom na ustanovenie čl. 6, bod 6.2.1 zmluvy o spolupráci listom žalobcu zo dňa 15.03.2016 s tým, že účinky výpovede nastali ku dňu 30.04.2016. Žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila zánik zmluvného vzťahu so žalobcom.

4. Ďalej sa okresný súd zaoberal spornou časťou konania, a to vyplatením provízií zo strany žalobcu žalovanej a vznikom nároku na vrátenie storna provízie, ktoré žalobca za žalovanú uhradil finančnej inštitúcii, a z ktorého dôvodu sa mala žalovaná bezdôvodne obohatiť. Z výpisov z účtov (č.l. 129 - 145 spisu) a z obsahu províznych výpisov majúcich formu daňových dokladov žalobcu (č.l. 113 - 114 spisu) okresný zistil, že v období od uzavretia Zmluvy o spolupráci dňa 04.12.2013 (t.j. v období od mesiaca 1, 3, 4, 5, 9, ) do ukončenia zmluvného vzťahu uplynutím výpovednej doby, t.j. do 30.04.2015, žalobca vyplatil na účet označený žalovanou (a neskôr na jej žiadosť zmenený účet v období do 02/2015) titulom odmeny za sprostredkovanie sumu 5.781,93 Eur. Z obsahu listiny - prehľadu o finančných produktoch sprostredkovaných žalovanou, obsahujúcej aj dobu vzniku finančného produktu, dobu zániku, výšky vyplatenej provízie a jej storna (č.l. 96 spisu) okresný súd zistil, že u 53 zmlúv zo 227 zmlúv sprostredkovaných žalovanou došlo k zániku zmluvného vzťahu, a tým aj k stornu provízie (alebo jej časti) zo strany finančných inštitúcií voči žalobcovi - podľa čl. 10 bod 1 Odmeňovacej smernice, ktorý nárok si žalobca s odkazom na bod 20 čl. 3, bod 3.2. Zmluvy o spolupráci v spojení s článkom 10, bodu 2, 3 a 4 Odmeňovacej smernice uplatnil voči žalovanej (nesprávne uvedené žalobkyni). Celkové storno vyplatenej provízie predstavuje sumu - 1.876,71 Eur, na ktorú žalovanej, pre zánik ňou sprostredkovaných zmlúv, nárok nevznikol. Išlo o zmluvy o sprostredkovaní s tretími subjektmi, na produkt, u ktorého výška storna provízie bola v špecifikácii, ktorú okresný súd uviedol v odseku 9. odôvodnenia rozsudku, s označením tretieho subjektu, charakteru produktu, výšky stornoprovízie.

5. Okresný súd z uvedených zistení zaviazal žalovanú na náhradu žalovanej istiny 1.876,71 Eur, vychádzajúc z ust. v spojení , keďže na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že došlo k plneniu - vyplateniu provízií na základe právneho dôvodu, ktorý (neskôr) odpadol tým, že došlo k zániku zmluvného vzťahu pred určenou dobou, čím boli porušené podmienky pre vznik nároku na plnú, resp. čiastočne vyplatenú províziu. Úrok z omeškania bol určený podľa v spojení s Nariadenia vlády č. . Paušálna náhrada nákladov bola priznaná podľa Nariadenia vlády č. v spojení s . Okresný súd konštatoval, že omeškanie žalovanej nastalo už 10.04.2017, žalobca však žiadal úrok od 30.10.2017, ktorý mu bol priznaný. Okresný súd vychádzal z listu žalobcu zo dňa 22.03.2017, lehotou 3 dní na doručenie - do 25.03.2017 + 15-dňová lehota na úhradu dlžnej sumy, t.j. do 09.04.2017, pričom jej neuhradením sa žalovaná dostala do omeškania od 10.04.2017.

6. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že ustanovenie článku 3, bodu 3.2., ods. 20 zmluvy sa na ňu nevzťahuje, a to z dôvodu, že zmluvu o spolupráci uzatvorila žalovaná ako spolupracujúci obchodník, ktorý ako vyplýva z ods. 20 tohto článku zmluvy, sa zaviazal v zmysle príslušnej Odmeňovacej smernice vrátiť odmenu alebo jej časť, ktorá mu bola poskytnutá v súvislosti s predmetnou zmluvou, v prípade, že zo strany finančnej inštitúcie voči žalobcovi došlo k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti a táto povinnosť trvá aj po ukončení zmluvy. Postavenie spolupracujúceho obchodníka nemal tretí subjekt a ani finančná inštitúcia, keďže títo neboli účastníkmi právneho vzťahu založeného zmluvou o spolupráci, ktorú uzatvorila žalovaná majúca postavenie spolupracujúceho obchodníka a žalobca majúci postavenie záujemcu.

7. Pokiaľ sa žalovaná domáhala ochrany podľa predpisov spotrebiteľského práva, okresný súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Vychádzal z ust. , v zmysle ktorého finančné sprostredkovanie je podnikaním, ktoré ustanovenie odkazuje na , podľa ktorého podnikateľom je osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Práve týmto osobitným predpisom bol , ktorý finančné sprostredkovanie považuje za podnikanie a definuje ho v až e) tohto zákona vo svojej podstate zhodne ako činnosť, ktorá bola predmetom uzavretej Zmluvy o spolupráci. Išlo predovšetkým o činnosti ako predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy, poskytovanie poradenstva, poskytovanie odbornej pomoci, spolupráci pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci a iné, definované v až c) zákona a totožné so záväzkom žalovanej ako spolupracujúceho obchodníka, definované v čl. 2, bodu 2.1, ods. 1 až 3 zmluvy o spolupráci. Z uvedeného vyplývalo, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy mala postavenie fyzickej osoby podnikateľa, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala ako podnikateľ podnikajúci v rámci inej podnikateľskej činnosti, t.j. na základe iného než živnostenského zákona, a tým bol , a preto sa na ňu nevzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Okresný súd preto aplikoval ustanovenia

a ustanovenia upravujúce bezdôvodné obohatenie.

8. Okresný súd sa tiež nestotožnil s argumentáciou žalovanej v tom, že sa na ňu nevzťahujú aj ďalšie články zmluvy o spolupráci a ostatné zmluvné dokumenty z dôvodu, že žalovaná uzavrela zmluvu o spolupráci podľa ust. , pričom v ust. dovoľuje časť obsahu zmluvy určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky alebo odkazom na iné obchodné podmienky. Žalovaná v čl. 4 zmluvy o spolupráci vyhlásila, že ako spolupracujúci obchodník bola oboznámená so znením interných predpisov, s ich znením súhlasila a zaviazala sa, že sa nimi bude riadiť a bude ich dodržiavať. Vymedzenie pojmu interné predpisy sa nachádza v čl. 1, bod 2 zmluvy upravujúceho Definície. Z uvedeného dôvodu nebolo možné na túto argumentáciu žalovanej prihliadať.

9. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa a z dôvodov uvedených v tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa .

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. , , , , , , . Napadnutý rozsudok považovala za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti v predmetnej veci. Podľa žalovanej rozhodnutie nespĺňa ústavné požiadavky na súdnu ochranu a bolo ním porušené právo na spravodlivý proces. Žalovaná namietala, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav, nakoľko sa okresný súd nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Žalovaná mala za to, že odôvodnenie predmetného rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené podmienky v zmysle ust. a , je rozporné s kogentnými normami a s prioritou spravodlivosti. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez akceptovateľného racionálneho základu v rozpore so skutkovým základom. Podľa žalovanej okresný súd na základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami došiel k extrémnemu nesúladu a hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ. Okresný súd neprihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých, do úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade nevyvážil s ohľadom na špecifikum danej veci, pričom kritériá iba mechanicky aplikoval. Výklad a aplikácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby bol tento odklon zdôvodnený. Okresný súd nereflektoval na predloženú argumentáciu a ani nebolo možné dovodiť, že by sa argumentáciou uvedenou v podaniach zaoberal. Žalovaná poukázala na to, že žiadala vykonať navrhnuté dôkazy, pričom okresný súd na ňou predložené a navrhnuté dôkazy neprihliadal a ani ich nevykonal, čím jej uprel právo na spravodlivý proces, bola porušená zásada ústnosti a kontradiktórnosti konania. Nesprávnym procesným postupom okresný súd znemožnil žalovanej ako strane konania, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okresný súd neprihliadal na neplatnosť právnych úkonov žalobcu, ktorý žiadal od žalovanej zaplatiť nedôvodný nárok, ako uviedla v konaní, a preto mala za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd neodôvodnil, prečo žalovanej neboli poskytnuté a predložené dôkazy k podstatným a skutkovým zisteniam predneseným na pojednávaní, keď mala právo sa k nim vyjadriť a mala jej byť poskytnutá najmenej 10 dňová lehota na vyjadrenie. Podľa žalovanej nie je povinná zaplatiť žalobcovi uplatňovaný nárok, pretože ide o odplatu za prácu, ktorú pre neho vykonala. Sprostredkovateľská provízia je odmena za ňou vykonanú prácu, ktorú žalobca žiada cestou súdu vrátiť, pričom nie je povinná podľa žiadneho zákona mu vrátiť sprostredkovateľskú províziu, najmä nie podľa ustanovení zákona o sprostredkovateľskej zmluve. Mala za to, že neboli splnené zákonné predpoklady na zaplatenie istiny 1.876,71 Eur cez úpravu v ust. , teda na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol tým, že došlo k zániku zmluvného vzťahu pred určenou dobou, čím mali byť porušené podmienky pre vznik nároku na plnú, resp. čiastočnú províziu. Žalovaná v ďalšej časti odvolania namietala stanovený úrok z omeškania, pretože mala za to, že je diskriminovaná oproti ostatným občanom Slovenskej republiky, ktorých súdy zaviazali zaplatiť úrok 5,05 % podľa zákona. Ak sa okresný súd stotožnil výlučne s tvrdeniami žalobcu, uprel jej právo na spravodlivý proces. Žalovaná ako sprostredkovateľ nezodpovedá záujemcovi za vznik, zmenu a zánik obchodu s treťou stranou. Predmetom zmluvy bolo vyvíjanie činnosti pre záujemcu, čo svedomite a zodpovedne plnila, čo žalobca relevantne nespochybnil. Smernica o odmeňovaní nie je

podpísaná stranami sporu, a preto ju nemožno spravodlivo v tomto konaní použiť ako dôkaz. Vo vzťahu k žalobcovi, ktorý je sprostredkovateľom pre záujemcu - finančné inštitúcie, pre ktoré boli uzatvárané zmluvy, bola v zmluvnom vzťahu ako sprostredkovateľ, čo osvedčil výsluch svedka JUDr. D. A.. Okresný súd sa s jeho spornými vyjadreniami nezaoberal. Žalovaná zvýraznila, že nenesie zodpovednosť za zánik zmlúv ako sú uvedené v odseku 9. odôvodnenia rozsudku a tak nenesie zodpovednosť za prípadnú škodu, ak zánikom týchto zmlúv bola žalobcovi spôsobená. Podľa nej storno provízie mali byť uplatnené z finančných prostriedkov, ktoré si žalobca ponechal v rezervnom fonde, pretože jej nikdy nevyplatil plnú províziu zo vzniknutých obchodov. Okresný súd nesprávne odôvodnil jej právo na odmenu ako podnikateľky. Neprihliadol na jej osobné, ani majetkové pomery a uložil jej povinnosť, ktorá je vykonateľná. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie. Zároveň žiadala písomne na jej adresu oznámiť termín vyhlásenia rozsudku.

11. K doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 182 - 184 spisu). Žalobca poukázal na to, že žalovaná sa dobrovoľne a bez nátlaku rozhodla, že bude spolupracovať so žalobcom. V danom prípade ide o obchodno-právny vzťah, v ktorom je zaužívaný princíp zmluvnej voľnosti. Žalovaná mohla kedykoľvek pred uzavretím zmluvy o spolupráci sama posúdiť, že činnosti, ktoré má vykonávať a podmienky, za akých bude tieto činnosti vykonávať, nie sú pre ňu prijateľné. Pri podpise zmluvy o spolupráci boli žalovanej predložené všetky interné predpisy žalobcu, v ktorých je presne upravené jeho fungovanie. Jednou z nich je napríklad organizačná smernica žalobcu, z ktorej potencionálny budúci spolupracujúci obchodník sa vie dozvedieť o jeho organizačnej štruktúre, o možnosti kariérneho rastu. Zo samotnej zmluvy taktiež jasne vyplývajú podmienky obchodnoprávneho vzťahu, ktorý podpisom zmluvy medzi účastníkmi vznikne. Žalobca žalovanú sám v zmluve, ktorú vlastnoručne podpísala, „upozorňuje“ na možnosť, že ak zo strany finančnej inštitúcie dôjde k nárokovaniu si vyplatených provízií u žalobcu, bude si ich ten následne nárokovať u žalovanej. Z obsahu zmluvy o spolupráci z čl. 4 vyhlásenia spolupracujúceho obchodníka jasne vyplýva, že spolupracujúci obchodník sa oboznámil so znením interných predpisov žalobcu, sú mu známe, súhlasí s nimi a zároveň sa zaväzuje, že sa nimi bude riadiť a bude ich dodržiavať. Podpísaná zmluva o spolupráci je zmluvou inominálnou, spravujúcou sa ustanoveniami a zákona o finančnom sprostredkovaní. Interné predpisy žalobcu vždy tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spolupráci práve preto, že sú v nich bližšie určené podmienky obchodnoprávneho vzťahu. V zmluve o spolupráci je presne a jasne v čl. 2. Predmet zmluvy definované, aké záväzky jednotlivým zmluvným stranám uzatvorením zmluvy vznikli. V článku 3. sú bližšie špecifikované práva a povinnosti zmluvných strán. Žalovaná sa zaviazala, že žalobcovi vráti vyplatenú odmenu alebo jej pomernú časť v prípade, ak by došlo zo strany finančnej inštitúcie voči žalobcovi k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti. Ako už žalobca uviedol v žalobe, žalovaná je povinná vrátiť všetky odmeny, ktoré jej boli vyplatené v súvislosti so sprostredkovanou zmluvou, ktorá bola ukončená pred uplynutím storno obdobia, ktoré si určuje finančná inštitúcia sama a žalobca ho nemá možnosť ovplyvniť. Povinnosť žalovanej vrátiť odmenu trvá aj po ukončení zmluvy o spolupráci (čl. 3, bod. 3.2. ods. 20 zmluvy o spolupráci). Spôsob odmeňovania spolupracujúceho obchodníka ako aj spôsob vypočítania provízií spolupracujúceho obchodníka sa nachádza v odmeňovacej smernici, ktorá tvorí súčasť zbierky interných predpisov žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na článok XI bod 3) odmeňovacej smernice, v ktorom je uvedené ...„V prípade, že dôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu podľa ustanovenia 6.2 Zmluvy, potom všetky Odmeny za Predmetné zmluvy, na ktoré vznikol nárok za trvania Zmluvy a na ktoré sa vzťahujú ustanovenia čl. X Storná odmien vyššie, sa pripisujú na rezervný účet“. V danom prípade nastala situácia, že storná zmlúv, ktoré žalovaná sprostredkovala, presiahli jej aktíva, teda odmeny, na ktoré mala nárok. Finančná inštitúcia si uplatnila u žalobcu vrátenie vyplatených provízií a ten si ich následne nárokoval u žalovanej, nakoľko odpadli dôvody, na základe ktorých jej boli vyplatené. Keďže došlo k ukončeniu Zmluvy o spolupráci, žalobca bol oprávnený vytvoriť tzv. rezervný účet, na ktorom boli všetky provízie, na ktoré mala žalovaná nárok po ukončení zmluvy o spolupráci deponované. Na konci obdobia sa urobilo zúčtovanie, na základe ktorého bolo zistené, že výška storn prevýšila výšku deponovaných odmien. Nakoľko bol zostatok záporný, žalobca si tento zostatok uplatnil najprv mimosúdnou cestou a následne súdnou cestou. Názor žalovanej, že nemá povinnosť vrátiť žalobcovi uplatňovaný nárok, pretože ide o odplatu za prácu, ktorú preňho vykonávala, odmietol. Ak by žalovaná nevrátila vyplatenú províziu, došlo by na jej strane k bezdôvodnému obohateniu. Zároveň poukázal na to, že žalovaná svoje tvrdenia opiera o nejestvujúci právny predpis - zákon o sprostredkovateľskej zmluve, a preto ich považuje za nesprávne. Pokiaľ žalovaná podala odvolanie v časti priznaných úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne, keďže mala za to, že bola súdom diskriminovaná voči ostatným občanom Slovenskej republiky, ktorých súd zaviazal zaplatiť úrok „len“ 5,05 % ročne, tak žalobca poukázal na to, že vzťah žalovanej so žalobcom je

vzťahom obchodnoprávnym, nakoľko sa spravoval , a preto žalovaná nebola diskriminovaná, keďže nešlo o občianskoprávny vzťah, ale o obchodnoprávny vzťah. Sadzba zákonných úrokov z omeškania pre obchodnoprávne vzťahy je stanovená podľa a v spojení s Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. Žalobca mal za to, že okresný súd svojim rozhodnutím nezasiahol do práva žalovanej na ochranu osobnosti, všetky tvrdenia, ktoré uviedol, žalobca považoval za pravdivé. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí vyjadril názor, ku ktorému dospel na základe vykonania všetkých dôkazov v zmysle právnych predpisov. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovanej, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený. Mal za to, že okresný súd ozrejmil skutkový stav, uviedol predložené vykonané dôkazy a uviedol skutočnosti, ktoré považoval za zistené, posúdil ich právny význam a rozhodnutie i zdôvodnil použitím právnych noriem, o ktoré sa opieral. Pokiaľ žalovaná poukazovala na nevykonanie dôkazov, tak žalobca uviedol, že na pojednávaní dňa 30.07.2019 navrhla doplniť dokazovanie o výsluch svedka, ktorú žiadosť okresný súd posúdil a priamo na pojednávaní rozhodol, že navrhnutý dôkaz sa nebude vykonávať. Žalobca mal za to, že v konaní uniesol dôkazné bremeno, predložil relevantné dôkazy. Preukázal, aké odplaty boli žalovanej vyplatené a aké odmeny si od žalovanej nárokuje vrátiť. Vzhľadom k tomu, že vedie evidenciu spolupracujúcich obchodníkov prostredníctvom elektronických systémov, z tohto dôvodu preukázal výstupmi z informačných systémov vo forme tabuliek svoj nárok, ktoré pripojil k žalobe. Ako dôkaz doručil výpisy z účtu, ktoré preukazovali, koľko bolo žalovanej reálne vyplatených provízií a zabezpečil vypočutie svedka. Odvolanie žalovanej považoval za nesprávne a zmätočné. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

12. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 13. novembra 2019, bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanej (doručenka na č.l. 194 spisu), s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaná nevyužila.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( „ďalej len “) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovanej podľa ust. , bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. , verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -199 zo dňa 10.06.2020 s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.06.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, s oznámením miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle podania krajského súdu zo dňa 10.6.2020 žalovanej, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

15. Podľa ust. v spojení s ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

16. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalovanej, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 18.09.2019 (č.l. 167-171 spisu).

17. Jedným z odvolacích dôvodov žalovanej bola námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, keď okresný súd podľa názoru žalovanej mal nedostatočne odôvodniť obranu žalovanej a jej argumenty v prejednávanej veci. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu uvádza, že tento odvolací dôvod žalovanej nie je relevantný. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal tak na tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom, ako aj na tvrdenia, obranu žalovanej, čo vyjadril v odsekoch 2., 3., 4., 5. odôvodnenia, popísal vykonané dôkazy v odseku 6. odôvodenia. V odsekoch 11., 12., 13. okresný súd uviedol závery, pre ktoré sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej. Rozsudok okresného súdu je preskúmateľný, keďže okresný súd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyjadril zhodnotenie vykonaných dôkazov a z nich vyvodil skutkový záver s jeho právnym posúdením. Už rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR je ustálené, že pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, uvedené postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu bolo plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý súdny proces, súčasťou ktorého spravodlivého procesu je aj právo sporovej strany na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia so zákonnými náležitosťami tak, ako to je vyžadované ust. a v danej sporovej právnej veci aj splnené, vzhľadom k odôvodneniu napadnutého rozsudku okresného súdu. Okresný súd sa v rámci riadneho odôvodnenia svojho rozhodnutia ako súčasti základného práva na súdnu ochranu podľa SR jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru krajského súdu rozhodnutie okresného súdu spĺňa atribúty vyžadované ust. , pretože okresný súd uviedol, na základe akých skutočností, ktorých rozhodných zákonných a zmluvných ustanovení mal za to, že žaloba žalobcu na vrátenie poskytnutej sumy 1.876,71 Eur spolu s príslušenstvom je dôvodná. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasným spôsobom formuloval svoje závery, a pokiaľ s týmito žalovaná ako odvolateľ nesúhlasila, táto skutočnosť nie je okolnosťou, pre ktorú by malo byť konštatované nie riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

18. Právo strany sporového konania na spravodlivé súdne konanie, resp. na súdnu ochranu podľa SR neznamená, že sa má súd stotožniť s argumentáciou tejto strany sporu a rozhodnúť v súlade s jej právnou argumentáciou. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhnutím a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté s v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strany sporu (). Krajský súd zdôrazňuje, že podľa ust. v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu bolo uvedené, čoho sa žalobca domáhal, z akých dôvodov, ako sa vyjadrila žalovaná a stručne a jasne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazu riadil, spolu s vyjadrením právneho posúdenia. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných stranami sporu ().

19. Krajský súd po oboznámení sa s postupom konania pred okresným súdom nezistil, že by došlo k jednostrannému posudzovaniu tvrdení, resp. že by okresný súd viedol súdne konanie tak, aby mohol vyhovieť požiadavkám žalobcu. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalovanej krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že zásada rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok. Pod rovnakým postavením strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Podľa spôsobu konania, rozsahu dokazovania pred okresným súdom krajský súd uvádza, že tak žalobca, ako aj žalovaná, mali zachovanú zásadu rovnosti, keďže mali rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňovali a plnili za rovnakých procesných podmienok. Tak žalobca, ako aj žalovaná mali vytvorené rovnaké možnosti na uplatňovanie svojich argumentov, navrhovanie, označovanie dôkazov a táto zásada rovnosti sa premietla v spôsobe vedenia konania. Nebolo zistené, že by žalobca oproti žalovanej mal danú možnosť podstatnej výhody pri uplatňovaní svojho nároku a rozsahu vykonaného dokazovania, a preto ani v tomto smere nebol relevantný odvolací dôvod žalovanej. V súdnom konaní mal tak žalobca, ako aj žalovaná rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a rovnako bola vylúčená možnosť podstatnej výhody voči protistrane, preto ani z tejto roviny žalovanej nebola odňatá možnosť konať pred súdom.

20. V dostatočnosti vykonaného dokazovania v prvom rade svedčí samotný obsah uzavretej Zmluvy o spolupráci, ktorá bola medzi žalobcom a žalovanou ako spolupracujúcim obchodníkom, keďže pre posúdenie žalobcovho nároku a obrany žalovanej bolo podstatné znenie tejto zmluvy zo dňa 04.12.2013 v spojení s internými predpismi, ktoré boli prílohou zmluvy, keďže v zmysle článku 1. bod 2. ... „spolupracujúci obchodník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že bol so všetkými príslušnými Internými predpismi oboznámený“ (č.l. 5 - 38 spisu) v spojení aj s listinou „Ukončenie zmluvy o spolupráci“ zo dňa 15.03.2016, s doloženými listinnými dôkazmi žalobcu, a to tabuľkovým prehľadom uzavretých zmlúv, vyplatených provízií a ďalšími listinami, vo väzbe na tvrdenia žalovanej. K rozsahu vykonaného dokazovania a súčasne k nevykonanému navrhnutému dôkazu žalovanou vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že navrhovanie dôkazov je právom strany sporu, avšak len súd rozhodne, ktoré z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh

konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Skutočnosť, že okresný súd, a preto ani krajský súd neakceptovali návrh na vykonanie dokazovania predloženého žalovanou, nemohla sama o sebe viesť k záveru o porušení jej práv.

21. Podľa názoru krajského súdu nevykonanie dôkazu označeného žalovanou, a to výsluch svedka p. U. D. - riaditeľa žalobcu, malo základ v racionálnosti postupu konajúceho súdu, ktorý vychádzal z priebehu konania a stavu dokazovania, preto ani tomuto postupu okresného súdu nebolo možné nič vytknúť. Zároveň je potrebné uviesť, že návrh na vykonanie tohto dôkazu žalovaná podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 30. júla 2019 odôvodnila len tým, že p. U. D. bol sprostredkovateľom a riaditeľom, avšak bez bližšieho dôvodu, na akú okolnosť by mal byť p. U. D. vypočutý. Len pre úplnosť dodáva krajský súd, že sa stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý žalovanou navrhnutý dôkaz nevykonal, pretože podstatou pre vyhodnotenie sporovej veci bolo písomné znenie zmluvy a jej jednotlivé články. Výpoveď navrhnutého svedka žalovanou nemohla ovplyvniť písomné znenie zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovanou, o ktorej nebolo spornosti.

22. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaná navrhla vykonanie dôkazov výsluchu svedka, teda využila právo, ktoré jej priznáva, teda vykonanie určitého dôkazu navrhnúť, toto právo jej odňaté nebolo. Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom však nemožno zamietať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv žalovanej nie je postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie strane sporu podľa ust. . Okresný súd nevykonaním žalovanou označeného dôkazu, svojim postupom ju nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré jej priznáva.

23. K námietke žalovanej, že jej nebola poskytnutá lehota na vyjadrenie sa k dôkazom, poukazuje odvolací súd na obsah Zápisnice o pojednávaní zo dňa 30. júla 2019, podľa ktorého žalovanej boli doručené krátkou cestou na pojednávaní dňa 30. júla 2019 dôkazy žalobcu, a to fotokópie obratov a výpisov z účtu týkajúcich sa vyplatených provízií žalovanej, vo vzťahu ku ktorým žalovaná uviedla, že .... „je síce pravdou, že mi boli vyplatené provízie, ale nie je možné, aby som za vykonanú prácu a dobre odvedenú mala teraz tieto vracať“. Žalovaná tak potvrdila a nespochybnila relevantnosť týchto žalobcom predložených dôkazov. V tejto súvislosti považuje odvolací súd zvýrazniť ust. , podľa ktorého súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

24. Zvýrazňuje odvolací súd, že do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, a to sp. zn. , v zmysle ktorého ... „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“.

25. Vo vzťahu k ďalším odvolacím dôvodom žalovanej je potrebné opätovne poukázať na predmet konania, a to nárok žalobcu na vrátenie storna ako príslušnej časti z vyplatenej odmeny, za splnenia podmienok podľa čl. 3. bod 3.2.20. zmluvy o spolupráci, ktorú vyplatil žalobca žalovanej v súvislosti s ňou sprostredkovanými zmluvami, ktoré boli ukončené pred uplynutím ,,storno“ obdobia.

26. Podľa čl. 1. bod 6. zmluvy „Odmenou“ v zmysle tejto Zmluvy sa rozumie odmena za činnosť Spolupracujúceho obchodníka v zmysle čl. 2 tejto Zmluvy, výška odmeny je stanovená v súlade s príslušnou Odmeňovanou smernicou a zahrňuje DPH.

27. Podľa čl. 1. bod 11. zmluvy „Príslušná odmeňovacia smernica“ upravuje spôsob stanovenia výšky odmeny Spolupracujúceho obchodníka a jej splatnosť. Príslušná Odmeňovacia smernica obsahuje

dátum, ku ktorému vstupuje do platnosti. Príslušná Odmeňovacia smernica je súčasťou Interných predpisov a je prílohou tejto Zmluvy.

28. Podľa čl. 2. bod 2.1., 1. zmluvy Záväzkom Spolupracujúceho obchodníka je vyvíjať činnosť smerujúcu k uzavretiu Predmetných zmlúv a následná starostlivosť o udržanie uzatvorených Predmetných zmlúv, a to v rozsahu Splnomocnenia a podľa Pokynov a Interných predpisov FINCENTRA.

29. Podľa čl. 2. bod 2.3., 1. zmluvy záväzkom FINCENTRA je zaplatiť Spolupracujúcemu obchodníkovi za vykonanú činnosť Odmenu v zmysle Zmluvy a príslušných Interných predpisov.

30. Podľa čl. 3. bod 3.2., 20. zmluvy Spolupracujúci obchodník sa zaväzuje v zmysle príslušnej Odmeňovacej smernice vrátiť Odmenu alebo jej časť, ktorá mu bola poskytnutá v súvislosti s Predmetnou zmluvou, u ktorej došlo zo strany Finančnej inštitúcie voči FINCETRU k nárokovaniu storna celej provízie alebo jej časti. Táto povinnosť platí aj po ukončení tejto Zmluvy.

31. Podľa čl. 4. bod 2. zmluvy Spolupracujúci obchodník týmto vyhlasuje, že bol oboznámený so znením Interných predpisov, že s ich znením súhlasí a zaväzuje sa, že sa nimi bude riadiť a bude ich dodržiavať.

32. Podľa čl. X. bod 1) Odmeňovacej smernice FINCENTRUM je zmluvne viazaný k stornám Odmien podľa podmienok jednotlivých Finančných inštitúcií, pre ktoré FINCENTRUM sprostredkováva uzatváranie Predmetných zmlúv.

33. Podľa čl. X. bod 2) Odmeňovacej smernice odmeny Spolupracujúceho obchodníka podliehajú rovnakým storno podmienkam“.

34. Podľa čl. X. bod 3) Odmeňovacej smernice storno podmienky za jednotlivé Predmetné zmluvy sú uvedené v Odmeňovacích listinách.

35. Podľa čl. X. bod 4) Odmeňovacej smernice každý Spolupracujúci obchodník je povinný vrátiť už vyplatenú Odmenu alebo jej časť za stornovanú Predmetnú zmluvu alebo jej časť, vrátane všetkých plnení poskytnutých v súvislosti s týmito Predmetnými zmluvami. a) FINCENTRUM je oprávnené započítať tieto storná Odmien oproti Účtu odmien a Rezervnému účtu podľa príslušných ustanovení Zmluvy. Pokiaľ prostriedky na týchto účtoch nie sú dostatočné, Spolupracujúci obchodník je povinný už vyplatenú Odmenu vrátiť najneskôr do 15 dní po vzniku storna Odmien, resp. po doručení výzvy FINCENTRA.

36. To, že žalovanej boli zo strany žalobcu vyplatené provízie, žalobca preukázal a žalovaná relevantne nepoprela, naopak, do obsahu Zápisnice pojednávaní dňa 30. júla 2019 uviedla, že ....„je síce pravdou, že mi boli vyplatené provízie“. Nárok na vrátenie časti vyplatenej provízie uplatnenej žalobcom sa týkal viacerých zmlúv, ktoré zanikli pred garantovanou dobou trvania, a vo vzťahu ku ktorým si finančná inštitúcia uplatnila voči žalobcovi nárok storna provízie, čo preukazoval listinnými dôkazmi - tabuľkovým prehľadom.

37. Podľa v znení ku dňu 04.12.2013 podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov.

38. Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

39. Podľa , , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

40. Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

41. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k 1.dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 8 %-uálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

42. Podľa § 1 ods. 2 citovaného nariadenia vlády, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa ods. 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k 1.dňu omeškania zvýšenej o 9 %-uálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

43. Podľa § 2 citovaného nariadenia vlády, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

44. Podľa o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona podnikaním.

45. Odvolací súd k podstatným tvrdeniam žalovanej zvýrazňuje, že právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanou je obchodnoprávnym vzťahom. Žalovaná činnosť sprostredkovania vykonávala v súlade so o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaná nevystupovala v uvedenom záväzkovom vzťahu ako slabšia strana, preto jej okresný súd nemohol poskytnúť takú ochranu, na akú má zo zákona nárok spotrebiteľ. Záväzkom žalovanej spolupracujúceho obchodníka bolo najmä v zmysle čl. 2. bod 2.1. vyvíjať činnosť smerujúcu k uzavretiu zmlúv a následná starostlivosť o udržanie uzatvorených zmlúv, za čo jej patrila odmena v zmysle zmluvy a príslušných Interných predpisov.

46. K námietke žalovanej v ňou podanom odvolaní, že provízia je odmena za ňou vykonanú prácu, ako aj, že nemohla ovplyvniť, či sa uzatvorený obchod záujemcu s treťou osobou uskutočnil a ani ako sa skončil, a preto nie je povinná províziu vrátiť, odvolací súd uvádza, že na túto námietku s poukazom na čl. 3. bod 3.2.20. zmluvy o spolupráci v spojení s čl. X. bod 1) a 2) Odmeňovacej smernice. Ak totiž žalovanou sprostredkované zmluvy, ktoré boli započítané do kvalifikácie a následného výpočtu provízie, za ktoré jej žalobca vyplatil odmenu, zanikli pred garantovanou dobou, a voči žalobcovi finančná inštitúcia uplatnila storno provízie, ktoré žalobca uhradil, potom nastala situácia riešená zmluvou a Odmeňovacou smernicou, teda, že vzniklo žalobcovi právo na úhradu storna. Žalovaná bola pritom pri uzavretí zmluvy o spolupráci oboznámená so všetkými podmienkami, preto si musela byť vedomá toho rizika, že v prípade zániku ňou sprostredkovaných zmlúv, pred garantovanou dobou, bude musieť príslušnú časť provízie vrátiť. Ide pritom o riziko, ktoré je s podnikaním, rovnako ako dosiahnutie zisku vždy spojené.

47. Odvolací súd nesúhlasil ani s tým, že okresný súd nesprávne interpretoval ustanovenia zmluvy o spolupráci ako i o sprostredkovaní a neprihliadal na vzájomné vzťahy, poskytol ochranu nedôvodnému nároku žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že posudzovanie výkonu práva, či je v súlade alebo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku je výlučne otázkou právnou. „Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem, vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. V rozpore so zásadami poctivého obchodného styku môže byť pritom len výkon práva, nie právny úkon samotný, z ktorého je právo uplatňované. Žalobca v konaní preukázal, že pre žalovanú boli v zmluvách, ktoré s ňou uzatvoril, jasne stanovené podmienky, za ktorých bude musieť provízie ako storno vrátiť, preto jeho konanie nie je možné posúdiť ako konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto výklad okresného súdu, pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku nebol nesprávny. Pri zohľadnení

všetkých okolností daného prípadu je odvolací súd toho názoru, že v prejednávanej veci sa nejedná o taký výkon práva žalobcu, ktorý by nemal požívať právnu ochranu, pretože žiaden rozpor so zásadami poctivého obchodného styku v konaní súdom prvej inštancie, ale ani odvolacím súdom zistený nebol.

48. Vrátenie provízií žalovanou nie je ani nezákonné a nie je ani v rozpore s SR, pretože zmluvy boli uzavreté slobodne, vážne a v dobrej viere. Aj keď zmluvy neboli ukončené výslovne zavinením žalovanej, boli ukončené skôr, ako bola dohodnutá garantovaná doba, čo malo za následok bez ohľadu na to, kto zánik zmlúv zapríčinil, za stavu storna provízie od finančnej inštitúcie, došlo k vzniku nároku žalobcu na vrátenie provízií od žalovanej, pretože išlo o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

49. K námietkam žalovanej, že rozsudok súdu prvej inštancie je pre ňu likvidačný, je nevykonateľný vzhľadom na jej osobné pomery, odvolací súd uvádza, že táto okolnosť nemôže byť právne významná pre posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku v tejto veci. Žalobca v konaní predložil relevantné dôkazy na preukázanie ním uplatneného nároku, žalovaná výšku tohto nároku relevantným spôsobom nespochybnila. Žalobcom predložené dôkazy boli spôsobilé na preukázanie dôvodnosti a výšky jeho nároku, keďže tieto dôkazy mali základ uzavretej zmluvy o spolupráci a výška nebola relevantným spôsobom popretá. Pokiaľ žalovaná uvádzané peňažné sumy relevantne nespochybnila, nebolo potrebné ju konfrontovať so zmluvnými dojednaniami medzi stranami sporu, teda bolo potrebné konštatovať, že zodpovedali činnosti žalovanej pre žalobcu.

50. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca svoju povinnosť preukázať ním uplatnený nárok nielen čo do základu, ale aj výšky splnil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, že by nebol mal preukázanú výšku nároku, inak by nebol mohol vo veci rozhodnúť.

51. Vo vzťahu k priznanému nároku na zaplatenie úroku z omeškania k žalovanou namietanej nesprávne stanovenej výške úroku z omeškania uvádza odvolací súd, že tento odvolací dôvod zhodnotil ako nedôvodný vzhľadom k tomu, že išlo o obchodno-právny vzťah medzi stranami sporu, a preto úroky z omeškania ako aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznal okresný súd správne vo výške v súlade s ust. v spojení s úpravou Nariadenia vlády SR č. .

52. Krajský súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie v zmysle odvolacích dôvodov žalovanej, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. v spojení aj so závislým výrokom o náhrade trov konania, ktorý ak osobitnými odvolacími dôvodmi žalovanej nebol napadnutý, tak bol rovnako potvrdený ako vecne správny výrok.

53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol priznaný voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.