Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Ek/359/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: U. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX S., o vymoženie pohľadávky vo výške 252,83 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20. apríla 2020, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20. apríla 2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.02.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 252,83 eur s príslušenstvom na podklade vykonateľných exekučných titulov - výkazov nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. č. 1349061513 zo dňa 31.01.2013, č. 1349139513 zo dňa 04.04.2013, č. 1349242417 zo dňa 28.06.2013.

Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 20.4.2020 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 eur podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1.4.2017 (ďalej len „“) zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. , , , , , na ust. , , -3, o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a vecne tým, že uplatnenie nároku zo strany oprávneného na náhradu zaplatených trov starej exekúcie vo výške 42 eur považoval za nedôvodné, v rozpore s Exekučného poriadku a v rozpore s Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo dňa 30.01.2020 vedenej Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. a súdnym exekútorom Ing. JUDr. Radoslavom Kešeľákom pod sp. zn. EX 727/2014 mal za preukázané, že súdny exekútor uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie v celkovej výške 42 eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov vo výške 35 eur a z dane z pridanej hodnoty vo výške 7 eur. Podľa paušálne trovy v maximálnej možnej výške 42 eur (35 eur + DPH) znáša oprávnený, pričom podľa okrem náhrady súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním, z čoho súd vyvodil, že uvedený zákon jednoznačným a kogentným spôsobom stanovuje osobu povinnú (oprávneného v tomto exekučnom konaní) platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, a zároveň predmetný zákon v žiadnom svojom ustanovení nestanovuje povinnosť inej osoby platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci pôvodného exekučného konania. Súd vyhodnotil, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať sumu vo výške 42 eur od povinného, keďže ním bola uložená povinnosť zaplatiť trovy

starej exekúcie vo výške 42 eur len oprávnenému v rámci pôvodnej starej exekúcie, v čoho dôsledku upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný titul len vo vzťahu súdneho exekútora voči oprávnenému v starej exekúcii za účelom vymoženia trov starej exekúcie, a preto upovedomenie o zastavení starej exekúcie vo vzťahu k povinnému v tomto exekučnom konaní nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa Exekučného poriadku, na podklade ktorého by bolo možné zo strany oprávneného podľa Exekučného poriadku požadovať vymoženie sumy vo výške 42 eur od povinného v tomto exekučnom konaní. Súd poukázal na , ktorý stanovuje subsidiárne použitie Exekučného poriadku okrem jeho , čím predstavuje špeciálny právny predpis, ktorého právne normy majú prednosť pred normami upravujúcimi exekučné konanie obsiahnuté vo všeobecnom predpise a to v Exekučnom poriadku a preto právna úprava náhrady trov exekučného konania v súvislosti s opätovným návrhom na vykonanie exekúcie tak ako je obsiahnutá v má prednosť pred všeobecnou právnom úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní tak ako je stanovená v Exekučného poriadku. Súd zároveň vyhodnotil, že neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov starej exekúcie v celkovej výške 42 eur ako náhradu trov nového exekučného konania, ktorú by bolo možné vymáhať od povinného. Ustanovenie pozitívnym spôsobom vymedzuje len jediný zákonný nárok na náhradu trov oprávneného v novom exekučnom konaní v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa , a to je náhrada za zaplatený súdny poplatok, v čoho dôsledku všetky ostatné nároky na náhradu trov exekučného konania sú v zmysle vylúčené, a teda nevymáhateľné v rámci nového exekučného konania, v čoho dôsledku tieto ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne len oprávnený.

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa 29.04.2020 sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Sťažnosť odôvodnil tým, že sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha vymoženia pohľadávky v sume 252,83 eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 20 eur a trov predchádzajúcej exekúcie v sume 42 eur, čo pripúšťa aj samotný formulár č. 57 nazvaný návrh na vykonanie exekúcie v časti E) Vymáhaný nárok, t. j. istina a náklady spojené s uplatnením pohľadávky a v časti F) Trovy exekúcie - oprávnený, t. j. iné trovy. Podľa oprávneného sa za „iné trovy“ považujú najmä paušálne trovy starej exekúcie v sume 42 eur, aj keď to zo znenia príslušného ustanovenia zákona o ukončení niektorých exekučných konaní explicitne nevyplýva. Oprávnený vyslovil názor, že uplatnenie náhrady trov starej exekúcie v sume 42 eur nemôže byť súdom pri skúmaní návrhu na vykonanie exekúcie považované za náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie tak, ako to uvádza ustanovenie Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06.03.2020, kedy súd v obdobnej veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie a po preskúmaní veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany oprávneného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov starej exekúcie oprávneného vo výške 42 eur podľa Exekučného poriadku zamietol s poukazom na , kedy oprávnený okrem náhrady súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním, v čoho dôsledku ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne len oprávnený. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona ( Exekučného poriadku) vysporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

Oprávnený svoju sťažnosť smerujúcu k zrušeniu napádaného rozhodnutia postavil na tom základe, že návrh na vykonanie exekúcie je formulárovým tlačivom, ktoré umožnilo oprávnenému uplatniť si v novom exekučnom konaní trovy starej exekúcie a ďalej na tom, že v inom exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, bolo obdobnému návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vyhovené vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie aj na trovy starej exekúcie vo výške 42 eur. Súd nespochybňuje argument oprávneného, že formulár č. 57 nazvaný návrh na vykonanie exekúcie v časti E) Vymáhaný nárok, t. j. istina a náklady spojené s uplatnením pohľadávky a v časti F) Trovy exekúcie - oprávnený, t. j. iné trovy, umožňuje oprávnenému uplatniť si trovy základného konania, súd však má za to, že oprávnený si uvedené nesprávne vykladá, pretože musí ísť o judikované trovy priznané účastníkovi proti inému účastníkovi konania. Ako správne vyhodnotil vyšší súdny úradník, oprávnený nedisponuje spôsobilým exekučným titulom proti povinnému týkajúcemu sa oprávneným uhradených trov starej exekúcie vo výške 42 eur. Z ust. vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie však nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať trovy starej exekúcie od povinného, keďže upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný titul len vo vzťahu súdneho exekútora voči oprávnenému v starej exekúcii za účelom vymoženia trov starej exekúcie. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného, tomu sa ani nedoručuje, a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Úhradou paušálnych trov zo strany oprávneného súdnemu exekútorovi nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného). Uvedený zákon v žiadnom svojom ustanovení nestanovuje povinnosť inej osobe než oprávnenému platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, ani neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov starej exekúcie v celkovej výške 42 eur ako náhradu trov nového exekučného konania, ktorú by bolo možné vymáhať od povinného.

Čo sa týka argumentu oprávneného, že Okresný súd Banská Bystrica v inom exekučnom konaní obdobnému návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vydaním poverenia vyhovel v celosti aj s trovami starej exekúcie vo výške 42 eur, súd k uvedenému uvádza, že ide o argument nenáležitý, keďže sudca nie je viazaný právnym názorom vyššieho súdneho úradníka v inom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica. Samotný akt vydania poverenia nie je súdnym rozhodnutím, nie je prameňom práva. Podľa SR sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené pramene práva, ktoré je povinný sudca rešpektovať.

Z vyššie uvedených dôvodov, keďže oprávnený nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie trov starej exekúcie vo výške 42 eur, pričom tieto náklady oprávneného nie je možné uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle , sudca podľa v spojení s Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20.4.2020 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 eur nie je dôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.