Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/203/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: I. T. , W..S.. S. S. K. XXX/A I. -E. A. , U.: XXXXXXXX zastúpený O.. F. T., W. W. D. X I. I. proti žalovanému: O.Á. L., E.. XX.XX.XXXX, I. B. XXX K., zastúpený W. D. A.. F. I., Y. XXX/XX, XXX XX S., U.: XXXXXXXX, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100,92 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,35,- eur od 20.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 34,14,- eur od 19.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 27,93 ,- eur od 19.11.2016 do zaplatenia a zo sumy 0,50,- eur od 20.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúce časti zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy istiny vo výške 147,21 eur spolu s 5% ročným úrokom zo sumy 38,35 eur od 20.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 58,93 eur od 19.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 32,93 eur od 19.11.2016 do zaplatenia a zo sumy 17 eur od 20.12.2016 do zaplatenia ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 165,04 eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.7.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/ B (ďalej len „Slovak Telekom“) na žalobcu. Žalobca je v konaní zastúpený advokátom. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom 2606108701. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: Faktúra zo dňa 01.09.2016 uvedená pod VS 8789220103 vo výške 38,35 Eur s lehotou splatnosti 19.09.2016. Faktúra zo dňa 01.10.2016 uvedená pod VS 9790149801 vo výške 58,93 Eur s lehotou splatnosti 18.10.2016. Faktúra zo dňa 01.11.2016 uvedená pod VS 6791081174 vo výške 32,93 Eur s lehotou splatnosti 18.11.2016. Faktúra zo dňa 01.12.2016 uvedená pod VS 3792016639 vo výške 17 Eur s lehotou splatnosti 19.12.2016. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V zmysle ust. (ďalej len „“), „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.“ V zmysle ust. , „Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“ V zmysle ust. , „Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , a a b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“ V zmysle ust. Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , „Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.“ V zmysle ust. Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , „Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.“ V prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta = základ - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ) Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa .

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 01.10.2019 vydal platobný rozkaz proti ktorému podal žalovaný včas odpor.

3. Žalovaný k podanej žalobe v podanom odpore uviedol, že samotný žalobca uvádza, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah a teda súd by mal v takom prípade uplatňovať spotrebiteľské právo, upomínacie konanie nie je výnimkou. Nie je mi teda jasné, ako je možné, že sa súd pri posudzovaní nároku nepozastavuje nad skutočnosťami, ktoré uvádza. Zá sa, že pre vydanie platobného rozkazu stačí splniť formálne náležitosti. V predmetnej veci vystupuje ako spotrebiteľ, ide teda o spotrebiteľskú vec a je potrebné použiť všetky ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľského práva, poskytnúť mi ochranu aj v zmysle . Poukazujem na skutočnosť, že nárok žalobcu sa odvíja od zmluvy uzavretej z právnym predchodcom žalobcu. Ako je zrejmé už z ustálenej rozhodovacej praxe súdov SR, nároky, ktoré z týchto zmlúv, plošne uzatváraných z každým spotrebiteľom vyplývajú, sú do veľkej časti nedôvodné, najmä kvôli neprijateľným zmluvným podmienkam, ktoré právny predchodca používa. Súd je znalý práva a teda nemôže vydať platobný rozkaz ak nárok vyplýva z neprijateľnej a teda neplatnej zmluvnej podmienky. Z procesného hľadiska som toho názoru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia vrámci opisu skutočností, z ktorých vyplýva jeho údajný nárok. Absentuje špecifikácia k jednotlivým nárokom, najmä k zmluvnej pokute o ktorej sa zmieňuje len „pre prípad" a nie je možné zistiť ako k nej dospel a aká má byť jej výška. Tieto povinnosti musí žalobca uviesť v opisnej časti, nestačí že to „teoreticky" môže vyplývať z príloh. Ide o neunesenie bremena tvrdenia a už len z tohto dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť pre neurčitosť. Ak by však súd nebol tohto názoru, k meritu veci uvádzam: Za neprijateľné považujem bez akýchkoľvek pochybností zasielanie spoplatňovaných upomienok, ktoré sú vo forme SMS notifikácii o nezaplatení, keďže právny predchodca ako poskytovateľ telekomunikačných služieb má v popise podnikania aj prevádzku GSM siete, ktorej sprievodnou službou, bez akýchkoľvek nákladov, je možnosť posielania SMS. Naviac, ak vie právny predchodca žalobcu posielať bez poplatkov SMS o tom, že už mi poslal faktúru a bez poplatkov SMS o tom, že mi ďakuje za jej zaplatenie, tak nie je dôvodné spoplatňovať SMS o tom, že táto SMS bude spoplatnená, lebo mi ju posielajú kvôli omeškaniu. Táto „služba" má neprimeraný sankčný charakter, je prakticky paušalizovanou zmluvnou pokutou, generovanou softvérom bez nákladov pre dodávateľa, teda nič nekryje. Taktiež za prerušenie služby nemožno žiadať osobitný poplatok a už vôbec nie opakovane, keď už je služba prerušená. Čo kryje takýto poplatok? Čo je jeho účelom, okrem skrytého inkasovania za žiadne protiplnenie resp. plnenie bez nákladov, vyplývajúce z povahy veci. Za neprijateľný nárok považujem aj zmluvnú pokutu vo výške 165,- eur. Poukazujem na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu Prešov, sp.zn. , z 28.2.2019, na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu Prešov, sp.zn. , z 22.3.2018 ako aj na rozsudok Krajského súdu Košice, sp.zn. , zo 7.2.2018, ktoré prikladám v prílohe a z ktorých je zrejmé, akým nekalým spôsobom sa vymáhajú tieto nedôvodné nároky z neprijateľných zmluvných podmienok. Krajské súdy veľmi obsiahlo, detailne a najmä správne odôvodňujú svoje rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že neuznávam peňažný nárok v časti nad sumu 103,73 Eur, teda žiadne upomienky, poplatky za prerušenie služby a zmluvnú pokutu. Trvám na vyššie uvedenom a nemôžem nespomenúť, že pokiaľ by si v tak závažnom konaní, ako je upomínacie konanie, súdny úradník urobil svoju prácu, tento platobný rozkaz by nikdy nevydal.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami faktúrou č.8789220103, 9790149801, 6791081174, 3792016639, 4796824589, kópiou poštových podacích hárkov, oznámením o postúpení pohľadávky z 17.08.2018, výzvou na zaplatenie z 16.08.2019, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb z 05.04.2016, písomnosťou na čl. 18, prílohou k platnému cenníku, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti TELEKOM, a.s. , odporom žalovaného proti PR, výpisom z obchodného registra žalobcu, vyjadreniami strán sporu a výsluchom žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci: Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 5.4.2016 vyplýva, že predmetom zmluvy je poskytovanie služieb v rámci balíka. Obsahom balíka je účastníkom vybraná kombinácia jednej , dvoch alebo troch služieb, ktorými sú hlasové služby, služby televízie a služby internetového prístupu. Zmluva o balíku obsahuje jednotlivé zmluvy o poskytovaní verejných služieb vo vzťahu k tým službám v Balíku , ktoré ešte neboli pred uzavretím tejto Zmluvy o balíku zriadené (ďalej len „Zmluva“) a Dodatky k Zmluvám vo vzťahu k tým Službám v Balíku, ktoré už boli zriadené a poskytovaní pred uzavretím tejto Zmluvy o balíku (ďalej len „Dodatok“). Jednotlivé Zmluvy k Službám v Balíku sú počas trvania tejto Zmluvy o balíku vzájomne závislé, a teda zánik jednej zo Zmlúv spôsobuje zánik ostatných Zmlúv obsiahnutých v Zmluve o balíku, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Zavedenie novej Služby, zmena podmienok Služby alebo Balíka alebo zrušenie ktorejkoľvek zo Služieb v Balíku počas trvania tejto Zmluvy o balíku, podlieha dohode zmluvných strán. Službu Magio Televízie v programe Magio Televízia Biznis je možné využívať iba ako samostatnú službu a nevzťahujú sa na ňu podmienky poskytovania Služieb v rámci Balíka.

5. Zo zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá na dobu neurčitú s viazanosťou 24 mesiacov.

6. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že Akciový poplatok za zriadenie Služby formou samoinštalácie alebo technikom Podniku je zahrnutý v mesačnom poplatku za poskytovanie Služby v rámci Balíka, ktorá sa na základe tejto Zmluvy o balíku Účastníkov zriadi a to v prvom mesiaci jej poskytovania. Akciová cena za zariadenie Powerline 9,90 € s DPH. Podnik predáva a účastník kupuje zariadenie Powerline. Účastník sa zaväzuje zaplatiť akciovú kúpnu cenu zariadenia Powerline a zároveň sa zaväzuje využívať službu Magio Televízie alebo Magio Internetu s niektorým zo zvolených programov počas dohodnutej doby viazanosti. K službe Magio Televízie alebo Magio Internetu je možné zakúpiť si iba jedno zariadenie Powerline. Ak Účastník poruší zmluvný záväzok k Službe Televízie alebo Internetu, má Podnik právo popri zmluvnej pokute za Službu aj na zmluvnú pokutu za Powerline. Základ pre výpočet zmluvnej pokuty za toto zariadenie je 25,43 € (DPH sa neuplatňuje). Pre výpočet zmluvnej pokuty sa uplatnia pravidlá uvedené v časti „Zmluvná pokuta“ tejto zmluvy. V prípade zakúpenia zariadenia Powerline k službe Magio Televízie, nie je možné zároveň zakúpiť si zariadenie Powerline k službe Magio Internet. Cena za poskytovanie Služieb vo zvolenej kombinácii v rámci Balíka je uvedená aj v Prílohe č. 1 k Zmluve o balíku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy o balíku. Účastník má nárok na poskytovanie Služieb zahrnutých v Baliku vo zvolenom programe za akciovú cenu v zmysle tejto časti Zmluvy o balíku a to od Rozhodného dňa, až do uplynutia 30. mesiaca od Rozhodného dňa. Po uplynutí 30. mesiaca budú Účastníkovi poskytované Služby v rámci Balíka za cenu bez viazanosti platnú pre tento Balík podľa platného Cenníka.

7. V zmluve je zaškrtnutá ponuka B Viac za menej - ceny za poskytovanie služieb vo zvolenej kombinácii v rámci Balíka sú uvedené aj v Prílohe č. 2 k zmluve o balíku a v Prílohe č. 1 k Zmluve o balíku, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy o balíku Akciová cena za poskytovanie Služieb v rámci Balíka počas 1.-3. mesiaca je € s DPH/ mesiac. Účastník má nárok na poskytovanie Služieb zahrnutých v Balíku vo zvolenom programe za akciovú cenu v zmysle tejto časti Zmluvy o balíku a to od Rozhodného dňa, až do uplynutia 3. Mesiaca. Akciová cena za poskytovanie Služieb v rámci Balíka počas 4. - 30. mesiaca je € s DPH/ mesiac. Účastník má nárok na poskytovanie Služieb zahrnutých v Balíku za akciovú cenu v zmysle tejto časti Zmluvy o balíku a to od 4. mesiaca, až do uplynutia 30. mesiaca od Rozhodného dňa. Po uplynutí 30. mesiaca budú Účastníkovi poskytované Služby v rámci Balíka za cenu bez viazanosti platnú pre tento Balík podľa platného Cenníka! Účastník má právo jedenkrát bezplatne počas prvých 6 mesiacov od začatia poskytovania Služby na prechod z programu XL na program L alebo z programu L na program M. Inak je tento prechod spoplatnený poplatkom 9,98 Eur s DPH za každú službu.

8. Zo zmluvy vlastne vyplýva, že predmetom zmluvy , programom služby bola Mágio televízia.

9. Súčasťou zmluvy je aj dodatok, podľa ktorého je doba trvania nájmu neurčitá. Táto časť, označená ako „Dodatok k existujúcej zmluve o nájme Koncového Zariadenia“, predstavuje dodatok k zmluve o nájme KZ, vo vzťahu k príslušnému Magio Boxu alebo Magio Sat Boxu, uzavretej spolu so Zmluvou medzi Podnikom a Účastníkom vo vzťahu k Službe Televízie, ktorá už bola zriadená (ďalej len „Existujúca Zmluva o nájme KZ“), Tento dodatok k Existujúcej zmluve o nájme KZ mení túto Existujúcu zmluvu o nájme KZ v časti ceny za nájom KZ. Zmluvné strany sa dohodli, že podpisom tohto dodatku sa Účastník zaväzuje platiť Podniku cenu za nájom v zmysle Cenníka pre koncové zariadenia platného v deň podpisu tohto dodatku a to v závislosti od druhu Magio Boxu/Magio Sat Boxu, ktorý Účastník ku dňu podpisu využíva. Ostatné ustanovenia zmluvy o nájme, ktoré nie sú týmto dodatkom dotknuté, zostávajú v platnosti bez zmeny.

10. Zo zmluvy, dodatku ďalej vyplýva, že cena koncového zariadenia- Mágio Box bez DPH je 24,98 eur, nájomne - 1,94 eur s DPH mesačne. Akciová cena na koncové zariadenie pre službu Mágio internet s viazanosťou 24 mesiacov bol v balíku služieb so službou Mágio TV optik alebo Mágio Sat -1 eur s DPH ( DSL Wifi router.)

11. Zo zmluvy vyplýva, že medzi stranami zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta. Účastník sa zaväzuje, že počas doby viazanosti v zmysle tejto Zmluvy o balíku (ďalej len „doba viazanosti“), ktorá sa počíta od Rozhodného dňa: (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom vo vzťahu ku každej Službe poskytovanej podľa tejto Zmluvy o balíku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu Zmluvy a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované Služby (ďalej len „záväzok viazanosti“), pričom porušením záväzku viazanosti je (i) výpoveď Zmluvy Účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, (ii) žiadosť o prenesenie telefónneho čísla k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu Zmluvy o poskytovaní Hlasovej služby počas dojednanej doby viazanosti, (iii) nezaplatenie ceny za poskytnuté Služby Účastníkom ani do 45 dní po jej splatnosti, na základe ktorého vznikne Podniku právo na odstúpenie od Zmluvy (ďalej len „porušenie záväzku viazanosti“). Doba viazanosti plynie iba počas doby využívania Služieb v zmysle tejto Zmluvy o balíku. V prípade prerušenia poskytovania Služieb Podniku na základe využitia práva Podniku prerušiť Účastníkovi poskytovanie Služieb vyplývajúceho z príslušných právnych predpisov alebo Všeobecných podmienok, sa doba viazanosti automaticky predĺži o obdobie zodpovedajúce skutočnému trvaniu prerušenia poskytovania Služieb Podniku, kedy doba viazanosti neplynie. Základ pre výpočet zmluvnej pokuty: Balík dvoch služieb - za porušenie záväzku viazanosti oboch Služieb v Balíku služieb - 240,00 eur, splatnosť jednorazovo; Balík dvoch služieb - za porušenie záväzku viazanosti jednej zo Služieb v Balíku služieb

- 120,00 eur, splatnosť ceny jednorazovo; Balík troch služieb - za porušenie záväzku viazanosti troch Služieb v Balíku služieb - 300,00 eur, splatnosť jednorazovo; Balík troch služieb - za porušenie záväzku viazanosti dvoch Služieb v Balíku služieb - 200,00 eur, splatnosť jednorazovo; Balík troch služieb - za porušenie záväzku viazanosti jednej zo Služieb v Balíku služieb - 100,00 eur, splatnosť jednorazovo. Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tejto Zmluvy o balíku, Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za zriadenie a poskytovanie Služby (vrátane Doplnkových služieb) podľa Cenníka (rozhodujúce sú ceny bez viazanosti), zľava z ceny KZ, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bolo Účastníkovi na základe tejto Zmluvy o balíku poskytnuté. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tejto Zmluvy o balíku sú ; uvedené, v časti označenej ako „Akcia“ alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty v prípade porušenia záväzku viazanosti , všetkých Služieb v Balíku je súčet základu pre výpočet vo vzťahu k Balíku uvedený v tabuľke vyššie a základu pre výpočet vo vzťahu k všetkým KZ, ktorý bol Účastníkovi na základe tejto Zmluvy o balíku Účastníkovi poskytnuté. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty v prípade j porušenia záväzku viazanosti len vo vzťahu k niektorej zo Služieb v Balíku je súčet základu pre výpočet vo vzťahu k porušeniu záväzku | viazanosti tejto jednotlivej Službe a tých KZ, ktoré boli Účastníkovi poskytnuté výlučne vo vzťahu k tejto Službe. Tento základ zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tejto Zmluvy o balíku (ďalej len „Základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet j počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy alebo prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - celé dni uplynuté z doby viazanosti/ celkový počet dní doby viazanosti x základ pre výpočet . Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti vo vzťahu k tej Službe alebo Službám, ku ktorým bola zmluvná pokuta uhradená, preto Účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorej bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

12. Z faktúry č.8789220103 vyplýva, že pôvodný veriteľ vyfakturoval žalovanému sumu 45,62 eur , faktúra bola splatná dňa 19.09.2016. Suma 33,86 eur bez DPH predstavovala poplatok za dohodnuté služby a suma 4,99 eur boli poplatky za upomienky.

13. Z faktúry č.9790149801 vyplýva, že pôvodný veriteľ vyfakturoval žalovanému sumu 58,93 eur , faktúra bola splatná dňa 18.10.2016. Suma 28,45 eur bez DPH predstavovala poplatok za dohodnuté služby a suma 21,49 eur boli poplatky za upomienky ( 16,50 eur za prerušenie poskytovania služby, 4,99 eur za poplatok za upomienku).

14. Z faktúry č.6791081174 vyplýva, že pôvodný veriteľ vyfakturoval žalovanému sumu 32,93 eur , faktúra bola splatná dňa 18.11.2016. Suma 23,28 eur bez DPH predstavovala poplatok za dohodnuté služby a suma 4,99 eur boli poplatky za upomienky.

15. Z faktúry č.3792016639 vyplýva, že pôvodný veriteľ vyfakturoval žalovanému sumu 17 eur , faktúra bola splatná dňa 19.12.2016. Išlo o storno v sume -2,33 eur a poplatok v sume 16,50 eur za prerušenie poskytovania služieb.

16. Z faktúry č.4796824589 vyplýva, že pôvodný veriteľ vyfakturoval žalovanému sumu2 x 82,52 eur, spolu 165,04 eur ako zmluvnú pokutu. Faktúra bola splatná dňa 18.05.2017. Suma 33,86 eur bez DPH predstavovala poplatok za dohodnuté služby a suma 4,99 eur boli poplatky za upomienky.

17. Listom zo dňa 17.08.2018 bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky na žalobcu.

18. Výzvou na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby dňa 16.08.2019 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 328,76 eur najneskôr do 5 dní od doručenia výzvy.

19. Z časti IV obchodných podmienok vyplýva, že ak nie je cena za Službu výslovne dojednaná v Zmluve, vzťahuje sa na ňu Cenník. Cenník je dostupný na Internetovej stránke a Predajnom mieste. Pre určenie konečnej ceny Služieb je rozhodujúci ich odpočet podľa informačného systému Podniku. Všetky ceny za Služby sú vyúčtované faktúrou po skončení zúčtovacieho obdobia, resp. obdobia, za ktoré je Podnik povinný v zmysle dohody o frekvencii fakturácie vystaviť faktúru. Účtovanie ceny sa začína dňom zriadenia Služby, resp. dňom začatia jej poskytovania. Zúčtovacím obdobím je kalendárny mesiac. Účastníkom - fyzickým osobám nepodnikateľom je listinná forma faktúry vystavená po skončení dvojmesačného obdobia; pri dvojmesačnej frekvencii fakturácie je celková cena rozdelená na dve rovnaké čiastky (so zohľadnením zaokrúhľovacích rozdielov) s dvoma lehotami splatnosti, pričom prvá čiastka bude splatná v mesiaci vystavenia faktúry a druhá v nasledujúcom mesiaci. Účastníkom s dohodnutou elektronickou formou faktúry je faktúra vystavená po uplynutí jednomesačného zúčtovacieho obdobia. Deň vzniku daňovej povinnosti je deň dodania služby podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty. Podnik má právo vyúčtovať cenu všetkých alebo viacerých Služieb poskytnutých Účastníkovi na základe viacerých Zmlúv spoločnou faktúrou. V prípade úhrady spoločnej faktúry v čiastočnom rozsahu bude uhradená suma použitá na úhradu ceny Služieb pomernou čiastkou k fakturovanej cene týchto Služieb, ak Účastník neurčí inak; cena jednotlivých Služieb sa považuje za uhradenú až uhradením spoločnej faktúry v celom rozsahu.

20. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, podľa žalovaného žalobcom uplatňované zmluvné pokuty, ktoré už právny predchodca žalobcu žiadal spoločne zaplatiť ako jednu zmluvnú pokutu, sú totiž, ako zmluvné dojednania, ktoré sú právnym predchodcom žalobcu vopred pripravene vo formulárovej zmluve, každá sama o sebe neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný ďalej považuje za nedôvodné nároky, zo strany žalobcu poplatky za upomienky a poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie. S uvedeným tvrdením žalovaného nesúhlasíme. Medzi Slovák Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb, ktorý využíval, čo vo svojom vyjadrení ani nepopiera. Slovák Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovák Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: Faktúra zo dňa 01.09.2016 uvedená pod VS 8789220103 vo ryske 38,35 Eur s lehotou splatnosti 19.09.2016. Faktúra zo dňa 01.10.2016 uvedená pod YS 9790149801 vo výške 58,93 Eur s lehotou splatnosti 18.10.2016. Faktúra zo dňa 01.11.2016 uvedená pod YS 6791081174 vo výške 32,93 Eur s lehotou splatnosti 18.11.2016. Faktúra zo dňa 01.12.2016 uvedená pod YS 3792016639 vo výške 17,00 Eur s lehotou splatnosti 19.12.2016. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovák Telekom vystavené faktúry, pričom Slovák Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškám. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V zmysle podľa „ods. 1 „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak bo/i neprijateľné podmienky individuálne dojednané“. Ods. 4 „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa povaľujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Zákon nevyžaduje, aby boli zmluvné podmienky7 nevyhnutne predložené druhej strane, pre primeranosť klauzúl dokonca postačuje len možnosť oboznámiť sa s nimi. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa . K namietanej zmluvnej pokute taktiež uvádzame, že jej výška je primeraná hodnote zabezpečovaného záväzku a zodpovedá hodnote poskytnutej zľavy žalovanému, ktorá mu bola poskytnutá pri uzatváraní zmluvy1 s určitou dobou viazanosti. V prípade ak žalovaný teraz namieta jej výšku a spôsob jej výpočtu, dávame do pozornosti súdu, že jej výška zodpovedá poskytnutej zľave z kúpnej ceny zariadenia, ktoré bolo žalovanému pri uzatváraní zmluvy dodané a ktorá zľava bola viazaná na určitú dobu viazanosti zmluvou. Keďže žalovaný nedodržal ustanovenia zmluvy, bola mu v zmysle zmluvy vyúčtovaná zmluvná pokuta. Vo vzťahu k spoplatneniu sms-notifikácií žalovaný nijakým spôsobom nepreukazuje, že by mu boli spoplatňované sms-notifikácie a žalobca ani nemá vedomosť o tom, že by mu akékoľvek spoplatňované mali byť. Vzhľadom na vyššie uvedené ako vzhľadom aj na skutočnosť, že Zmluva je formulovaná určito, jasne a zrozumiteľne, máme za to, že je plne v súlade so zákonom a v žiadnom prípade neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný taktiež namieta, že v predmetnej veci žiadnym spôsobom neparticipoval na koncipovaní zmluvy. Prvým predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh na uzavretie zmluvy ako jednostranné právne úkony musí spĺňať tieto zákl. znaky: 1.Prejav vôle musí smerovať k uzavretiu zmluvy. Tento prejav vôle sa považuje za perfektný ak je výslovný a urobený s vážnym úmyslom uzavrieť zmluvu. 2. Návrh musí byť adresný, t.j. musí byť určený jednej alebo viacerým konkrétnym osobám s ponukou na konsens (na účasť na zmluve). 3. Návrh musí byť určitý, t.j. obsah tohto konsensu musia tvoriť aspoň podstatné obsahové náležitosti zmluvy. 4. Z prejavu vôle navrhovateľa musí byť zrejmé, že hodlá byť návrhom (ofertou) viazaný v prípade jeho prijatia. Forma návrhu nie je predpísaná. Môže byť urobený ústne, písomne alebo inými prostriedkami telefaxom, telegram, výstupom z počítača). Ďalej poukazujeme na rozsudok Súdneho dvora, zo dňa 09.11. 2016, sp. zn. C-42/15, ktorý- uvádza, že zmluva nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. 4. Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Podľa : „Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. ..." znie: „Časť obsahu sanitný možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo zmluvnými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené". 3. „Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre... “ Žalobca si dovoľujeme k predmetnej veci poukázať aj na základné princípy právneho poriadku, a to: „Neznalosť zákona neospravedlňuje" (lat. ignorantia iuris non excusat) vyjadrená v ustanovení , t.j. o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. Z právneho hľadiska ide o zásadu (pôvodne recipovanú z rímskeho práva), ktorá znamená, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. Ide teda o právnu fikciu, že každý je oboznámený s platnými a účinnými právnymi predpismi a tým si je vedomý svojich práv a povinností. „Práva patria bdelým“ (lat. vigi/aníibus iura saipta sunt) t. j. „ Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. v rozhodnutí sp. zn. ) poukázal na tento právny princíp v zmysle, že: „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, sadisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní Zákonných procesných ustanovení včítane vyústia možnosti podania opravných prostriedkov. “ Na základe uvedenej zásady sa ochrana poskytuje len takým subjektívnym právam, o ktoré sa ich držitelia starajú, aktívne ich vykonávajú a v prípade porušenia ich vymáhajú. Zanedbávané práva po čase buď zanikajú, alebo sa stávajú nevymáhateľné. Uvedená zásada zdôrazňuje dôležitosť znalosti písaného práva, teda aj znalosti základného súkromnoprávneho predpisu, ktorým je . Jedine subjekt, ktorý dobre pozná občianske právo, môže využiť prostriedky, ktoré všetkým ponúka platný zákon, vo svoj prospech. Medzi tieto prostriedky patrí najmä uplatňovanie subjektívnych práv, a to jednak mocenských (zakazujúcich druhému subjektu určité správanie: typicky negatóma žaloba podľa ) a jednak tvorivých (jednostranne spôsobujúcich vznik, zmenu alebo zánik nejakého subjektívneho práva: námietky, najmä námietka premlčania a kompenzačná 24 Úvodný výklad námietka, uplatnenie odporu podľa , odstúpenie a výpoveď zmluvy, právo opcie, predkupné právo a pod.). Taktiež dávame do pozornosti zásadu autonómie vôle. Najdôležitejším prejavom autonómie vôle v súkromnom práve je zmluvná voľnosť. Autonómia vôle, špecificky stelesnená v zmluvnej autonómii, t. j. vo voľnosti uzatvárania zmlúv, nemôže znamenať iba voľnosť výberu typov zmlúv, výber spolukontrahenta, utváranie obsahu zmlúv, voľnosť formy, ale znamená aj možnosť slobodne sa dohodnúť na zániku zmluvného vzťahu ( O ) a na prípadných následkoch dvojstrannej dohody o zrušení zmluvy (o ukončení zmluvného vzťahu podľa ). Zásada zmluvnej voľnosti je vyjadrená v prísloví „čo nie je výslovne zákonom zakázané, je dovolené“ (quod lege non prohibitum, lucirum est). Zmluvná voľnosť je jednou zo všeobecných právnych zásad práva Spoločenstva. Je dôsledkom slobodného konania ľudí. Súčasťou zmluvnej voľnosti je nielen sloboda uzatvárať zmluvy (pozitívna zmluvná voľnosť), ale aj sloboda neuzatvárať zmluvy (negatívna zmluvná voľnosť). Realizácia zásady zmluvnej autonómie v súkromnom práve znamená, že subjekt občianskeho práva sa môže samostatne rozhodnúť, či urobí alebo neurobí právny úkon (napr. či uzavrie alebo neuzavrie zmluvu, zriadi alebo nezriadi závet, nadobudne zmluvou vlastníctvo k určitej veci alebo nie), slobodne vyberá adresáta právneho úkonu (možnosť slobodnej voľby druhej zmluvnej strany), sám môže zvoliť formu (možnosť výberu zmluvného typu alebo uzavretie nepomenovanej zmluvy podľa ) a obsah právneho úkonu (okrem povinných náležitostí zmluvy môže zahrnúť do obsahu zmluvy aj fakultatívne, resp. náhodné náležitosti). Máme za to, že predmetná Zmluva o poskytovaní verejných služieb prejavuje vôľu zmluvných strán a žalovaný, ktorý s takouto formuláciou súhlasil, sa v zásade nemôže domáhať neplatnosti tohto ustanovenia. Na základe hore uvedených skutočností máme za to, že predmetná Zmluva o poskytovaní verejných služieb je plne v súlade s ustanoveniami o elektronických komunikáciách, a a žiadnym spôsobom neodporuje zákonu a ani ho neobchádza a ani sa neprieči záujmom spoločnosti.

21. Z výpovede žalovaného vyplýva, že súhlasí s tým tak, ako to uviedol jeho právny zástupca. Na otázku súdu či zmluvu o poskytovaní verejných služieb s predchodcom žalobcu podpísal zo dňa 5.4.2016 uviedol, že áno, je tam jeho podpis. Žalovaný na otázku súdu, či mu boli poskytované služby v zmysle faktúr vystavených, ktoré sú predmetom tohto konania, žalovaný uviedol, že služby mm boli poskytované, faktúry obdŕžal. Žalovaný uviedol, že hlásiť, že som stratil telefón, bolo mi povedané, že tá firma T-mobil skončila. Žalovaný na otázku súdu, či má doklad o tom, že hlásil stratu prípadne odcudzenie mobilu, či oznamoval uvedenú skutočnosť aj na polícii, uviedol, že nie, avšak išiel tam, hlásil telefón stratil. Žalovaný na otázku súdu, či to hlásil písomne, či si dožadoval nejaký listinný dôkaz, uviedol, že bolo mu povedané, že ta firma skončila. Následne mu žiadne papiere domov neposlali. Žalovaný na otázku súdu, či predchádzajúce faktúry od uzavretia zmluvy, ktoré mu veriteľ vystavil za poskytované služby uhradil, uviedol, že platil ich. Žalovaný na otázku súdu, aby uviedol kedy malo k strate dôjsť uviedol, že nepamätá si. Na otázku súdu za akých okolnosti došlo k strate, žalovaný uvádza, že bol na zábave.

22. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

23. Ako vyplýva z v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

24. V zmysle ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je , ktorý vo svojom stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. V zmysle o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

26. Podľa NR SR č. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

27. Podľa ustanovenia , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

28. Podľa ust. § 53 ods. 1OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29. Podľa ust. § 53 ods. 2,3OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa ust. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

31. Podľa ust. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

32. Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

33. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

35. Predmetný právny vzťah zo zmluvy medzi stranami súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. a nasl. , nakoľko ide o zmluvu, ktoré uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

36. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pôvodný veriteľ a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom a dohodnutým balíkom služieb ako to zo zmluvy a dodatku vyplýva. Na jej základe bol žalovanému poskytovaní a aktivovaný dohodnutý program služieb.

Strany sa dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb. Žalovanému boli poskytované dohodnuté služby.

37. Žalovaný potvrdil, že služby v zmysle pôvodným veriteľom vyššie vystavených faktúr mu boli poskytované. Neuznával poplatky a zmluvnú pokutu.

38. Voči poplatkom za poskytnuté služby súd nemal žiadne výhrady s týmto nárok žalovaný aj súhlasil.

39. Z faktúry č.8789220103 vyplýva, že pôvodný veriteľ vyfakturoval žalovanému sumu 45,62 eur , faktúra bola splatná dňa 19.09.2016. Suma 33,86 eur bez DPH predstavovala poplatok za dohodnuté služby, s DPH 6,777 eur je to 40,63 eur . Z tejto faktúry však žalobca žiadal len sumu 38,35 eur. Preto súd tento nárok považoval za dôvodný.

40. Z faktúry č.9790149801 vyplýva, že pôvodný veriteľ vyfakturoval žalovanému sumu 58,93 eur , faktúra bola splatná dňa 18.10.2016. Suma 28,45 eur bez DPH predstavovala poplatok za dohodnuté služby s DPH 5,69 eur je to 34,14 eur.

41. Z faktúry č.6791081174 vyplýva, že pôvodný veriteľ vyfakturoval žalovanému sumu 32,93 eur , faktúra bola splatná dňa 18.11.2016. Suma 23,28 eur bez DPH predstavovala poplatok za dohodnuté služby s DPH 4,65 eur je to 27,93 eur.

42. Z faktúry č.3792016639 vyplýva, že pôvodný veriteľ vyfakturoval žalovanému sumu 17 eur , faktúra bola splatná dňa 19.12.2016. Išlo o storno v sume -2,33 eur a poplatok v sume 16,50 eur za prerušenie poskytovania služieb. Z tejto faktúry vyplýva, že poplatky za služby boli 0,50 eur. Zvyšok bolo storno.

43. Pohľadávka pôvodného veriteľa bola následne postúpená na súčasného žalobca , ktorý sa tak stal aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené, pričom toto postúpenie žalovaný nerozporoval.

44. Na základe vyššie uvedeného po vykonanom dokazovaní s poukazom, na citované zákonné ustanovenia súd žalobe ako dôvodnej vyhovel len v časti poplatkov za služby, tak ako je to vyššie uvedené a ako vyplývajú z jednotlivých faktúr , spolu v sume 100,92 eur ( 38,35 eur, 34,14 eur, 27,93 eur, 0,50 eur ).

45. Zvyšok nároku žalobcu na zaplatenie jednotlivých poplatkov za prerušenie a za upomienky považoval z vyššie uvedených dôvodov za nedôvodný a zamietol ho.

46. Súd v tomto smere poukazuje, že čo sa týka nároku na poplatky za upomienky a za prerušenie tieto nároky ako vyplývajú z jednotlivých vyššie uvedených faktúr súd neuznal a považoval ich za nedôvodné a nepreukázané. Určenie ich výšky bolo vo všeobecných obchodných podmienkach , ktoré žalovaný nepodpísal a odkazom na cenník. Takéto určenie poplatkov je nedôvodné a v rozpore so zákonom, ktoré zvýhodňujúce dodávateľa a naopak je v neprospech spotrebiteľa. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ide o nedôvodné sankcie. Pokiaľ ide o výšku poplatkov za upomienky a za prerušenie tieto žalobca ako aj ich reálnu výšku nákladov nijako v konaní nepreukázal.

47. Súd nemôže akceptovať uvedenie týchto náležitostí iba v rámci obchodných podmienok, sadzobníka, prípadne rôznych oznámení, nakoľko takéto dojednanie nespĺňa kritérium písomného uzavretia zmluvy, ako bolo uvedené vyššie a nejedná sa preto o platné dojednanie. Možnosť, že by akákoľvek povinná náležitosť spotrebiteľskej zmluvy bola uvedená iba v obchodných podmienkach, sadzobníku, výveskách banky ako vo vedľajších dokumentoch k zmluve a nie priamo v zmluve, zákon nepredpokladá.

48. Žalobca si v konaní ďalej uplatnil dve zmluvné pokuty v sume 82,52 eur , spolu v sume 165,04 eur. Vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol, že výška je primeraná hodnote zabezpečovaného záväzku a zodpovedá hodnote poskytnutej zľavy žalovanému, ktorá mu bola poskytnutá pri uzatváraní zmluvy1 s určitou dobou viazanosti. V prípade ak žalovaný teraz namieta jej výšku a spôsob jej výpočtu, dávajú do pozornosti súdu, že jej výška zodpovedá poskytnutej zľave z kúpnej ceny zariadenia, ktoré bolo žalovanému pri uzatváraní zmluvy dodané a ktorá zľava bola viazaná na určitú dobu viazanosti zmluvou. Keďže žalovaný nedodržal ustanovenia zmluvy, bola mu v zmysle zmluvy vyúčtovaná zmluvná pokuta.

49. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

50. Výška zmluvnej pokuty, tak ako ju žalobca vyčíslil, je síce degresívna, a ako uviedol žalobca má zodpovedať hodnote poskytnutej zľavy žalovanému, ktorá mu bola poskytnutá pri uzatváraní zmluvy1 s určitou dobou viazanosti. No je potrebné poukázať na to, že samotná zmluvná pokuta bola dohodnutá v predtlačenej zmluve, ( vo formulári) spolu s dodatkom, ktorý bol zakomponovaný do textu zmluvy, jasne , zreteľne od ostatného textu oddelený nebol. Zmluva nebola individuálne dojednaná. Žalovaný nemal možnosť odmietnuť ju , keďže dodatok a časť zmluvy týkajúca sa zmluvnej pokuty bola začlenená do textu zmluvy , ktorú buď mohol prijať alebo odmietnuť. Zmluvná pokuta dojednaná ako súčasť zmluvy nebola dojednaná individuálne a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nič na tom nemení fakt, že táto zmluvná pokuta bola dohodnutá ako degresívna. Zohľadňuje len čas plynutia doby viazanosti, nie iné skutočnosti a okolnosti. Zmluvná pokuta dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, dodatku je neplatná, keďže nejde o individuálne dojednaná pokutu. Keďže nejde o individuálne dojednanú pokutu , spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Je to v rozpore so ochranou práv spotrebiteľa.

51. Je potrebné poukázať na to, že je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom zabezpečenia bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté služby, ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb, či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý vyhradený objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície „výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.

52. V zmluvnom vzťahu s predchodcom žalobcom po dobu 24 mesiacov, ukladalo žalobcovi povinnosť zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Sankcionovanie žalovaného zmluvnou pokutou za ukončenie zmluvy nemožno hodnotiť inak ako odradzujúcu podmienku a postup, teda ako podmienku neprijateľnú spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (). Rovnako dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 euro. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Je potrebné zachovať korektný prístup k právam zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 24 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie, ale a je ekonomickej a sociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu, že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby.

53. Sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku nesmie znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či odmietnuť poskytnutie tej- ktorej služby. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad ukončenia zmluvy priamo odporuje ustanoveniam o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.24. Podľa ustanovenia druhá veta o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.25.

54. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času v rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy alebo jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

55. Dojednaná zmluvná pokuta v danom prípade je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle ust. je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.

56. Ohľadne degresívnej zmluvnej pokuty a jej nedôvodnosti súd poukazuje na rôzne rozhodnutia vydané v tomto smere, ako je napr. rozhodnutie KS Prešov sp.zn. , sp. zn. zo dňa 22.03.2018, sp. zn.25Co/92/2018 zo dňa 12.02.2019, sp. zn. zo dňa 24.08.2017 ako aj na rozhodnutie KS Košice z 07.02.2018.

57. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

58. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia .

59. Ustanovenie demonštratívne určuje, čo je možné vyhodnotiť ako neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj taká , ktorá nebola individuálne dojednaná.

60. Súd by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov (porov. spravodlivosť nad formálne znenie zákona, správa prezidenta SR o stave republiky z 18. 06. 2015). Ústavne články o súdnej ochrane čl. 46 a nasl., čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spolu s predstavujú všeobecné požiadavky spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol český Ústavný súd keď v jednom zo svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp. zn. ).

61. Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až C-244/98). Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť. Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolnosti prípadu a ii; čl.4 ods.1 smernice).

62. Z dôvodu existujúceho nebezpečenstva, že priemerne obozretný spotrebiteľ to nedokáže, je práve zo strany súdneho dvora judikovaná nevyhnutnosť ex offo súdnej kontroly. Pokiaľ však už má vec sudca tzv. ,,na stole“ a preskúmava vec, tak podľa názoru súdu je povinný ex offo reagovať na nečestné konanie veriteľa a nečestné zmluvné podmienky a naplniť tak článok 6 smernice.

63. Je tiež dôležité poznamenať, že ide o základné konanie pred súdom (nachádza sa právo). Tým sú dané predpoklady na to, aby sa veriteľovi nepriznalo plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Postačí aplikovať princípy práva. Navyše tým, že súd v procese podľa nariadenia neprizná plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, nijako neobmedzí účinok, ktorý sleduje nariadenie. Proces podľa nariadenia je osobitným špecifickým konaním s posilnením zásady koncentrácie a odvolací súd si nemyslí, že by tvorca nariadenia vychádzal z premisy, že pri tomto druhu procesu neplatia závery judikatúry súdneho dvora k čl. 6 smernice.

64. Smernica 2005/29 o nekalých obchodných praktikách výslovne reguluje pôsobenie aj na vzťahy po zániku zmluvy. Podľa článku 3.1 táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu k produktu. Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické záujmy spotrebiteľov.

65. Na základe uvedeného preto súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol.

66. Žalovaný tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti vystavených faktúr dostal sa tak dňom nasledujúcim po dni splatnosti tej ktorej faktúry do omeškania. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa v zákonnej výške z dlžných súm poplatkov za služby , tak ako ich vyššie vyčíslil v jednotlivých faktúrach a ako je to uvedené vo výroku odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr do zaplatenia a zvyšok nároku žalobcu na úroky z omeškania z nepriznanej sumy ako nedôvodný zamietol. Ak nie je dôvodná istina , nie je dôvodný ani úrok z omeškania z nej.

67. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

68. V zmysle , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

70. V danom konaní bol žalobca úspešný v rozsahu 32 % a žalovaný v rozsahu 68 %, úspešnejší bol teda žalovaný a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere svojho úspechu, t.j. 68 %-32%, t.j. 36%. Vzhľadom na uvedené má preto žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť ( ) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.